Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_17Co-112-2014.pdf
PDF · 95.35 KB
Case nature
Area
Subarea
17Co/112/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Burešovej a sudkýň JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Zlaty Simkovej v právnej veci žalobcu N. R., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Y. XXXX/XXX, XXX XX G., právne zast. JUDr. Petrom Gdovinom, advokátom, Námestie slobody 12, 066 01 Humenné, proti žalovanému Východoslovenská distribučná, a.s., Mlynská 31, 042 91 Košice, IČO: 36 599 361, v konaní o zaplatenie 776,30 Eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Humenné č.k. 21C/395/2013 - 137 zo dňa 28.03.2014 jednohlasne takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi 478,63 Eur spolu s 8,75% ročným úrokom z omeškania od 01.08.2012 až do zaplatenia a to všetko v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku a v súvisiacom výroku o trovách konania.
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi trovy odvolacieho konania vo výške 15,93 Eur na účet JUDr. Petra Gdovina, advokáta, Nám. Slobody 12, Humenné do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 478,63 Eur spolu s 8,75% ročným úrokom z omeškania od 01.08.2012 až do zaplatenia a to všetko v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
Súd zamietol žalobu v časti o zaplatenie sumy 297,67 Eur spolu s 8,75% ročným úrokom z omeškania od 01.08.2012 až do zaplatenia.
Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi trovy súdneho konania vo výške 10,84 Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 66,46 Eur a to v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku na účet jeho právneho zástupcu.
Prvostupňový súd tak rozhodol o žalobe, v ktorej sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 776,30 Eur s 8,75% ročným úrokom z omeškania od 01.08.2012 až do zaplatenia z dôvodu.
Prvostupňový súd zistil, že medzi účastníkmi konania bola uzavretá zmluva o dodávke elektriny, na základe ktorej žalovaný dodával žalobcovi elektrickú energiu podľa Zákona o energetike na odberné miesto rodinný dom žalobcu na ul. Y. XXXX/XXX v G.. Dňa 13.07.2012 bola vykonaná kontrola tohto odberného miesta zamestnancami žalovaného a bolo zistené, že na kryte elektromera sa nachádzajú
3 kusy falzifikátov overovacích znakov ( plomb ) a taktiež mimo elektromera bol napojený pohon vonkajšej brány a elektromer nezaznamenával túto spotrebu. Neoprávnený odber bol určený v súlade so Zákonom o energetike a vykonávacou vyhláškou a prevádzkovým poriadkom žalovaného za obdobie od 10.02.2012 do 13.07.2012 v celkovom počte 154 dní.
Prvostupňový súd skonštatoval, že v danom prípade je daná objektívna zodpovednosť žalobcu podľa § 39 ods. 1 a § 39 ods. 2 Zákona o energetike. Elektrickú energiu z tohto odberného miesta odoberal žalobca, pričom v rámci neoprávneného odberu vzhľadom na to, že plomby boli falzifikáty a elektrický pohon vstupnej brány bol zapojený mimo počítadla elektromera, bolo voči žalobcovi vedené trestné stíhanie. Neskôr však trestné stíhanie bolo zastavené.
Žalobca uhradil žalovanému celkom sumu 778,11 Eur na základe faktúry, ktorú mu vystavil žalovaný 17.07.2012 pod č. 6100064990 za škodu, ktorú mu spôsobil v čase od 10.02.2012 do 13.07.2012.
Prvostupňový súd vychádzal z objektívnej zodpovednosti žalobcu za vzniknutú škodu, ktorá škoda, ako to vyplýva z § 39 ods. 2 Zákona o energetike, musí byť určená v rozsahu skutočnej škody a len v prípade, ak túto nie je možné určiť, stanoví sa škoda podľa vykonávacieho predpisu.
V konaní bolo preukázané, že žalovaný týmto spôsobom nepostupoval a skutočnú škodu sa nepokúsil vyčísliť aj napriek tomu, že ide o dlhodobo zazmluvnené odberné miesto s históriu odberu v kategórii domácnosť. Žalovaný pri určení škody postupoval hneď podľa vykonávacieho predpisu s tým, že nežiadal nahradiť celú vypočítanú škodu podľa vykonávacieho predpisu, pretože sa mu javil tento postih ako neprimerane tvrdý, resp. prísny. Uplatnil si nižšiu škodu v sume 778,11 Eur, ktorú následne faktúroval žalobcovi a tento ju uhradil.
