Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21S/33/2014

Potvrdené rozhodnutím 3Sžo/68/2015
„Identifikačné číslo spisu: 5014200251 Dátum vydania rozhodnutia: 23.11.2016 Meno a priezvisko: JUDr. Ivan Rumana Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2016:5014200251.1 ROZSUDOK Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ivana Rumanu a zo sudcov JUDr. Jozefa Milučkého a JUDr. Soni Langovej v právnej veci žalobkyne: X. B., Y., zastúpená: Mgr. Miroslav Hanec, advokát, Hruštiny 602, Žilina, proti žalovanému: Okresný úrad Žilina, odbor výstavby a bytovej politiky, Andreja Kmeťa 1, Žilina, za účasti ďalších účastníkov: 1. Stredoslovenská energetika - Distribúcia, a.s., IČO: 36 442 151, Pri Rajčianke 2927/8, Žilina, 2. P. O., X., 3. U. O., X., v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. ObU-ZA-OVBP2/B/2013/00703/Cho zo dňa 19. decembra 2013, konajúc o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Žiline č. k. 21S/33/2014-69 zo dňa 10. decembra 2014, takto rozhodol: Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline č. k. 21S/33/2014-69 zo dňa 10.12.2014 p o t v r d z u j e. Žalobkyni právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Šobichovej a členov senátu JUDr. Veroniky Poláčkovej a JUDr. Zuzany Jančárovej, v právnej veci žalobkyne: X. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. X/XX, K., právne zastúpená: Mgr. Miroslav Hanec, advokát, B. XXX, XXX XX K., proti žalovanému: Okresný úrad Žilina, odbor výstavby a bytovej politiky, Andreja Kmeťa 1, 010 01 Žilina, za účasti pribratých účastníkov konania: v rade 1/ Stredoslovenská energetika - Distribúcia a.s., so sídlom Pri Rajčianke 2927/8, 010 47 Žilina, IČO: 36442151, v rade 2/ P. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX X. E. č. XXX, v rade 3/ U. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX X. E. č. XXX, v konaní o preskúmanie rozhodnutia zákonnosti a postupu žalovaného č. ObU-ZA-OVBP2/B/2013/00703/Cho zo dňa 19.12.2013, takto jednomyseľne

rozhodol:

Krajský súd v Žiline žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Žalobkyňa sa žalobou podanou v zákonom stanovenej lehote (§ 250b ods. 1 O.s.p.) domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho orgánu č. ObU-ZA-OVBP2/B/2013/00703/ Cho zo dňa 19.12.2013, ktorý podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku zamietol odvolanie žalobkyne a rozhodnutie Obce Veľké Rovné č. 254-28/2009-Sv zo dňa 27.03.2013 potvrdil. Obec Veľké Rovné prvostupňovým rozhodnutím vydala rozhodnutie o dodatočnom povolení stavby - Veľké Rovné - Bobčíky, zahustenie 1-stĺpovej trafostanice pre osadu na pozemkoch parc. č. CKN 11902/3, CKN 11902/4 v kat. území X. E. a nariadila stavebníkovi úpravu stavby spočívajúcu vo výmene olejového transformátora trafostanice za suchý, ekologický transformátor. Proti predmetnému rozhodnutiu zo strany žalobkyne bolo podané odvolanie, ktoré žalovaný správny orgán zamietol. Rozhodnutím žalovaného boli porušené vlastnícke práva účastníka konania o dodatočnom povolení stavby, ktoré ďalej rozvádza : 1. Ako odvolateľke jej nebolo bolo do vlastných rúk doručované napadnuté rozhodnutie, čo považuje za nezákonný postup, pričom poukázala na § 24 ods. 1 Správneho poriadku, rozhodnutie malo byť doručené žalobkyni do vlastných rúk s poukazom na § 69 ods. 1 Stavebného zákona, keďže jej bolo doručované aj oznámenie o začatí konania o dodatočnom povolení stavby aj upovedomenie o ústnom pojednávaní aj rozhodnutí o dodatočnom povolení stavby. 2. Odvolací orgán vo vyjadrení k bodu 1 nerozlišuje pojmy podmienky na dokončenie stavby, úpravy zrealizovanej stavby a podmienky užívania stavby. Podmienky dokončenia stavby sa stanovujú v štádiu, keď nepovolená stavba ešte nie je dokončená. O dokončenie stavby v danom prípade nejde, lebo stavba ako taká bola dokončená pred začatím konania o dodatočnom povolení stavby. Do úvahy teda prichádza len nariadenie úprav už zrealizovanej stavby. Úpravou však nie je zmena podstaty nepovolenej stavby. Podmienky pre užívanie stavby sa určujú v kolaudačnom konaní.

3. Poukázala na to, že musí ísť o primeranú aplikáciu ustanovení §§ 58 - § 66 Stavebného zákona v konaní o dodatočnom povolení stavby, nemá ísť o zamieňanie konania o dodatočnom povolení stavby s kolaudačným konaním ( § 82 SZ). 4. Je neprípustné v petite rozhodnutia uvádzať tvrdenia, ktoré nie sú pravdivé. Najskôr musí byť riadne ukončené konanie o dodatočnom povolení stavby, ktoré je vedené stavebným úradom ex offo a až po jeho právoplatnom skončení môže začať na žiadosť stavebníka kolaudačné konanie. Preto je v rozpore so zákonom tvrdenie prvostupňového orgánu, že stavebný úrad bude pokračovať v začatom kolaudačnom konaní. 5. Odvolaciemu orgánu neprináleží obhajovať pochybenia prvostupňového orgánu v tak zásadnej veci ako sú zákonom definované formálne a obsahové náležitosti rozhodnutia. Prvostupňové rozhodnutie je v rozpore s ust. § 47 ods. 3 Správneho poriadku. Stavebný úrad bol povinný sa s námietkami žalobkyne vysporiadať v odôvodnení rozhodnutia, nie je oprávnený ich riešiť vo výroku rozhodnutia. 6. Tvrdenie, že skúmať súlad s cieľmi a zámermi územného plánovania bolo v danom prípade bezpredmetné, lebo sa jednalo o výstavbu nového energetického diela, nie je v súlade so stavebným zákonom. Nesplnením uvedenej zákonnej povinnosti v prvostupňovom rozhodnutí je toto rozhodnutie nepreskúmateľné. 7. Prvostupňové rozhodnutie je nepreskúmateľné z dôvodu, že nie je uvedené parcelnými číslami, na ktorých pozemkoch sa nachádzajú dva nové podperné body, betónové stĺpy EPV a tiež na ktorých pozemkoch bude umiestnená konštrukcia z dvoch oceľových stĺpov, ktoré budú zložené na pätkách z prostého betónu. Nie je zrejmé, čo sa stane následne s existujúcimi dvoma novými podpernými bodmi, betónovými stĺpmi EPV po vybudovaní konštrukcie z dvoch oceľových stĺpov. Z geometrického plánu nie je zrejmé to, čo tvrdí odvolací orgán, t.j. podporná konštrukcia z dvoch oceľových stĺpov bude podľa projektovej dokumentácie umiestnená bezprostredne na pozemku č. KNC 11902/4. 8. Konanie o dodatočnom povolení stavby začaté oznámením z 23.02.2010 nebolo ukončené právoplatnosťou rozhodnutia krajského stavebného úradu zo 07.06.2011, pretože toto rozhodnutie, ako aj prvostupňové rozhodnutie o dodatočnom povolení stavby bolo zrušené rozsudkom krajského súdu sp. zn. -61 zo dňa 22.11.2011 v spojitosti s rozsudkom Najvyššieho súdu a vrátené na ďalšie konanie. Vrátenie na ďalšie konanie znamená, že stavebný úrad v prvom stupni je povinný pokračovať v začatom pôvodnom konaní zo dňa 23.02.2010. Toto prvé neukončené konanie je prekážkou veci začatej pre konanie údajne začaté oznámením zo dňa 16.05.2012. 9. Odvolací orgán zastáva nesprávny názor, že prvostupňový správny orgán sa so zamietnutím námietok a pripomienok žalobkyne vysporiadal dostatočne a vyčerpávajúcu. Ide o pripomienky zo dňa 06.03.2013, ktoré v písomnej forme predložila na ústnom pojednávaní na prvostupňovom orgáne dňa 08.03.2013. 10. Nová stavba vytvára vlastné ochranné pásmo aj s ohľadom na skutočnosť, že v rámci navrhovaného projektu stavby sa rieši podopretie suchého ekologického transformátora novou oceľovou konštrukciou. Jestvujúce ochranné pásmo starého vedenia, ochranné pásmo nepovolenej stavby a ochranné pásmo v súvislosti s novou stavbou nie je možné stotožňovať. Ochranné pásmo novej stavby vznikne až jej ukončením a stavebný úrad to musí zohľadniť už v napadnutom konaní. V konaní nebolo zistené, v akom rozsahu je zasiahnuté ochranným pásmom od jej pozemku KNC č. 1183/1 k. ú. X. E. zapísané na LV č. XXXX. Stavebník nemá žiadne právo podľa § 139 ods. 1 Stavebného zákona, ktoré by ho oprávňovalo zasiahnuť ochranným pásmom do jej pozemku. Rozsah ochranného pásma je potrebné v konaní zamerať. 11. Prvostupňový správny orgán nezisťoval, či v dotknutom území sú nejaké ochranné pásma, pritom je to jeho povinnosťou. Žalobkyňa uviedla len ochranné pásmo rezervoára vody, no prvostupňový orgán sa ani týmto nezaoberal. Odvolací orgán namiesto preskúmania reálneho stavu sa vyjadruje v napadnutom rozhodnutí duplicitne k jestvujúcemu vedeniu VN. Otázka povolenosti alebo nepovolenosti stavby rezervoára vody je v tomto konaní irelevantná, no rozhodujúce je, že rezervoár vody reálne existuje a má svoje ochranné pásmo. 12. Stavebník mal predložiť porealizačné zameranie a toto malo byť predmetom konania na prvom stupni, nie projekt navrhovanej stavby. Stavebnému úradu uniklo, že porealizačné zameranie je šesť rokov staré a je potom otázne, prečo sa koná na základe projektovej dokumentácie budúcej stavby z novembra 2012. 13. Vysvetlenie prvostupňového, ani odvolacieho orgánu neodstránilo duplicitnosť v konaní. 14. Vysvetlenie odvolacieho orgánu, že výzva stavebného úradu na predloženie žiadosti o dodatočné povolenie stavby a prerušenie konania zo dňa 31.07.2012 nie je rozhodnutím, je zavádzajúce. Je to rozhodnutie a dôvody uvedené vo výzve sú v rozhodnutí vymedzené ako dôvody prerušenia konania. Žalobkyňa trvá na tom, že označené rozhodnutie obsahujúce konštatovanie, že sa na základe

