Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_14Cob-344-2014.pdf
PDF · 110.33 KB
Case nature
Subarea
14Cob/344/2014
Uznesenie
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v právnej veci žalobcu: IMPULS - LEASING Slovakia s.r.o., so sídlom Štetinova 4, 811 06 Bratislava, IČO: 36 745 804, zastúpeného advokátskou kanceláriou: URBÁNI & Partners s.r.o., so sídlom Skuteckého 17, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 646 181, proti žalovanému: AUTOVIA ŽILINA s.r.o., so sídlom Košická 3623, 010 01 Žilina, IČO: 44 168 578, v konaní o návrhu žalobcu na nariadenie predbežného opatrenia zo dňa 02.09.2014, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Žilina č.k. 19Cb 196/2014-20 zo dňa 22. septembra 2014, takto
rozhodol:
Uznesenie Okresného súdu Žilina č.k. 19Cb 196/2014-20 zo dňa 22. septembra 2014 p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením okresný súd zamietol návrh žalobcu na nariadenie predbežného opatrenia zo dňa 02.09.2014. Žalovanému náhradu trov konania o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia nepriznal. Okresný súd v odôvodnení napadnutého uznesenia poukázal na návrh žalobcu zo dňa 02.09.2014, doručený súdu 03.09.2014, ktorým žalobca navrhol nariadiť predbežné opatrenie o uložení žalovanému povinnosti zdržať sa nakladania s motorovými vozidlami značky RENAULT VIN: VF1LZL90649447962 v hodnote 14.151,21 Eur s dátumom zaradenia 21.10.2013, značky RENAULT Koleos VIN: VF1VY5VGNUC495971 v hodnote 21.968,99 Eur s dátumom zaradenia 27.01.2014, značky RENAULT Megane VIN: VF1KZM40250634155 v hodnote 13.416,70 Eur s dátumom zaradenia 9.4.2014, značky RENAULT VIN: VF1KZM40250897588 v hodnote 13.063,10 Eur s dátumom zaradenia 27.06.2014, značky RENAULT Clio VIN: VF15R0G0H50344129 v hodnote 8.670,18 Eur s dátumom zaradenia 16.07.2014, značky RENAULT VIN: VF12RFL1H50187795 v hodnote 13.824,91 Eur s dátumom zaradenia 16.07.2014, značky RENAULT VIN: UU15SDAG350980495 v hodnote 7.972,69 Eur s dátumom zaradenia 16.07.2014, značky RENAULT VIN: UU17SDA4550653524 v hodnote 8.650,19 Eur s dátumom zaradenia 16.07.2014, ktoré sú v jeho držbe, najmä motorové vozidlá previesť na tretie osoby, alebo akýmkoľvek iným spôsobom scudziť, vložiť do inej spoločnosti alebo družstva alebo zaťažiť právom tretích osôb, v podobe záložného práva, zriadenia vecného bremena, vrátane práva nájmu a súčasne povinnosť strpieť výkon zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva k označeným motorovým vozidlám žalobcom na základe Zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva č. ZCE/11/00005 zo dňa 24.02.2011. Žalobca poukázal na skutočnosť, že dňa 24.02.2011 uzavrel ako veriteľ s obchodnou spoločnosťou IRO, s.r.o., so sídlom Cintorínska 22, Bratislava, IČO: 34 132 121, ako dlžníkom, Úverovú zmluvu č. ZCE/11/00005, na základe ktorej poskytol dlžníkovi účelový úver vo výške 100.000,- Eur, ktorý sa dlžník zaviazal použiť na dohodnutý účel, vrátiť poskytnuté finančné prostriedky žalobcovi vrátane úrokov a ostatného príslušenstva a splniť ďalšie podmienky vyplývajúce z uzavretej zmluvy v znení jej Dodatku č. 1 z 30.06.2012 a Dodatku č. 2 z 20.06.2013. Za účelom zabezpečenia pohľadávky z Úverovej zmluvy č. ZCE/11/00005 uzavrel žalobca s dlžníkom dňa 24.02.2011 Zmluvu o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva č. ZCE/11/00005, ktorej Prílohu č. 1 tvorí zoznam motorových vozidiel, na ktoré sa vzťahuje zabezpečovací prevod vlastníckeho práva. Žalovaný ako dodávateľ predmetných motorových vozidiel v dôsledku neuhradenia faktúr vystavených dlžníkovi, odobral vozidlá z predajne dlžníka nachádzajúcej sa v Trenčíne, preto sa žalobca domnieval,
