Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozhodnutie_5Co-309-2014.pdf
PDF · 103.07 KB
Case nature
Subarea
5Co/309/2014
Rozhodnutie
Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľky P. V., bytom Z. XX, t.č. bytom B., U. 3, proti odporcovi F. V., bytom Z. XX, zastúpenému JUDr. Pavlom Vöröšvárym, advokátom v Topoľčanoch, M. R. Štefánika 3635, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Partizánske zo dňa 28. novembra 2013, č.k. 3C/17/2010-423, jednohlasne, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresný súd vyporiadal bezpodielové vlastníctvo manželov po rozvode tak, že určil, že z vecí, ktoré mali navrhovateľka a odporca v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov prikázal do výlučného vlastníctva odporcu veci uvedené vo výrokovej časti rozsudku pod písmenami A/, bod 1/ až 27/; B/, bod 1/ až 66/. Na úplné finančné vyrovnanie odporcu zaviazal zaplatiť navrhovateľke 8 077,81 Eur do 60 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Navrhovateľke uložil povinnosť zaplatiť trovy štátu vo výške 307,05 Eur a odporcovi uložil povinnosť zaplatiť trovy štátu vo výške 107,05 Eur na účet okresného súdu do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Navrhovateľke a odporcovi uložil povinnosť zaplatiť spoločne a nerozdielne súdny poplatok vo výške 1 308,05 Eur na účet okresného súdu do troch dní od právoplatnosti rozsudku. O náhrade trov konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
V odôvodnení konštatoval, že po vykonanom dokazovaní a zhodnotení jeho výsledkov dospel k záveru, že návrh na vyporiadanie BSM je dôvodný a bezpodielové spoluvlastníctvo účastníkov konania vyporiadal. Vychádzal pritom z toho, že účastníci boli manželia. Od uzavretia manželstva až do právoplatnosti rozsudku zo dňa 18.11.2009, č.k. 5C/96/2009-25, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 12.12.2009 trvalo medzi nimi bezpodielové spoluvlastníctvo manželov. Súd z vykonaného dokazovania zistil, že do BSM patrili veci uvedené pod položkami A/ 1 až 27 a pod položkami B/ 1 až 66. Ohľadom týchto vecí účastníci zhodne uviedli, že ku dňu rozhodnutia súdu existujú a patrili do BSM, čo si súd osvojil.
Do BSM nepatrili niektoré z hnuteľných vecí uvedené navrhovateľkou, pretože tie boli podľa výpovedí odporcu aj svedkyne Jany Vinczeovej kúpené až po zániku BSM. Rovnako po zániku BSM bol nadobudnutý aj kuchynský drez. Navrhovateľka nepreukázala existenciu ďalších DVD prehrávačov, okrem jedného stolového a jedného prenosného, preto tieto neboli zahrnuté do masy BSM. Výpoveďami svedkov bolo preukázané, že do BSM nepatria ani pohovka z eko-kože, botník a televízor Samsung, ktoré sú vo vlastníctve Ing. F. V. a počítače, monitory a tlačiareň, ktoré sú vo vlastníctve svedkov P. V. a Ing. F. V.. Predmetom vyporiadania nemôže byť ani stavba súp. č. 49, pretože tá bola do rozhodnutia súdu odstránená. Ku dňu zániku BSM nebola preukázaná existencia spálňového nábytku, ktorý bol z dôvodu opotrebenia rozobratý a zničený, a to zrejme ešte počas trvania BSM. Z dôvodu nepreukázania
existencie súd do vyporiadania nezahrnul ani peňažné prostriedky, o ktorých navrhovateľka tvrdila, že patrili do BSM, ktorých výšku nešpecifikovala. Predmetom vyporiadania môžu byť len tie veci, ktoré boli v BSM a ktoré v čase vyporiadania existujú. Ohľadom tých vecí, ktoré existovali v čase zániku BSM, ale neexistovali v čase vyporiadania, môže byť predmetom vyporiadania len ich hodnota.
Hodnota aktív, ktoré patria do BSM, je v prípade nehnuteľných vecí v sume 41 412,42 Eur a v prípade hnuteľných vecí v sume 2 189,50 Eur. Súd pri určení hodnoty vecí v BSM vychádzal zo znaleckých posudkov. Súd prihliadal aj na to, že účastníci voči takto určenej hodnote vecí nenamietali.
