Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_54P-62-2022.pdf
PDF · 102.14 KB
Case nature
Area
Subarea
54P/62/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
T. súd E., v konaní pred sudkyňou V.. Y. Q., vo veci starostlivosti o maloleté deti: X. V., nar. XX.XX.XXXX a B. V. V., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkov P. práce, sociálnych vecí a rodiny E., deti rodičov - matky: R. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom W. XXX/X, E., t.č. bytom Y. XX, E., a otca: B. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom W. 2, E., t.č. P. na výkon trestu odňatia slobody a P. na výkon väzby, W. námestie 1, R., o zvýšenie výživného a o udelenie súhlasu na zmenu priezviska mal. detí, takto
rozhodol:
I. T. je povinný prispievať na mal. X. zvýšeným výživným vo výške XXX eur a na mal. B. V. zvýšeným výživným vo výške XXX eur s účinnosťou od 1. 1. XXXX.
II. I. na výživnom za obdobie od 1. 1. XXXX do XX. 1. XXXX vo výške XXX eur súd povoľuje otcovi splácať v mesačných splátkach po XX eur k rukám matky spolu s bežným výživnom pod následkom straty výhody splátok.
R.. G. sa mení rozsudok T. súdu E. č. k. XXP/XXX/XXXX-XX zo dňa XX.X.XXXX v časti výšky vyživovacej povinnosti otca na mal. deti.
IV. Vo zvyšku súd návrh matky zamieta.
V. M. udeľuje súhlas za otca k tomu, aby matka podala žiadosť na príslušnú matriku na zmenu priezviska maloletých detí X. a B. V. na priezvisko „J.“.
VI. E. z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
X. Návrhom doručeným súdu dňa XX. 3. XXXX sa matka domáhala rozhodnutia, ktorým by súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na mal. X. na sumu XXX eur a na mal. B. V. na sumu XXX eur. W. žiadala zmeniť priezvisko oboch detí z „V.“ na „J.“. I. odôvodnila tým, že poukázala na posledný rozsudok o úprave práv a povinností k mal. deťom s tým, že jej bolo určené výživné XX eur na každé dieťa. W. prešlo pár rokov, deti chodia do školy, výživné nie je postačujúce. S rastom cien na bežné žitie (potraviny, oblečenie, školské potraviny, školské potreby, doprava a podobne) jej výživné príde ako almužna. W. uviedla, že starší syn nechce priezvisko po otcovi, bojí sa ho, nechce mať s ním žiaden kontakt. Za priezvisko „V.“ sa hanbí a trpí pri posmeškoch detí, že má iné priezvisko ako jeho mama a má priezvisko „basistu“. W. syn svojho otca nepozná, B. samozrejme tiež chce mať matkine priezvisko.
X. Otec v písomnom vyjadrení k návrhu matky zo dňa XX. 4. XXXX uviedol, že nesúhlasí so zvýšením výživného, nakoľko je vo výkone trestu odňatia slobody a akékoľvek navýšenie výživného na synov by bolo aj tak nevykonateľné, lebo nemá príjem na túto požiadavku, aby mohla byť realizovaná. O. by mu
iba dlh, ktorý by musel začať splácať až po výkone trestu. T. zmeny mena uviedol, že nesúhlasí. B. túto požiadavku za nezmyselnú a do značnej miery ovplyvnenú matku. I. skutočnosti, že jeho syn X. sa ho bojí, že nechce mať s ním žiaden kontakt ani že sa za svoje meno hanbí. B. je príliš malý na to, aby mohol mať na svojho otca takýto názor, nie je to ešte požiadavka na zmenu mena. W. žiadal, aby súd prejednal vec v jeho neprítomnosti.
X. Na nariadené pojednávanie sa nedostavil otec, doručenie predvolania na pojednávanie mal riadne vykázané, svoju neúčasť neospravedlnil a ani nežiadal o odročenie pojednávania. M. preto pojednával v neprítomnosti otca.
X. Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky, zástupkyne kolízneho opatrovníka, oboznámením listinných dôkazov a zistil nasledovný skutkový stav:
X. Rozsudkom T. súdu E. č. k. XXP/XXX/XXXX-XX zo dňa XX. 6. XXXX súd manželstvo rodičov mal. detí rozviedol, mal. deti zveril do osobnej starostlivosti matke a otca zaviazal povinnosťou prispievať na ich výživu po XX eur mesačne. M. otca s mal. deťmi nebol upravený.