že označené motorové vozidlá by sa mali nachádzať v držbe žalovaného. Dlžník svoj záväzok z Úverovej zmluvy č. ZCE/11/00005 nesplnil riadne a včas, preto žalobcovi v zmysle Zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva č. ZCE/11/00005 vzniklo právo realizovať výkon zabezpečovacieho prevodu práva vo vzťahu k motorovým vozidlám. Z uvedených skutočností žalobca vyvodzuje záver, že žalovaný vedel, resp. mohol vedieť, že na motorové vozidlá, ktoré odobral dlžníkovi sa vzťahuje zabezpečovací prevod vlastníckeho práva v prospech žalobcu a aj napriek tejto skutočnosti vozidlá zadržiava a odmieta vydať ich technické preukazy. V prípade, že by žalovaný vlastnícke právo k nim previedol na tretie osoby, podstatne by zmenšil majetok žalobcu ako veriteľa. Znemožnil by tak výkon zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva a tým by zmaril aj úspešné vymoženie pohľadávky z Úverovej zmluvy č. ZCE/11/00005. Vo veci samej sa žalobca mieni domáhať zaplatenia dlžnej sumy vo výške 100.000,- Eur s príslušenstvom voči dlžníkovi a výkon rozhodnutia vo veci samej považuje za ohrozený vzhľadom na možnosť žalovaného uskutočniť prevod vlastníckeho práva k motorovým vozidlám na tretie osoby. Žalobca by sa v takom prípade musel domáhať svojho práva určovacou žalobou (žalobou o určenie odporovateľnosti). S poukazom na nepriaznivé následky hroziace žalobcovi považuje nariadenie predbežného opatrenia za potrebné.
S odkazom na doložené listiny k návrhu žalobcu na nariadenie predbežného opatrenia, t.j. Úverovú zmluvu č. ZCE/11/00005 z 24.02.2011 v znení Dodatkov č. 1 a č. 2, Zmluvu o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva č. ZCE/11/00005 z 24.02.2011 vrátane Prílohy č. 1, ust. § 74 ods. 1 zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“), § 76 ods. 1 písm. e), f) OSP, § 76 ods. 2 OSP, okresný súd konštatoval, že žalobca neosvedčil jeden zo základných predpokladov nevyhnutne spojených s úspešným návrhom na nariadenie predbežného opatrenia, preto návrh zamietol. Uviedol, že k predpokladom pre nariadenie predbežného opatrenia patrí tvrdenie a osvedčenie existencie právneho (nie iba faktického) vzťahu medzi žalobcom a subjektom, ktorý má byť predbežným opatrením obmedzený a z tohto právneho vzťahu, vyplývajúceho nároku alebo práva žalobcu, pre ktoré požaduje dočasnú ochranu. V prípade návrhu na nariadenie predbežného opatrenia za účelom zabezpečenia výkonu súdneho rozhodnutia ide o osvedčenie existencie exekučného titulu alebo takého stavu v konaní, s ktorým je spojený reálny predpoklad, že exekučný titul bude vydaný. Ďalším predpokladom je osvedčenie obavy z ohrozenia výkonu súdneho rozhodnutia. Nevyhnutnou je tiež požiadavka, aby sa nariadením predbežného opatrenia medzi účastníkmi nevytvoril nenávratný stav, a to pre prípad, že by poskytnutá dočasná ochrana nemala oporu v konečnom rozhodnutí vo veci samej. Tiež ide o požiadavku, aby účinky predbežného opatrenia neprimerane nezasiahli do právnych vzťahov účastníkov. Tieto podmienky sú kumulatívne, preto pri nesplnení i jednej z nich nie je možné návrhu na nariadenie predbežného opatrenia vyhovieť.