predložených dokladov nepreukázal rozpor stavby s verejným záujmom je neúplné a zmätočné. Stavebný úrad musí nariadiť odstránenie stavby. 15. Hoci odvolací orgán považuje stanoviská, vyjadrenia, záväzné stanoviská orgánov verejnej správy, ktoré boli do spisu predložené ako dostatočne jednoznačne a exaktne hodnotiace jestvujúci stav, neobsahujú jednoznačnú špecifikáciu čoho sa týkajú. Nie je špecifikované, či sa vyjadrili k reálnemu stavu stavby, ktorý by sa mal riešiť v konaní o dodatočnom povolení stavby alebo k nerealizovanému navrhovanému projektu, ktorý nie je bližšie identifikovaný napr. jeho vyhotoviteľom, dátumom vyhotovenia. Niektoré sa nepochybne vyjadrujú k navrhovanému riešeniu, napr. odborné posúdenie od regionálneho úradu verejného zdravotníctva z 18.12.2012. Toto odborné posúdenie nie je záväzným stanoviskom v zmysle § 140b Stavebného zákona, nemôže akceptovať doklady, ktoré nezodpovedajú požiadavke zákona. Vyjadrenie Obvodného úradu životného prostredia v Žiline sa tiež vyjadruje k navrhovanému nie reálnemu stavu. Pričom v konaní o dodatočnom povolení stavby sa má preukázať, že nie je rozpor jestvujúcej stavby s verejným záujmom. 16. Stavebné úrady v prvom aj druhom stupni nerešpektujú právny názor Krajského súdu Žilina z právoplatného rozsudku Krajského súdu Žilina sp. zn. -61 zo dňa 22.11.2011, ktorý vyslovil, že stavebník mal dostatočný časový priestor na predloženie dôkazov a že stavebný úrad mal zariadiť odstránenie stavby. Nerešpektovanie tohto právneho názoru spôsobuje nezákonnosť napadnutého a aj prvostupňového rozhodnutia. 17. Prvostupňový správny orgán bez zákonného dôvodu opätovne viackrát prerušil konanie, pretože stavebník nepredložil potrebné doklady na dodatočné povolenie stavby. Konanie bolo vždy prerušené na viac ako 30 dní. Prerušenie konania v prípade dodatočného povolenia stavby nemožno aplikovať. Ak stavebný úrad konanie prerušil, pričom namieta žalobkyňa, že toto bolo v rozpore s § 29 ods. 2 Správneho poriadku vždy naviac ako 30 dní, nie je argumentom na strane správneho orgánu, ktorý je viazaný zákonnými lehotami, odkaz na iné ustanovenie Správneho poriadku, konkrétne § 27. Stavebný úrad v súlade s § 88a ods. 2 Stavebného zákona mal nariadiť odstránenie stavby, prvostupňový orgán v pokračujúcom konaní po vrátení veci sa týmto právnym názorom neriadil a naďalej štyrikrát konanie nezákonne prerušil a vyzýval stavebníka na doloženie ďalších dokladov. Súd tiež vyslovil názor, že poskytovanie nadštandardného priestoru stavebníkovi je zo strany správnych orgánov neštandardné. Nerešpektovanie právneho názoru spôsobuje nezákonnosť napadnutého aj prvostupňového rozhodnutia. 18. To, že vec prvýkrát dospela až do súdneho konania pred Najvyšším súdom SR, spôsobili prvostupňový a odvolací orgán svojou nekompetentnosťou a naďalej v tom pokračujú. Vzhľadom na uvedené žiadala rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnila aj náhradu trov konania.

Žalovaný podal k žalobe písomné vyjadrenie, ktoré súdu bolo doručené dňa 03.07.2014. Žalovaný považoval jednotlivé žalobné námietky za nedôvodné. Postupne k jednotlivým žalobným bodom uvádzal nasledovné: K bodu 1 žaloby: V danom prípade išlo o líniovú stavbu v zmysle § 139 ods. 3 písm. d) Stavebného a písomnosti mali byť doručované verejnou vyhláškou, potom už neprichádza postup doručovania do vlastných rúk. Uvedené vychádza z právneho názoru Najvyššieho súdu SR č.k. zo dňa 22.12.2010. Oznámenie rozhodnutia verejnou vyhláškou bolo účinné, dôkazom čoho je skutočnosť, že sa žalobkyňa o jeho zverejnení dozvedela, bolo jej teda doručené, inak by nemohla podať žalobu proti nemu. K bodu 2 žaloby uviedol, že Stavebný zákon umožňuje dodatočne povoliť už vykonané práce a stanoviť podmienky na dokončenie stavby, resp. nariadiť úpravu stavby. V odôvodnení rozhodnutia sa žalovaný nezmieňuje o podmienkach užívania stavby, tie sa stanovia až v kolaudačnom rozhodnutí. K bodu 3 žaloby ani v prvostupňovom, ani v odvolacom rozhodnutí sa nepojednávalo o kolaudačnom konaní. K bodu 4 žaloby, stavba už bola raz skolaudovaná, konanie bolo začaté na základe návrhu stavebníka, avšak odvolací orgán kolaudačné rozhodnutie zrušil a vec vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie s tým, že najskôr musí stavbu prejednať v konaní o dodatočnom povolení stavby a až potom sa vrátiť k novému prejednaniu a povoleniu užívania stavby. K bodu 5 žaloby, námietku, že sa prvostupňový správny orgán vysporiadal s námietkami žalobkyne vo výroku rozhodnutia a nie v odôvodnení, považoval za neopodstatnenú, nakoľko je porušená len klasická skladba, že prvostupňový správny orgán sa venoval týmto námietkam účastníčky konania priamo vo výrokovej časti rozhodnutia.

K bodu 6 žaloby uviedol: Stavebný úrad v novom konaní starostlivo skúmal súlad stavby s verejnými záujmami na základe záväzných stanovísk dotknutých orgánov. K bodu 7 žaloby uviedol, že sa žalobkyňa neoboznámila s projektovou dokumentáciou stavby, ktorá rieši výmenu pôvodného olejového transformátora za ekologický suchý, vzduchom chladený transformátor. Dva jestvujúce podperné body nesúce pripojovací kábel od transformátora na sekundárnu sieť zostanú bezo zmeny. Podporná konštrukcia z dvoch oceľových stĺpov je tesne pri nosnom stĺpe na pozemku KNC č. 11902/4, na ktorom je umiestnený transformátor a nepresahuje obrys nosnej konzoly pod transformátorom. K bodu 8 žaloby: Nesúhlasil s názorom, že konanie začaté oznámením zo dňa 23.02.2010 nebolo právoplatne ukončené a že vrátením súdu na ďalšie konanie je stavebný úrad povinný pokračovať v začatom pôvodnom konaní zo dňa 23.02.2010 a nie oznámiť začatie nového konania. V danom prípade súd na základe žaloby zrušil rozhodnutie odvolacieho orgánu, resp. aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu a vec vrátil na ďalšie konanie, nie je totožné, ak zruší odvolací orgán prvostupňové rozhodnutie a vec vráti na nové prejednanie a rozhodnutie. Nové prejednanie a rozhodnutie v správnom konaní sa uskutočňuje na základe pôvodného návrhu, alebo prvého úkonu správneho orgánu pri konaniach vedených ex offo, lebo konanie nebolo ukončené právoplatným rozhodnutím. Vec vrátená súdom na ďalšie konanie nemôže pokračovať na základe pôvodného návrhu, či úkonu správneho orgánu, lebo konanie bolo ukončené právoplatným rozhodnutím. K bodu 9 žaloby, zotrval na názore vyslovenom v rozhodnutí. K bodu 10 žaloby: Podopretie konzoly transformátora novou oceľou konštrukciou neznamená, že vznikla nová stavba elektroenergetického zariadenia. Ochranné pásmo v šírke 10m na obe strany od krajných vodičov vedenia existuje odvtedy, kedy bolo vedenie vybudované. Vradenie elektrickej súčiastky do trasy vedenia nevytvára žiadne nové ochranné pásmo, ktorým by sa nanovo zasahovalo do okolitých pozemkov. Ak by bolo aj pripustené, že ochranné pásmo transformátora splýva s ochranným pásmom vedenia, potom by ochranné pásmo transformátora ani nedosahovalo šírku ochranného pásma vzdušného vedenia, lebo transformátor je užší, než sú okrajové vodiče vzdušného vedenia. K bodu 11 žaloby: Rezervoár pitnej vody nemá ochranné pásmo, aj keď reálne v prírode existuje. Ochranné pásmo vodných zdrojov a rezervoárov sa vyhlasuje rozhodnutím príslušného vodohospodárskeho orgánu spravidla vodoprávnym povolením. Predmetný rezervoár vznikol ako stavba bez príslušného vodoprávneho povolenia, preto nemá vyhlásené ochranné pásmo. K bodu 12 žaloby: Porealizačné zamerane stavby bolo predložené a zobrazuje skutočné umiestnenie vyhotovenej stavby. Projekt obsahujúci návrh úpravy pozostávajúcej z výmeny transformátora a vystuženia nosnej konzoly už nič na umiestnení stavby nezmení. K bou 13 žaloby: Nejde o duplicitu správnych konaní. K bodu 14 žaloby: V priebehu konania, keď sa záväznými stanoviskami dotknutých orgánov preukáže možnosť, že stavbu je možné dodatočne povoliť za cenu vykonania úprav už realizovanej stavby, nie je to dôvod na vydanie nariadenia odstránenia stavby. K bodu 15 žaloby: Nesúhlasil s argumentáciou žalobkyne, že vyjadrenia dotknutých orgánov sa nedajú exaktne posúdiť, čoho sa týkajú. Niektoré sa týkajú skutočného vyhotovenia stavby a ich platnosť je univerzálna, ak sa prípadné nariadenie úprav už realizovanej stavby nemôže dotýkať podmienok, ktoré sú v nich uvedené. Novšie vyjadrenia boli vydané k jestvujúcemu vyhotoveniu stavby, avšak požadovali dodatočné technické úpravy na zachytenie oleja v prípade poruchy tesnosti transformátora. Tieto vyjadrenia si vyžadovali nové posúdenie návrhu projektu týchto úprav. Projektant stavebníka z praktických dôvodov navrhol iné technické riešenie, ktoré stavebný úrad pripustil a preto znovu stavebníka vyzval na predloženie projektovej dokumentácie, zobrazujúcej potrebné úpravy stavby. Túto projektovú dokumentáciu museli znovu posúdiť dotknuté orgány, ktoré podľa povahy veci prichádzali do úvahy, najmä orgán na ochranu vôd a orgán na ochranu verejného zdravia, teda RÚVZ Žilina. Žiadne vonkajšie silnoprúdové rozvody NN o dĺžke 85m sa meniť nebudú, toto tvrdenie vychádza z nepochopenia projektovej dokumentácie a technickej stránky veci. Preto nesúhlasil s tvrdením žalobkyne, že sa jedná o zásah do podstaty stavby. V skutočnosti ide len o úpravu spočívajúcu vo výmene olejom chladeného transformátora za vzduchom chladený a o zosilnenie nosnej konzoly. K bodu 16 žaloby : Nejedná sa o nerešpektovanie právneho názoru súdu. Konanie bolo z hľadiska technického veľmi náročné, vyžadovalo si hľadanie nového riešenia, prepracovanie projektovej dokumentácie, nové posudzovanie dotknutými orgánmi. K bodu 17 žaloby: Nešlo o nezákonné prerušovanie konania. K bodu 18 žaloby: Stavebný úrad nikdy nenariadil takú úpravu dokončenej stavby, ktorá je nerealizovateľná. Takúto úpravu navrhli dotknuté orgány, ktoré dostatočne nedomysleli slabinu navrhovaného riešenia na ochranu rezervoára pitnej vody vo forme záchytnej vane pod transformátorom.