X. Zo správy z prešetrenia pomerov kolízneho opatrovníka súd okrem iných skutočnosti zistil, že deti sa s otcom stretli náhodne na ulici asi pred troma rokmi. W. syn otca ani nespoznal, starší sa schoval za matku a v noci sa pocikal. T. deti nenavštevoval, nemal o nej záujem. N. opatrovník vykonal pohovor s deťmi bez prítomnosti matky, X. uviedol, že by chcel mať priezvisko J. tak, ako jeho mama. A tiež preto, že sa bojí otca a nechce ho vidieť. I., že otec je vo vezení. K otcovi má zlý vzťah, pretože sa k nemu zle správal, pamätá si na neho. W.. B. plakal, bál sa vojsť do kancelárie sám. V prítomnosti matky uviedol, že sa chce volať J. tak ako mama.
X. Podľa lustrácie v M. poisťovni matka bola zamestnaná od 9. XX. XXXX do XX. XX. XXXX v spoločnosti M., s.r.o., kde podľa potvrdenia tohto zamestnávateľa dosahovala priemernú čistú mzdu XXX,XX eur plus uplatňovala daňový bonus a v období od 5. 2. XXXX do XX. 6. XXXX na základe dohody o pracovnej činnosti u zamestnávateľa W. Z., kde dosiahla celkovú čistú mzdu XX,XX eur.
X. Podľa dohody o pracovnej činnosti uzatvorenej medzi U. G., s.r.o. a matkou dňa XX. 9. XXXX bola táto dohoda uzatvorená na dobu určitú od 1. XX. XXXX do XX. XX. XXXX. T. bola dohodnutá vo výške X eur / hodina brutto.
X. Z potvrdení P. práce, sociálnych vecí a rodiny E. súd zistil, že matka bola poberateľkou v roku XXXX náhradného výživného, prídavkov na deti, dávok v hmotnej núdzi. B. uvedené dávky poberala od marca XXXX do októbra XXXX.
XX. V zmysle lustrácie v E. bolo zistené, že otec vykonáva trest odňatia slobody v P. na výkon trestu R., pričom naposledy uložený trest odňatia slobody mu skončí XX. XX. XXXX.
XX. Podľa potvrdenia P. na výkon trestu odňatia slobody R. otec mal v období X/XXXX-X/XXXX priemernú čistú mzdu XXX,XX eur a v období od X/XXXX-XX/XXXX priemernú čistú mzdu XX,XX eur.
XX. Matka v písomnom podaní z X.X.XXXX špecifikovala výdavky na maloletých - strava cca XXX, hygienické potreby XX, preprava XX eur, oblečenie mal X. XXX eur každé X -X mesiace, topánky XX každý druhý mesiac - je bacuľatý, ničí veľa vecí a veľmi ťažko sa na neho kupujú veci lacnejšie, mal. B. XXX eur každé X - X mesiace, topánky XX eur vždy na sezónu. J. bývajú choré, hlavne B., takže častokrát lieky vyjdú na XX eur.
XX. Uznesením T. súdu E. č.k. XP/XX/XXXX-XXX zo dňaX.X.XXXX súd zveril maloletá deti I. W., nar. X.X.XXXX a N. V., nar. XX.X.XXXX, deti rodičov - matky B. W., nar. X.X.XXXX a otca B. V., nar. XX.X.XXXX do spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti starých rodičov. T. zaviazal vyživovacou povinnosťou na mal. I. a na mal. N. vo výške po XX eur mesačne.
XX. Na pojednávaní matka uviedla, že došlo k zmene pomerov, maloletí už navštevujú základnú školu. W.. B. je v treťom ročníku, X. v 5. ročníku. O. žiadala určiť od 1. 1. XXXX. W. stále nechodia do školy na obedy ani do školského klubu, nakoľko jej na to nevychádzajú financie. B. aj zvýšené výdavky na
zdravotnú starostlivosť u B., boli tri týždne v decembri doma, boli obaja chorí. W. by chceli chodiť X. na džudo, B. na futbal, avšak škola také krúžky nemá a inde sú platené. V rámci poukazu v škole chodia na krúžky - B. na legokrúžok a X. na počítačový krúžok. W. býva s priateľom v dvojizbovom byte v prenájme za XXX eur s energiami, XXX eur platí priateľ, matka platí XXX eur. O. na tri telefóny aj pre maloleté deti XX eur. W. je evidovaná na úrade práce, pracovala na brigády od októbra XXXX, dostáva XX eur mesačne. B. na dohodu, nakoľko by nemala deti kde dať. X. sú v škole a učia sa jeden do XX.XX hod, druhý do XX.XX hod. B. prídavok na deti, od februára by to malo byť po XX eur, ďalej náhradné výživné na maloletých. W. pomery sa u nej nezmenili, nepribudli jej vyživovacie povinnosti. B. sa týka návrhu na zmenu priezviska, deti sa pýtali, prečo ona má iné priezvisko, ako majú oni. O. im, že po rozvode si zmenila priezvisko a ich napadlo, že aj oni by chceli, že by sa volali tak, ako ona. T. sa maloletí, keď bol na slobode, báli. N. ich stretol, X. sa následne pocikal. M. syn vie, kde je otec. W. tiež o tom vie, lebo sa o tom rozprávajú, pýtali sa, prečo tam je. B., že nechcú mať priezvisko po vrahovi. W. deti započuli, keď sa s matkou rozprávala o otcovi, bolo to vtedy v správach, aj deti to započuli, tak im to už musela porozprávať.