Prvostupňový súd však zistil, že v rámci trestného konania bolo vypracované odborné vyjadrenie znalca Dipl. Ing. D. S. č. 82/2012. Znalec zohľadnil históriu uvedeného odberného miesta, elektrospotrebiče, obdobie neoprávneného odberu a vyčíslil škodu tak, že určil spotrebu elektrickej energie za uvedené obdobie pre celé odberné miesto, teda pre všetky elektrospotrebiče, vrátane napojeného pohonu elektrickej brány mimo elektromera a samostatne aj množstvo spotrebovanej elektrickej energie a jej cenu len pre pohon elektrickej brány, resp. spotrebu ostatných elektrospotrebičov bez pohonu brány.
Znalec určil celkovú spotrebu uvedeného odberného miesta za obdobie neoprávneného odberu od 10.02.2012 do 13.07.2012 v celkovej výške 1 490 kw/hod., čo predstavuje podľa vtedy platných cien sumu 299,48 Eur vrátane spotreby elektrického pohonu brány, ktorá spotreba samostatne predstavuje 1,81 Eur.
Prvostupňový súd považoval podľa § 39 Zákona o energetike takto stanovenú škodu znalcom za skutočnú škodu, ktorá predstavuje ujmu spočívajúcu zmenšením majetkového stavu poškodeného a predstavujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predošlého stavu.
Pri formulácii náhrady škody podľa Zákona o energetike sa kladie dôraz na ochranu verejného záujmu a ochranu distribútora elektriny. Ochrana verejného záujmu neznamená, že žalovaný si môže automaticky vypočítať škodu podľa vykonávacieho predpisu, hlavne ak je zrejmé, že toto nezodpovedá skutočnej škode, a ani sa nepribližuje k výške skutočnej škody vzhľadom na charakter odberného miesta a celkové okolnosti neoprávneného odberu. K tejto kategórii sa naopak približuje záver odborného vyjadrenia. Prvostupňový súd považoval plnenie v rozsahu sumy 297,67 Eur za dôvodné, keď bolo zistené, že spolu žalovaný odobral elektronickú energiu v tejto hodnote, ktorú bol povinný zaplatiť žalovanému. Rozdiel ( 778,11 Eur - 297,67 Eur ) považoval prvostupňový súd za bezdôvodné obohatenie žalovaného a žalobe čiastočne vyhovel.
Prvostupňový súd považoval obranu žalovaného, že nie je možné určiť skutočnú výšku škody za nesprávnu, resp. účelovú, pretože pri takomto postupe by nebolo možné určiť skutočnú výšku škodu v žiadnom prípade, pokiaľ by sa sledovalo, kedy sú jednotlivé spotrebiče na uvedenom odbernom mieste zapnuté alebo vypnuté.
Keďže žalobca zaplatil žalovanému dňa 07.07.2012 v hotovosti sumu 778,11 Eur, týmto dňom došlo k bezdôvodnému obohateniu na strane žalovaného. Preto má žalobca nárok na úrok z omeškania hneď nasledujúci deň, teda dňom 08.07.2012. Žalobca si však úrok z omeškania uplatnil až od 01.08.2012, ktorý mu prvostupňový súd podľa § 517 OZ priznal.
O trovách konania rozhodol prvostupňový súd podľa § 142 ods. 2 O.s.p., pričom v časti o zaplatenie sumy 478,63 Eur s prísl. bolo žalobe vyhovené, v časti o zaplatenie 297,69 Eur bola žaloba zamietnutá, v percentuálnom vyjadrení mal žalobca 61,66 % úspech a žalovaný 38,34 % úspech. Teda právo na náhradu trov konania predstavuje v prospech žalobcu 23,32 % z vypočítaných trov.
Prvostupňový súd vypočítal trovy právneho zastúpenia žalobcu podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z. za prevzatie a prípravu zastúpenia, návrh na začatie konania, za účasť na pojednávaniach dňa 05.03.2014 a 28.03.2014. K tomu pripočítal režijný paušál a DPH.
Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalovaný a to proti výroku o povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu 478,63 Eur s prísl. Žalovaný vystavil žalobcovi faktúru vo výške 778,11 Eur za odber elektriny na odbernom mieste za škodu, ktorá škoda bola spôsobená neoprávneným odberom elektriny zo strany žalovaného. Na strane žalovaného je daný princíp objektívnej zodpovednosti, ktorý predstavuje ochranu distribútora elektriny a ochranu verejného záujmu.