Súd vykonal vyporiadanie BSM v širšom zmysle. Do vyporiadania navrhol nielen aktíva (hnuteľné a nehnuteľné veci), ale aj pasíva. Účastníci sa zhodli na tom, že do pasív patria dlhy navrhovateľky voči Sociálnej poisťovni uhradené odporcom do výšky 483,30 Eur spoločnosti Omikron Trading Limited a do výšky 408 Eur spoločnosti BENCONT INVESTMENTS s.r.o. Účastníci sa nezhodli na zahrnutí pôžičky v sume 800 000,- Sk (26 556,- Eur) do pasív BSM. Súd dospel k záveru, že aj uvedenú pôžičku je potrebné zahrnúť do pasív BSM a vyporiadať ju. Rozhodol tak z dôvodu, že existencia pôžičky bola v konaní nepochybne preukázaná jednak výpoveďou odporcu, ale aj svedkov, detí účastníkov a nepriamo aj svedkyňou MUDr. V., ktorá uviedla, že vyberala peniaze z účtu T. V.. Poskytnutie pôžičky je preukázané aj zmluvou zo dňa 3.3.2006. Z vykonaného dokazovania vyplýva aj to, že odporca pôžičku vrátil po zániku BSM, zo svojich prostriedkov. Sporný medzi účastníkmi bol najmä účel použitia prostriedkov. Súd vychádzal najmä z obsahu zmluvy o pôžičke, v ktorej je výslovne uvedené, že bola poskytnutá na prístavbu a rekonštrukciu domu č. 60 v Nadliciach, ktorý dom bol v BSM účastníkov. Preto súd dospel k záveru, že uvedená suma bola použitá na majetok účastníkov v BSM (o túto sumu sa ich majetok zhodnotil) a keďže bola vrátená výlučne odporcom z jeho majetku, musí byť predmetom vyporiadania. Tvrdenie navrhovateľky, že pôžička bola len účelová, nebolo v konaní preukázané. Je nepochybné, že v čase trvania BSM účastníci rekonštruovali predmetný dom, preto súd dospel k záveru, že uvedené prostriedky boli počas trvania BSM účastníkmi skutočne spotrebované na zhodnotenie ich majetku.
Pri určení, komu súd prikáže jednotlivé veci do vlastníctva, vychádzal súd z toho, akým spôsobom účastníci veci v súčasnosti užívajú. V rodinnom dome súp. č. 48 býva odporca a užíva aj hnuteľné veci, ktoré sa v domácnosti nachádzajú. Navrhovateľka sa zo spoločnej domácnosti odsťahovala, býva a pracuje v Bratislave, hnuteľné veci neužíva. Súd prihliadal aj na správanie navrhovateľky, ktorá bola trestne stíhaná pre násilný trestný čin spáchaný voči dcére, ktorá býva spolu s odporcom v rodinnom dome súp. č. 48. Z uvedených dôvodov súd nehnuteľné a hnuteľné veci prikázal do výlučného vlastníctva odporcu. Súd neprikázal niektoré z nehnuteľností do vlastníctva navrhovateľky z toho dôvodu, že účelom konania o vyporiadanie spoluvlastníctva je definitívne usporiadať právne vzťahy medzi spoluvlastníkmi vecí. Ak by súd prikázal jeden z rodinných domov a priľahlé pozemky do vlastníctva navrhovateľky, vzhľadom k negatívnym vzájomným vzťahom účastníkov konania a navrhovateľky voči spoločným deťom účastníkov konania by to mohlo viesť k ďalším sporom a konfliktom, čo by bolo v rozpore s § 1 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého má byť zabezpečené zachovávanie zákonov a úcta k právam iných osôb.
Súd ustálil, že hodnota vecí v BSM je v sume 43 601,92 Eur. Hodnota pasív patriacich do BSM je v sume 27 447,30 Eur. Čistá hodnota BSM je v sume 16 154,62 Eur. Podiely oboch účastníkov sú rovnaké (§ 150 Občianskeho zákonníka). Preto je odporca povinný zaplatiť navrhovateľke na vyrovnanie jej podielu na BSM sumu 8 077,81 Eur do 60 dní od právoplatnosti rozsudku.