V konaní bolo navrhnuté iné technické riešenie spočívajúce vo výmene olejom chladeného transformátora za ekologicky čistý, vzduchom chladený transformátor. Vzhľadom na uvedené navrhol žalobu zamietnuť.

Účastníci konania sa písomne k žalobe nevyjadrili.

Súd v predmetnej veci nariadil termín pojednávania na deň 10.12.2014.

Na nariadenom termíne pojednávania právna zástupkyňa žalobkyne zotrvala na dôvodoch uvedených v žalobe, žiadala rozhodnutie ako nezákonné zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Doplnila, pokiaľ ide o rezervoár pitnej vody, malo sa postupovať podľa technickej normy STN 755115.

Poverený zamestnanec žalovaného správneho orgánu zotrval na tom, že rozhodnutie prvostupňového aj druhostupňového správneho orgánu sú súladné so zákonom.

Poverená zamestnankyňa pribratého účastníka konania - Stredoslovenská energetika - Distribúcia a.s. Žilina sa pridržiavala vyjadrenia žalovaného správneho orgánu, žiadala žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

Krajský súd v Žiline po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného správneho orgánu, ako aj prvostupňového rozhodnutia, vrátane postupov oboch správnych orgánov, v rozsahu danom žalobnými dôvodmi žalobcu mal za to, že rozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov sú súladné so stavebným zákonom č. 50/1976 Zb., ako aj Správnym poriadkom zákonom č. 71/1967 Zb. a preto bolo potrebné žalobu zamietnuť ako nedôvodnú pri aplikácii § 250j ods. 1 O.s.p. a to z nasledovných dôvodov:

S poukazom na ust. § 140 Stavebného zákona - zák. č 50/1976 Zb. aj na konanie podľa tohto zákona sa vzťahujú, pokiaľ nie je ustanovené v tomto zákone inak ustanovenia zákona o správnom konaní - zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní.

Konanie o dodatočnom povolení stavby je upravené v § 88a a nasl. Stavebného zákona a s poukazom na § 88a ods. 7 sa na konanie o dodatočnom povolení stavby primerane vzťahujú ustanovenia § 58 až 66 Stavebného zákona.

Zákonodarca v § 66 Stavebného zákona upravil stavebné povolenie a teda aj obsah rozhodnutia o dodatočnom povolení stavby.

Podľa § 88a ods. 1 Stavebného zákona, ak stavebný úrad zistí, že stavba bola postavená bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním, začne z vlastného podnetu konanie a vyzve vlastníka stavby, aby v určenej lehote predložil doklady o tom, že dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými týmto zákonom, najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania a osobitnými predpismi.

Ak bola stavba začatá bez právoplatného stavebného povolenia, ktoré už bolo vydané, stavebný úrad posúdi súlad stavby s verejnými záujmami na základe záväzných stanovísk podľa § 140b a podkladov predložených v stavebnom konaní.

Podľa § 88a ods. 2 Stavebného zákona, ak vlastník stavby požadované doklady nepredloží v určenej lehote, alebo ak sa na ich podklade preukáže rozpore stavby s verejným záujmom, stavebný úrad nariadi odstránenie stavby. Na konanie o dodatočnom povolení stavby sa primerane vzťahujú ust. § 58 až § 66.

Podľa § 66 ods. 1 Stavebného zákona, v stavebnom povolení určí stavebný úrad záväzné podmienky uskutočnenia a užívania stavby a rozhodne o námietkach účastníkov konania. Stavebný úrad zabezpečí určenými podmienkami najmä ochranu záujmov spoločnosti pri výstavbe a pri užívaní stavby, komplexnosť stavby, dodržanie všeobecných technických požiadaviek na výstavbu, prípadne ich predpisov a technických noriem a dodržanie požiadaviek určených dotknutými orgánmi, predovšetkým vylúčenie alebo obmedzenie negatívnych účinkov stavby a jej užívania na životné prostredie.

Podľa § 66 ods. 3 zákona, záväznými podmienkami uskutočňovania stavby sa zabezpečí, prípadne určí

a) umiestnenie stavby na pozemku v prípadoch spojeného konania o umiestnení stavby so stavebným konaním, b) ochrana verejných záujmov, predovšetkým zdravia ľudí a životného prostredia, c) dodržanie príslušných technických predpisov, prístup a užívanie stavby osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie, d) lehotu na dokončenie stavby, e) plnenie požiadaviek uplatnených v záväzných stanoviskách podľa § 140b dotknutými orgánmi, ak nie sú určené správnymi rozhodnutiami, prípadne požiadavky vlastníkov sietí a zariadení verejného dopravného technického vybavenia na napojenie na tieto siete, f) stavebný dozor alebo kvalifikovaná osoba, ak sa stavba uskutočňuje svojpomocou, g) použitie vhodných stavebných výrobkov, h) povinnosť oznámiť začatie stavby.

Podľa § 66 ods. 4 Stavebného zákona, záväzných podmienkach uskutočňovania stavby sa podľa potreby ďalej určí: a) predloženie podrobnejšej dokumentácie ešte pred začatím stavby, ktorá je potrebná na kontrolu dodržania podmienok určených na vyhotovenie stavby, b) oznámenie určitého štádia stavby na účel výkonu štátneho stavebného dohľadu, c) predloženie dokladov, odborných expertíz, meraní a posudkov, d) podrobnejšie požiadavky na uskutočnenie stavby predovšetkým z hľadiska komplexnosti a plynulosti, napojení na siete a zariadenia technického vybavenia, pozemné komunikácie, odvádzanie povrchových vôd, úpravy okolia stavby a podmienok ochrany zelene, prípadne jej premiestnenia, e) vymedzenie nevyhnutného rozsahu plôch pozemkov, ktoré budú tvoriť súčasť staveniska, f) podrobnosti pre opatrenia na susednom pozemku alebo na stavbe podľa § 135, g) spodrobnenie statických výpočtov na vyhotovenie stavby, h) oznámenie mena (názvu) a adresy (sídla) zhotoviteľa stavby, ak bude určený vo výberovom konaní [ § 62 ods. 1 písm. d)], i) úľavy na vytýčenie stavby ( § 75a ods. 1), j) požiadavky na označenie stavby na stavenisku.

Podľa § 88a ods. 4 Stavebného zákona, v rozhodnutí o dodatočnom povolení stavby stavebný úrad dodatočne povolí už vykonané stavebné práce a určí podmienky na dokončenie stavby alebo nariadi úpravy už realizovanej stavby.

Podľa § 140b ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb., záväzné stanovisko je na účely konaní podľa tohto zákona stanovisko, vyjadrenie, súhlas alebo iný správny úkon dotknutého orgánu, uplatňujúceho záujmy chránené osobitnými predpismi, ktorý je ako záväzné stanovisko upravený v osobitnom predpise. Obsah záväzného stanoviska je pre správny orgán v konaní podľa tohto zákona záväzný a bez zosúladenia záväzného stanoviska s inými záväznými stanoviskami nemôže rozhodnúť vo veci.

Podľa § 140b ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb., dotknutý orgán je oprávnený uplatňovať požiadavky v rozsahu svojej pôsobnosti ustanovenej osobitným predpisom. Vo svojom záväznom stanovisku je povinný vždy uviesť ustanovenie osobitného predpisu, na základe ktorého uplatňuje svoju pôsobnosť, a údaj, či týmto záväzným stanoviskom zároveň nahrádza stanovisko pre konanie nasledujúce podľa tohto zákona.

Podľa § 140b ods. 3 predmetného zákona, dotknutý orgán je viazaný obsahom svojho predchádzajúceho záväzného stanoviska, ktoré vo veci vydal; to neplatí, ak došlo k zmene ustanovení právneho predpisu, podľa ktorých dotknutý orgán záväzné stanovisko vydal, alebo k podstatnej zmene skutkových okolností, z ktorých dotknutý orgán vychádzal. Ak dotknutý orgán vydá neskoršie záväzné stanovisko, uvedie v ňom, či jeho predchádzajúce záväzné stanovisko sa neskorším záväzným stanoviskom potvrdzuje, dopĺňa, mení alebo nahrádza s uvedením dôvodov podľa zákona.

Podľa § 140b ods. 4 zákona, lehota na podanie záväzného stanoviska, stanoviska a vyjadrenia je 30 dní; ak ide o stavby diaľnic a rýchlostných ciest je 7 dní, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

Podľa § 140b ods. 5 predmetného zákona, pri riešení rozporov medzi dotknutými orgánmi vyplývajúcich zo záväzných stanovísk sa postupuje podľa § 136. Ak námietky účastníkov konania smerujú proti obsahu

záväzného stanoviska, stavebný úrad konanie preruší a vyžiada si od dotknutého orgánu stanovisko k námietkam. Ak dotknutý orgán stanovisko nezmení, stavebný úrad si vyžiada potvrdenie alebo zmenu záväzného stanoviska od orgánu, ktorý je nadriadeným orgánom dotknutého orgánu. Počas prerušenia konania neplynú lehoty na rozhodnutie veci stavebným úradom.

Podľa § 140b ods. 6 predmetného zákona, ak odvolanie proti rozhodnutiu podľa tohto zákona smeruje proti obsahu záväzného stanoviska, odvolací orgán konanie preruší a vyžiada si stanovisko k obsahu odvolania od dotknutého orgánu príslušného na vydanie záväzného stanoviska. Odvolanie spolu so stanoviskom dotknutého orgánu k obsahu odvolania predloží stavebný úrad orgánu, ktorý je nadriadeným orgánom dotknutého orgánu a vyžiada si od neho potvrdenie alebo zmenu záväzného stanoviska. Počas prerušenia konania neplynú lehoty na rozhodnutie o odvolaní.

