Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_2Odi-5-2023.pdf
PDF · 131.17 KB
Case nature
Area
Subarea
2Odi/5/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Tomášom Novákom v právnej veci žalobcu: Slovenská sporiteľňa, a. s., so sídlom Tomášikova 48, 832 37 Bratislava – Nové Mesto, IČO: 00 151 653, v konaní právne zastúpený: JUDr. Peter Reblán, advokát, so sídlom Cestice 118, 044 71 Cestice, IČO: 48 174 297, proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/XX, XXX XX D., v konaní o zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer, takto
rozhodol:
I. Zrušuje oddlženie žalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX/XX, XXX XX D., o ktorom bolo rozhodnuté uznesením Okresného súdu Prešov pod sp. zn. XXXX/XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX.
II. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %; o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa XX.XX.XXXX sa žalobca domáhal, aby súd v súlade s ustanovením § 166f ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len ZKR) zrušil oddlženie žalovaného (dlžníka), o ktorom bolo rozhodnuté Okresným súdom Prešov sp. zn. XXXX/XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, a to pre nepoctivý zámer žalovaného.
2. Podanú žalobu žalobca ako veriteľ dotknutý oddlžením odôvodnil tým, že so žalovaným ako dlžníkom uzatvorili dňa XX.XX.XXXX Zmluvu o splátkovom úvere (spotrebiteľský úver – „Zmluva o úvere“), na základe ktorej žalobca poskytol za dohodnutých podmienok žalovanému splátkový bezúčelový úver č. XXXXXXXXXX vo výške 12.000 €. K uzatvoreniu Zmluvy o úvere a k poskytnutiu predmetného úveru došlo na základe podania žiadosti o úver zo dňa XX.XX.XXXX žalovaným.
3. Podaniu tejto žiadosti predchádzali nasledujúce skutočnosti: Žalovaný sa dňa XX.XX.XXXX dostavil na obchodné miesto žalobcu, kde požiadal žalobcu o jednorazový bezúčelový splátkový úver. V žiadosti o úver zo dňa XX.XX.XXXX žalovaný informoval žalobcu okrem iného aj o tom, že je zamestnaný (u zamestnávateľa E. A., IČO: XX XXX XXX), pričom výška jeho príjmov zo závislej činnosti je v sume 900 € mesačne. Ďalej vo vzťahu k žalobcovi v rámci žiadosti o úver spravil žalovaný záväzné vyhlásenia o tom, že nie je platobne neschopný v zmysle ZKR, že neuskutočnil žiaden úkon smerujúci k podaniu návrhu na vyhlásenie konkurzu za účelom oddlženia konkurzom alebo návrhu na určenie splátkového kalendára a že sa neobrátil na Centrum právnej pomoci za týmto účelom. Žalovaný tiež voči žalobcovi spravil záväzné vyhlásenie o tom, že nie je osobou, voči ktorej sa vedie exekučné konanie alebo obdobné vykonávacie konanie a že nemá ani vedomosť o vykonateľnom rozhodnutí alebo podklade, na základe ktorého možno voči nemu vykonať exekúciu alebo rozhodnutie. Žalovaný svojim písomným vyhlásením tiež ubezpečil žalobcu, že vo svojej žiadosti o úver uviedol úplné a pravdivé údaje, pričom
vyhlásil, že si je vedomý následkov v prípade ich nepravdivosti. Na základe ubezpečení a vyhlásení žalovaného, obsiahnutých v jeho žiadosti o úver zo dňa XX.XX.XXXX, bola táto žiadosť zo strany žalobcu vyhodnotená ako akceptovateľná a následne bol zo strany žalobcu schválený žalovanému úver vo výške 12.000 € za dojednaných podmienok.
4. Zmluvou o úvere sa žalovaný ako úverový dlžník zaviazal poskytnutý úver a úroky riadne a včas splatiť, a to za podmienok dohodnutých v Zmluve o úvere, ako aj v jej súčastiach (čl. III. ods. 1. a 2. Zmluvy o úvere). Úver sa žalovaný zaviazal splatiť v XX-XXXX rovnomerných, pravidelných anuitných splátkach vo výške 234,89 € mesačne, splatných v XX. deň v kalendárnom mesiaci, počnúc dňom XX.XX.XXXX. K čerpaniu úveru zo strany žalovaného na základe Zmluvy o úvere došlo dňa XX.XX.XXXX. Na účel čerpania finančných prostriedkov úveru si žalovaný dňa XX.XX.XXXX zriadil u žalobcu aj bežný účet IBAN: E. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX a finančné prostriedky v plnej výške (t. j. 12.000 €) načerpal na predmetný účet. Už dňa XX.XX.XXXX si žalovaný z predmetného účtu vybral hotovosť celkovo v sume 11.950 € (najprv vo výške 11.000 € a následne ešte v ten istý deň v sume 950 €), pričom už od mesiaca F. XXXX žalovaný na predmetnom bankovom účte nemal dostatočné krytie ani pre vykonanie plánovaných úhrad, keďže na tento bankový účet neboli okrem načerpania finančných prostriedkov z úveru vložené ani poukázané žiadne prostriedky.
