Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_12Co-26-2014.pdf
PDF · 89.88 KB
Case nature
Area
Subarea
12Co/26/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Tótha a členov senátu JUDr. Petra Šama a JUDr. Jozefa Škraba, v právnej veci žalobcu: N. C., nar. X.X.XXXX, T. XXX, zastúpeného: Občianske združenie „Právne služby spotrebiteľom a vlastníkom bytov", Škultétyho 3, Košice - Staré mesto, IČO: 42 249 708, zastúpeného advokátkou JUDr. Darinou Solárovou, Škultétyho 3, Košice, proti žalovanému: Rapid life životná poisťovňa, a.s., Garbiarska 2, Košice, IČO: 31 690 904, zastúpeného advokátom JUDr. Gabrielom Gulbišom, Němcovej 22, Košice, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 23. októbra 2013 č. k. 10C/52/2013-143, jednohlasne takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa o zrušení rozhodcovského rozsudku.
M e n í rozsudok súdu prvého stupňa o odklade vykonateľnosti tak, že návrh žalobcu v tejto časti z a m i e t a.
odôvodnenie:
Okresný súd Prešov rozsudkom č. k. 10C/52/2013-143 zrušil rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu Košice, Alžbetina 41, sp. zn. 2C/2955/2012 zo dňa 19.01.2012. Zároveň odložil vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku Arbitrážneho súdu Košice, Alžbetina 41, sp. zn. 2C/2955/2012 z 19.10.2012 v plnom rozsahu až do právoplatného skončenia konania vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. 10C/52/2013. O trovách konania bude rozhodnuté do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. V odôvodnení rozhodnutia súd uviedol, že žalobca požiadal zrušiť rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu Košice sp. zn. 2C/2995/2012 zo dňa 19.1.2012. Návrh odôvodnil neplatnosťou rozhodcovskej doložky, ktorá nebola individuálne dojednaná a spôsobila tak nevyváženosť v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech navrhovateľa ako spotrebiteľa. Pre neplatnosť rozhodcovskej doložky sa domáhal zrušenia rozsudku Arbitrážneho súdu.
Žalovaný s návrhom nesúhlasil. Rozhodcovská doložka bola individuálne dojednaná v rámci osobitných zmluvných dojednaní, ktoré boli samostatne podpísané žalobcom. Návrh na začatie konania nebol podaný v zákonom stanovenej lehote.
Z vykonaného dokazovania súd mal preukázané, že účastníci dňa 22.12.2008 uzavreli poistnú zmluvu na dobu 10-tich rokov, pričom žalovaný oznámil žalobcovi listom z 8.12.2011 zánik poistenia z dôvodov doručenia žiadosti žalobcu na zrušenie poistnej zmluvy. Žalovaný si uplatnil na Arbitrážnom súde v Košiciach právo na zaplatenie sumy 217,94 eur s odkazom na časť 12 ods. 7a Všeobecných poistných podmienok. Čo sa týka výberu rozhodcovského súdu, tak rozhodcovská doložka je v predtlači Všeobecných poistných podmienok, a to v Osobitných zmluvných dojednaniach k poistnej zmluve.