XX. Kolízny opatrovník na pojednávaní navrhol, aby bolo návrhu matky na zvýšenie výživného vyhovené ako navrhuje matka. X. súdu, aby bolo udelené povolenie na zmenu priezviska maloletých.
XX. Podľa § 35 zákona o rodine č. XX/XXXX Z.z. ak sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností, najmä o vysťahovaní maloletého dieťaťa do cudziny, o správe majetku maloletého dieťaťa, o štátnom občianstve maloletého dieťaťa, o udelení súhlasu na poskytovanie zdravotnej starostlivosti a o príprave na budúce povolanie, rozhodne na návrh niektorého z rodičov súd.
XX. Podľa § 62 ods. X zákona o rodine č. XX/XXXX Z.z., plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
XX. Podľa § 6X ods. 2 zákona o rodine č. XX/XXXX Z.z. obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. X. má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
XX. Podľa § 62 ods. X zákona o rodine č. XX/XXXX Z.z. pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
XX. Podľa § 62 ods. X zákona o rodine č. XX/XXXX Z.z. výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. B. skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
XX. Podľa § 75 ods. X zákona o rodine č. XX/XXXX Z.z. pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
XX. Podľa § 76 ods. X zákona o rodine č. XX/XXXX Z.z. proti pohľadávkam na výživné je započítanie vzájomných pohľadávok prípustné len dohodou. Ak ide o výživné pre maloleté deti, započítanie nie je možné.
XX. Podľa § 77 ods. X zákona o rodine právo č. XX/XXXX Z.z. na výživné sa nepremlčuje. W. ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. O. pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
XX. Podľa § 78 ods. 1, X zákona o rodine č. XX/XXXX Z.z. dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. T. výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. B. zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
XX. Právna úprava vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je založená na rovnakom postavení rodičov dieťaťa. T. tak majú povinnosť prispievať na výživu detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov (§ 6X ods. 2 veta prvá zákona o rodine). L. vyživovacej povinnosti rodiča je limitovaný odôvodnenými potrebami dieťaťa (§ 75 ods. X zákona o rodine), pričom dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov (§ 6X ods. 2 veta druhá zákona o rodine).
XX. Zákonným pravidlom pri rozhodovaní o výživnom je, že ide o plnenie v opakujúcich sa dávkach uhrádzaných neskôr za skutkových podmienok, ktoré sa v čase rozhodovania nedali predvídať. V dôsledku rôznych okolností sa však reálne podmienky postupom času spravidla odlišujú od skutkových podmienok, z ktorých rozhodnutie súdu vychádzalo. B. nie je žiaduca nezmeniteľnosť súdneho rozhodnutia vychádzajúceho z už neexistujúcich predpokladov. L. o výživnom sú prípadmi clausula rebus sic stantibus (výhrada, že sa nezmenia podmienky, na základe ktorých súd určil rozsah plnenia) a prostredníctvom úpravy v § 78 ods. X zákona o rodine č. XX/XXXX Z.z. sa umožňuje prelomenie prekážky res iudicata na základe preukázanej zmeny pomerov odôvodnenej už uvedenými skutočnosťami. E. pomerov možno vymedziť ako podstatnú a závažnú zmenu rozhodujúcich kritérií v porovnaní so skutkovým stavom existujúcim v čase predchádzajúcom rozhodnutiu súdu, ktorá môže byť na strane oprávneného, ako aj povinného, nie zmeny krátkodobého charakteru. E. pomerov môže zahŕňať tak zmenu pomerov na strane niektorého z rodičov (strata zamestnania, závažné ochorenie, získanie podstatne výhodnejšieho zamestnania a pod.), ako aj zmenu pomerov na strane dieťaťa, najmä jeho potrieb (vek, štúdium, zdravotný stav a pod.).