Okresný súd v danom prípade konštatoval, že pokiaľ žalobca existenciu právneho vzťahu medzi účastníkmi odvodzoval zo skutočnosti, že žalovaný bol dodávateľom motorových vozidiel obchodnej spoločnosti IRO, s.r.o., so sídlom Cintorínska 22, Bratislava, IČO: 34 132 121 (ďalej len „IRO, s.r.o.“), na kúpu ktorých žalobca poskytol úver, tak postavenie žalobcu ako dodávateľa predmetných motorových vozidiel nebolo osvedčené. Osvedčená nebola ani domnienka žalobcu, že vozidlá tvoriace (i) predmet Zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva č. ZCE/11/00005 sa v súčasnosti nachádzajú v držbe žalovaného, ktorý ich mal odobrať z predajne obchodnej spoločnosti IRO, s.r.o. v Trenčíne a previesť do Žiliny. Žalovaný (pôvodne AUTOVIA ŽILINA s.r.o., Košická 3623, 010 01 Žilina, IČO: 44 077 106) nebol účastníkom doložených zmlúv. Existenciu právneho vzťahu medzi účastníkmi konania nebolo možné odvodiť ani z prípadnej žaloby vo veci samej, ktorou sa žalobca mieni voči IRO, s.r.o., domáhať zaplatenia peňažnej pohľadávky vo výške 100.000,- Eur. Žalobca tak neosvedčil existenciu právneho vzťahu so žalovaným a nesplnil prvú z vymedzených podmienok pre nariadenie predbežného opatrenia. Podľa okresného súdu žalobca neosvedčil ani konanie žalovaného smerujúce k prevodu vlastníctva k motorovým vozidlám na tretie osoby, čím odôvodňoval bezprostredne hroziacu ujmu. Okresný súd tiež poukázal na formuláciu petitu b) návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým sa žalobca domáhal uloženia povinnosti žalovanému strpieť výkon zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva k motorovým vozidlám. Uložením takejto povinnosti žalovanému by v zmysle čl. V. bod 5 Zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva č. ZCE/11/00005 došlo k uspokojeniu pohľadávky žalobcu, ktorej sa mieni domáhať v konaní vo veci samej, čím by sa samotné meritórne konanie stalo nadbytočným. Výkonom zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva, teda predajom motorových vozidiel nadobúdateľom za účelom uspokojenia pohľadávky z výťažku z predaja, by sa zároveň porušila zásada, podľa ktorej je nariadenie každého predbežného opatrenia limitované možnosťou navrátenia do pôvodného stavu. Okresný súd zdôraznil, že žalobca neosvedčil skutočnosti, z ktorých by súd
mohol vyvodiť závery o prípustnosti a opodstatnenosti nariadenia navrhovaného predbežného opatrenia; pritom právny záujem na nariadení predbežného opatrenia a jeho nevyhnutná potreba musia byť zvlášť preukázané v prípade, ak nariadenie predbežného opatrenia smeruje proti tretej osobe, ktorá nie je účastníkom základného konania vo veci samej. Okresný súd vo vzťahu k výroku o náhrade trov konania poukázal na § 142 ods. 1 OSP.
Proti tomuto uzneseniu okresného súdu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, v písomnom podaní jeho právneho zástupcu z 13.10.2014. S poukazom na ust. § 205 ods. 2 písm. d), f) OSP žalobca nesúhlasil s rozhodnutím súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu na nariadenie predbežného opatrenia. Uviedol, že návrh podával už počas doby, kedy sa motorové vozidlá nachádzali u žalovaného, túto skutočnosť nemal ako preukázať, avšak z dôvodu práve inštitútu predbežnej ochrany, bolo podľa žalobcu z opatrnosti nevyhnutné nariadiť predbežné opatrenie. Od doby doručenia napadnutého uznesenia okresného súdu (29.09.2014) došlo ku konaniu žalovaného, z ktorého vyplýva, že žalovaný žalobcom zaplatené motorové vozidlá predával tretím osobám, pričom žalobca to zistil tak, že tretie osoby, ktoré mali záujem o kúpu predmetných motorových vozidiel, žiadali práve u žalobcu ako leasingovej spoločnosti financovať nimi vybrané motorové vozidlá, ktoré mimochodom žalobca už raz financoval prostredníctvom spoločnosti IRO s.r.o., ktorej poskytol finančné prostriedky na predfinancovanie týchto motorových vozidiel. Takýmto konaním žalobca prichádza nielen o finančné prostriedky od dlžníka, ale zároveň nie je možné uplatniť výkon zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva a rovnako je nútený aj obmedzovať svoju podnikateľskú činnosť, nakoľko nebolo možné zo strany žalobcu na základe vzniknutej situácie financovať týmto tretím osobám vozidlá, ktoré už zo strany žalobcu raz zaplatené boli a je na nich zriadené zabezpečovacie právo v prospech žalobcu, avšak ani takýmto konaním žalobcu, nie je možné zabrániť prevodu vlastníckeho práva k týmto motorovým vozidlám zo strany žalobcu na tretie osoby. Bezodkladne, čo sa žalobca o týchto prevodoch vlastníckeho práva na tretie osoby dozvedel, konkrétne od týchto tretích osôb, oslovil Oznámením o neoprávnenom predaji motorových vozidiel v rámci siete „RENAULT“ obchodnú sieť motorových vozidiel značky RENAULT na Slovensku, t.j. obchodnú spoločnosť Renault Slovensko, spol. s r.o., ktorej adresoval žalobca doporučený list, s výzvou o odstránenie takéhoto protiprávneho konania spoločnosti Auto market s.r.o., pričom vyzval aj túto spoločnosť bezodkladne vykonať nápravu v právnom stave, ktorý je aktuálne medzi menovanými subjektmi. Zamietnutím návrhu žalobcu na nariadenie predbežného opatrenia došlo k znemožneniu žalobcovi zamedziť predaju motorových vozidiel, ktoré sú predmetom Zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva č. ZCE/11/00005 zo dňa 24.02.2011 medzi žalobcom a spoločnosťou IRO, s.r.o. Návrhom, ktorému sa má poskytnúť ochrana prostredníctvom predbežného opatrenia, je nárok na výkon zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva k vozidlám, ktoré sú predmetom Zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva, pričom takémuto nároku žalobcu mala byť poskytnutá predbežná ochrana vydaným predbežným opatrením, nakoľko sa žalobca dozvedel, že motorové vozidlá si previezol žalovaný do Žiliny, a teda už by predbežné opatrenie voči dlžníkovi, spoločnosti IRO s.r.o., nemal žalobca ako uplatniť, keďže táto spoločnosť (IRO, s.r.o.) v čase podania návrhu na nariadenie predbežného opatrenia motorovými vozidlami nedisponovala. V konaní o nariadení predbežného opatrenia došlo na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Je potrebné upraviť pomery účastníkov tohto konania dočasne, a to tak, aby žalobcovi úkonmi žalovaného počas súdneho konania nevznikala ďalšia škoda - ujma. Týmto dôvodom bolo zároveň odôvodnené aj nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, ak by žalovaný previedol vlastnícke právo k motorovým vozidlám, ktoré prináleží žalobcovi zo Zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva č. ZCE/11/00005, na tretie osoby, pričom ak by neboli predmetné motorové vozidlá v jeho držbe, nemohlo by k prípadu prevodu práva na tretiu osobu dôjsť, tak ako došlo v prípade, keď tretia osoba spísala žiadosť na financovanie motorového vozidla, ktoré je predmetom tejto zmluvy a ktoré sa nachádza v Žiline. Ak súd neuloží žalovanému povinnosť zdržať sa nakladania s motorovými vozidlami žalobcu, tak, aby bol žalobcovi umožnený výkon zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva za účelom vymoženia jeho pohľadávky vo veci samej a žalovaný bude naďalej pokračovať vo svojej činnosti, t.j. bude naďalej prevádzať vlastnícke právo prislúchajúce žalobcovi, vzniká škoda, ktorú si žalobca bude následne vymáhať súdnou cestou, pričom nevydanie predbežného opatrenia by malo za následok len ďalšie nové nadväzujúce súdne spory, ktoré súvisia s neoprávnenými prevodmi vlastníckeho práva žalovaného na tretie osoby. Škodu predstavuje plnenie, ktoré získava žalovaný od tretích osôb, za predaj motorových vozidiel, ktoré by pri normálnom chode veci mohol výkonom zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva dostať do svojej moci žalobca. Škoda teda predstavuje suma, o ktorú sa nezväčší majetok žalobcu, ako by sa bol býval zväčšil, kedy nedošlo k protiprávnemu konaniu žalovaného. Inak povedané