O povinnosti navrhovateľky zaplatiť trovy konania štátu v sume 307,05 Eur a odporcu zaplatiť trovy konania štátu v sume 107,05 Eur súd rozhodol podľa § 151 ods. 6, § 148 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Trovy konania štátu spočívajú v trovách znaleckého dokazovania nekrytých preddavkami zloženými účastníkmi konania. Trovy znaleckého dokazovania nekryté preddavkami sú v sume 414,10 Eur. Súd rozdelil trovy štátu medzi účastníkov rovnakým dielom, avšak s tým, že prihliadal na to, ktorý z účastníkov a v akej výške zaplatil preddavky na znalecké dokazovanie. Keďže sa odporca podieľal na preddavkoch sumou vyššou o 200 Eur, je povinný zaplatiť trovy štátu v sume 107,05 Eura navrhovateľka v sume 307,05 Eur.
O povinnosti účastníkov zaplatiť spoločne a nerozdielne súdny poplatok vo výške 1 308,05 Eur na účet tunajšieho súdu bolo rozhodnuté podľa položky 6 písm. b) Sadzobníka súdnych poplatkov (zák. č.
71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov). Súdny poplatok je vo výške 3% z predmetu konania, teda z hodnoty vecí v BSM.
O trovách konania účastníkov súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, keďže ako navrhovateľka, tak odporca boli v konaní úspešní len čiastočne. Proti rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľka, v ktorom žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil v časti vyporiadania BSM tak, že do výlučného vlastníctva navrhovateľky prikáže veci položka č. 28, 29, 46, 52, 57, 84a, 90a a 9lb a nehnuteľnosť rodinný dom so súpisným č. 60, a do výlučného vlastníctva odporcu prikáže ostaný hnuteľný a nehnuteľný majetok, s tým že navrhovateľke uloží povinnosť uhradiť odporcovi sumu 6.165,21 Eur na vyrovnanie jeho podielu v lehote do 60 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. V odvolaní uviedla, že prvostupňový súd sa nevyporiadal s jej námietkou týkajúcou sa účelovosti pôžičky, ktorú poskytol brat odporcu. Údajnú pôžičku odmieta a označuje ju za zjavne účelovú, o ktorej existencii nemala vedomosť. Údajnú pôžičku vo výške 800.000 Sk t.j. 26.556 Eur požičal odporcovi jeho brat ako blízka osoba, bez akéhokoľvek zabezpečenia (napr. záložným právom), dňa 03.03.2006, pričom mala byť vrátená dňa 19.11.2012 v hotovosti. Z predložených listinných dôkazov - výberov z banky údajne použitých pri vrátení pôžičky odporcom nie je zrejmé, či tieto financie boli skutočne vo vlastníctve odporcu, nakoľko má dôvodnú pochybnosť o finančných možnostiach odporcu takúto sumu zabezpečiť. Pochybnosť spočíva okrem iného aj v splatení pôžičky v hotovosti. Údajná pôžička mala byť určená na rekonštrukciu rodinného domu č. 60 a prístavbu. Na tomto mieste poukázala na záver znaleckého posudku č. 25/2011, podľa ktorého rodinný dom č. 48 a 60 majú spolu hodnotu 29.463,76 Eur. Je nemožné, aby uvedená pôžička bola použitá na účel, ktorý uvádza odporca, nakoľko hodnota údajnej pôžičky nemohla byť za žiadnych okolností premietnutá do predmetných stavieb, ktoré existovali už v čase pôžičky. Inými slovami, brat odporcu údajne požičal približne 26.000 Eur na stavebné činnosti na nehnuteľnosti, ktoré v rámci znaleckého posudku boli ohodnotené na sumu približne 29.000 Eur. Dodala, že sa nejednalo o kompletnú výstavbu, ale len rekonštrukciu a prestavbu už existujúcich nehnuteľností. Preto odmieta odporcom uvádzanú skutočnosť, že pôžička bola určená na rekonštrukciu nehnuteľností. Je toho názoru, že tieto financie vyčerpal odporca na svoju bežnú spotrebu, prípadne na svoje podnikateľské aktivity. Uvedené potvrdzuje aj samotný odporca a svedkyňa MUDr. T. V., ktorí uvádzajú, že tieto financie boli určené predovšetkým na nákup motorových vozidiel. Na základe uvedeného odmieta existenciu uvedenej pôžičky a označuje ju za účelovú. Ak tieto