Tieto osobitné dojednania sú podpísané žalobcom v ten istý deň ako poistná zmluva, t. j. 4.5.2008. Preto vo veci rozhodoval rozhodcovský súd na základe právoplatnej uzavretej rozhodcovskej doložky k poistnej zmluve. Súd nárok žalobcu posudzoval podľa § 52 a násl. Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb., ktorý pojednáva o spotrebiteľských zmluvách. Úverová zmluva je hodnotená ako spotrebiteľská zmluva, pretože ju uzatváral žalobca ako spotrebiteľ so žalovaným ako právnickou osobou, ktorá v predmete podnikania má poisťovacie služby. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať neprijateľné zmluvné podmienky vytvárajúce značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Potom takéto neprijateľné zmluvné podmienky sú neplatné. Samotné rozhodcovské konanie je upravené zákonom č. 244/2002 Z.z., kde podľa § 40 ods. 1 zákona, účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, ak podľa písm. c/ jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy a podľa písm. e/ pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa. Keďže podľa § 41 ods. 1 zákona možno podať žalobu do 30-tich dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku na príslušný súd, tak zo strany žalobcu táto lehota bola dodržaná. Okresný súd musel riešiť predbežnú otázku zákonnosti - rozhodcovského konania. Tu dospel k záveru, že uzavretím rozhodcovskej zmluvy boli porušené práva spotrebiteľa, pretože rozhodcovská zmluva nevyjadrovala slobodnú autonómnu vôľu žalobcu pri podpise takejto rozhodcovskej zmluvy. Zo strany žalovaného nebol produkovaný žiadny dôkaz na opak tvrdení žalobcu, že nedošlo k slobodnému rozhodnutiu pri zvolení riešenia sporov v rozhodcovskom konaní. Žalobca nebol žiadnym spôsobom oboznámený s rozdielnosťou medzi rozhodcovským a súdnym konaním. Bolo povinnosťou žalovaného objasniť, prečo to preukázateľne nespravil. Preto súd vyhovel návrhu na zrušenie rozhodcovského rozsudku s poukazom na § 40 ods. 1 písm. c/ a g/ zákona č. 244/2002 Z.z..
Čo sa týka námietky nepodpísania návrhu na začatie konania právnym zástupcom žalovaného, táto vada návrhu bola odstránená a lehota bola zachovaná.
O trovách konania účastníkov bolo rozhodnuté podľa § 151 ods. 3 O.s.p., kde o trovách konania súd rozhodne až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Proti rozsudku okresného súdu dal odvolanie žalovaný. Podľa žalovaného žalobca zmeškal prekluzívnu 30-dňovú lehotu na podanie žaloby aktívne nelegitimovaným subjektom JUDr. N., ktorá nebola splnomocnená žalobcom na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku v jeho mene a v jeho zastúpení. Žalovaný poukazuje na nepreskúmateľnosť rozhodnutia, pričom sám žalobca bol nečinný v prípadoch vydania rozhodcovského rozsudku, keď nevyužil právo na podanie odporu. Naviac, poukazuje na to, že poistnú zmluvu uzavrel tretí subjekt, a to finančný agent p. O. D.. Tá mala vyhotoviť záznam o požiadavkách a potrebách klienta, kde sa upozorňuje aj na existujúcu rozhodcovskú doložku, ktorú žalobca mohol alebo nemusel podpísať. Súd sa ale priklonil k tvrdeniu žalobcu o nutnosti podpísať rozhodcovskú doložku, pričom nijak neobjektivizoval a nedokazoval pravdivosť tvrdení žalobcu na podpis rozhodcovskej doložky. Poistná zmluva nebola uzavretá v tiesni, pričom Osobitné zmluvné dojednania sú výrazne oddelené od samotných Všeobecných poistných podmienok. Osobitné dojednania nie sú súčasťou Všeobecných poistných podmienok, preto je mylné tvrdenie žalobcu, že sa domnieval, že podpisuje poistnú zmluvu, ktorá obsahuje rozhodcovskú doložku. Ústavný súd Slovenskej republiky už rozhodoval o identickej rozhodcovskej doložke a rozhodnutie okresného súdu zrušil. Preto nemožno rozhodcovskú doložku hodnotiť ako nekalú podmienku, pretože rozhodcovské konanie je súčasťou legislatívne upraveného procesu.
Odvolateľ je toho názoru, že došlo k individuálnemu dojednaniu rozhodcovskej doložky, čo vyplýva z podpisu Osobitných zmluvných dojednaní k Zmluve č. 01/2007. Navrhuje zrušiť rozsudok okresného súdu a návrh zamietnuť v celom rozsahu. Súčasne si uplatňuje náhradu trov konania.