Podľa § 140b ods. 7 predmetného zákona, ak je právoplatné rozhodnutie podľa tohto zákona založené na obsahu záväzného stanoviska dotknutého orgánu, ktoré bolo neskôr zrušené alebo zmenené pre rozpor so zákonom, ide o dôvod na obnovu konania.

Podľa § 10 vyhlášky č. 453/2000 Z.z., stavebné povolenie obsahuje okrem všeobecných náležitostí a) meno, priezvisko (názov) a adresu (sídlo) stavebníka a ostatných účastníkov konania, b) druh a účel povoľovanej stavby alebo jej zmeny, c) parcelné čísla stavebných pozemkov podľa katastra nehnuteľností, na ktorých sa stavba povoľuje, d) podmienky na uskutočnenie stavby alebo aj na užívanie stavby, e) ďalšie podmienky, ktorými sa zabezpečí ochrana verejných záujmov a právom chránené záujmy účastníkov konania, f) umiestnenie stavby na pozemku, ak bolo územné konanie spojené so stavebným konaním alebo sa územné rozhodnutie nevyžaduje, g) ak ide o stavbu uskutočňovanú zhotoviteľom, meno, priezvisko (názov) a adresu (sídlo) zhotoviteľa stavby alebo oznámenie, že bude určený vo výberovom konaní; ak ide o stavbu uskutočňovanú svojpomocou, meno a adresu stavebného dozoru alebo kvalifikovanej osoby, ktorá bude zabezpečovať odborné vedenie uskutočňovania stavby, h) určenie lehoty na dokončenie stavby, i) rozhodnutie o námietkach účastníkov konania, j) upozornenie stavebníka na povinnosť oznámiť stavebnému úradu začatie stavby.

K stavebnému povoleniu pripojí stavebný úrad overenú projektovú dokumentáciu stavby alebo jej zmeny.

Podľa § 61 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb., Stavebný úrad oznámi začatie stavebného konania dotknutým orgánom, všetkým známym účastníkom a nariadi ústne pojednávanie spojené s miestnym zisťovaním. Súčasne ich upozorní, že svoje námietky môžu uplatniť najneskoršie pri ústnom pojednávaní, inak že sa na ne neprihliadne. Na pripomienky a námietky, ktoré boli alebo mohli byť uplatnené v územnom konaní alebo pri prerokúvaní územného plánu zóny, sa neprihliada. Stavebný úrad oznámi začatie stavebného konania do 7 dní odo dňa, keď je žiadosť o stavebné povolenie úplná.

Podľa § 62 ods. 1 Stavebného zákona, v stavebnom konaní stavebný úrad preskúma najmä, a) či dokumentácia spĺňa zastavovacie podmienky určené územným plánom zóny alebo podmienky územného rozhodnutia, b) či dokumentácia spĺňa požiadavky týkajúce sa verejných záujmov, predovšetkým ochrany životného prostredia, ochrany zdravia a života ľudí, a či zodpovedá všeobecným technickým požiadavkám na výstavbu ustanoveným týmto zákonom a osobitnými predpismi, 4a)c) či je zabezpečená komplexnosť a plynulosť výstavby, či je zabezpečené včasné vybudovanie technického, občianskeho alebo iného vybavenia potrebného na riadne užívanie, d) či bude stavbu uskutočňovať osoba oprávnená na uskutočňovanie stavieb, alebo ak stavbu bude uskutočňovať stavebník svojpomocou, či je zabezpečené vedenie uskutočňovania stavby stavebným dozorom alebo kvalifikovanou osobou; ak zhotoviteľ stavby bude určený vo výberovom konaní, stavebník oznámi zhotoviteľa stavby stavebnému úradu do pätnástich dní po skončení výberového konania, e) či nová budova alebo významne obnovovaná existujúca budova je v rámci technických, funkčných a ekonomických podmienok stavby navrhnutá s využitím vhodných stavebných konštrukcií, vysokoúčinných alternatívnych energetických systémov založených na obnoviteľných zdrojoch energie a automatizovaných riadiacich, regulačných a monitorovacích systémov.

Podľa § 139 ods. 3 písm. d) Stavebného zákona, líniovými stavbami sú na účely tohto zákona najmä podzemné a nadzemné vedenia rozvodu elektriny.

Podľa § 61 ods. 4 Stavebného zákona, pri líniových stavbách alebo v odôvodnených prípadoch, aj pri zvlášť rozsiahlych stavbách, stavbách s veľkým počtom účastníkov konania stavebný úrad upovedomí účastníkov o začatí stavebného konania verejnou vyhláškou najmenej 15 dní pred konaním miestneho zisťovania, prípadne ústneho pojednávania, ak sa nekoná ústne pojednávanie, pred uplynutím lehoty určenej podľa odseku 3.

Prvostupňový správny orgán - obec Veľké Rovné rozhodnutím zo dňa 27.03.2013 pod č. 254-28/2009- Sv. rozhodol podľa § 88a ods. 4 stavebného zákona a vydal dodatočné povolenie stavby - Veľké Rovné

- Bobčíky, zahustenie jednostĺpovej trafostanice pre osadu na pozemkoch parc. č. CKN 11902/3, CKN 11902/4 v kat. úz. X. a zároveň stavebníkovi nariadil úpravu stavby spočívajúcu vo výmene olejového transformátora trafostanice za suchý ekologický transformátor. Dodatočné povolenie stavby bolo vydané vo vzťahu k pribratému účastníkovi konania Stredoslovenská energetika - Distribúcia, a. s. Žilina. Pre dokončenie stavby primerane podľa § 66 stavebného zákona a pre užívanie stavby určil podmienky, ktoré zároveň špecifikoval bodmi 1 až 9 výrokovej časti rozhodnutia. . Zároveň prvostupňový správny orgán v bodoch 1 až 11 výroku rozhodnutia rozhodol o námietkach žalobkyne, ktoré v plnom rozsahu zamietol. Proti predmetnému rozhodnutiu podala žalobkyňa odvolanie, o ktorom odvolaní rozhodol žalovaný správny orgán rozhodnutím zo dňa 19.12.2013 a prvostupňové rozhodnutie Obce Veľké Rovné potvrdil a odvolanie žalobkyne zamietol. V dôvodoch rozhodnutia žalovaný správny orgán sa podrobne vyjadril jednak k námietkam žalobkyne a aj k odvolacím námietkam žalobkyne. Poukázal na to, že rozhodnutie o dodatočnom stavebnom povolení bolo predmetom prieskumu pred Krajským súdom v Žiline pod č. k. , rozsudkom súdu bolo rozhodnutie žalovaného a aj prvostupňové rozhodnutie o dodatočnom povolení stavby zrušené a vec vrátená správnemu orgánu na ďalšie konanie. Dôvodom na zrušenie odvolacieho a súčasne prvostupňového rozhodnutia bola najmä ich nepreskúmateľnosť pre neurčitosť a nedostatok dôvodov, pre nezrozumiteľnosť - nedostatočnú špecifikáciu a vyjadrenie obsahu záväzných stanovísk dotknutých orgánov, nedostatočnú identifikáciu správnych orgánov, ktoré vydali záväzné stanoviská. Najvyšší súd Slovenskej republiky vyslovil tiež právny názor, že záväzné stanovisko Regionálneho úradu verejného zdravotníctva č. A/200901774/HŽP zo dňa 07.05.2009 bolo vydané k návrhu na kolaudáciu stavby. V tomto konaní však napadnutým rozhodnutím nie je kolaudačné rozhodnutie ale rozhodnutie o dodatočnom povolení stavby. Záväzné stanovisko má formálne zodpovedať druhu stavebného rozhodnutia a konaniu, ku ktorému sa vydáva. Upozornil na skutočnosť, že v bezprostrednej blízkosti trafostanice sa nachádza rezervoár vody. Vyslovil názor, že nie je rozhodujúce, či užívatelia vodného rezervoáru s umiestnením trafostanice v blízkosti rezervoára súhlasia, lebo RUVZ Žilina musí posúdiť vec z hľadiska ochrany verejného zdravia a objektívne sa k tejto skutočnosti vyjadriť. Záväzné stanovisko musí obsahovať dôvody tak, aby bolo preskúmateľné v rozsahu správnej úvahy. Právna úvaha však vo vzťahu k umiestneniu stavby 22kV trafostanice k existencii vodného rezervoára, u ktorého možno dôvodne predpokladať vstup osôb za účelom jeho údržby alebo využitia, vyjadrená nebola. Nie je pritom rozhodujúce, či rezervoár je stavbou povolenou alebo nepovolenou, rozhodujúci je faktický stav a riziko z neho vyplývajúce pre záujmy chránené úradom verejného zdravotníctva. Vzhľadom na uvedené bolo vo veci opätovne začaté konanie o dodatočnom povolení stavby, stavebník bol vyzvaný na predloženie záväzných stanovísk RUVZ v Žiline, OR HA ZZ v Žiline, Obvodného úradu životného prostredia v Žiline, odborov štátnej správy o ochrane prírody a krajiny, Štátnej vodnej správy, Štátnej správy odpadového hospodárstva a Obvodného pozemkového úradu v Žiline. Stavebník prostredníctvom splnomocneného zástupcu predložil špecifikované stanoviská, pričom po predložení záväzných stanovísk stavebný úrad Obce Veľké Rovné v ďalšom liste konštatoval, že na základe predložených dokladov sa nepreukázal rozpor stavby s verejným záujmom, a preto vyzval stavebníka na predloženie žiadosti o dodatočné povolenie stavby, ku ktorému je potrebné priložiť projektovú dokumentáciu s návrhom havarijnej zbernej jímky pod transformátorom trafostanice vzhľadom na existenciu vodného rezervoára a geometrický plán č. 160/2010 zo dňa 10.11.2010 overený Správou katastra v Bytči. Potreba vyhotovenia havarijnej zbernej jímky vyplynula zo záväzného stanoviska Obvodného úradu životného prostredia, úseku štátnej vodnej správy zo dňa 19.06.2012 a zo záväzného stanoviska Regionálneho úradu verejného zdravotníctva v Žiline č. A/2012/02179/Hžpz zo dňa 20.07.2012. Obvodný úrad životného prostredia v Žiline súhlasil s dodatočný povolením stavby za splnenia podmienky, že pod transformátorom musí byť umiestnená

