Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_11Csp-106-2022.pdf
PDF · 90.61 KB
Case nature
Area
Subarea
11Csp/106/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Ivetou Wildeovou v spore žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom 811 09 Bratislava – Staré mesto, Pribinova 25, IČO: 35807598, zastúpený: JUDr. Katarína Hegedüšová, advokátka, 841 05 Bratislava – Karlova Ves, Majerníkova 3/A, IČO: 42185190, p r o t i žalovanej: A. B., nar. XX.XX.XXXX, 082 22 C., D. XXX/XX, zastúpená: Občianske združenie Právna pomoc poškodeným, 082 71 E., A. F. XX, IČO: 50951947, o zaplatenie 1.113,8 Eur a prísl., takto
rozhodol:
I. Súd žalobu zamieta.
II. Strany nemajú nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca podal 4.2.2022 na Okresný súd Banská Bystrica návrh na vydanie platobného rozkazu, ktorým po úprave na základe výzvy súdu žiadal o zaplatenie istiny 1.012,30 Eur, úroku 307,20 Eur a úroku z omeškania 5% zo sumy 1.012,30 Eur od 22.2.2019 do zaplatenia. Nárok odôvodnil tým, že so žalovanou uzavrel 11.9.2018 zmluvu o spotrebiteľskom úvere vo výške 1.050 Eur s úrokom 307,20 Eur, pričom žalovaná sa zaviazala celkovú čiastku vo výške 1.357,20 Eur zaplatiť v 36 mesačných splátkach po 37,70 Eur od 21.10.2018. Doposiaľ však zaplatila len 37,70 Eur. Žalovaná stratila výhodu splátok a preto pohľadávka žalobcu sa stala splatnou dňa 21.2.2019 podľa článku 14 Všeobecných podmienok poskytnutia spotrebiteľského úveru (ďalej len „VPPÚ“).
2. Okresný súd Banská Bystrica vydal vo veci platobný rozkaz, proti ktorému žalovaná v zákonnej lehote podala odpor. V ňom vzniesla námietku premlčania s poukazom na § 101 a § 103 Občianskeho zákonníka pre uplynutie trojročnej premlčacej lehoty počítanej od zročnosti prvej nezaplatenej splátky t.j. od 20.11.2018.
3. Žalobca vo vyjadrení k odporu námietku premlčania považoval za nedôvodnú. Poukázal na bod 14 VPPÚ obsahujúci dohodu strán o tom, že ak spotrebiteľ neuhradí včas 4 po sebe idúce splátky, prípadne uhradí len časť splátok stáva sa celý dlh splatný okamžite. Zosplatnenie dlhu je tak podľa názoru žalobcu dané už omeškaním 4.splátky a preto k premlčaniu pohľadávky nedošlo.
4. Žalovaná v písomnom vyjadrení zotrvala na námietke premlčania z dôvodu, že minimálne v januári 2019 sa dostala do omeškania troch splátok, na základe čoho žalobca zaslal žalovanej varovanie – zaplatenie celej dlžnej sumy zo dňa 5.2.2019. Žalobca mohol žalovať nárok zo zmluvy po 3 mesiacoch od omeškania so splatením splátok, preto trojročná premlčacia doba začala podľa nej plynúť od splatnosti splátky 20.11.2018.
5. Súd vykonal dokazovanie písomnými vyjadreniami strán, výsluchom žalovanej, zmluvou o spotrebiteľskom úvere zo dňa 11.9.2018, Všeobecnými podmienkami poskytnutia spotrebiteľského úveru, prehľadom o splátkach, varovaním zo dňa 5.2.2019, výzvou na úhradu zo dňa 26.2.2019, ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:
6. Dňa 11.9.2018 uzavreli strany sporu formulárovú písomnú zmluvu o spotrebiteľskom úvere pod č. 809800480. Ňou žalobca poskytol žalovanej bezúčelový spotrebiteľský úver 1.050 Eur s úrokom 307,20 Eur, čo je 17,51% ročne. Žalovaná sa zaviazala úver splatiť 36 mesačnými splátkami po 37,70 Eur vždy k 21.dňu v mesiaci a to počnúc dňom 21.10.2018. V zmluve je uvedená aj RPMN 18,99% a jej priemerná hodnota 14,64%. Uvedený je aj termín konečnej splatnosti úveru dňa 21.9.2021. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere sú VPPÚ, čo sa konštatuje v zmluve. V nich v bode 14 si strany dohodli, že ak spotrebiteľ neuhradí včas 4 po sebe idúce splátky, pripadne uhradí len ich časť, stáva sa celý dlh splatný okamžite. Podmienkou pre okamžitú splatnosť dlhu je, že veriteľ upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva na okamžitú splatnosť dlhu a toto právo môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
7. Žalovaná zaplatila len jednu splátku a to 23.10.2018 sumu 37,7 Eur.