Žalobca v podanom odvolaní žiadal rozsudok potvrdiť ako vecne správny. Ak by žalobca odmietol podpísať Osobitne zmluvné dojednania, tak podpísaním Všeobecných poistných podmienok by súhlasil aj s časťou XV. týkajúcou sa rozhodcovského konania. Ak Všeobecné poistné podmienky sú neoddeliteľnou súčasťou poistnej zmluvy, potom podpisom poistných podmienok žalobca prevzal aj povinnosť riešiť spory pred Arbitrážnym súdom. Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvne ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dohodnuté. Ak spotrebiteľ nemohol zmluvné podmienky ovplyvniť
podstatným spôsobom, potom aj dojednanie rozhodcovskej doložky je neplatné. Navrhuje odvolaciemu súdu potvrdiť rozhodnutie súdu prvého stupňa a priznať náhradu trov odvolacieho konania.
Krajský súd prejednal vec v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáhal preskúmania napadnutého rozhodnutia a zistil, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je potrebné potvrdiť ako vecne správne. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia (§ 219 ods. 2 O.s.p.) a k tomu dodáva:
Žalobca podal 25.2.2013 žalobu na zrušenie rozhodcovského rozsudku Arbitrážneho súdu v Košiciach vydaného 19.1.2012 pod sp. zn. 2C/2995/2012. Dôvodom napadnutia rozhodcovského rozsudku bolo porušenie práva spotrebiteľa v rozhodcovskom konaní, kde rozhodcovská doložka nebola individuálne dojednaná, je neplatná. Dojednaním rozhodcovskej doložky došlo k porušeniu spotrebiteľských práv žalobcu. Podkladom na vydanie rozhodcovského rozsudku bol predchádzajúci poistný vzťah - poistná zmluva medzi žalobcom ako poistníkom a žalovanou obchodnou spoločnosťou ako poisťovacou spoločnosťou, ktorú poistnú zmluvu uzavreli dňa 22.12.2008. K zániku poistenia došlo na základe žiadosti žalobcu zo dňa 23.6.2010, kde následne žalovaný listom z 8.12.2010 oznámil, že ku dňu 23.12.2010 dôjde k zániku poistenia v zmysle § 800 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb.. V súvislosti so zánikom poistenia žalovaný potom požadoval na poistníkovi preplatenie sumy 217,94 eur, ktoré podľa Všeobecných poistných podmienok, a to časti XVII. ods. 7a riešia otázku nároku poisťovacej spoločnosti voči poistenému na nákladoch na uzavretie poistenia. O tomto nároku rozhodoval rozhodcovský súd rozsudkom zo dňa 19.1.2012 sp. zn. 2C/2955/2012, ktorý bol žalobcovi doručený 31.1.2013. Žalobca využil právo dané mu zákonom č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, kde podľa § 41 ods. 1 žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote do 30 dní od doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušeniu rozhodcovského rozsudku. Zo strany žalovanej spoločnosti bola podaná námietka, že plnomocenstvo na podanie žaloby nebolo podpísané splnomocneným zástupcom, preto žaloba nebola podaná včas. Odvolací súd poukazuje na to, že vady návrhu v chýbajúcom podpísaní plnomocenstva neznamenajú preklúziu nároku žalobcu na podanie žaloby, ak vada žaloby by bola neskôr odstránená. Preto je potrebné vychádzať z toho, že žalobca podal žalobu v prekluzívnej 30-dňovej lehote, ako to vyplýva z § 41 ods. 1 zákona.