havarijná zberná jímka pre zadržanie transformátorového oleja v prípade havárie transformátora. Zo záväzného stanoviska Regionálneho úradu verejného zdravotníctva v Žiline vyplynulo, že z dôvodu posúdenia možného vplyvu stavby na existujúci vodný rezervoár vykonal dňa 13.06.2012 RUVZ ohliadku vodného zdroja rezervoára, prameniska a samotnej trafostanice. Konštatoval, že pramenisko je dostatočne chránené a od trafostanice je vzdialené cca 200 m v lesnom poraste. Rezervoár vodného zdroja sa nachádza v blízkosti TS cca 3 m, je vybetónovaný nad povrch a je zabezpečený poklopom. Slúži pre 5 rodín v okolí ako jediný zdroj podzemnej vody. Vyslovil zhodnú požiadavku s ObUŽP Žilina, t. j. vytvoriť pod transformátorom havarijnú zbernú jímku pre zadržanie transformátorového oleja predmetnej stavby za predpokladu dodržania uvedenej podmienky. Vyslovil súhlas s dodatočným povolením predmetnej stavby. Z písomných podkladov ďalej vyplynulo, že stavebník sa obrátil na stavebný úrad, ktorý požiadal o predĺženie termínu na doplnenie podkladov vzhľadom k tomu, že z technického a prevádzkového hľadiska je havarijná zberná jímka pod transformátorom trafostanice nerealizovateľná, preto je potrebné vypracovať projektovú dokumentáciu, v ktorej bude navrhnuté ekologické riešenie transformátora. Novú projektovú dokumentáciu bude potrebné dať posúdiť opätovne dotknutým orgánom. Dňa 21.12.2012 predložil stavebník stavebnému úradu prepracovanú projektovú dokumentáciu jednostĺpovej trafostanice. Túto vyhotovil autorizovaný stavebný inžinier Ing. P. M. v novembri 2012, pričom existujúci olejový transformátor, ktorý predstavuje ohrozenie jestvujúceho rezervoára vody zdemontuje a na jeho miesto sa nainštaluje nový ekologický transformátor o rovnakom výkone 160 kVA. Tento v porovnaní s olejovým transformátorom má prednosť, že neohrozuje životné prostredie a umiestňuje sa tam, kde sa netoleruje znečistenie životného prostredia. Keďže tento je mohutnejší a ťažší, je potrebné ho z hľadiska statiky podoprieť. Bude zhotovená oceľová konštrukcia navrhnutá projektantom statiky, časť statické posúdenie vypracoval Ing. V. R. v novembri 2012. Pre bezpečné uloženie trafostanice bude vytvorená nová podstava. V závere posudku statik vyhlásil stavbu za bezpečnú a súhlasí s jej výstavbou. Takto prepracovanú projektovú dokumentáciu opätovne posúdil dotknuté orgány vykonávajúce štátnu správu podľa osobitných predpisov. Kladne sa vyjadrili aj Obvodný pozemkový úrad v Žiline stanoviskom zo dňa 12.12.2012, Okresné riaditeľstvo HAZZ Žilina zo dňa 20.12.2012 a Regionálny úrad verejného zdravotníctva vyjadrením zo dňa 18.12.2012. Stavebník predložil stanovisko Obvodného pozemkového úradu v Žiline zo dňa 13.02.2012, ktorým tento podľa § 17 ods. 3 so zmenou kultúry TTP na parcele č. 11902/3 o výmere 3 m2 na zastavanú plochu súhlasil. Následne bolo oznámené pokračovanie konania o dodatočnom povolení stavby a bolo nariadené ústne pojednávanie na deň 08.03.2013. Prítomní boli oboznámení s novonavrhnutým technickým riešením stavby trafostanice a s projektovou dokumentáciou, podľa ktorej sa má trafostanica upraviť výmenou transformátora za nový ekologický. Na tomto konaní predložila žalobkyňa námietky v písomnej forme, ostatní účastníci súhlasili s dodatočným povolením stavby bez námietok. Žalovaný poukázal na to, že stavebný úrad postupoval v intenciách ustanovení stavebného zákona. Výnimočnú pozornosť venoval ochrane existujúceho rezervoára pitnej vody, na ktorý bolo poukázané v rozsudkoch Krajského súdu v Žiline aj Najvyššieho súdu SR. K jednotlivým odvolacím námietkam sa žalovaný podrobne vyjadril v bodoch 1 až 19 odôvodnenia rozhodnutia.

Krajský súd v Žiline musí poukázať na predchádzajúce rozhodnutie Krajského súdu v Žiline pod sp. zn. zo dňa 22. novembra 2011, ktorým bolo zrušené pôvodné rozhodnutie Obce Veľké Rovné č. 254-20/2009-SV zo dňa 21.03.2012 o dodatočnom povolení predmetnej stavby, ako aj následné rozhodnutie žalovaného č. 2011/00855/Cho zo dňa 07.06.2011 podľa § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p.. Na základe odvolania žalovaného Krajského stavebného úradu v Žiline bol predmetný rozsudok Krajského súdu v Žiline rozsudkom pod č.k. zo dňa 6.3.2012 potvrdený s tým, že Najvyšší súd SR v odôvodnení rozsudku poukázal na to, že podľa predloženej dokumentácie rezervoár pitnej vody sa nachádza v bezprostrednej blízkosti stavby trafostanice, ktorá je osadená do existujúcej VN siete 22 kV. Nie je v danom prípade rozhodujúce, či užívateľa vodného rezervoára súhlasili s umiestnením trafostanice v blízkosti rezervoára. RÚVZ Žilina musí posúdiť vec z hľadiska ochrany verejného zdravia a objektívne sa k tejto skutočnosti vyjadriť. Poukázal na podkladové rozhodnutie v prípade záväzných stanovísk, ktoré sú záväzné pre stavebný úrad s poukazom na § 140b ods. 1 Stavebného zákona, ktorý z nich musí v stavebnom konaní vychádzať. Keďže ide o čiastkové podkladové rozhodnutia v priebehu stavebného konania, zákon na ich prieskum neustanovuje osobitný postup a preto sa námietky proti nim preskúmavajú v zmysle § 245 ods. 1 O.s.p. v konaní o preskúmanie zákonnosti v spojení s konečným rozhodnutím stavebného úradu. Správna úvaha však vo vzťahu k umiestneniu stavby 22 kV trafostanice k existencii vodného rezervoára, u ktorého možno dôvodne predpokladať vstup osôb za účelom jeho údržby alebo využitia vo vzťahu vyjadrená nebola. Nie je rozhodujúce pritom, či rezervoár je stavbou povolenou alebo nie. Rozhodujúci je faktický stav a riziko z neho vyplývajúce pre záujmy

chránené úradom verejného zdravotníctva. Z tohto dôvodu mala byť uskutočnená RÚVZ Žilina ohliadka na mieste samom. Záväzné stanovisko RÚVZ Žilina musí reagovať na konkrétne faktické pomery, skutočnú realizáciu stavby.

§ 88a zákona č. 50/1976 Zb. upravuje jednak postup vlastníka nepovolenej stavby a jeho povinnosti a jednak postup stavebného úradu pri tzv. nepovolených stavbách. Dôkazné bremeno preukázať, že ďalšia existencia nepovolenej stavby alebo stavby uskutočňovanej v rozpore so stavebným povolením nie je v rozpore s verejnými záujmami, spočíva na vlastníkovi stavby, keďže sa dopustil porušenia zákona. Vlastník stavby na základe výzvy stavebného úradu si sám a na vlastné náklady musí zaobstarať všetky potrebné doklady, t.j. rozhodnutia, stanoviská a vyjadrenia dotknutých orgánov. Verejným záujmom sa v tejto súvislosti rozumejú záujmy chránené osobitnými zákonmi, všeobecne záväznými vyhláškami, nariadeniami, záväznými časťami slovenských technických noriem a podobne. Posúdenie súladu s nimi vykonáva príslušný prvostupňový orgán štátnej správy. Musí posúdiť najmä súlad s platnou územnoplánovacou dokumentáciou z hľadiska súladu s funkčným využitím, určené záväzné limity a regulatívy, ktoré vykonáva obec. Rozsah požadovaných dokladov nie je taxatívne vymedzený, ale stavebný úrad pri ich určení vychádza predovšetkým z ust. § 126 Stavebného zákona, ktoré sa týka ochrany zložiek životného prostredia a iných osobitných záujmov podľa toho, o aký druh stavby ide, na aký účel sa má stavba užívať, ktoré záujmy budú stavbou dotknuté, kde je stavba umiestnená, či sú v predmetnom území vyhlásené ochranné pásma a podobne. Dodatočné stavebné povolenie musí obsahovať obdobné náležitosti ako riadne stavebné povolenie. Navyše v ňom musí byť uvedený opis rozostavanosti stavby, a ak na stavbe treba vykonať úpravy, opíše ich rozsah. Pokiaľ je stavba ukončená a schopná užívania, stavebný úrad môže v dodatočnom stavebnom povolení zároveň vysloviť súhlas s jej užívaním. Inak v rozhodnutí stavebníka upozorní na povinnosť požiadať o kolaudačné konanie. Z odseku 7 § 88a Stavebného zákona jednoznačne vyplýva primeranosť postupu stavebného úradu ako v prípade stavebného konania, ak stavbu možno dodatočne povoliť. Vzťahuje sa to na žiadosť o vydanie dodatočného povolenia, na účastníkov konania, na postup v konaní, na predmet posúdenia, keďže stavebný úrad preskúma aj rozhodnutie o jej dodatočnom povolení. V rozhodnutí stavebný úrad určí podmienky pre dokončenie stavby, prípadne nariadi úpravy už realizovanej stavby. Pri dokončenej stavbe určí aj podmienky jej užívania.

Účelom konania o dodatočnom povolení stavby je následné zhojenie závažnej chyby, ktorou je prvotné vedomé ignorovanie zákona zo strany stavebníka pod podmienkou preukázania skutočností, že ďalšia existencia nepovolenej stavby nie je v rozpore s verejnými záujmami, pričom dôkazné bremeno je na vlastníkovi stavby, keďže sa dopustil porušenia zákona (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 28.04.2011).