XX. V čase poslednej úpravy výšky vyživovacej povinnosti na maloleté deti boli tieto v materskej škôlke (X.), resp. v jasliach (B. V.). V súčasnosti sú žiakmi základnej školy, X. je v 5. ročníku a B. V. v 3. ročníku, s čím sú spojené zvýšené výdavky spojené s poplatkami v škole a so školskými potrebami. O. na deti ovplyvňuje aj navýšenie životných nákladov, pričom od poslednej úpravy výšky vyživovacej povinnosti uplynulo viac ako X rokov. F. výšku odôvodnených potrieb u mal. X. súd ustálil na sumu cca XXX eur (strava XXX eur, hygiena XX eur, preprava XX eur, oblečenie, obuv XX eur, lieky XX eur, školské výdavky XX eur) a u mal B. V. XXX eur (strava XXX eur, hygiena XX eur, preprava XX eur, oblečenie, obuv XX eur, lieky XX eur, škola XX eur).
XX. Príjem matky v čase poslednej úpravy výživného bol tvorený rodičovským príspevkom a príjmom z brigád. W. je v súčasnosti nezamestnaná, vykonáva prácu na základe dohody o pracovnej činnosti, poberá rodinné prídavky. T. výdavkov na maloleté deti, svoje osobné potreby hradí náklady na bývanie XXX eur a na telefón XX eur. O. povinnosť jej nepribudla, majetkové pomery sa nezmenili.
XX. Pokiaľ sa týka schopností, možnosti a majetkových pomerov u otca, tento rovnako ako v čase poslednej úpravy výšky vyživovacej povinnosti na maloleté deti, vykonáva trest odňatia slobody, je pracovne zaradený, má dve ďalšie vyživovacie povinnosti. T. vykonáva trest odňatia slobody za úmyselný trestný čin. I. obrana otca spočívajúca v tvrdení, že je vo výkone trestu a že by mu vznikol iba dlh, ktorý by musel začať splácať až po výkone trestu. W. deti musia mať zabezpečené uspokojovanie ich odôvodnených potrieb. T. nezodpovedným a protiprávnym konaním, v dôsledku ktorého bol odsúdený na nepodmienečný trest odňatia slobody, zapríčinil stratu možnosti dosahovať príjem prinajmenšom vo výške minimálnej mzdy. M. že takýmto konaním sa otec vzdal objektívnej možnosti platiť výživné, nemôže byť na úkor maloletých. M. preto ustálil potencionálny príjem otca na sumu vo výške XXX eur, keď v roku XXXX je minimálna mzda XXX eur v hrubom, čo predstavuje XXX eur v čistom.
XX. Pri rozhodovaní o výške zvýšeného výživného súd na strane matky zohľadnil, že maloletým deťom zabezpečuje osobnú starostlivosť ako i bytové potreby. M. na strane otca prihliadol aj na skutočnosť, že ma dve ďalšie vyživovacie povinnosti, avšak tieto maloleté deti sú v náhradnej osobnej starostlivosti starých rodičov, ktorí poberajú príspevok pri náhradnej starostlivosti. I keď ide o deti vyššieho veku ako deti, o ktorých sa koná v tomto konaní, súd má za to, že uspokojovanie ich potrieb je lepšie zabezpečené, ako u mal. X. a B. V., kde starostlivosť o nich zabezpečuje len matka, ktorá v dôsledku denného režimu maloletých (vodenie a vyzdvihovanie deti v škole) nemôže mať príjem z pracovného pomeru na plný pracovný úväzok a tak zabezpečiť prostriedky na úhradu potrieb maloletých. U. svedčí aj skutočnosť, že maloleté deti X. a B. V. nemôžu chodiť na obedy v škole a do školského klubu, nemôžu navštevovať krúžky, ktoré by chceli, nakoľko sú platené, matka na to nemá financie. M. preto určil výšku zvýšeného výživného na maloletého X. v sume XXX eur a na mal. B. V. v sume XXX eur tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku a to s účinnosťou od X.X.XXXX. Vo zvyšku súd návrh matky zamietol.
XX. Zameškané výživné za obdobie od X.X.XXXX, odkedy matka žiadala výživné určiť, do XX.X.XXXX súd povolil otcovi splácať v splátkach po XX eur spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok.