Žalobca v konaní namieta neplatnosť rozhodcovskej doložky, čo je dôvod podľa § 40 ods. 1 písm. c/ zákona č. 244 domáhať sa zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku. Podľa žalovanej obchodnej spoločnosti ale došlo k individuálnemu dojednaniu rozhodcovskej doložky, čo vyplýva zo Všeobecných poistných podmienok a osobitne vymedzenej časti tzv. Osobitné zmluvné dojednania č. 01/2007 k Poistnej zmluve č. 4376800127, ktoré sú nezávislé od Všeobecných poistných podmienok a ktoré poistník nemusel podpísať. Je potrebné prisvedčiť tomu, že Všeobecné poistné podmienky končia časťou XVII. bodom 12 a podpisom poistníka a za nimi nasledujú Osobitné zmluvné dojednania č. 1/2007 k poistnej zmluve, ktoré sú takisto samostatne podpísané poistníkom - žalobcom. Žalobca na pojednávaní 23.10.2003 uviedol, že nikdy nebol poučený o následkoch pre poistníka, pokiaľ uzatváral rozhodcovskú zmluvu. O rozhodcovskom konaní sa dozvedel až prvýkrát, keď dostal rozhodnutie z Košíc. O rozhodcovskom konaní nebol nikdy informovaný, naviac ani nečítal Všeobecné poistné podmienky alebo časť Osobitné dojednania, ktoré sú uvedené v záverečnom rámčeku. Naviac, zmluvu s ním uzatvárala p. O. N., ktorá je z jej obce a po vydaji sa volá O. D.. Táto poisťovacia agentka ho skôr informovala o výhodách poistenia, kde riešila skôr otázku poistného vzťahu a nárokov z poistenia, nie o tom, čo je rozhodcovské konanie. Keď podpisoval zmluvu, mal možnosť buď podpísať dvakrát Všeobecné poistné podmienky a Osobitné dojednania alebo zmluvu ako takú nepodpísať. Nemal žiaden výber v rozhodovaní, buď príjme zmluvu ako celok aj s poistnými podmienkami a osobitným dojednaním alebo zmluvu nepodpíše. Mal obmedzené možnosti rozhodovania.
Je potrebné prisvedčiť tomu, že záznam o požiadavke a o potrebách klienta k poistnej zmluve (č. l. 42) skôr rieši podmienky uzavretia poistnej zmluvy, čo svedčí o tom, že poisťovací agent sa dojednával so žalobcom len na uzavretí poistnej zmluvy, a ťažko predpokladať, aby mu súčasne vysvetlil aj záver Všeobecných poistných podmienok, a to Osobitné zmluvné dojednania v bode 2, že poistník (poistenec) a poisťovňa tým vyjadrujú obaja spoločne a každý zároveň svojím podpisom samostatne svoju vôľu v prípade vzniku akéhokoľvek sporu medzi zmluvnými stranami, že sa namiesto súdneho konania z dôvodov účelnosti, praktickosti a rýchlosti podrobia rozhodcovskému konaniu v zmysle článku 15 v časti týchto PVPP. Toto ustanovenie chápu zmluvné strany ako rozhodcovskú doložku. Ak by sme vychádzali z toho, že nepodpísaním Osobitných zmluvných dojednaní nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej doložky,
tak v časti XV. Všeobecných poistných podmienok je uvedené v bode 1, že poisťovňa a poistník sa dohodli, že všetky vzájomné spory a sporné nároky z poistenia sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským súdom. V tomto prípade dvakrát žalovaný poistil poistníka k rozhodcovskému konaniu, a to jednak vo Všeobecných poistných podmienkach a súčasne v Osobitných zmluvných dojednaniach, ktoré sú súčasťou poistných podmienok. Argumentácia žalovaného o tom, že žalobca sa mohol rozhodnúť o tom, či podpíše alebo nepodpíše zmluvu aj s rozhodcovskou doložkou nie sú pravdivé, pretože podpisom Všeobecných poistných podmienok sa žalobca tak či tak zaviazal k rozhodcovskému konaniu. Ak Všeobecné poistné podmienky sú už vopred formulované a chýba tu vôľa alebo aj možnosť protistrany niečo meniť na Všeobecných poistných podmienkach, tak chýba sloboda vôle účastníka na uzavretie takejto zmluvy. Naviac, Občiansky zákonník č. 40/1994 Zb. v § 788 ods. 3 uvádza, že súčasťou poistnej zmluvy sú Všeobecné poistné podmienky poistiteľa (poistné podmienky), na ktoré sa poistná zmluva odvoláva, a ktoré sú k nej pripojené alebo boli pred uzavretím zmluvy tomu, kto s poisťovňou zmluvu uzatváral, oznámené.