plnenie, ktoré získava žalovaný od tretích osôb, za predmetné motorové vozidlá, ktoré sú predmetom zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva č. ZCE/11/00005, by pri normálnom chode veci mohol získavať žalobca. Žalobca navrhol, aby odvolací súd v zmysle ust. § 220 OSP zmenil uznesenie Okresného súdu Žilina zo dňa 22.09.2014, sp.zn. 19Cb/196/2014, a to tak, že vydá predbežné opatrenie, v ktorom uloží žalovanému povinnosť zdržať sa nakladania s motorovými vozidlami značky: RENAULT, VIN: VF1LZL90649447962, v hodnote 14.151,21 Eur, s dátumom zaradenia 21.10.2013, RENAULT Koleos, VIN: VF1VY5VGNUC495971, v hodnote 21.968,99 Eur s dátumom zaradenia 27.01.2014, RENAULT Megane VIN: VF1KZM40250634155 v hodnote 13.416,70 Eur, s dátumom zaradenia 09.04.2014, RENAULT VIN: VF1KZM40250897588 v hodnote 13.063,10 Eur s dátumom zaradenia 27.06.2014, RENAULT Clio, VIN: VF15R0G0H50344129, v hodnote 8.670,18 Eur, s dátumom zaradenia 16.07.2014, RENAULT , VIN: VF12RFL1H50187795, v hodnote 13.824,91 Eur, s dátumom zaradenia 16.07.2014, RENAULT, VIN: UU15SDAG350980495, v hodnote 7.972,69 Eur s dátumom zaradenia 16.07.2014, značky RENAULT, VIN: UU17SDA4550653524, v hodnote 8.650,19 Eur, s dátumom zaradenia 16.07.2014, ktoré sú v jeho držbe. V prípade úspechu si žalobca uplatňuje náhradu trov konania o predbežnom opatrení. K odvolaniu žalobca pripojil nové listinné dôkazy (č.l. 37-73 spisu).
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) postupom v medziach podľa § 212 ods. 1 OSP bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP napadnuté uznesenie okresného súdu podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil ako vo výroku vecne správne rozhodnutie.
Podľa § 212 ods. 1 OSP, odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný.
Podľa § 219 ods. 1 OSP, odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Podľa § 219 ods. 2 OSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Krajský súd uvádza, že základom jeho potvrdzujúceho rozhodnutia bola vyššie citovaná právna úprava. Bolo zrejmé, že žalobca v odvolaní vymedzil odvolacie dôvody v zmysle § 205 ods. 2 písm. d), f) OSP, teda, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
S poukazom na citované zákonné ustanovenia § 219 ods. 1, 2 OSP, odvolací súd po preskúmaní veci v rozsahu a z dôvodov podaného odvolania žalobcu, s prihliadnutím na zistený skutkový a právny stav veci k momentu rozhodovania krajským súdom (§ 154 OSP v spojení s § 167 ods. 2 OSP, § 211 ods. 2 OSP), uvádza, že sa stotožnil s napadnutým uznesením okresného súdu o zamietnutí návrhu žalobcu na nariadenie predbežného opatrenia.
Podľa ust. § 75 ods. 2 veta prvá pred bodkočiarkou OSP, návrh má okrem náležitostí návrhu podľa § 79 ods. 1 obsahovať opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia, uvedenie podmienok dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, a odôvodnenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy...
Podľa ust. § 76 ods. 1 písm. e) OSP, predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby nenakladal s určitými vecami alebo právami.
Podľa ust. § 76 ods. 1 písm. f) OSP, predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal.
Za aplikácie citovaných zákonných ustanovení a podľa § 219 ods. 1, 2 OSP odvolací súd uvádza, že preskúmaním veci podľa obsahu spisového materiálu nezistil opodstatnenosť odvolania žalobcu. Okresným súdom uvádzané dôvody napadnutého rozhodnutia tak v skutkovej rovine (podľa stavu k momentu vydania napadnutého rozhodnutia) ako i v právnej rovine tvorili dostatočné východiská pre vyslovenie zamietavého výroku vo vzťahu k nároku žalobcu na nariadenie predbežného opatrenia. Odvolací súd sa stotožnil s okresným súdom, ktorý zvýraznil kumulatívnosť jednotlivých atribútov, znakov predbežného opatrenia, len za splnenia ktorých možno predbežné opatrenie nariadiť. Nepochybne k týmto pojmovým znakom predovšetkým patrí dočasnosť, predbežná povaha, provizórnosť, proporcionalita, naliehavosť, osvedčenie nároku, vznik vážnej a nenapraviteľnej škody, akcesorita k hlavnému konaniu vo veci samej a napokon tiež efektívnosť. Za aplikácie ust. § 219 ods. 2 OSP odvolací súd odkazuje na dostatočné dôvody vyjadrené okresným súdom v odôvodnení napadnutého uznesenia.