8. Listom zo dňa 5.2.2019 označeným ako „Varovanie“ žalobca vyzval žalovanú na úhradu troch dlžných splátok vo výške 113,10 Eur do 5 dní. Zároveň ju upozornil, že pokiaľ nedôjde v stanovenej lehote k úhrade dlžných splátok, stane sa splatný celý dlh vo výške 1.319,40 Eur. Keďže k úhrade dlžných splátok nedošlo, žalobca listom zo dňa 26.2.2019 oznámil žalovanej, že stratila výhodu splátok. Žiadal o úhradu celej dlžnej sumy vo výške 1.319,50 Eur do 7 dní od doručenia danej výzvy. Zástupca žalovanej na pojednávaní nespochybnil to, že by oba spomínané listy žalovanej neboli doručené.
9. Súd výzvou zo dňa 28.9.2022 vyzval žalobcu na preukázanie splnenia jeho povinnosti ohľadom zisťovania a preverovania bonity žalovanej pred uzavretím predmetnej zmluvy. žalobca reagoval vyjadrením z 10.11.2022, v ktorom uviedol, že v žiadosti o úver žalovaná deklarovala svoj príjem 280 Eur mesačne a výdavky 65 Eur, teda ostala jej voľná suma 215 Eur. Uviedol tiež, že klienta overil cez register úverov – zistený bol úver z 19.11.2015 so zostatkom 140 Eur a pripojil aj žiadosť žalovanej o úver zo dňa 6.9.2018. V nej žalovaná uviedla, že je slobodná a má vyživovaciu povinnosť k trom deťom. Uviedla tiež svoj príjem 280 Eur a mesačné náklady na elektrinu, vodu a plyn 65 Eur. V zmluve sa konštatuje aj predchádzajúca zmluva o poskytnutom úvere 99 Eur s aktuálnym dlhom žalovanej z danej zmluvy vo výške 1.055,55 Eur.
10. Na pojednávaní 18.11.2022 zástupca žalovanej vyslovil názor o absolútnej neplatnosti predmetnej úverovej zmluvy pre rozpor s dobrými mravmi vzhľadom na skutočnosť, že sporným úverom bol refinancovaný predchádzajúci úver žalovanej u žalobcu, ktorý mala splácať po 25 Eur mesačne a napriek tomu, že predchádzajúci úver bol vo výške 100 Eur (v skutočnosti 99 Eur) dlh žalovanej vzrástol až na 1.050 Eur, takže predmetnou zmluvou bol žalovanej poskytnutý úver na úhradu tohto predchádzajúceho úveru, avšak s vyššou mesačnou splátkou ako pôvodný úver a to po 37 Eur mesačne. Žalovaná na pojednávaní potvrdila, že predchádzajúci úver vôbec nesplácala a niekedy v roku 2018 prišiel za ňou do osady, kde žalovaná býva, zástupca žalobcu, ktorý jej navrhol uzavretie ďalšej úverovej zmluvy s tým, že novým úverom sa splatí jej predchádzajúci úver. K výške nového úveru sa nevedela vyjadriť, potvrdila, že zaplatila len jednu dohodnutú splátku a potvrdila aj to, že tak žiadosť o úver, ako aj zmluvu o úvere podpísala. Poukázala na to, že už v tom čase mala 3 maloleté deti a to F. B., nar. XX.X.XXXX, G. B., nar. XX.XX.XXXX a D. B., nar. X.X.XXXX. Uviedla, že poberala len rodičovský príspevok a rodinné prídavky úhrne vo výške 280 Eur mesačne.
11. Na základe týchto nových informácií (súd pripomína, že v spotrebiteľskom spore ak spotrebiteľ nie je zastúpený advokátom, čo je aj tento prípad, neplatí sudcovská koncentrácia upravená v § 153 CSP a to s poukazom na § 296 CSP), súd následne vyzval žalobcu na jeho vyjadrenie k výpovedi žalovanej a na predloženie predchádzajúcej úverovej zmluvy žalovanej z roku 2015 a mal tiež vysvetliť a preukázať výšku dlhu žalovanej z predchádzajúcej zmluvy, ktorý za 3 roky sa navýšil až na 1.050 Eur.
12. Žalobca na uvedenú výzvu súdu reagoval len predložením dohody o započítaní pohľadávok z oboch úverových zmlúv vo výške 1.050 Eur, ktorá bola uzavretá taktiež 11.9.2016. Nereagoval na výpoveď
žalovanej a nevysvetlil výšku svojej pohľadávky, ktorá mala predstavovať 1.055,55 Eur z úverovej zmluvy uzavretej so žalovanou v roku 2015. 13. Strany uzavreli zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ktorá je upravená v zákone č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, t.j. v danom prípade v znení účinnom od 1.9.2018 do 31.12.2018.
14. Podľa § 1 ods. 2 citovaného zákona spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona možno poskytnúť len bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa alebo na účet stavebného sporiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa;1) tým nie je dotknuté bezhotovostné poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu.18b) Spotrebiteľským úverom sú aj mladomanželský úver podľa osobitného predpisu,1a) niektoré stavebné úvery a iné úvery podľa osobitného predpisu1b) a nezabezpečené úvery poskytované spotrebiteľom na účely rekonštrukcie nehnuteľnosti určenej na bývanie, pričom ustanovenia osobitných predpisov1c) týkajúce sa poskytovania týchto úverov tým nie sú dotknuté; obmedzenie hornej hranice výšky úveru podľa odseku 3 písm. f) sa na tieto úvery nevzťahuje.