K jednotlivým žalobným bodom žalobkyne súd udáva nasledovné:

K žalobnej námietke č.1, že rozhodnutie žalovaného správneho orgánu žalobkyni nebolo doručované do vlastných rúk s poukazom na to, že samotné oznámenie o začatí konania o dodatočnom povolení stavby, ako aj upovedomenie o ústnom pojednávaní a aj rozhodnutie o dodatočnom povolení stavby jej bolo doručované do vlastných rúk, súd uvádza, že nebolo spornou skutočnosťou, že žalobkyni bolo do vlastných rúk doručované oznámenie o začatí konania o dodatočnom povolení stavby, upovedomenie o ústnom pojednávaní na deň 08.03.2013 a aj prvostupňové rozhodnutie o dodatočnom povolení stavby, tieto písomnosti žalobkyni boli doručované do vlastných rúk. Súd v predmetnom prípade poukazuje na to, že v danom prípade nepochybne išlo o líniovú stavbu s poukazom na § 139 ods. 3 písm. d) Stavebného zákona a bolo v kompetencii stavebného úradu upovedomiť účastníkov o začatí stavebného konania a teda aj žalobkyňu verejnou vyhláškou. Nie je sporné, že rozhodnutie žalovaného správneho orgánu o odvolaní žalobkyne už nebolo žalobkyni doručené do vlastných rúk a predmetné rozhodnutie žalovaného správneho orgánu bolo podľa administratívneho spisu doručované prostredníctvom žalovaného správneho orgánu, prostredníctvom verejnej vyhlášky s tým, že rozhodnutie bolo vyvesené na úradnej tabuli žalovaného dňa 20.12.2013 a zvesené dňa 06.01.2014. Zároveň toto rozhodnutie žalovaného správneho orgánu bolo doručované prostredníctvom verenej vyhlášky aj cez Obec Veľké Rovné s tým, že toto rozhodnutie bolo na obci vyvesené dňa 07.01.2014 a zvesené dňa 22.01.2014. Súd je toho názoru, že aj keď v zásade kombinácia doručovania rozhodnutia prostredníctvom doručovania do vlastných rúk a prostredníctvom verejnej vyhlášky v zásade nie je možná, žalobkyňa podala proti rozhodnutiu žalovaného správneho orgánu žalobu na správnom súde, pričom žalobu podala v zákonom stanovenej lehote dvoch mesiacov od doručenia

rozhodnutia, t.j. od 22.01.2014 (§ 250b ods.1 O.s.p.). Žalobkyni nebolo týmto spôsobom upreté jej právo na súdnu ochranu a vôbec možnosť podať správnu žalobu proti napadnutému rozhodnutiu žalovaného správneho orgánu, keď napokon žalobkyňa takúto žalobu podala, nežiadala o doručenie predmetného rozhodnutia žalovaného postupom podľa § 250b ods. 2 O.s.p.. Žalobkyňa relevantným spôsobom namietala rozhodnutie žalovaného, po oboznámení sa s dôvodmi rozhodnutia žalovaného, čo žalobkyňa nespochybňuje. Uvedenú nezákonnosť, resp. uvedený nesprávny postup (vada konania), ktorá pozostáva z kombinácie doručovania rozhodnutí správnych orgánov, keď prvostupňový správny orgán doručoval rozhodnutie žalobkyni do vlastných rúk, žalovaný už doručoval napadnuté rozhodnutie prostredníctvom verejnej vyhlášky ,vzhľadom na uvedené skutočnosti s poukazom na § 250i ods. 3 O.s.p. nespôsobuje teda nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. Aj keď súdu sa javí byť táto skutočnosť urobená „naschvál“ vo vzťahu k žalobkyni. Súd teda vyhodnotil, že táto námietka žalobkyne je nedôvodná. Súd poukazuje na to, že v prípade doručovania rozhodnutí o dodatočnom povolení stavby resp. na konanie o dodatočnom povolení stavby s poukazom na § 88a ods. 7 Stavebného zákona sa primerane vzťahujú ust. §58 až 66 Stavebného zákona. Na doručovanie resp. oznamovanie stavebného povolenia platia však ust. § 69 ods. 1 a 2 Stavebného zákona.

K žalobnej námietke č.2, že prvostupňový správny orgán nerozlišuje pojmy - podmienky na dokončenie stavby, úpravy zrealizovanej stavby a podmienky užívania stavby. Súd k tejto námietke udáva, že priamo zo stavebného zákona z § 88a ods. 4 Stavebného zákona vyplýva, že v rozhodnutí o dodatočnom povolení stavby stavebný úrad dodatočne povolí už vykonané stavebné práce a určí podmienky na dokončenie stavby alebo nariadi úpravy už realizovanej stavby, stavebný úrad v danom prípade postupuje alternatívne podľa povahy konkrétnej veci. V danom prípade je zrejmé z výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia správneho orgánu s poukazom na § 88a ods. 4 Stavebného zákona, že prvostupňový správny orgán dodatočne povolil stavbu - zahustenie 1- stĺpovej trafostanice pre osadu na špecifikovaných pozemkoch, nariadil úpravu stavby spočívajúcu vo výmene olejového transformátora trafostanice za suchý, ekologický transformátor a pre dokončenie stavby primerane podľa § 66 stavebného zákona a pre užívanie stavby určil špecifikované podmienky. Táto úprava stavby spočívala najmä vo vzťahu k predchádzajúcemu rozhodnutiu - rozsudku Krajského súdu v Žiline pod č.k. zo dňa 22.11.2011, ktorý bol potvrdený rozsudkom NS SR pod č.k. , zo dňa 6.3.2012 (bolo zrušené rozhodnutie o dodatočnom povolení predmetnej stavby vrátane naň nadväzujúceho druhostupňového rozhodnutia žalovaného) s tým, že bolo potrebné dozistiť skutkový stav vzhľadom na existenciu vodovodného rezervoára v blízkosti stavby, ktorej sa týkalo konanie o dodatočnom stavebnom povolení, ktorý bol vo vzdialenosti 2,9m od trafostanice. Podmienky pre dokončenie stavby súviseli s výmenou existujúceho olejového transformátora trafostanice za suchý ekologický transformátor, t.j. nariadenou úpravou stavby s poukazom na ust. § 88a ods. 4 Stavebného zákona.

Taktiež z uvedeného ust. § 88a ods. 4 vyplývajú aj tie skutočnosti, že stavebný úrad určí aj podmienky na dokončenie stavby v spojení s § 66 Stavebného zákona, ktoré boli zároveň špecifikované v bode 1 - 9 výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia, najmä vo vzťahu k nariadenej úprave stavby. Aj túto námietku vyhodnotil súd ako nedôvodnú. Tak isto je potrebné poukázať na to, že stavebný úrad, resp. žalovaný sa nezmienil o podmienkach užívania stavby, nakoľko tieto sa stanovia až v následnom kolaudačnom rozhodnutí, čo je zrejmé aj z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného správneho orgánu, resp. aj z bodu č. 8 prvej časti výroku prvostupňového rozhodnutia stavebného úradu.

K žalobnej námietke č. 3, že malo ísť o zamieňanie konania o dodatočnom povolení stavby s kolaudačným konaním súd uvádza, že v danom prípade nešlo o kolaudačné konanie nakoľko, toto nevyplýva ani z výrokovej časti rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu. Prvostupňový správny orgán nespojil s konaním o dodatočnom povolení stavby aj kolaudačné konanie s poukazom na ust. § 88a ods. 9 Stavebného zákona. Takéto konanie prichádza aj podľa názoru do úvahy len v prípade, keď je stavba už úplne dokončená, a keďže v danom prípade boli nariadené úpravy stavby, v konaní nešlo o takéto spojené konanie.

K žalobnej námietke č. 4, že kolaudačné konanie musí nastúpiť až po riadnom právoplatnom skončení konania o dodatočnom povolení stavby na žiadosť stavebníka, súd uvádza, že aj táto námietka je nedôvodná s poukazom na vyššie uvedené dôvody, nakoľko opätovne je potrebné poukázať na to, že prvostupňový správny orgán nespojil s poukazom na § 88a ods. 9 Stavebného zákona dodatočné konanie o povolení stavby s kolaudačným konaním s tým, že je zrejmé aj z rozhodnutia

resp. odôvodnenia žalovaného, že kolaudačné konanie bude nastupovať až po skončení konania o dodatočnom povolení stavby.

K žalobnej námietke č. 5, že rozhodnutie je v rozpore s § 47 ods. 3 Správneho poriadku, keď prvostupňový správny orgán nie je oprávnený riešiť námietky vo výrokovej časti rozhodnutia, k tejto námietke súd udáva, že je síce pravdou, že prvostupňový správny orgán zároveň vo výrokovej časti rozhodol o námietkach žalobkyne tak, že tieto námietky v bodoch 1 až 11 zamietol, zároveň tieto vo výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia, aj zdôvodnil. Je teda zrejmé, že odôvodnenie zamietnutia samotných námietok žalobkyne nie je uvedené v samotnom odôvodnení rozhodnutia, ale je zrejmé, že tieto sú odôvodnené a ich odôvodnenie sa nachádza vo výrokovej časti rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu. Je tiež potrebné poukázať na to, že uvedenými námietkami, ktoré je možné povedať, že boli totožné s odvolacími námietkami proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu, že týmito sa podrobne zaoberal aj žalovaný správny orgán v rámci odôvodnenia svojho rozhodnutia, a tento dodatočne odstránil nesprávnosť takéhoto postupu prvostupňového správneho orgánu, a teda nie je možné konštatovať, že by rozhodnutie žalovaného správneho orgánu vzhľadom k tomu trpelo známkami nepreskúmateľnosti, resp. nezrozumiteľnosti rozhodnutia, keď je zrejmé, ako správny orgán naložil s námietkami žalobkyne a aj tieto odôvodnil s poukazom na ust. § 47 Správneho poriadku. Ani táto vada podľa názoru súdu nemôže mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia ( § 250i ods. 3 O.s.p. ).

K žalobnej námietke č.6 súd uvádza, že prvostupňový správny orgán a v nadväznosti na to žalovaný správny orgán v stavebnom konaní starostlivo skúmali súlad stavby s verejnými záujmami na základe záväzných stanovísk dotknutých orgánov, čo vyplýva z odôvodnenia rozhodnutí.

Z administratívneho spisu žalovaného správneho orgánu bolo zistené, že pokiaľ stavebný úrad Obce Veľké Rovné povolil stavbu Veľké Rovné - Bobčíky, zahustenie jednostĺpovej trafostanice pre osadu stavebným povolením č. 934/2005-Sv zo dňa 09.03.2006, stavebník však uskutočnil stavbu v rozpore s podmienkami stavebného povolenia tak, že zmenil umiestnenie trafostanice. Po dokončení stavby požiadal o jej kolaudáciu. Stavebný úrad vydal kolaudačné rozhodnutie č. 254-2/2009-Sv zo dňa 21.05.2009, ktorým povolil užívanie predmetnej stavby a zároveň povolil vykonanú zmenu. Bývalý Krajský stavebný úrad v Žiline v odvolacom konaní predmetné rozhodnutie zrušil a vec vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie. V danom prípade sa nejednalo o nepodstatnú odchýlku, ktorá by pripúšťala s kolaudačným konaním spojiť aj konanie o zmene stavby ale stavbu uskutočnili v rozpore so stavebným povolením. Preto bolo napokon vedené konanie o dodatočnom povolení predmetnej stavby.