Len na zdôraznenie vecnej správnosti napadnutého uznesenia o zamietnutí návrhu na nariadenie predbežného opatrenia v danom prípade, odvolací súd uvádza i nasledovné dôvody.
Prejednaním veci odvolací súd nezistil dôvodnosť podaného odvolania. Primárne k skutkovej rovine odvolací súd poukazuje, že okresný súd správne pri rozhodovaní vychádzal z tých listinných dôkazov, ktoré na osvedčenie svojich tvrdení v návrhu označil a doložil žalobca. Okresný súd správne konštatoval, že k momentu napadnutého rozhodnutia disponoval len Úverovou zmluvou č. ZCE/11/00005 z 24.02.2011, jej Dodatku č. 1 z 30.06.2012 a Dodatku č. 2 z 20.06.2013 a Zmluvou o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva č. ZCE/11/00005 z 24.02.2011 (č.l. 5-17 spisu), ktoré sa týkali výhradne zmluvných strán, a to žalobcu a IRO, s.r.o., nie však žalovaného, ktorý mal nepochybne vo vzťahu k návrhu i konaniu o nariadenie predbežného opatrenia status tretej osoby. Okresný súd teda v napadnutom uznesení vyvodil správne skutkové zistenia a prijal závery, tak ako vyplývali z dôkazov produkovaných žalobcom. V tomto smere boli nepresvedčivé a irelevantné námietky žalobcu, že vzhľadom na ním tvrdené okolnosti o potrebe dočasnej úpravy pomerov voči žalovanému nepredpokladal potrebnosť preukazovania aktuálnej držby motorových vozidiel v predajni žalovaného.
Z obsahu spisového materiálu je nepochybné, že ku dňu podania návrhu žalobcu na okresný súd, 02.09.2014, ako aj ku dňu vydania napadnutého uznesenia okresného súdu, bola žalovaným obchodná spoločnosť Auto market s.r.o., so sídlom Košická 3623, 010 01 Žilina, IČO: 44 077 106, u ktorej nebolo tvrdené ani osvedčené, že by bola so žalobcom v zmluvne založenom záväzkovom vzťahu. Podľa tvrdení žalobcu však mala byť v určitom právnom vzťahu s dlžníkom žalobcu, IRO, s.r.o., a mala (ako tretia osoba) zasiahnuť do (zabezpečovacích vlastníckych) veriteľských práv žalobcu založených doloženými zmluvami s IRO, s.r.o, (úverová, zabezpečovacia zmluva). Z doloženej Zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva č. ZCE/11/00005 z 24.02.2011, čl. II., vyplýva, že IRO, s.r.o., ako zabezpečovací dlžník na zabezpečenie pohľadávky žalobcu z poskytnutého úveru 100.000,- Eur, s dobou splatnosti 30.06.2012 (resp. podľa Dodatku č. 2 k úverovej zmluve do 30.06.2014), previedol na žalobcu ako veriteľa vlastnícke právo k predmetným motorovým vozidlám; zabezpečovací dlžník prehlásil, že je výlučným vlastníkom motorových vozidiel, a že tieto nie sú zaťažené akýmkoľvek právom tretej osoby. K prevodu motorových vozidiel do vlastníctva žalobcu malo dôjsť ku dňu uzavretia zmluvy, 24.02.2011. Bolo teda poskytnuté tvrdenie, že žalobca má k predmetu navrhovaného predbežného opatrenia vlastnícke právo založené Zmluvou o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva č. ZCE/11/00005 z 24.02.2011, čo uvedená zmluva i osvedčovala. Bolo ďalej poskytnuté tvrdenie o zasiahnutí do tohto práva žalobcu, tiež v rovine nemožnosti realizácie zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva, zo strany žalovaného, ktorý ako tretia osoba mal predmetné motorové vozidlá odobrať dlžníkovi žalobcu (IRO, s.r.o.) a zadržiavať ich vo svojej dispozičnej sfére, dokonca ďalej s nimi nakladať (ďalej ich napr. predávať).