Ak zákon č. 244/2002 Z.z. v § 3 ods. 1 rieši rozhodcovskú zmluvu ako dohodu medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vzniknú, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní, tak podľa § 4 ods. 1 zákona č. 244 rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve. Podľa ods. 2 rozhodcovská zmluva musí mať písanú formu, inak je neplatná. Je právne pochybné uzatvárať rozhodcovskú zmluvu s odkazom na Všeobecné obchodné podmienky. Naviac, je to nekalá praktika, ak Všeobecné obchodné podmienky, ktoré mali bližšie riešiť otázku poistenia medzi poistníkom a poisťovacou spoločnosťou, uzatvárajú ďalšiu novú zmluvu, o dosahu ktorej nemusí mať účastník vedomosť. V tomto prípade Všeobecné poistné podmienky obsahujú v časti XV. či v Osobitných zmluvných dojednaniach osobitnú zmluvu o rozhodcovskom konaní. Sú judikované rozhodnutia súdov Slovenskej či Českej republiky o tom, že Všeobecné obchodné podmienky nemajú vytvárať ďalšie nové zmluvné záväzky účastníkov. V danom prípade ale Všeobecné poistné podmienky sú klasickým prípadom toho, keď do Všeobecných poistných podmienok je začlenený aj nový záväzok, odlišný od poistného vzťahu, a to rozhodovanie sporov v rozhodcovskom konaní. Záznam o požiadavkách a potrebách klienta k poistnej zmluve, dáva jedine možnosť výberu poistníka na poistné varianty, ale vo Všeobecných poistných podmienkach nie je daná možnosť na výber, či chce alebo nechce poistník riešiť spory v súdnom konaní alebo v rozhodcovskom konaní. Naviac formulácia, že namiesto súdneho konania z dôvodov účelnosti, praktickosti a rýchlosti sa podrobuje rozhodcovskému konaniu, ako keby súdnym konaniam takého atribúty vopred chýbali. Chýba tu vymedzenie spravodlivosti rozhodovania sporu medzi účastníkmi z poistnej zmluvy, čoho konkrétne dôsledkom je aj rozhodcovský rozsudok, ktorý zaviazal žalobcu zaplatiť náklady súvisiace s uzavretím poistenia, a bolo by zaujímavé zistiť, či k takej istej povinnosti nie je zaviazaný aj poisťovací agent v prípade vrátenia provízie za predčasne ukončený poistný vzťah. Túto okolnosť ale neskúmal ani okresný súd. Zo strany odvolacieho súdu je táto otázka položená len v súvislosti s inými obdobnými súdnymi konaniami žalovanej poisťovacej spoločnosti.
Ak okresný súd naznačil, že žalovaná obchodná spoločnosť nijako nepreukázala skutočnosť, že bola tu možnosť voľby pre poistníka rozhodnúť sa pre rozhodcovské konanie alebo nesúhlasiť s rozhodcovskou doložkou, potom je potrebné vychádzať z ustanovenia § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, že za individuálne dojednanie zmluvného ustanovenia sa nepovažuje také, s ktorým má spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Všeobecné poistné podmienky boli v predtlači, ich obsah žalobca ako poistník nemohol ovplyvniť, preto sa nedá konštatovať, že došlo k individuálnemu dojednaniu rozhodcovskej doložky. Rozhodnutie okresného súdu je správne, pokiaľ s poukazom na § 40 ods. 1 písm. c/ zákona č. 244/2002 Z.z. konštatoval dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku, pretože účastník rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy. Odvolací súd potvrdzuje rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne, pokiaľ pre neplatnú rozhodcovskú doložku zrušil rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu Košice zo dňa 19.1.2012, sp. zn. 2C/2955/2012.
Odvolací súd mení rozhodnutie súdu prvého stupňa vo výroku o odložení vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku, pretože ak je právoplatné rozhodnutie o zrušenie rozhodcovského rozsudku, potom nie je čo odkladať pri vykonateľnosti zrušeného rozhodcovského rozsudku.
O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa v rozhodnutí o trovách celého konania.
Poučenie:
P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.