Prvostupňový správny orgán následne už po vyššie špecifikovaných rozhodnutiach súdov v predmetnej veci upriamil pozornosť na skutočnosť, že v blízkosti trafostanice sa nachádza rezervoár vody. Z administratívneho spisu vyplynula tá skutočnosť, že vo vzťahu k predmetnému konaniu boli dané jednotlivé stanoviská, a to Regionálneho úradu verejného zdravotníctva v Žiline č. A/2012/02179/ HŽPZ zo dňa 20.07.2012, Okresného riaditeľstva hasičského a záchranného zboru v Žiline č. ORHZ- ZA1-1749/2012 zo dňa 22.06.2012, Obvodného úradu životného prostredia v Žiline č. A2012/02160-002/ Hnl zo dňa 25.06.2012, Obvodného úradu životného prostredia č. A2012/02116-002-Han zo dňa 19.6.2012, Obvodného úradu životného prostredia v Žiline ako orgánu štátnej správy v odpadovom hospodárstve č. A/2012/02161-002/Cur zo dňa 20.06.2012, Obvodného pozemkového úradu č. ObPÚ-2012/00592-Cho zo dňa 02.07.2012, ďalej vyplynula potreba riešenia s návrhom havarijnej zbernej jímky pod transformátorom trafostanice vzhľadom na existenciu vodného rezervoára a geometrický plán č. 160/2010 zo dňa 10.11.2010. Potreba vyhotovenia havarijnej zbernej jímky vyplynula, ako je zrejmé zo stanoviska Obvodného úradu životného prostredia v Žiline, úseku štátnej správy č. A/2012/02116-002-Han zo dňa 19.06.2012 a záväzného stanoviska Regionálneho úradu verejného zdravotníctva v Žiline č. A/2012/02179/Hžpz zo dňa 20.07.2012. Z tohto stanoviska Obvodného úradu životného prostredia v Žiline vyplynulo, že tento vyslovil súhlas s dodatočným povolením stavby za splnenia podmienky, že pod transformátorom musí byť umiestnená havarijná zberná jímka pre zadržanie transformátorového oleja v prípade havárie transformátora.

Zo stanoviska Regionálneho úradu verejného zdravotníctva č. A/2012/02179/Hžpz zo dňa 20.07.2012 vyplynulo, že z dôvodu posúdenia možného vplyvu stavby na existujúci vodný rezervoár bola vykonaná dňa 13.06.2012 ohliadka vodného zdroja - rezervoára, prameniska a samotnej trafostanice. Tento konštatoval, že pramenisko je dostatočne chránené a od trafostanice je vzdialené cca 200 m v lesnom poraste. Rezervoár vodného zdroja sa nachádza v blízkosti TS cca 3 m, je vybetónovaný nad povrch

a zabezpečený poklopom. Slúži pre 5 rodín v okolí ako jediný zdroj podzemnej vody. V čase ohliadky prítomný obyvateľ nepreukázal kvalitu vody protokolom o vyšetrení ani doklady k stavbe rezervoára. V tomto vyjadrení zároveň bola daná pripomienka havarijnej zbernej jímky. Zároveň Regionálny úrad verejného zdravotníctva vyslovil súhlas s dodatočným povolením stavby za predpokladu dodržania uvedenej pripomienky.

Zároveň z administratívneho spisu bolo zistené, že stavebník listom zo dňa 12.09.2012 oznámil, že z technického a prevádzkového hľadiska je havarijná zberná jímka pod transformátorom trafostanice nerealizovateľná, a preto je potrebné vypracovať projektovú dokumentáciu, v ktorej bude navrhnuté iné ekologické riešenie transformátora s tým, že novú projektovú dokumentáciu bude potrebné dať posúdiť dotknutým orgánom.

Z obsahu administratívneho spisu ďalej vyplýva, že stavebník dňa 21.12.2012 predložil stavebnému úradu prepracovanú projektovú dokumentáciu jednostĺpovej trafostanice s tým, že existujúci olejový transformátor, ktorý predstavuje ohrozenie jestvujúceho rezervoára vody zdemontuje a na jeho miesto sa inštaluje nový ekologický transformátor o rovnakom výkone 160 kVA. Zároveň bude zhotovená oceľová konštrukcia navrhnutá projektantom statiky, nakoľko navrhnutý transformátor je mohutnejší a ťažší, ktorý je z hľadiska statiky potrebné podoprieť.

Nesporné z administratívneho spisu je tiež, že takto prepracovanú dokumentáciu opätovne posúdili dotknuté orgány štátnej správy podľa osobitných predpisov.

Z obsahu administratívneho spisu je ďalej zrejmé, že prvostupňový správny orgán oznámením o pokračovaní v konaní o dodatočnom povolení stavby a nariadení ústneho pojednávania stanovil na deň 08.03.2013 o 9:00 hod. ústne pojednávanie, ktoré oznámenie doručil aj žalobkyni prostredníctvom právneho zástupcu.

Je zrejmé z obsahu administratívneho spisu, že o ústnom pojednávaní bola spísaná aj zápisnica, na ktorom ústnom pojednávaní sa za žalobkyňu zúčastnil aj jej právny zástupca. Právny zástupca na ústnom pojednávaní zotrval na uplatnených námietkach v rámci konania. Zo zápisnice z pojednávania vyplynulo, že v súčasnosti stavba je vyhotovená s olejovým transformátorom, pričom bola riešená v rámci projektovej dokumentácie výmena olejového transformátora za suchý ekologický transformátor vzhľadom na existenciu vodného zdroja v tesnej blízkosti postavenej trafostanice.

Z vyjadrenia Regionálneho úradu verejného zdravotníctva zo dňa 18.12.2012 č. A/2012/04550/ HŽPZ mal súd preukázané, že stavebný úrad žiadal o odborné posúdenie k dodatočnému povoleniu stavby, pričom vo vyjadrení je uvedené, že pôvodne bol použitý olejový transformátor, pri trafostanici cca 3 m od stĺpa trafostanice sa nachádza miestny vodovodný rezervoár zásobujúci vodou osadu Bobčíky. Z tohto dôvodu sa existujúci olejový transformátor typu TSJ 24/250 kVA zdemontuje a na jeho miesto sa inštaluje nový ekologický transformátor o rovnakom výkone 160 kVA. Tento transformátor bude typu aTE 714/22A o výkone 160 kVA 22/0, 42/0, 230 kV, IP23 od výrobcu BEZ Bratislava. Pod transformátorom nie je potrebná havarijná zberná jímka, trafo neobsahuje olejové ani iné tekuté náplne. Podľa vyhlášky MZ SR č. 534/2007 Z.z. výkonové transformátory vo vzťahu k vyžarovaniu a odolnosti proti elektromagnetickému rušeniu sa považujú za pasívne prvky, ktoré nemôžu byť príčinou elektromagnetického rušenia. Hodnoty expozície už pri vzdialenosti 1 m od prípojníc transformátora sú dostatočne nízke a spĺňajú požiadavky vyhlášky č. 534/2007 Z.z.. Keďže nový transformátor je mohutnejší a ťažší, je potrebné ho podoprieť. Bude zhotovená nová oceľová konštrukcia navrhnutá projektantom statiky. Predložený projekt Veľké Rovné - Bobčíky, zahustenie jednostĺpovej trafostanice pre osadu, parc. č. 11902/3 a č. 11902/4 vyhovuje ustanoveniam zákona č. 355/2007 Z.z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia.

Rovnako z vyjadrenia Okresného riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru v Žiline zo dňa 20.12.2012 vyplýva, že vo vzťahu k predmetnej stavbe - Veľké Rovné - Bobčíky zahustenie jednostĺpovej trafostanice pre osadu parc. č. CKN 11902/3 a 11902/4 v kat. úz. X. vyriešením protipožiarnej bezpečnosti stavby súhlasí bez pripomienok.

Rovnako aj zo stanovísk Obvodného úradu životného prostredia v Žiline zo dňa 11.12.2012, 10.12.2012, 04.12.2012 vyplýva, že tieto orgány dávajú súhlasné stanovisko k dodatočnému povoleniu stavby.

K žalobnej námietke č.8, a to námietke duplicity konania, resp. prekážky veci začatej tohto konania s konaním začatým dňa 23.02.2010 súd udáva, že z administratívneho spisu žalovaného správneho orgánu je zistené, že konanie o dodatočnom povolení stavby bolo začaté oznámením zo dňa 23.02.2010, pričom nesporne bolo preukázané, že Krajský súd v Žiline rozsudkom pod č. k. -61 zo dňa 22.11.2011 v spojitosti s rozsudkom Najvyššieho súdu SR č. zo dňa 06.03.2012 zrušil rozhodnutie o dodatočnom povolení stavby Obce Veľké Rovné č. 254-20/2009 Sv zo dňa 21.03.2011 ako aj následné rozhodnutie o odvolaní žalovaného správneho orgánu pri aplikácii § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p. a vec vrátil správnemu orgánu na ďalšie konanie. Nesporné je tiež, že prvostupňový správny orgán oznámením o začatí konania pod č. 254-23/2009-Sv zo dňa 16.05.2012 s poukazom na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline v spojení s rozhodnutím Najvyššieho súdu SR, ktorý zrušil prvostupňové rozhodnutie o dodatočnom povolení stavby Veľké Rovné - Bobčíky zahustenie jednostĺpovej trafostanice pre osadu na pozemkoch parc. č. CKN 11902 v kat. úz. X., začal v súlade s § 88a ods. 1 pís. b) Stavebného zákona konanie o dodatočnom povolení stavby postavenej v rozpore so stavebným povolením.

Z obsahu administratívneho spisu je zrejmé, že v danom prípade aj keď prvostupňový správny orgán opätovne oznámil oznámením o začatí konania konanie o dodatočnom povolení stavby, z obsahu tohto úkonu je zrejmé, že v danom prípade ide o pokračovanie pôvodného konania o dodatočnom povolení stavby vzhľadom aj na konštatáciu a poukaz na príslušné rozhodnutia Krajského súdu v Žiline, resp. Najvyššieho súdu SR. V danom prípade teda nie je možné hovoriť, že ide o nejaké duplicitné konanie, lebo aj žalovaný správny orgán súdu predložil jeden administratívny spis, z ktorého je zrejmé, že v danom prípade ide o pokračovanie pôvodného konania o dodatočnom povolení stavby. O uvedenom svedčí aj fakt a použitie jednej spisovej značky pre vec. Je potrebné poukázať na to, že - zákon č. 71/1967 Zb. v § 30 ani nepozná dôvod pre zastavenie konania pre prekážku veci začatej, pozná iba dôvod zastavenia konania s poukazom na § 30 ods. 1 písm. i) Správneho poriadku, podľa ktorého správny orgán konanie zastaví, ak v tej istej veci sa právoplatne rozhodlo a skutkový stav sa podstatne nezmenil. V danom prípade ide o klasickú prekážku res iudicatae, teda vec právoplatne rozhodnutú a len z tohto dôvodu by bolo možné konanie zastaviť. Ale o daný prípad v predmetnej veci nejde. Z celého obsahu administratívneho spisu je zrejmé, že ide o pokračovanie v konaní o dodatočnom povolení špecifikovanej stavby.