financie boli vybraté z účtu tak ako tvrdí odporca, je toho názoru, že tieto peniaze slúžili na podnikateľskú činnosť odporcu, prípadne odporcovho brata a syna Ing. F. V.. Ďalej uviedla, že má záujem, aby súd prikázal do jej výlučného vlastníctva iba najzákladnejšie hnuteľné veci, ktoré jej zabezpečia aspoň minimálny životný štandard, a to položku č. 28, 29, 46, 52, 57, 84a, 90a, 91b, spolu v hodnote 531,50 Eur. Ďalej má záujem, aby súd prikázal do jej výlučného vlastníctva nehnuteľnosť rodinný dom so súpisným č. 60, pričom vyššie uvedená nehnuteľnosť vrátane predného a zadného oplotenia bola súdnym znalcom v rámci znaleckého posudku č. 25/201l ohodnotená na sumu 23.754,24 Eur. Uvedená nehnuteľnosť je tohto času znehodnotená vplyvom činnosti odporcu, ktorý si v jej priestoroch zriadil chov psov. S poukazom na vykonané znalecké dokazovanie, celková hodnota aktív BSM je vo výške 43.601,92 Eur. Zvyšné veci budú prikázané do výlučného vlastníctva odporcu. Z uvádzaných pasív odporcom akceptuje len pohľadávku voči spoločnostiam OMIKRON trading Limited a BENCON INVESTMENT, s.r.o., pohľadávku brata odporcu považuje za účelovú. Na základe prípadnej akceptácie rozsudku, ktorým došlo k prikázaniu všetkých nehnuteľností a akceptácii účelovej pôžičky, a po dlhoročnom manželstve by skončila prakticky na ulici. Pracuje ako ošetrovateľka a preto je pod prísnym dozorom svojho zamestnávateľa a akýkoľvek nevhodný spôsob života na ktorý poukazuje odporca a deti, by znamenal okamžité skončenie zamestnávania. Je tohto názoru, že odporcovi a deťom ide predovšetkým o to, aby skončila na ulici, aby ju pripravili o majetok. Rozsudkom prvostupňového súdu jej bola priznaná suma 8.077,81 Eur, ktorá je v značnom nepomere s tým, čo počas manželstva nadobudla spoločne s odporcom dve nehnuteľnosti - rodinné domy. Označenia o tom, že by dochádzalo k vzájomným konfliktom sú účelové, nakoľko nehnuteľnosti oddeľuje pozemná komunikácia. V predmetnom konaní, ktorého súčasťou je aj ohodnotenie dvoch rodinných domov chce dosiahnuť jediné, a to aby mohla kde bývať, nakoľko tohto času žije v podnájme u sestry v Bratislave, kde niekoľko rokov pracuje ako ošetrovateľka. Z hnuteľných vecí žiada len tie najzákladnejšie pre svoju existenciu.
Odporca v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľky žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. V súvislosti s poskytnutou pôžičkou vo výške 800 000.- Sk, ktorú sumu im za trvania BSM požičal jeho brat Ing. T. V. a ktorej existenciu bez pochybností pred súdom prvého
stupňa preukázal uviedol, že z ústnej výpovede navrhovateľky pred okresným súdom vyplýva, že o existencii uvedenej pôžičky vedomosť mala. Čo sa týka vyplatenie pôžičky uviedol, že z predložených výberov z banky jasne a bez pochybností vyplýva, že tieto výbery finančných prostriedkov sa uskutočnili, a to že tieto finančné prostriedky boli na jeho bankovom účte dokazuje, že bol vlastníkom týchto financií. Na spochybnenie tejto skutočnosti pred súdom prvého stupňa navrhovateľka, nevyprodukovala ani nenavrhovala vykonať žiadny dôkaz. Prvostupňový súd správne rozhodol a dôvodil, že existencia uvedenej pôžičky bola v konaní nepochybne preukázaná výpoveďou odporcu ale aj svedkov, a to detí účastníkov a tiež výpoveďou svedkyne MUDr V.. Súd takisto správne dôvodil že nakoľko bola uvedená pôžička v sume 800 000,- Sk vrátená výlučne odporcom z jeho majetku, až po zániku BSM, musí byť predmetom vyporiadania. Tiež súhlasil s názorom prvostupňového súdu, že tvrdenia navrhovateľky o účelovosti pôžičky neboli v konaní preukázané. Ďalej nesúhlasil s názorom navrhovateľky, že finančné prostriedky z pôžičky vo výške 800 000 Sk vyčerpal na svoju bežnú spotrebu, na podnikateľské aktivity, pričom poukazuje na skutočnosť