5. Vyššie uvedené konanie žalovaného podľa žalobcu preukazuje, že žalovaný vynaložil značnú snahu o získanie finančných prostriedkov od žalobcu, keď s cieľom ich získania poskytol žalobcovi vedome nepravdivé údaje, aby ho tak uviedol do omylu, ktorý žalovaný následne aj využil. Už dňa XX.XX.XXXX totiž musel mať žalovaný jednoznačne vedomosť o tom, že ešte dňa XX.XX.XXXX (teda o 30 dní skôr) doručil Centru právnej pomoci – Kancelária C. svoju žiadosť o poskytnutie právnej pomoci v konaní o oddlženie konkurzom, keďže to jednoznačne vyplýva už z prvého odseku odôvodnenia rozhodnutia Centra právnej pomoci zo dňa XX.XX.XXXX, č. spisu: G./XXXX/XXXX-XXXXX/XXXX, ako v poradí prvej prílohy jeho návrhu na vyhlásenie konkurzu zo dňa XX.XX.XXXX. Žalobca považuje za potrebné zvýrazniť, že žalovaný s cieľom získania úveru vedome poskytol žalobcovi i ďalšie nepravdivé záruky a vyhlásenia obsiahnuté v jeho žiadosti o úver zo dňa XX.XX.XXXX. Ide najmä o jeho nepravdivé vyhlásenie o tom, že nie je platobne neschopným podľa ZKR, hoci v danom čase musel mať vedomosť o opaku, keďže dňa XX.XX.XXXX sa práve pre svoju platobnú neschopnosť sám obrátil na Centrum právnej pomoci so žiadosťou o podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu. Žalovaný tiež poskytol žalobcovi vedome nepravdivé vyhlásenie o tom, že sa za uvedeným účelom neobrátil na Centrum právnej pomoci, hoci sa naň dňa XX.XX.XXXX s takouto svojou žiadosťou obrátil. Žalovaný za účelom získania úveru spravil aj v písm. c) svojej žiadosti o úver vedome nepravdivé vyhlásenie, keď žalobcu ubezpečil, že sa voči nemu nielenže nevedie žiadne exekučné konanie (resp. obdobné vykonávacie konanie), ale že nemá ani vedomosť o žiadnom vykonateľnom rozhodnutí alebo inom podklade na jeho vykonanie, hoci vo svojom návrhu na vyhlásenie konkurzu expressis verbis vyhlásil (v časti „vyhlásenie dlžníka“ v bode 2.), že sa voči nemu vedie exekučné konanie/obdobné vykonávacie konanie, čo doložil v poradí druhou prílohou (§ 166 ods. 3 ZKR). Treba tiež zvýrazniť, že žalovaný takto nepoctivo postupoval napriek tomu, že podľa písm. e) jeho žiadosti o úver si bol vedomý následkov nepravdivosti jeho vyhlásení. Žalovaný preto už v čase, keď žalobcu žiadal o úver, uskutočnil právne kroky smerujúce k oddlženiu, výsledkom ktorých malo byť oddlženie sa voči dlhom vzniknutým pred rozhodujúcim dňom v zmysle ustanovenia § 166a ods. 1 ZKR, a teda aj voči dlhu vyplývajúcemu zo Zmluvy o úvere.
6. Poskytnutím úveru a nadväzujúcim čerpaním úveru vznikla žalobcovi voči žalovanému pohľadávka zo Zmluvy o úvere (vo výške 12.000 €, s úrokom vo výške 15,99 % p. a. v deň uzatvorenia Zmluvy o úvere, ktorý bol po zohľadnení zľavy vo výške 14,99 % p. a. v deň uzatvorenia Zmluvy o úvere a s úrokmi z omeškania podľa zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov a nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov). Žalovaný do dnešného dňa z úveru nezaplatil ani jedinú splátku. Aktuálna výška dlhu žalovaného z úveru je 12.184,88 €.
7. Pohľadávka žalobcu z úveru je pohľadávkou, ktorá vznikla čerpaním úveru žalovaným dňa XX.XX.XXXX, teda pred kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz na majetok žalovaného (pred F. XXXX), a preto v súlade s § 166a ZKR môže byť uspokojená len v konkurze vedenom na majetok žalovaného. Žalobca si do konkurzu vedeného pod sp. zn. XXXX/XXX/XXXX na majetok žalovaného prihlásil svoju pohľadávku z úveru prihláškou pohľadávky vo výške istiny v sume 12.000 € a úrokov v sume 184,88 € a táto prihlásená pohľadávka bola zistená.
8. Okresný súd Prešov svojim rozhodnutím o vyhlásení konkurzu a rozhodnutím o oddlžení žalovaného oddlžil, t. j. zbavil všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze v rozsahu, v akom nebudú uspokojené v konkurze. V rozsahu, v akom pohľadávka žalobcu z Úveru nebude v konkurze uspokojená, sa žalovaný dlhu voči žalobcovi zbavil (oddlžil), na základe čoho je žalobca veriteľom, ktorý je dotknutý oddlžením.
9. Žalobca sa dozvedel o skutočnosti, že žalovaný sa usiloval o konkurz a o oddlženie (zbavenie sa dlhov) dňa XX.XX.XXXX, keď bolo v OV č. XX/XXXX dňa XX.XX.XXXX publikované uznesenie Okresného súdu Prešov zo dňa XX.XX.XXXX pod sp. zn. XXXX/XXX/XXXX, ktorý okrem iného na majetok žalovaného vyhlásil konkurz a rozhodol o jeho oddlžení.