K žalobnej námietke č. 9 - nedostatočné sa vysporiadanie s námietkami žalobcu v rámci správneho konania súd udáva, že prvostupňový správny orgán, resp. žalovaný správny orgán sa podrobne k jednotlivým odvolacím námietkam žalobkyne resp. námietkam vzneseným v priebehu správneho konania vyjadril jednak v prvostupňovom rozhodnutí a jednak v odôvodnení rozhodnutia žalovaného správneho orgánu.

K žalobnej námietke č. 10, že nová stavba vytvára vlastné ochranné pásmo s poukazom na novú oceľovú konštrukciu. Súd sa stotožnil s názorom žalovaného, že podopretie konzoly transformátora novou oceľovou konštrukciou neznamená, že vzniká nová stavba elektroenergetického zariadenia. Dva nové podperné body elektrickej prípojky na NN sieť taktiež súviseli s výmenou olejového transformátora, tieto sa nachádzajú na parcele KN č. 11902/3, trafostanica ako aj jej nariadená úprava sa nachádza na pozemku KN č. 11902/4, čo je zrejmé z geometrického plánu č. 160/2010 zo dňa 16.11.2010, z katastrálnej mapy zo dňa 27.7.2012.Uvedené pozemky vznikli z pozemku C KN č. 11902. Podporná konštrukcia z dvoch oceľových stĺpov bude podľa projektovej dokumentácie resp. je umiestnená bezprostredne pri stĺpe nesúcom transformátor na parcele č. 11902/4 a bude iba podopierať nosnú konzolu. Ochranné pásmo o šírke 10 m na obe strany od krajných vodičov vedenia existuje odvtedy, kedy bolo vedenie vybudované. Žalovaný sa jednoznačne vysporiadal aj s námietkami žalobkyne ohľadne rozsahu ochranného pásma, keď poukázal aj na predchádzajúci zákon o energetike a s touto argumentáciou sa súd stotožňuje. Toto pásmo vyplýva priamo zo zákona a osobitne sa nevyhlasuje. Jednostĺpová trafostanica bola iba vradená do existujúceho vedenia vysokonapäťovej linky 22 kV. Č. 228, ktoré je takto vybudované už od roku 1962. Ochranné pásmo, resp. vecné bremeno z neho vyplývajúce vzniklo podľa § 36 ods. 2 zákona č. 656/2004 Z.z. o energetike. Stavba bola skutočne porealizačne zameraná, pričom nový projekt úpravy súvisel z dôvodu jej technickej úpravy, nie z dôvodu jej iného umiestnenia.

K žalobnej námietke č. 11 vo vzťahu k ochrannému pásmu rezervoára vody, resp. či sú v dotknutom území vyhlásené ochranné pásma súd poukazuje v tejto veci na vykonané dostatočné dokazovanie zo strany prvostupňového správneho orgánu, kedy na rezervoár pitnej vody upozornil teda najmä Najvyšší súd SR a bolo potrebné skúmať najmä dodatočné povolenie stavby z hľadiska ochrany životného prostredia vo vzťahu k tomuto rezervoáru, čo nepochybne bolo vykonané zo strany regionálneho úradu verejného zdravotníctva aj obvodného úradu životného prostredia s tým, že v danom prípade bolo potrebné zameniť olejový transformátor za ekologický transformátor, tak ako bolo vyššie vyšpecifikované. V tomto smere stavebný úrad vychádzal zo stanoviska regionálneho úradu verejného zdravotníctva, ktorý súhlasil s dodatočným povolením predmetnej stavby za dodržania podmienok, ktoré nakoniec stavebník v rámci doplnenej projektovej dokumentácie, ktorú vypracoval autorizovaný stavebný inžinier Ing. P. M. podľa ktorej sa existujúci olejový transformátor, ktorý predstavuje ohrozenie jestvujúceho rezervoára vody zdemontuje a na jeho miesto sa inštaluje nový ekologický transformátor o rovnakom výkone 160 Kva, splnil. V tomto smere súd odkazuje na príslušné kladné stanovisko RUVZ Žilina a Obvodného úradu životného prostredia, ktorí súhlasili s dodatočným povolením predmetnej stavby. Ochranné pásma vodných zdrojov a rezervoárov vyhlasuje rozhodnutím príslušný vodohospodársky orgán, pričom takéto nebolo zistené. Námietky žalobkyne v tejto súvislosti sú teda bezpredmetné a otázke vody resp. jej ochrany z hľadiska jej používania vo vzťahu k dodatočnému povoleniu stavby sú podopreté vyššie špecifikovanými stanoviskami správnych orgánov.

K žalobnej námietke č. 12 súd poukazuje na to, že v rámci správneho konania bolo predložené skutočné porealizačné zameranie - umiestnenie stavby, zobrazuje skutočné umiestnenie vyhotovenej stavby. Projekt, ktorý obsahuje návrh úpravy, pozostávajúci z výmeny transformátora a vystuženia nosnej konzoly, už nič nemení na umiestnení stavby. Vzhľadom na túto skutočnosť aj uvedená žalobná námietka bola vyhodnotená ako nedôvodná.

K žalobnej námietke č. 13 vo vzťahu k duplicite konania súd odkazuje na bod 8 odôvodnenia žalobnej námietky, kde je táto vyhodnotená ako nedôvodná.

K žalobnej námietke č.14, že stavebný úrad v zmysle § 88a ods. 2 Stavebného zákona má nariadiť odstránenie stavby, podľa názoru súdu z predchádzajúcich rozhodnutí krajského súdu a najvyššieho súdu nevplýva, že by bol právny názor vyslovený v tom zmysle, že by stavebníkovi bolo nariadené odstránenie stavby. Stavebný úrad mal skúmať v zmysle § 88a ods. 1 Stavebného zákona, či dodatočné povolenie je alebo nie je v rozpore s verejnými záujmami s poukazom na § 126 Stavebného zákona najmä teda aj na rezervoár pitnej vody, ktorý sa nachádzal v blízkosti trafostanice, teda RUVZ Žilina mal vec posúdiť z hľadiska ochrany verejného zdravia a ďalej aj s tým, že ostatné záväzné stanoviská mali byť v rozhodnutí riadne identifikované ako podklady z ktorých stavebný úrad vychádza.

K žalobnej námietke č. 15, že záväzné stanoviská neobsahujú jednoznačnú špecifikáciu, čoho sa týkajú, pričom má sa v konaní preukázať, že nie je rozpor jestvujúcej stavby s verejným záujmom. Súd k tejto žalobnej námietke uvádza, že z predložených záväzných stanovísk, ktoré sú zároveň v rozhodnutí prvostupňového správneho orgánu a aj žalovaného správneho orgánu riadne identifikované, následne aj po doplnení projektovej dokumentácie po výmene olejového transformátora za ekologický, jednoznačne z týchto záväzných stanovísk jednotlivých správnych orgánov vyplýva, že boli vydané k jestvujúcemu vyhotoveniu stavby, avšak požadovali dodatočné technické úpravy na zachytenie oleja. Podľa povahy veci prichádzali do úvahy najmä orgány na ochranu vôd - obvodný úrad životného prostredia, odbor štátnej vodnej správy, orgán na ochranu verejného zdravia - RUVZ Žilina. Všetky tieto orgány vydali k dodatočnému povoleniu predmetnej stavby, najmä po výmene olejového transformátora za iný - ekologický súhlasné stanovisko.

V danom prípade nevyplývalo z predložených dôkazov, ktoré sa nachádzajú v administratívnom spise, že by sa jednalo o zásah do podstaty stavby. Išlo v danom prípade o úpravu spočívajúcu vo výmene olejom chladeného transformátora za vzduchom chladený a o zosilnenie nosnej konzoly.

K žalobnej námietke č. 16 súd uvádza, že nie je možné konštatovať, že by správne orgány nerešpektovali záväzný právny názor vyslovený v rozhodnutiach súdov. Prvostupňový správny orgán postupoval podľa predchádzajúceho právneho názoru vyslovenom v rozsudku krajského súdu, keď vo veci vyžiadal stanovisko od RÚVZ Žilina, ktoré vykonalo na mieste samom ohliadku, bolo zrejmé z akých podkladov sa pri tejto vychádzalo a malo za to, že nový transformátor vyhovuje ustanoveniam zákona č. 335/2007

Z.z. o ochrane , podpore a rozvoji verejného zdravia. Rovnako je vyhotovené kladné stanovisko od Obvodného úradu životného prostredia zo dňa 10.12.2012.

K žalobnej námietke č. 17, čo sa týka prerušenia konania o dodatočnom povolení stavby, že teda bolo konanie prerušované štyrikrát a stavebný úrad vyzýval stavebníka na doloženie ďalších dokladov. Pokiaľ žalobkyňa ako účastníčka správneho konania bola nespokojná, že konanie na stavebnom úrade prebiehalo príliš dlho, pokiaľ mala za to, že stavebný úrad nerešpektuje lehoty na vydanie rozhodnutia uvedené v Správnom poriadku v § 49, mohla v rámci konania využívať iné prostriedky nápravy, ako napríklad sťažnosti podľa osobitného zákona o sťažnostiach, resp. mohla podať návrh aj na príslušný súd na konanie proti nečinnosti správneho orgánu. To, že správne konanie, teda aj jednotlivé rozhodnutia správnych orgánov neboli v lehotách stanovených v správnom poriadku, nie je možné z týchto dôvodov hovoriť o nezákonnosti predmetných rozhodnutí. V danom prípade nešlo ani podľa názoru súdu o zmenu podstaty stavby, ale išlo o rešpektovanie vysloveného právneho názoru, že správny orgán v konaní o dodatočnom povolení stavby má skúmať, či daná stavba, ktorá bola postavená v rozpore so stavebným povolením, je, resp. nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými týmto zákonom, najmä teda mal zabezpečiť jednotlivé záväzné stanoviská k dodatočnému povoleniu stavby a jednak vo vzťahu k existencii daného rezervoára pitnej vody mal zabezpečiť aj stanovisko a ohliadku na mieste samom, čo napokon správne orgány vykonali a nebol zistený rozpor uskutočnenej stavby s verejným záujmom, a preto dodatočné povolenie predmetnej stavby vrátane nariadenia úprav v zmysle § 88a ods. 4 Stavebného zákona bolo v súlade s citovaným zákonom č. 50/1976 Zb., a preto všetky žalobné dôvody žalobkyne súd vyhodnotil ako nedôvodné a s poukazom na § 250j ods. 1 O.s.p. žalobu zamietol.

Žalobkyňa v konaní nebola úspešnou účastníčkou konania, preto nemá právo na náhradu trov konania s poukazom na § 250k ods. 1 O.s.p..

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Žiline na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne v dvoch vyhotoveniach.

Odvolanie musí spĺňať náležitosti ust. § 205 O.s.p.