15. Podľa § 2 písm. a/ citovaného zákona na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania.
16. Podľa § 2 písm. b/ citovaného zákona na účely tohto zákona sa rozumie veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
17. Podľa § 2 písm. d/ citovaného zákona na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
18. Ako vyplýva z § 1 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. úver môže byť poskytnutý aj bezhotovostne na splatenie iného úveru. Táto skutočnosť však musí byť uvedená v príslušnej zmluve o spotrebiteľskom úvere ako jej povinná náležitosť uvedená v § 9 ods. 2 písm. a/ zákona č. 129/2010 Z.z. – druh úveru. V danom prípade však hoci nepochybne na účet žalovanej nebol poskytnutý žiadny úver a hoci v zmluve sa vyslovene uvádza, že ide o bezúčelový spotrebiteľský úver, v skutočnosti úver bol použitý na splatenie predchádzajúceho úveru žalovanej, čo vyplýva aj z dohody o započítaní vzájomných pohľadávok strán vo výške 1.050 Eur z úverovej zmluvy z roku 2015 ako pohľadávky žalobcu a z úverovej zmluvy z roku 2018 ako pohľadávky žalovanej. Žalobca teda v spornej úverovej zmluve z roku 2018 uviedol nepravdivý údaj o druhu úveru, keď v zmluve uviedol, že ide o bezúčelový úver, hoci v skutočnosti išlo o úver na refinancovanie predchádzajúceho úveru žalovanej. Súdu nedá nekonštatovať, že ide opäť o zvláštne praktiky žalobcu, keď údaje v písomnej zmluve nezodpovedajú skutočnej dohode strán ako to bolo napr. v minulosti v úverových zmluvách, v ktorých bola uvedená splatnosť úveru k určitému dátumu a zároveň v ten istý deň bola podpísaná dohoda o splátkach. Za zásadné však súd považuje to, že žalobca napriek výzve súdu nepreukázal výšku svojej pohľadávky z úverovej zmluvy z roku 2015 a dokonca súdu nepredložil ani ním požadovanú zmluvu z roku 2015. Je nemysliteľné, aby za tri roky pohľadávka žalobcu zo sumy 99 Eur vzrástla viac ako desaťnásobne. Ak neexistovala pohľadávka žalobcu vo výške 1.050 Eur, potom ani žalobca nemohol poskytnúť žalovanej tento úver, keďže nedošlo k jeho reálnemu čerpaniu. Navyše súd je toho názoru, že žalobca zneužil nízku rozumovú vyspelosť žalovanej, ktorú navštívil v rómskej osade a dal jej podpísať spornú zmluvu s ďalšími listinami, hoci ňou sa zaviazala úver splácať s mesačnou splátkou po 37 Eur, teda vyššou ako bol jej záväzok z predchádzajúcej úverovej zmluvy, ktorý mala splácať len po 25 Eur mesačne a to napriek tomu, že žalovaná mala príjem len vo výške rodičovského príspevku. Ten v roku 2018 predstavoval len 214,70 Eur. Vôbec pritom nezohľadnil to, že má tri maloleté deti a životné minimum, ktoré v tom čase na plnoletú osobu predstavovalo až 205,07 Eur, a na nezaopatrené dieťa 93,61 Eur. V kontexte všetkých týchto skutočností súd dospel k záveru, že predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere je absolútne neplatná podľa § 39 Občianskeho zákonníka
minimálne pre rozpor s dobrými mravmi, ale aj pre rozpor so zákonom č. 129/2010 Z.z. a tiež v dôsledku neplatnej dohody o započítaní pohľadávok, keďže žalobca napriek výzve súdu nepreukázal výšku svojej pohľadávky z úverovej zmluvy z roku 2015 a v dôsledku toho žalovanej de facto nebol poskytnutý žiadny úver v roku 2018 a preto jej nevznikol z predmetnej úverovej zmluvy žiadny dlh. Navyše však pohľadávka z neplatnej zmluvy podlieha premlčaniu podľa § 107 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka. V tomto prípade dvojročná subjektívna premlčacia lehota plynie od uzavretia zmluvy 11.9.2018 a uplynula 11.9.2020. Aj po zohľadnení spočívania premlčania od 27.3.2020 do 30.4.2020 v zmysle zákona č. 62/2020 Z.z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID 19 a v justícii, teda po pripočítaní 35 dní a vzhľadom na skutočnosť, že žaloba bola podaná až 4.2.2022 je nepochybne uplatnená pohľadávka premlčaná.
19. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
20. Podľa § 100 ods. 2 Občianskeho zákonníka premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.
21. Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.
22. Súd teda vzhľadom na vyššie uvedené dôvody považoval za opodstatnené žalobu zamietnuť.
23. O nároku na náhradu trov konania bolo rozhodnuté podľa § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. Nárok na náhradu trov konania vznikol len úspešnej žalovanej a keďže tá sa svojho nároku vzdala, súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Prešov písomne v 2 vyhotoveniach. V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 364 C.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.