10. Žalobca ako veriteľ a účastník konania podľa § 24 ods. 1 ZKR – vzhľadom na túto pre žalobcu prekvapujúcu informáciu publikovanú v OV, keďže v krátkom čase predchádzajúcom vyhláseniu konkurzu poskytol žalovanému značné finančné prostriedky – požiadal ustanoveného konkurzného správcu o informácie o tom, kedy žalovaný podal Centru právnej pomoci žiadosť o poskytnutie právnej pomoci, kedy podal návrh na vyhlásenie konkurzu, resp. v akom čase bol podpisovaný návrh a tiež povinné prílohy tohto návrhu na vyhlásenie konkurzu. Na základe uvedeného žalobca zistil, že z návrhu na vyhlásenie konkurzu na majetok žalovaného, ktorý je datovaný ku dňu XX.XX.XXXX, podaného žalovaným, zastúpeným Centrom právnej pomoci, IČO: 30 798 841, Račianska 71, 831 02 Bratislava, Kancelária Centra právnej pomoci v C., Masarykova 10, 080 01 Prešov – resp. aj z jeho príloh vyplýva to, že predmetný návrh obsahuje: v prílohe č. 1. rozhodnutie Centra právnej pomoci zo dňa XX.XX.XXXX, číslo spisu: G./XXXX/XXXX-XXXXX/XXXX, v prílohe 2. doklad preukazujúci vedenie exekučného konania alebo obdobného vykonávacieho konania, v prílohe 3. životopis a zoznam spriaznených osôb zo dňa XX.XX.XXXX, v prílohe 4. zoznam veriteľov zo XX.XX.XXXX, v prílohe 5. zoznam aktuálneho majetku zo dňa XX.XX.XXXX a v prílohe 6. zoznam majetku väčšej hodnoty, ktorý vlastnil v posledných troch rokoch zo dňa XX.XX.XXXX. Žalovaný sa tak už pri vzniku záväzkov voči žalobcovi jednoznačne spoliehal na to, že svoj dlh bude riešiť konkurzom.
11. Z príloh k návrhu na vyhlásenie konkurzu (najmä z príslušného rozhodnutia Centra právnej pomoci zo dňa XX.XX.XXXX) je zrejmé, že žalovaný podal Centru právnej pomoci žiadosť o poskytnutie právnej pomoci ohľadom konkurzu na svoj majetok a svoje oddlženie (zbavenie sa dlhov) už dňa XX.XX.XXXX (t. j. 30 dní pred podaním Žiadosti o úver žalobcovi). Zároveň Centrum právnej pomoci žalobcovi už dňa XX.XX.XXXX (t. j. 24 dní pred podaním Žiadosti o úver žalobcovi) priznalo nárok na poskytnutie právnej pomoci v konaní o oddlžení konkurzom. Žalobca však dáva do pozornosti i skutočnosť, že niektoré prílohy samotného návrhu na vyhlásenie konkurzu (napr. č. 3., 5. a 6.) sú datované ešte ku dňu XX.XX.XXXX, teda boli vyhotovené 21 dní predtým, ako žalovaný dňa XX.XX.XXXX doručil Centru právnej pomoci svoju žiadosť o poskytnutie právnej pomoci v konaní o oddlžení konkurzom a 50 dní predtým, ako žalobcovi podal svoju žiadosť o úver zo dňa XX.XX.XXXX.
12. Z vyššie uvedeného následne podľa žalobcu logicky a jednoznačne vyplýva, že žalovaný musel mať a mal zámer riešiť svoje dlhy oddlžením (zbavením sa dlhov) ešte pred podaním svojej žiadosti o úver zo dňa XX.XX.XXXX u žalobcu a vykonal na dosiahnutie tohto svojho cieľa – zbavenia sa svojich dlhov – aj reálne kroky. Podstatným však je, že pri kontaktovaní žalobcu za účelom poskytnutia mu finančných prostriedkov žalovaný nielenže zamlčal žalobcovi to, že sa aktívne usiluje o oddlženie a reálne vykonal k tomu už aj potrebné úkony, ale v žiadosti o úver dokonca žalovaný výslovne vyhlásil, že takto nepostupuje, že nie je platobne neschopný v zmysle ZKR, že sa voči nemu nevedie exekučné alebo obdobné vykonávacie konanie a že nemá vedomosť ani o podklade, na základe ktorého by sa voči nemu mohla vykonať exekúcia (obdobné vykonávacie konanie), pričom súčasne vyhlásil, že žalobcovi uviedol úplné a pravdivé údaje. Zároveň žalovaný expressis verbis vyhlásil aj to, že si je vedomý následkov v prípade nepravdivosti uvedených vyhlásení. Ani v jednom vyhlásení žalovaného určenom žalobcovi však nie je uvedený údaj o tom, že kroky smerujúce k oddlženiu už žalovaný podnikol.
13. Žalovaný preto poskytnutím žalobcovi vedome nepravdivých údajov v jeho žiadosti o úver zo dňa XX.XX.XXXX uviedol žalobcu do omylu, ktorý žalovaný využil s cieľom, aby od žalobcu získal nemalé finančné prostriedky formou úveru, hoci nielenže vedel, že je platobne neschopný, ale zároveň už aj vykonal reálne úkony smerujúce k tomu, aby sa svojich dlhov zbavil. Žalovaný preto konal s nepoctivým zámerom zneužiť inštitút oddlženia a zasiahnuť do právneho postavenia žalobcu. Uvedené je posilnené
i tým, že v zozname veriteľov (príloha č. 4. jeho návrhu na vyhlásenie konkurzu) žalobca nie je vôbec uvedený, hoci tento zoznam je zo dňa XX.XX.XXXX a žalovaný uzavrel Zmluvu o úvere a taktiež aj čerpal úver od žalobcu ešte pred dátumom vyhotovenia predmetného zoznamu veriteľov. Inak povedané, žalovaný nemohol nevedieť (resp. musel vedieť), že žalobca je jeho veriteľom a že má/musí byť v zozname veriteľov uvedený. Ďalej treba uviesť, že žalovaný v návrhu na vyhlásenie konkurzu zo dňa XX.XX.XXXX zatajil/neuviedol ani to, že žalobca mu poskytol úver, teda že žalovaný od žalobcu získal v zmysle § 48 vyhlášky č. 655/2005 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia ZKR, v znení neskorších predpisov, majetok väčšej hodnoty (12.000 €) za posledné tri roky. Tieto pre vec podstatné okolnosti tak zakladajú v správaní sa žalovaného podstatný (dôležitý) nedostatok, ktorý má priamu súvislosť s jeho nepoctivým zámerom a tento nepoctivý zámer aj preukazuje.