Pri výpočte výšky škody vzhľadom na spôsob vykonania neoprávneného odberu neexistoval a ani neexistuje objektívny a spoľahlivý spôsob určenia skutočnej škody. Na to, aby bol schopný vypočítať žalovaný skutočný vzniknutú škodu, musel by disponovať objektívnymi a spoľahlivými podkladmi pre jej určenie, medzi čo patrí predovšetkým vedomosť o skutočnej dobe trvania neoprávneného odberu, kedy by musel vedieť presný moment, kedy k zásahu do určeného meradla došlo. Musel by mať vedomosť o všetkých elektrických spotrebičoch, ktoré v danom mieste sa nachádzali počas celého trvania neoprávneného odberu a musel by disponovať informáciou o prevádzke jednotlivých spotrebičov v každom časovom okamihu odberu. Preto žalovaný pristúpil k výpočtu výšky škody priamo podľa vyhlášky. Keďže výpočet podľa vyhláška stanovuje v danom prípade neoprávnený odber vo výške 31 878 kw/hod., čo je 5 867 Eur, táto vyhláška nezodpovedá skutočnosti a tak žalovaný znížil tento uplatňovaný nárok na 776,30 Eur, čo predstavuje kvalifikovaný odhad podľa vlastnej metodiky pri fikcii odberu počas 154 dní ( od 10.02.2012 do 13.07.2012 ). Uplatnil si len časť nároku, čo odôvodnil svojim dispozičným oprávnením. Pri výpočte výšky škody vychádzal z údajov o priemernej spotrebe elektriny pre maloodber obyvateľstva na distribučnom území žalovaného za posledné aktuálne obdobie kvalifikovaného odhadu, štatistík plánu dodávky elektriny v zásobovacej oblasti žalobcu pre segment domácnosť a prihliadal na počet fáz prípojky žalobcu Použitím tejto metodiky vypočítal spotrebu 3 140 kw/hod., teda škoda voči žalobcovi predstavuje 778,11 Eur ako súčin 3 1 40 kw/hod. a ceny elektriny 0,1445 Eur/kw hod. K takto určenej cene približne 447 Eur žalovaný pripočítal ešte náklady súvisiace so zisťovaním a odstraňovaním neoprávneného odberu a pripočítal DPH.
Žalovaný ďalej namietal škodu určenú v trestnom konaní znalcom Dipl. Ing. D. S. vo výške 299,48 Eur. Namietali, že odborné posúdenie samo o sebe nie je spoľahlivým a objektívnym podkladom, ktorý stanovuje skutočne spôsobenú škodu, naviac tento odborný posudok bol použitý v trestnom konaním, v ktorom bola objektivizovaná škoda. Znalec sa však nezaoberal v odbornom posudku škodou, ktorá vznikla žalovanému v súvislosti so zisťovaním a odstraňovaním neoprávneného odberu a skutočnosťou, že k sume fakturovanej žalobcovi bolo žalovaným pripočítaná aj DPH v zmysle platných predpisov. Preto žiadal, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmenil, alebo zrušil a vrátil na ďalšie konanie.
K odvolaniu sa písomne vyjadril žalobca, ktorý žiadal, aby napadnutý výrok rozsudku súdu prvého stupňa odvolací súd potvrdil a uplatnil si trovy odvolacieho konania. Žalovaný sa o objektivizovanie skutočnej škody ani nepokúsil. Naopak, znalcom bola preukázaná skutočná škoda. Pri určovaní skutočnej škody sa vychádzalo z obdobia, za ktoré malo k neoprávnenému odberu dôjsť, t.j. od 10.02.2012 do 13.07.2012, množstvo, typ elektrospotrebičov a ich spotrebu elektrickej energie. Znalec ustáli spotrebu elektrickej energie na danom mieste na 1 490 kw/hod., čo predstavuje 299,48 Eur. Žalobca však má za to, že skutočná škoda bola spôsobená len v rozsahu 1,81 Eur, čo predstavuje cenu za elektriku použitú na pohon vonkajšej brány. Ale v rámci hospodárnosti konania a ukončenia sporu nenamieta rozhodnutie súdu prvého stupňa o povinnosti zaplatiť 297,67 Eur, teda zamietavý výrok rozsudku súdu prvého stupňa.
Odvolací súd v rámci kompetencií vyplývajúcich z ustanovenia § 10 ods. 1 O.s.p. preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ustanovení § 212 O.s.p., vo veci nenariadil odvolacie pojednávanie, čo je v súlade s ustanovením § 214 ods. 1,2 O.s.p. Odvolací súd nariadil verejné vyhlásenie rozsudku.
Odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na zákonné a správne rozhodnutie prvostupňového súdu v napadnutej časti, to znamená vo výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 478,63 Eur s prísl., s ktorými sa stotožňuje a na ktoré poukazuje.
Vzhľadom na odvolacie námietky žalovaného je potrebné uviesť, že žalovaný po tom, čo zistil, že na odbernom mieste žalobcu došlo k neoprávnenému odberu elektriny, vystavil faktúru č. 6100064990 na sumu 778,11 Eur s tým, že ide o škodu spôsobenú neoprávneným odberom elektriny. Faktúra neobsahuje žiadnu prílohu, resp. bližšiu špecifikáciu spôsobu stanovenia výšky škody, nie je uvedená metodika vyčíslenia škody, dôvody, prečo sa nevychádzalo zo skutočnej škody. Žalovaný sám vo faktúre určil rozhodné obdobie, na ktoré si účtuje vzniknutú škodu ( 10.02.2012 - 13.07.2012 ) opäť bez bližšej identifikácie.