XX. Nakoľko došlo k zmene skoršieho rozsudku o výške vyživovacej povinnosti, súd túto zmenu vyjadril vo výroku rozsudku.
XX. Určiť meno a priezvisko dieťaťa patrí k právam a povinnostiam rodičov, pričom pri určení priezviska dieťaťa treba zachovať zásady, podľa ktorých určiť priezvisko dieťaťa je právom obidvoch rodičov. W. dieťaťa musí mať priezvisko svojho rodiča a k zmene priezviska maloletého môže dôjsť len zákonom predpísaným spôsobom. Na povolenie zmeny priezviska nie je právny nárok a podľa dlhodobej judikatúry súdov súd dá súhlas na podanie žiadosti jedným z rodičov (proti vôli druhého rodiča) len vtedy, ak sú na to závažné dôvody, ak si rodič, ktorého priezvisko dieťa má, neplní povinnosti voči dieťaťu, neprejavuje oň záujem a zrejme stratil k nemu citový vzťah alebo z iného vážneho dôvodu nie je v záujme ďalšej výchovy dieťaťa, aby sa u neho udržiaval a prehlboval pocit spolunáležitosti s týmto rodičom.
XX. Otec aktuálne vykonáva trest odňatia slobody, ide o dlhodobý trest, pričom podľa lustrácie v E. ak nedôjde k podmienečnému prepusteniu, otec ukončí trest odňatia slobody v roku XXXX, teda v čase, kedy mal. X. a mal. B. V. už budú plnoletí. E. v konaní nebolo preukázané, že by sa otec o maloleté deti zaujímal, že by tieto z výkonu trestu kontaktoval, či už písomne alebo telefonicky. W. deti pred kolíznym opatrovníkom vyjadrili svoju vôľu mať priezvisko matky, starší X. vyjadroval strach z otca, pričom tento názor vyjadrili vo veku XX a X rokov, t.j. vo veku, kedy je možné, aby pochopili otázku zmeny priezviska.
XX. Otec si dlhodobo neplní vyživovaciu povinnosť voči maloletým deťom, resp. len čiastočne vo výške, v ktorej časť jeho odmeny podľa potvrdenia ústavu na výkon trestu odňatia slobody je poukazovaná na tento účel. T. si vyživovaciu povinnosť riadne neplnil ani v čase pred nástupom na výkon trestu odňatia slobody, pričom podľa lustrácie v M. poisťovni pracoval u jednotlivých zamestnávateľov buď krátkodobo, alebo išlo len o výkon práce na základe dohody s minimálnym príjmom.
XX. Medzi otcom a maloletými nie je vytvorený žiaden kladný citový vzťah. L. maloletých boli rozvedení v roku XXXX, pričom aj v tom čase otec vykonával trest odňatia slobody, v roku XXXX bol vzatý do väzby (X. mal X roky a B. V. pár mesiacov). F. po ukončení výkon trestu odňatia slobody v roku XXXX nedošlo k nadviazaniu vzťahu otca s maloletými deťmi, pričom jeho osobná sloboda bola obmedzená opätovne v roku XXXX a toto obmedzenie z dôvodu výkonu trestu odňatia slobody trvá.
XX. Z vykonaného dokazovania tak mal súd preukázané, že otec si neplní riadne svoju vyživovaciu povinnosť k maloletým deťom, neprejavuje o ne záujem, medzi deťmi a otcom nie je vytvorený kladný citový vzťah. E. týchto skutočností nie je možné ani predpokladať z dôvodu dĺžky výkonu trestu, pričom maloleté deti môžu byť vystavované náhražkám spolužiakov a okolia spojených s trestnou činnosťou otca, čomu môže čiastočne zabrániť zmena priezvisk maloletých a ich zjednotenie s priezviskom matky. I. je preto v záujme maloletých detí, aby sa ponechaním priezviska udržiaval a prehlboval pocit spolunáležitosti maloletých detí k otcovi. Z uvedených dôvodov súd návrhu matky na zmenu priezviska vyhovel.
XX. Výrok o trovách konania sa opiera o ustanovenie § 52 H., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. I. súd nezistil dôvod pre aplikáciu ustanovení § 53 - § 56 CMP, žiadnej zo strán nárok na náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde v Žiline.
Nakoľko sa po vyhlásení rozsudku, jeho odôvodnení a po poučení o opravnom prostriedku matka a zástupkyňa kolízneho opatrovníka vzdali práva podať proti nemu odvolanie, toto právo nemajú.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (363 Civilného sporového poriadku).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku).
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. (§ 62 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.