14. Žalobca v predzmluvných vzťahoch, ako aj pri uzatváraní zmluvy o úvere so žalovaným, rovnako i pri čerpaní úveru žalovaným, nemal žiadnu vedomosť o tom, že žalovaný podniká úkony smerujúce k svojmu oddlženiu. Objektívne žalobca takúto vedomosť ani nemohol mať, pretože skutočnosť, že sa niekto usiluje o oddlženie, najmä o tom, že požiadal Centrum právnej pomoci o konzultáciu, resp. o právnu pomoc v konaní o oddlžení konkurzom, spracovanie a podanie návrhu na konkurz (resp. určenie splátkového kalendára), nie sú verejne dostupné informácie a ak ich dlžník zamlčí (resp. veriteľovi v tomto smere poskytne vedome nepravdivé vyhlásenia), veriteľ sa nemá ako o nich reálne dozvedieť. Žalovaný preto zamlčaním dôležitých informácií (resp. poskytnutím vedome nepravdivých informácií) žalobcovi – najmä o tom, že sa snaží o svoje oddlženie a že podnikol k tomu aj konkrétne kroky – vylákal od žalobcu značné finančné prostriedky formou úveru, ktoré by žalobca inak žalovanému neposkytol a v prípade pohľadávky žalobcu z úveru žalovaný nezaplatil žalobcovi vôbec nič; a to i s ohľadom na krátky časový úsek medzi poskytnutím, resp. čerpaním Úveru a právoplatným vyhlásením konkurzu na majetok žalovaného.
15. Z vyššie uvedeného správania sa žalovaného pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu možno preto dôvodne usudzovať, že pri preberaní záväzkov voči žalobcovi sa tento spoliehal na to, že svoj dlh bude riešiť konkurzom. Žalobca má na základe uvedeného za to, že žalovaný mal nepoctivý zámer a naplnil najmä skutkovú podstatu normovanú v § 166g ods. 2 písm. g) ZKR. Žalovaný tak mal snahu poškodiť žalobcu ako svojho veriteľa. Už v čase podávania žiadostí o úver mal žalovaný vedomosť, že v prípade poskytnutia mu úveru žalobcom bude žalovaný voči pohľadávke žalobcu vysoko pravdepodobne oddlžený a zároveň, že pohľadávka žalobcu (najmä vzhľadom na zoznam majetku a zoznam záväzkov žalovaného) nebude uspokojená takmer v žiadnom rozsahu ani v konkurze, ako aj, že žalovaný mal snahu poškodiť žalobcu ako svojho veriteľa, čím naplnil aj skutkovú podstatu nepoctivého zámeru podľa § 166g ods. 2 písm. h) ZKR. Žalovaný ďalej neposkytol značný majetok do konkurznej podstaty na uspokojenie veriteľov. Doba medzi čerpaním finančných prostriedkov z úveru žalovaným dňa XX.XX.XXXX a účinným vyhlásením konkurzu na majetok žalovaného predstavuje veľmi krátky časový úsek. Preto je možné objektívne predpokladať, že ku dňu účinného vyhlásenia konkurzu na majetok žalovaného finančné prostriedky čerpané z poskytnutého úveru sa nachádzali v majetkovej sfére žalovaného a tieto ako majetok žalovaného mali tvoriť konkurznú podstatu. Z publikovaných zverejnení konkurzným správcom v Obchodnom vestníku ale i podľa registra úpadcov vyplýva skutočnosť, že konkurzný správca súpis všeobecnej podstaty majetku žalovaného doposiaľ nezverejnil (v OV sú iba zverejnenia o vyhlásení konkurzu, oddlženia a ustanovení správcu [OV č. XX/XXXX z XX.XX.XXXX], výzva zahraničným veriteľom na prihlásenie pohľadávok, oznámenie čísla bankového účtu pre popieranie pohľadávok a oznam, kde a kedy možno nahliadať do spisu [tri zverejnenia v OV č. XXX/XXXX z XX.XX.XXXX]). Aktuálne tak nemožno posúdiť to, či súpis všeobecnej podstaty majetku žalovaného pojednáva alebo nepojednáva o takomto značnom majetku (12.000 €), z ktorého by mohli byť veritelia žalovaného aspoň čiastočne uspokojení. Žalobca však má za to, že uvedené bude možné posúdiť v ďalšom priebehu súdneho konania predložením súpisu všeobecnej podstaty. Podstatnou je však skutočnosť, že žalovaný v rámci svojho návrhu na vyhlásenie konkurzu poskytol vyhlásenia, ktoré popierajú/zamlčujú skutočnosť, že mu bol poskytnutý tesne pred vyhlásením konkurzu majetok značnej hodnoty, a preto žalovaný nemal poctivý zámer a naplnil skutkovú podstatu normovanú v § 166g ods. 2 písm. a) ZKR, pretože v zozname majetku – zrejme ani na dopyt správcu – neuviedol časť svojho majetku, i keď o ňom vedel alebo s prihliadnutím na okolnosti musel vedieť. Vyššie uvedené konanie žalovaného tak podľa žalobcu vykazuje relevantný stupeň spoločenskej nebezpečnosti a škodlivosti, zasahujúci nielen žalobcu ako veriteľa žalovaného, ale aj ostatných jeho veriteľov.
16. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril. Na nariadené pojednávanie sa nedostavil a svoju neúčasť ospravedlnil nedostatkom finančných prostriedkov na cestu do Prešova. Zároveň súhlasil s prejednaním veci v jeho neprítomnosti. Preto súd vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti žalovaného (§ 106, § 111, § 183 Civilného sporového poriadku).
17. Súd vykonal dokazovanie oboznámením žaloby, žiadosti o úver zo dňa XX.XX.XXXX, zmluvy o úvere zo dňa XX.XX.XXXX, prehľadu transakcií na úverovom účte odo dňa XX.XX.XXXX, prehľadu transakcií na bežnom účte žalovaného odo dňa XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX, návrhu na uzatvorenie Zmluvy o E. účte zo dňa XX.XX.XXXX a potvrdenia z XX.XX.XXXX, prihlášky pohľadávky pod por. č. X zo dňa XX.XX.XXXX, návrhu na vyhlásenie konkurzu zo dňa XX.XX.XXXX, rozhodnutia Centra právnej pomoci zo dňa XX.XX.XXXX, č. G./XXXX/XXXX-XXXXX/XXXX), zoznamu veriteľov, zoznamu majetku, spisu Okresného súdu Prešov sp. zn. XXXX/XXX/XXXX, ako aj ostatného spisového materiálu a zistil tento skutkový stav:
18. Dňa XX.XX.XXXX bol na Okresný súd Prešov prostredníctvom Centra právnej pomoci (ďalej len CPP) elektronicky podaný návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka. Podaniu návrhu predchádzalo rozhodnutie CPP zo dňa XX.XX.XXXX, právoplatné dňa XX.XX.XXXX, ktorým bol žalovanému priznaný nárok na poskytnutie právnej pomoci v konaní pred súdom v právnej veci oddlženia konkurzom až do ustanovenia správcu. Súčasťou návrhu bol výpis z centrálneho registra exekúcii, z ktorého vyplýva, že voči žalovanému boli vedené exekučné konania na Okresnom súde G. pod sp. zn. XXX/XXX/XXXX na vymoženie istiny 66,38 € s príslušenstvom a na Okresnom súde H. H. pod sp. zn. XXX/XXX/XXXX na vymoženie istiny 636,59 € s príslušenstvom, pod sp. zn. XXXX/XXXX/XXXX na vymoženie istiny 307,83 € s príslušenstvom, pod sp. zn. XXXX/XXXX/XXXX na vymoženie istiny 302,35 € s príslušenstvom, pod sp. zn. XXXX/XXXX/XXXX na vymoženie istiny 156,19 € s príslušenstvom, pod sp. zn. XXXX/XXXX/XXXX na vymoženie istiny 112,64 € s príslušenstvom a pod sp. zn. XXXX/XXX/ XXXX na vymoženie istiny 84,67 € s príslušenstvom.
19. Z pripojeného životopisu dlžníka bolo zistené, že tento v priebehu rokov XXXX až XXXX pôsobil ako SZČO s výkonom činnosti stavebné práce a predtým bol nezamestnaný. V opise aktuálnej životnej situácie v čase podania návrhu na konkurz žalovaný uviedol, že mu dlhy vznikli v čase keď on ani jeho manželka nemali prácu a nevládali platiť všetky najmä bežné výdavky spojené s bývaním, stravovaním a oblečením. Jeho príjem bol cca 800 € a obdobné boli aj jeho výdavky. Žiadny majetok nevlastní a ani posledné tri roky nevlastnil.
20. V zozname veriteľov žalovaný uviedol I. J., K. C. H., I.. K. L. C., I., M. A. E., F. B., N. C., O. E., E., O. E., I., E. D., I., E. C. a P. L. C. I..
21. Uznesením Okresného súdu Prešov sp. zn. XXXX/XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX bol vyhlásený konkurz na majetok žalovaného ako dlžníka a za správcu konkurznej podstaty bola ustanovená Q. N. O., so sídlom kancelárie F. XX, XXX XX C.. Vyhlásenie konkurzu bolo zverejnené v Obchodnom vestníku (G.) zo dňa XX.XX.XXXX. V uznesení o vyhlásení konkurzu súd rozhodol aj o oddlžení žalovaného tak, že žalovaného zbavil všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v predmetnom konkurze v rozsahu, v akom nebudú uspokojené v konkurze a dlhov, ktoré sú vylúčené z uspokojenia. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa XX.XX.XXXX.
22. Žalobca svoju aktívnu legitimáciu v konaní ako veriteľ dotknutý oddlžením, ktorého žalovaný ako dlžník neoznačil v zozname svojich veriteľov, preukázal listinnými dôkazmi, ako je to vyššie uvedené.
23. Podľa § 3 ods. 2 štvrtá a piata veta zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii, v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len ZKR), fyzická osoba je platobne neschopná, ak nie je schopná plniť 180 dní po lehote splatnosti aspoň jeden peňažný záväzok. Ak peňažnú pohľadávku nemožno voči dlžníkovi vymôcť exekúciou alebo ak dlžník nesplnil povinnosť uloženú mu výzvou podľa § 19 ods. 1 písm. a), predpokladá sa, že je platobne neschopný.
24. Podľa § 166i ods. 3 ZKR, správca na úvodom stretnutí podrobne poučí dlžníka o jeho povinnostiach, ako aj o následkoch nesplnenia týchto povinností vrátane trestnoprávnych následkov.