že financie mali byť určené predovšetkým na nákup motorových vozidiel, podľa jeho názoru súd správne vychádzal najmä z obsahu zmluvy o pôžičke, v ktorej je okrem iného uvedené, že táto bola poskytnutá na výstavbu a rekonštrukciu rodinného domu č. 60, preto správne prvostupňový súd vyhodnotil, že uvedená suma bola použitá na majetok účastníkov. Správne prvostupňový súd tiež dôvodil, že nebolo spochybnené že v čase trvania BSM účastníci rekonštruovali predmetný dom č. 60, preto je zrejmé že uvedené prostriedky boli počas trvania BSM účastníkmi skutočne spotrebované na zhodnotenie ich majetku. Ďalej dodal, že pri stavbe domu s.č. 60 sa jednalo o úplnú rekonštrukciu, tiež došlo k prístavbe určitej podstatnej časti nehnuteľnosti a boli vykonané tiež stavebné úpravy v bezprostrednom okolí domu s.č. 60, ktoré sú súčasťou zastavanej plochy, okolo domu s.č. 60 bolo vybudované tiež oplotenie, pôvodná stavba s.č. 60 mala pred rekonštrukciou úžitkovú plochu cca 36 m2 a teraz má úžitkovú plochu približne 170 m2. Taktiež pokiaľ ide o tvrdenie navrhovateľky že malo dôjsť za uvedenú pôžičku k nákupu motorového vozidla, poukázal na skutočnosť že svedkyňa MUDr T. V. sa na súdnom pojednávaní vyjadrila, že nevie akým spôsobom bola suma 2 825 000.-Sk spotrebovaná, nevedela sa vyjadriť že či za celú túto sumu bola kupovaná dodávka. Poukázal však na skutočnosť, že z uvedenej sumy 2 825 000 eur, ktoré boli vyberané z účtu veriteľa Ing. T. V. došlo k vyplateniu pôžičky iba vo výške 800 000 Sk, pričom iba táto suma je predmetom vyporiadania BSM. Samozrejme že je možné, že za ostatné finančné prostriedky (okrem sumy 800 000.- Sk) veriteľ Ing. T. V. zakúpil pre seba dodávku, avšak zvyšná suma z uvedeného výberu z účtu nie je predmetom tohto súdneho konania. V súvislosti s uvedenou pôžičkou tiež navrhovateľka uvádza, že uvedenú požičanú sumu vyčerpal odporca na svoju bežnú spotrebu prípadne na jeho podnikateľské aktivity, s týmto nesúhlasil, nakoľko navrhovateľka v spoločnej domácnosti žila až do konca roku 2008, preto pokiaľ by i boli financie čerpané pre bežnú spotrebu, tak by sa jednalo o spotrebu oboch účastníkov BSM a za podmienky, že pôžičku iba výlučne on vrátil veriteľovi z výlučne jeho majetku až po zániku BSM, rovnako by malo dôjsť k vyporiadaniu sumy 26 556 eur ako pasíva a k zohľadneniu polovice tejto sumy v jeho prospech. Navrhovateľka ďalej uvádza, že má záujem aby súd prikázal do jej výlučného vlastníctva rodinný dom so súpisným číslom 60, a tiež uvádza že nehnuteľnosť je tohto času znehodnotená vplyvom činnosti odporcu, k tomu uviedol, že prvostupňový súd správne vychádzal z toho, akým spôsobom účastníci veci v súčasnosti užívajú, v dome súp. č. 48 býva odporca ako aj deti účastníkov a spoločne užívajú tiež hnuteľné veci. Navrhovateľka sa zo spoločnej domácnosti koncom roku 2008 odsťahovala, býva a pracuje v Bratislave. Súd tiež správne prihliadal aj na správanie navrhovateľky, ktorá bola trestne stíhaná a tiež právoplatne odsúdená pre násilný trestný čin spáchaný voči dcére, ktorá býva spolu s ním v rodinnom dome súp. č. 48. Súd tiež správne dôvodil že vzhľadom k negatívnym vzájomným vzťahom účastníkov konania a tiež medzi navrhovateľkou a ich deťmi by iné rozhodnutie mohlo viesť k ďalším sporom a konfliktom. Na rozdiel od vyjadrenia navrhovateľky mal za to, že pozemná komunikácia oddeľujúca nehnuteľnosti určite nemôže zabrániť konfliktom, pretože už v minulosti k uvádzanému konfliktu preukázateľne došlo a uvádzaná pozemná komunikácia vytvára medzi nehnuteľnosťami medzeru iba približne 5 metrov. Dodal, že v žiadnom prípade nijako neznehodnotil stavbu s. č. 60 ani iné hnuteľné či nehnuteľné veci, práve naopak počas existencie BSM aj po jeho zániku majetok vždy iba zhodnocoval.
Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné zrušiť podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. a podľa § 221 ods. 2 O.s.p. vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a rozhodnutie. Odvolací súd nevidel dôvod na zmenu napadnutého rozhodnutia, nakoľko by tak uprel účastníkom právo konať pred súdom, navrhovať dôkazy ako i právo na 2-inštatnosť konania.
Podľa § 150 Občianskeho zákonníka pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.
Ak za trvania manželstva vznikol dlh, z ktorého bol zaviazaný len jeden z manželov, ktorý napríklad vo vlastnom mene uzavrel zmluvu o pôžičke, a ak sa takto získané peniaze použili na kúpu určitej veci, t.j. bola za ne získaná určitá majetková hodnota, patrí aj táto hodnota - za splnenia ostatných podmienok uvedených v § 143 OZ aj bez ohľadu na to, či bola zmluva o pôžičke platne uzavretá - do bezpodielového spoluvlastníctva. Na záväzok manžela, ktorý takto zaobstaral peniaze, ktoré je povinný vrátiť (či už ako plnenie zo zmluvy o pôžičke alebo ako neoprávnený majetkový prospech v prípade, keď zmluva o pôžičke nebola uzavretá platne), a ktorý ich v skutočnosti vynaložil na spoločný majetok zo svojho, sa prihliadne pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva. To, čo každý z manželov vynaložil na spoločný majetok zo svojho, mu má uhradiť zo spoločného majetku druhý manžel, avšak len vo výške zodpovedajúcej pomeru veľkosti podielu, ktorý každému z nich patrí z bezpodielového spoluvlastníctva.
Podľa § 150 vety druhej Občianskeho zákonníka je teda pri vyporiadaní BSM každý z manželov oprávnený požadovať, aby mu bolo uhradené, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok. Z formulácie tohto ustanovenia zreteľne vyplývá, že nárok na úhradu toho, čo bolo vynaložené na spoločný majetok, je založený v okamžiku, kedy bol oddelený majetok jedného z manželov takto vynaložený, i keď ho možno samozrejme uplatniť až po zániku BSM v súvislosti s jeho vyporiadaním. Ak má tento vnos z oddeleného majetku podobu finančného plnenia (napr. ak sú čiastočne finančné prostriedky jednoho z manželov na kúpu veci, ktorá patrí do BSM), dochádza k nemu už v okamžiku kúpy veci a pri stanovení náhrady v zmysle § 150 vety druhej Občianskeho zákonníka sa vychádza z výšky takto vynaloženej finančnej čiastky. Naproti tomu k vnosu, ktorý nemá finančný charakter, ale charakter vecného plnenia (napr. zabudovaním veci, patriacej vlastnícky jednému z manželov do spoločnej stavby), nedochádza v dobe, kedy sa tento manžel stal vlastníkom veci, ktorá bola potom vynaložená na spoločný majetok, ale až v okamžiku, kedy sa tak skutočne stane, teda vždy neskôr, mnohokrát so značným časovým odstupom. Až vynaložením takejto veci na spoločný majetok postráda tento manžel svojho vlastníckeho práva k nej, a tak pre stanovenie výšky náhrady je podstatná hodnota vynaloženej veci práve v tomto okamžiku.
Preskúmaním obsahu spisu dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa, ktorým vyporiadal bezpodielové vlastníctvo manželov po rozvode tak, že určil, že z vecí, ktoré mali navrhovateľka a odporca v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov prikázal do výlučného vlastníctva odporcu veci uvedené vo výrokovej časti rozsudku pod písmenami A/, bod 1/ až 27/; B/, bod 1/ až 66/ a na úplné finančné vyrovnanie odporcu zaviazal zaplatiť navrhovateľke 8 077,81 Eur do 60 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku, pričom do pasív BSM zahrnul aj celú pôžičku v sume 800 000,- Sk (26 556,- Eur), ktorá bola počas manželstva poskytnutá odporcovi a ktorú pôžičku vrátil odporca po zániku BSM zo svojich výlučných prostriedkov, pričom podľa záveru súdu prvého stupňa mala byť uvedená suma použitá na majetok účastníkov v BSM (o túto sumu sa ich majetok mal zhodnotiť), vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu, teda je predčasné a následne teda súd prvého stupňa aj nesprávne právne predmetnú vec posúdil.