K uvedenému žalobca (až) k odvolaniu doložil nové dôkazy (č.l. 37-73 spisu), s ktorými sa odvolací súd oboznámil a z ktorých vyplýva v rovine osvedčenia, že jedno motorové vozidlo, Renault Clio/ VF15ROGOH50344129 sa už nenachádzalo ani v spoločnosti „Auto Market a.s. na adrese Košická 1601, 010 01 Žilina“ (č.l. 37 spisu, Záverečné hlásenie k ZCE/11/00005 z 21.08.2014); malo byť už odovzdané zákazníkovi a „všetky ostatné vozidlá boli nájdené v sídle spol. Auto Market a.s.“.
Pokiaľ však napadnuté uznesenie okresného súdu bolo vydané dňa 22. septembra 2014, tak k momentu rozhodovania odvolacím súdom bolo potrebné rešpektovať i novú okolnosť, a to, že dňom
01.11.2014 došlo k výmazu pôvodnej žalovanej obchodnej spoločnosti z obchodného registra z dôvodu dobrovoľného výmazu, keď na základe rozhodnutia jediného spoločníka obchodnej spoločnosti Auto market s.r.o., konaného 13.10.2014, bolo schválené zrušenie spoločnosti bez likvidácie jej zlúčením so spoločnosťou AUTOVIA ŽILINA s.r.o., so sídlom Košická 3623, 010 01 Žilina, IČO: 44 168 578, ktorá sa stala jej právnym nástupcom.
Podľa ust. § 211 ods. 2 OSP, ak tento zákon neustanovuje inak, pre konanie na odvolacom súde platia primerane ustanovenia o konaní pred súdom prvého stupňa.
Podľa ust. § 107 ods. 4 OSP, ak po začatí konania zanikne právnická osoba, súd pokračuje v konaní s jej právnym nástupcom, a ak právneho nástupcu niet, súd konanie zastaví.
V zmysle vyššie uvedených skutočností a zákonných ustanovení bolo v tomto odvolacom konaní, vyvolanom odvolaním žalobcu z 13.10.2014, doručeným súdu 14.10.2014, od 01.11.2014 bez ďalšieho pokračované s právnym nástupcom Auto market s.r.o., t.j. so žalovaným AUTOVIA ŽILINA s.r.o., IČO: 44 168 578.
Ďalšou novou skutočnosťou, ktorá sa udiala v dobe po vydaní napadnutého uznesenia okresného súdu z 22.09.2014, bolo rozhodnutie Okresného súdu Bratislava I o povolení reštrukturalizácie dlžníka: IRO s.r.o., so sídlom Cintorínska 22, 811 08 Bratislava, IČO: 34 132 121, uznesením sp.zn. 6R/3/2014 zo dňa 01.10.2014, ktoré bolo publikované v Obchodnom vestníku OV 2014/191 zo 07.10.2014. Aktuálne JUDr. Juraj Puskailer, reštrukturalizačný správca dlžníka: IRO: s.r.o., so sídlom Cintorínska 22, 811 08 Bratislava, IČO: 34 132 121, v reštrukturalizačnom konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp.zn. 6R/3/2014, týmto po povolení reštrukturalizácie dlžníka IRO, s.r.o., oznámil, že zvoláva schôdzu veriteľov podľa ust. § 126 ods. 1 zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii, ktorá sa bude konať dňa 11.12.2014 v Bratislave. K danému momentu nie je zrejmé, žalobca tomuto súdu neoznámil, či na výzvu konkurzného súdu prihlásil v lehote 30 dní od povolenia reštrukturalizácie svoju tvrdenú pohľadávku z úveru voči IRO s.r.o., na zabezpečenie ktorej navrhol nariadiť predbežné opatrenie. Odvolanie voči napadnutému uzneseniu podal 14.10.2014, teda už po povolení reštrukturalizácie voči IRO s.r.o. Hoci žalobca návrh na nariadenie predbežného opatrenia podal 02.09.2014, ani v odvolaní netvrdil/nedoložil, že by medzičasom podal žalobu voči IRO s.r.o. o zaplatenie peňažnej pohľadávky 100.000,- Eur s príslušenstvom, o ktorej sám tvrdil, že sa jej bude domáhať žalobou vo veci samej. V tomto smere i odvolací súd zdôrazňuje zhodne s okresným súdom, že prípustnosť a opodstatnenosť nariadenia navrhovaného predbežného opatrenia sa posudzuje z hľadiska (ne)existencie právneho záujmu žalobcu na nariadení predbežného oparenia, pričom jeho nevyhnutnosť musí byť osobitne preukazovaná, resp. osvedčovaná v prípade, ak nariadenie predbežného opatrenia smeruje proti tretej osobe, ktorá nie je účastníkom základného konania vo veci samej. Práve týmto konaním vo veci samej, podľa žalobcu, mal byť uplatňovaný žalobou voči IRO s.r.o. peňažný nárok - pohľadávka z úverovej zmluvy s príslušenstvom. Avšak po začatí a povolení reštrukturalizácie, IRO s.r.o., došlo ku kvalitatívnej zmene okolností tvrdených žalobcom v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia; k momentu rozhodovania odvolací súd už nemôže zaviazať žalobcu, aby sa žalobou vo veci samej, o zaplatenie, domáhal na príslušnom súde v lehote do 30 dní od doručenia uznesenia o nariadení predbežného opatrenia, voči IRO s.r.o., svojich peňažných nárokov. V tomto smere odvolací súd poukazuje na ust. § 114 ods. 1 písm. c) zák. č. 7/2005 Z.z., podľa ktorého začatie reštrukturalizačného konania má tieto účinky: pre zabezpečenú pohľadávku, ktorá sa v reštrukturalizácii uplatňuje prihláškou, nemožno začať ani pokračovať vo výkone zabezpečovacieho práva na majetok patriaci dlžníkovi. Podľa ust. § 118 ods. 1 zák. č. 7/2005 Z.z., povolením reštrukturalizácie sa začína reštrukturalizácia. Reštrukturalizácia sa považuje za povolenú zverejnením uznesenia o povolení reštrukturalizácie v Obchodnom vestníku. Podľa ust. § 118 ods. 4 zák. č. 7/2005 Z.z. súdne a rozhodcovské konania o pohľadávkach, ktoré sa v reštrukturalizácii uplatňujú prihláškou, sa povolením reštrukturalizácie prerušujú; tieto nároky možno uplatniť voči dlžníkovi len spôsobom podľa § 120 ods. 1 a § 124 ods. 4. Aj z hľadiska uvedenej právnej úpravy stratila opodstatnenie argumentácia žalobcu o väzbe navrhovaného predbežného opatrenia jednak na žalobu vo veci samej o zaplatenie peňažnej pohľadávky 100.000,- Eur s príslušenstvom voči IRO s.r.o., ktorú mienil žalobca podať v určenej lehote po nariadení predbežného opatrenia a jednak o potrebe predbežného opatrenia na zabezpečenie realizácie jeho práva ako veriteľa zo zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva. Pre zmenu napadnutého uznesenia a nariadenie predbežného opatrenia nepostačovalo za uvedených právnych súvislostí ani dodatočné
samotné osvedčovanie, že žalovaný začal s predajom predmetných motorových vozidiel tretím osobám (zákazníkom).
Aj z uvedených dôvodov odvolací súd nemal vytvorený priestor pre zmenu napadnutého uznesenia okresného súdu o zamietnutí návrhu na nariadenie navrhovaného predbežného opatrenia (§ 220 OSP) a potvrdil ho podľa § 219 ods. 1 OSP ako vecne správne rozhodnutie.
K dôvodom potvrdzujúceho rozhodnutia odvolací súd primerane poukazuje i na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1Cdo 147/2011 zo dňa 25. apríla 2012, v zmysle ktorého odvolací súd, ktorý sa stotožnil so závermi súdu prvého stupňa, neporušil zákon, ak v odôvodnení svojho rozhodnutia skonštatoval správnosť dôvodov rozhodnutia súdu prvého stupňa a navyše tiež rozviedol vlastnú argumentáciu.
S poukazom na § 145 OSP v spojení s § 224 ods. 1 OSP o trovách tohto odvolacieho konania nebolo rozhodované; podľa § 145 OSP účastníkovi, ktorému súdu prizná náhradu trov konania, prizná aj náhradu trov predbežného opatrenia a zabezpečenia dôkazov, čo v danom prípade nebolo naplnené.
Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.