25. Podľa § 166f ods. 1 ZKR, veriteľ, ktorý bol dotknutý oddlžením, má právo domáhať sa zrušenia oddlženia návrhom na zrušenie oddlženia podaným voči dlžníkovi alebo jeho dedičom do šiestich rokov od vyhlásenia konkurzu alebo určenia splátkového kalendára na súde, ktorý rozhodol o oddlžení, ak preukáže, že dlžník nemal pri oddlžení poctivý zámer. Ak je takýchto návrhov viac, súd ich spojí na spoločné konanie. Vo veci samej rozhoduje súd rozsudkom.
26. Podľa § 166f ods. 2 ZKR, právoplatné rozhodnutie o zrušení oddlženia je účinné voči všetkým. Iné rozhodnutie o návrhu na zrušenie oddlženia nie je prekážkou, aby sa rozhodovalo o novom návrhu na zrušenie oddlženia, ak je podaný iným veriteľom alebo sú tu nové dôkazy, ktoré poctivý zámer dlžníka vylučujú.
27. Podľa § 166f ods. 4 ZKR, zrušením oddlženia sa oddlženie stáva voči všetkým veriteľom neúčinné. Pohľadávkam sa v plnom rozsahu, v ktorom ešte neboli uspokojené, obnovuje pôvodná vymáhateľnosť aj splatnosť. Takéto pohľadávky sa nepremlčia skôr ako uplynie desať rokov od zrušenia oddlženia.
28. Podľa § 166f ods. 5 ZKR, právoplatné rozhodnutie o zrušení oddlženia je rozhodnutím o vylúčení podľa § 13a Obchodného zákonníka.
29. Podľa § 166g ods. 1 ZKR, dlžník má poctivý zámer, ak z jeho správania po podaní návrhu možno usudzovať, že vynaložil úprimnú snahu riešiť svoj dlh v medziach svojich možností a schopností, najmä ak poskytoval správcovi a veriteľom potrebnú súčinnosť, vynaložil snahu získať zamestnanie, zamestnal sa alebo si zabezpečil iný zdroj príjmov, v prípade nie nepatrného dedenia, daru alebo výhry zo stávky alebo hry ponúkol aspoň polovicu takéhoto zdroja dobrovoľne veriteľom na uspokojenie nevymáhateľného dlhu, prípadne vynaložil snahu o zaradenie sa do spoločnosti alebo sa do spoločnosti opätovne zaradil.
30. Podľa § 166g ods. 2 písm. c), e), f), g) a h) ZKR, dlžník nemá poctivý zámer, najmä ak
- v návrhu alebo v prílohe návrhu alebo na dopyt správcu uviedol nepravdivú dôležitú informáciu alebo neuviedol dôležitú informáciu, aj keď vedel alebo s prihliadnutím na okolnosti musel vedieť, že ide o dôležitú informáciu,
- zo správania sa dlžníka pred podaním návrhu možno usudzovať, že sa úmyselne priviedol do platobnej neschopnosti, aby bol oprávnený podať návrh,
- v čase podania návrhu dlžník nebol platobne neschopný, aj keď o tom vedel alebo s prihliadnutím na okolnosti musel vedieť,
- zo správania sa dlžníka pred podaním návrhu možno usudzovať, že pri preberaní záväzkov sa spoliehal na to, že svoje dlhy bude riešiť konkurzom alebo splátkovým kalendárom,
- zo správania sa dlžníka pred podaním návrhu možno usudzovať, že mal snahu poškodiť svojho veriteľa alebo zvýhodniť niektorého veriteľa.
31. Podľa § 166g ods. 3 ZKR, súd prihliada prísnejšie na skutočnosti ovplyvňujúce poctivý zámer u dlžníka, ktorý v minulosti mal alebo stále má významnejší majetok, má skúsenosti s podnikaním, pôsobí alebo pôsobil ako vedúci zamestnanec alebo pôsobí alebo pôsobil v orgánoch právnickej osoby alebo má iné osobitné životné skúsenosti.
32. Podľa § 166g ods. 4 ZKR, súd prihliada miernejšie na skutočnosti ovplyvňujúce poctivý zámer u dlžníka, ktorý dosiahol iba základné vzdelanie, je v dôchodkovom veku alebo blízko takéhoto veku, má vážne zdravotné problémy, na čas alebo trvalo stratil obydlie alebo ho v živote postihla iná udalosť, ktorá mu sťažila uplatnenie v spoločnosti.
33. Podľa § 166g ods. 5 ZKR, poctivý zámer dlžníka súd skúma iba v konaní o návrhu na zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer. V konkurznom konaní ani v konaní o určení splátkového kalendára súd poctivý zámer dlžníka neskúma.
34. Podľa § 166g ods. 6 ZKR, v poučení uznesenia o vyhlásení konkurzu alebo v poučení uznesenia o určení splátkového kalendára súd uvedie znenia zákonných ustanovení, ktoré upravujú poctivý zámer a zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer.
35. Podľa § 167 ods. 2 písm. c) ZKR, návrh na vyhlásenie konkurzu sa podáva elektronickými prostriedkami do elektronickej schránky súdu prostredníctvom na to určeného elektronického formulára, ktorý sa zverejní na webovom sídle ministerstva. Okrem všeobecných náležitostí návrhu podľa § 127 Civilného sporového poriadku návrh na vyhlásenie konkurzu obsahuje zoznam aktuálneho majetku a zoznam majetku väčšej hodnoty, ktorý vlastnil v posledných troch rokoch.
36. Podľa čl. 8 základných princípov zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP), strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.
37. Podľa § 149 CSP, prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.
38. Podľa § 150 ods. 1 CSP, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.
39. Podľa § 150 ods. 2 CSP, na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia.
40. Podľa § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.
41. Podľa ustanovenia § 191 ods. 1 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. 42. Podľa ustanovenia § 192 CSP, skutočnosť, pre ktorú je v zákone ustanovená domnienka pripúšťajúca dôkaz opaku, má súd za preukázanú, ak v konaní nevyšiel najavo opak.