V prejednávanej veci z dokazovania vykonaného pred súdom prvého stupňa, a to zo zmluvy o pôžičke uzavretej medzi veriteľom Ing. T. V. a dlžníkom odprocom (č.l. 68) vyplýva, že veriteľ požičal odporcovi dňa 3.3.2006 sumu 800 000,- Sk za účelom prístavby a rekonštrukcie rodinného domu č. 60, pričom z potvrdenia Alexandra Vinczeho zo dňa 19.11.2012 v spojení s potvrdeniami VÚB banky, a.s. Topoľčany vyplýva, že túto pôžičku vrátil odporca veriteľovi po zániku BSM z vlastných výlučných prostriedkov.
Ďalej je z obsahu spisu zrejmé, že medzi účastníkmi bol sporný účel použitia vyššie uvedenej pôžičky, pričom súd prvého stupňa vychádzal najmä z obsahu zmluvy o pôžičke, v ktorej je uvedené, že bola poskytnutá na prístavbu a rekonštrukciu domu č. 60 v Nadliciach, ktorý dom bol v BSM účastníkov a preto dospel k záveru, že uvedená suma bola použitá na majetok účastníkov v BSM (o túto sumu sa ich majetok zhodnotil) a keďže bola vrátená výlučne odporcom z jeho majetku, musí byť predmetom vyporiadania.
Pokiaľ teda súd prvého stupňa dospel k záveru, že táto pôžička bola použitá na majetok účastníkov v BSM, a to len na základe obsahu zmluvy o pôžičke, sú jeho závery nesprávne a predčasné, a s pokazom na vyššie citované zákonné ustanovenia i nesprávne právne posúdené, nakoľko z dokazovania vykonaného pred súdom prvého stupňa ani z odôvodnenia jeho rozhodnutia nevyplýva, koľko peňazí z pôžičky, ktorá bola poskytnutá len odporcovi, bolo skutočne použitých na majetok v BSM a koľko na výlučný majetok odporcu, ani to či z tejto pôžičky bol zakúpený materiál a či bol zabudovaný pri rekonštrukcii rodinného dumu, ktorý patrí do BSM, pričom tieto skutočnosti ako už bolo konštatované vyššie sú dôležité pre rozhodnutie koľko má byť uhradené tomu manželovi, ktorý zo svojho vynaložil na spoločný majetok.
Čo sa týka rozhodnutia súdu prvého stupňa o tom komu prikáže jednotlivé veci do vlastníctva, odvolací súd konštatuje, že aj v tejto časti je rozhodnutie súdu prvého stupňa nesprávne a predčasné, nakoľko nedostatočne zdôvodnil z akých dôvodv všetky veci patriace do BSM prikázal do výlučného vlastníctva odporcu, pričom prihliadal aj na správanie navrhovateľky, ktorá bola trestne stíhaná pre násilný trestný čin spáchaný voči dcére, avšak z dôvodnenia rozhodnutia ani z obsahu spisu nevyplýva či navrhovateľka bola za tento trestný čin aj právoplatne odsúdená.
Keďže súd prvého stupňa nedostatočne zistil skutkový stav, ktorý nebol dostatočným podkladom pre spravodlivé rozhodnutie vo veci, odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa ust. § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa v zmysle ust. § 221 ods. 2 O.s.p. na ďalšie konanie a nové rozhodnutie pri viazanosti právnym názorom odvolacieho súdu s poukazom na ust. § 226 O.s.p..
V ďalšom konaní súd prvého stupňa vykoná dokazovanie výsluchom účastníkov konania, prípadne nimi navrhnutých svedkov za účelom preukázania, koľko v skutočnosti bolo vložených peňazí z pôžičky poskytnutej odporcovi na spoločný majetok patriaci do BSM a koľko na jeho výlučný majetok, koľko z toho malo finančný charakter a koľko charakter vecného plnenia, následne súd zváži nariadenie znaleckého dokazovania na preukázanie ich tvrdení a po takto doplnenom dokazovaní opätovne rozhodne o vyporiadaní bezpodielového vlastníctva účastníkov, pričom sa dôsledne vysporiada s tým, ktoré z vecí a ktorému z manželov prikáže do vlastníctva.
V novom rozhodnutí rozhodne aj o trovách celého konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é