43. Podľa § 215 ods. 1 CSP, súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.
44. Pri rozhodovaní o oddlžení je hlavnou úlohou konajúceho súdu spravodlivo vyvažovať primárny účel oddlženia (záujem na strane dlžníka – fyzickej osoby) a záujmy stále neuspokojených veriteľov. Posudzovanie podmienky poctivého zámeru dlžníka vynaložiť primerané úsilie na uspokojenie svojich veriteľov nemôže byť posudzované len z hľadiska formálneho plnenia povinností dlžníka počas konkurzného konania. Súd konajúci o oddlžení musí zohľadniť všetky aspekty konkrétneho prípadu (nález Ústavného súdu SR z XX. XXXXXXX XXXX, sp. zn. N./XXX/XXXX). Účelom oddlženia podľa štvrtej časti zákona o konkurze a reštrukturalizácii nie je garancia úplného uspokojenia pohľadávok veriteľov, ktoré hoci riadne prihlásené i zistené boli v konkurze uspokojené iba čiastočne, ale zbaviť dlžníka, ktorý je fyzickou osobou, jeho dlhov (§ 166 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii), aby ho dlhy neuspokojené v konkurze neprenasledovali po celý zvyšok jeho života, aby tieto dlhy negenerovali ďalší jeho úpadok a aby sa po stránke hospodárskeho zabezpečenia svojej ďalšej existencie mohol opätovne postaviť na vlastné nohy. Zákonodarca súčasne zaviedol legálnu podmienku poctivého zámeru dlžníka vynaložiť primerané úsilie na uspokojenie svojich veriteľov stanovením čiastkových kritérií, ktoré je potrebné pri posudzovaní splnenia tejto podmienky vziať do úvahy. Posúdenie podmienky poctivého zámeru dlžníka vynaložiť primerané úsilie na uspokojenie svojich veriteľov pritom nemôže byť posudzované len z hľadiska formálneho plnenia povinností dlžníka počas konkurzného konania v intenciách binárnej logiky (splnil – nesplnil), ale súd konajúci o oddlžení musí zohľadniť všetky aspekty konkrétneho prípadu. Môže ísť o časové súvislosti, v kontexte so správaním dlžníka pred začatím konkurzného konania. Môže ísť aj o to, kto podal návrh na začatie konkurzného konania, nepochybne aj o to, aký právny pôvod majú pohľadávky, ktoré viedli dlžníka do stavu úpadku. Niet pochýb, že posúdenie materiálnej podmienky poctivého zámeru dlžníka vynaložiť primerané úsilie na uspokojenie svojich veriteľov sa nemôže odvíjať len od toho, či v priebehu konkurzného konania dlžník včas plnil svoje povinnosti, či formálne reagoval na požiadavky konkurzného súdu alebo správcu a podobne.
45. Uplatnenie zákonnej právnej normy, ktoré má na mysli čl. 152 ods. 4 Ústavy, nepochybne zahŕňa i subsumpciu tejto právnej normy na súdom zistený skutkový stav. Výsledok subsumpcie musí zohľadňovať skutočnosti, ktoré v konaní vyšli najavo, a to tak, aby sa rozhodnutie čo najviac priblížilo
požiadavkám spravodlivosti pri modelovaní obsahu právnych vzťahov medzi subjektmi dotknutými takým rozhodnutím. Splnenie formulovanej požiadavky je podstatným determinantom kvality súdnej ochrany, ktorý vyžaduje čl. 46 ods. 1 Ústavy, resp. základné právo v ňom zakotvené.
46. Účelom návrhu zákona č. 377/2016 Z. z., ktorým sa zaviedol pojem osobný bankrot, je riešenie úpadku fyzických osôb, ktorý predstavuje v Slovenskej republike významný ekonomicko-sociálny problém. Významným predpokladom na možnosť uchádzať sa o oddlženie je platobná neschopnosť dlžníka, ktorá sa predpokladá. Ide však o domnienku vyvrátiteľnú. Poctivý zámer sa vymedzuje pozitívne aj negatívne, pričom toto vymedzenie v zákone je demonštratívne, kedy dlžník poctivý zámer má, resp. kedy ho nemá. Kontrolu poctivého zámeru môže iniciovať v zásade každý veriteľ, ktorý je oddlžením dotknutý. Zákonné ustanovenia o poctivom zámere nabádajú súd, aby poctivý zámer neposudzoval len mechanicky, ale bol vedený pomocnými kritériami úvah jeho prísnejšieho a miernejšieho posudzovania od prípadu k prípadu, a to najmä s ohľadom na osobu dlžníka a jeho životné skúsenosti.
47. Z vykonaného dokazovania bolo v danej veci zistené, že žalovaný ako dlžník, ktorý v minulosti v rokoch XXXX až XXXX vykonával aj podnikateľskú činnosť, si musel byť vedomý svojich záväzkov, vrátane záväzku voči žalobcovi, ktoré majú majetkový charakter, a to aj v súvislosti s poberaním svojho mesačného príjmu (cca 800 €), napriek čomu žalovaný nevynaložil žiadnu snahu svoj záväzok voči žalobcovi alebo ostatným veriteľom riešiť, či už ponúknutím aspoň časti zdroja príjmov veriteľom na uspokojenie dlhov alebo vo forme podania návrhu na určenie splátkového kalendára. Dlžník však súčasne s prebiehajúcimi exekučnými konaniami, poznajúc svoje majetkové pomery, podal návrh na vyhlásenie konkurzu, čím prispel k dosiahnutiu právnych následkov z vyhlásenia konkurzu vyplývajúcich a zároveň požiadal aj o povolenie oddlženia.
48. Podmienkou platobnej neschopnosti fyzickej osoby, vyplývajúcej z definície v ustanovení § 3 ods. 2 tretia veta ZKR, je neschopnosť plniť aspoň jeden peňažný záväzok po lehote splatnosti po dobu 180 dní. Z gramatického výkladu tejto definície vyplýva neschopnosť plniť, nie splniť, teda pre naplnenie podmienky platobnej neschopnosti by mal byť dlžník v takej finančnej situácii, ktorá mu neumožňuje ani čiastočne plniť jeho záväzky voči veriteľom bez toho, aby mu zostala aspoň základná suma v zmysle Nariadenia Vlády SR č. 268/2006 Z. z. o rozsahu zrážok zo mzdy pri výkone rozhodnutia. Neschopnosť plniť svoj záväzok pritom musí byť všeobecná a musí byť zrejmé, že plnenie záväzku je pre dlžníka nemožné. Ak teda dlžník je schopný plniť splatnú pohľadávku veriteľa aspoň čiastočne, nie je však ochotný ju uhradiť, nie je možné takého dlžníka považovať za platobne neschopného, čo vyslovil aj Najvyšší súd ČR v uznesení zo dňa XX. XXXXXXXXX XXXX, sp. zn. XXXXX/XXX/XXXX. Skutočnosť, že dlžník sa nachádza v zlej finančnej situácii bez ďalšieho nijakým spôsobom nezakladá jeho platobnú neschopnosť, teda neschopnosť plniť svoje záväzky voči veriteľom aspoň čiastočne, aspoň formou tzv. symbolických úhrad, pričom až v prípade, ak je uspokojovanie záväzkov objektívne nemožné, môže byť dlžníkovi umožnené oddlženie.
49. Z konania dlžníka pred podaním návrhu na oddlženie, vyplývajúceho z vyššie uvedeného prednesu žalobcu, ktorý žalovaný ničím nespochybnil, je preto možné jednoznačne ustáliť úmysel dlžníka riešiť dlhy voči veriteľom konkurzom. Takýmto konaním teda žalovaný ako dlžník naplnil hmotnoprávne predpoklady nepoctivého zámeru v konaní o oddlženie v zmysle ustanovení § 166g ods. 2 písm. c), e), g) a h) ZKR, nakoľko z jeho popísaného správania sa pred podaním návrhu možno usudzovať, že sa spoliehal na to, že svoje dlhy bude riešiť konkurzom, a teda že vzhľadom na časový rámec a rozsah neplnených záväzkov mal snahu poškodiť svojho veriteľa (žalobcu), ako aj ostatných veriteľov. Žalovaný teda nemal pri svojom oddlžení poctivý zámer, pretože z jeho správania sa pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu možno jednoznačne usudzovať, že pri preberaní záväzkov voči žalobcovi sa spoliehal na to, že svoje dlhy bude riešiť konkurzom, a teda mal snahu poškodiť žalobcu, neuviedol značnú časť svojho majetku, ktorý nadobudol poskytnutím úveru od žalobcu a ani neposkytol značný majetok do konkurznej podstaty na uspokojenie veriteľov, od vyhlásenia konkurzu na majetok žalovaného neuplynulo viac ako šesť rokov, čím došlo k naplneniu všetkých zákonom vyžadovaných predpokladov pre podanie návrhu na zrušenie oddlženia žalovaného.
50. Žalovaný bol v konaní povinný v zmysle citovaných ustanovení CSP na preukázanie dôvodnosti svojej obrany tvrdiť a dokázať konkrétne skutočnosti. Žalovaný však relevantným spôsobom nespochybnil skutkové tvrdenia žalobcu, súčasne ničím neosvedčil svoj poctivý záujem na aspoň
čiastočnom uspokojení nároku žalobcu, najmä nepreukázal aspoň snahu v priebehu viacerých rokov realizovať úkony, smerujúce k plneniu záväzkov.
51. Vzhľadom k tomu, že výpočet dôvodov nepoctivého zámeru v ustanovení § 166g ods. 2 ZKR je len demonštratívny, je ponechané na úvahe súdu posúdenie individuálnych okolností každého prípadu na ďalšie právne a skutkové vymedzenia, ktoré sa v prípade, ak dlžník pôsobil ako podnikateľ, v zmysle ustanovenia § 166g ods. 3 ZKR posudzujú prísnejšie. Vyhodnotením zistených skutočností jednotlivo, ako aj vo vzájomných súvislostiach dospel súd k záveru, že konanie žalovaného jednoznačne napĺňa pojem nepoctivého zámeru podľa ustanovení ZKR, a to aj v kontexte so závermi vyplývajúcimi z Nálezu Ústavného súdu SR z XX.XX.XXXX, sp. zn. N./XXX/XXXX, podľa ktorého „Pri rozhodovaní o oddlžení je hlavnou úlohou konajúceho súdu spravodlivo vyvažovať primárny účel oddlženia (záujem na strane dlžníka – fyzickej osoby) a záujmy stále neuspokojených veriteľov“, a preto súd v súlade s citovanými ustanoveniami ZKR rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
52. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
53. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, v zmysle ktorého súd priznal náhradu trov konania úspešnému žalobcovi v rozsahu 100 %. O výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Prešov písomne v 2 vyhotoveniach. V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom splnená v stanovenej lehote, možno sa jej plnenia domáhať návrhom na výkon exekúcie podľa osobitného právneho predpisu.