Prvostupňový súd vo veci vykonal dokazovanie, okrem iného aj listinou, ktoré sa nachádzajú vo vyšetrovacom spise Obvodného oddelenia PZ v Snine pod čvs. ORP-860/SV-HE-2012. Ide o odborné vyjadrenie znalca Dipl. Ing. S., z ktorého odborného vyjadrenia jednoznačne vyplýva spôsobom, akým znalec vypočítal spotrebovanú elektrickú energiu žalobcom za obdobie od 10.02.2012 do 13.07.2012. Znalec ustálil, že za toto obdobie žalobca pri tom stave elektrospotrebičov, ktoré boli označené v odbornom vyjadrení spotreboval 1 490 kw/hod. elektrickej energie, čo spolu za celé obdobie predstavuje 299,48 Eur. Žalobca v rámci svojej objektívnej zodpovednosti za škodu mal preto povinnosť uhradiť v prospech žalovaného za neoprávnený odber skutočnú škodu vo výške 297,67 Eur. Ustanovenie § 39 ods. 2 zákona č. 656/2004 Z.z. o energetike stanovuje prioritne povinnosť zistiť skutočne vzniknutú škodu pri objektívnej zodpovednosti osoby, ktorá neoprávnene odoberá elektrickú energiu. Žalovaný žiadnym spôsobom neobjektivizoval a ani sa len nepokúsil, nakoniec to sám povedal aj v priebehu prvostupňového konania, zistiť skutočne vzniknutú škodu, ale priamo bez akýchkoľvek dôvodov pristúpil k výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny podľa vyhlášky č. 154/2005 Z.z., o ktorej sám žalovaný tvrdil, že ide o predpis, ktorý nie je možné v danom prípade použiť vzhľadom na neobjektívnosť zistenia informácií spôsobom výpočtu podľa tohto predpisu. Sám žalovaný vypočítal výšku škody spôsobom, ktorý vo faktúre žiadnym objektívnym spôsobom nepopísal a žalobca sa s tejto faktúry nemohol dozvedieť, akým spôsobom sa žalovaný k výsledku a určeniu skutočne vzniknutej škody, resp. škody dopracoval. Preto odborné vyjadrenie znalca Dipl. Ing. D. S. č. 82/2012 je možné v danom prípade považovať za spôsobom stanovenia skutočne vzniknutej škody, ktorá skutočne vzniknutá škoda predstavuje ujmu spočívajúcu v zmenšení majetkového stavu poškodeného a reprezentujúcu majetkové hodnoty, ktoré by bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predošlého stavu.
V priebehu konania žalobca čiastočne svoje tvrdenia o výške bezdôvodného obohatenia, ktoré vzniklo na strane žalovaného tým, že si vyúčtoval a trval na úhrade vyššej skutočne vzniknutej škody, než v akom rozsahu skutočná škoda vznikla preukázal. Čiastočne uniesol dôkazné bremeno v rozsahu sumy 478,63 Eur s prísl. Žalovaný v priebehu prvostupňového konania však nenavrhol vykonanie žiadneho dôkazu, ktorý by svedčil o tom, že v prejednávanej veci nie je možné ustáliť skutočne vzniknutú škodu a
už vôbec nenavrhol vykonať žiaden dôkaz svedčiaci o dôvodnosti účtovania škody vo výške 778,11 Eur. Teda žalovaný neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu svojim tvrdeniam, preto nemôže byť žalovaný úspešným účastníkom konania vo vzťahu k napadnutému výroku rozsudku súdu prvého stupňa o povinnosti žalovaného vrátiť žalobcovi bezdôvodné obohatenie vo výške 478,63 Eur s prísl. Žalobca dôkaznými prostriedkami objektivizoval skutočnú škodu, ktorú bol povinný žalovanému uhradiť. Preto rozdiel medzi prijatým plnením zo strany žalobcu a skutočnou škodou, ktorá vznikla žalovanému a ktorá skutočná škoda bola preukázaná žalobcom, je povinný žalovaný v prospech žalobcu vrátiť ako bezdôvodné obohatenie.
Preto odvolací súd napadnutý výrok rozsudku súdu prvého stupňa v rátane výroku o trovách konania ako vecne správny podľa § 219 ods. 1,2 O.s.p. potvrdil.
Žalobca si v odvolacom konaní uplatnil nárok na náhradu trov odvolacieho konania, ktoré predstavujú odmenu za 1 úkon právnej pomoci a to vyjadrenie k odvolaniu vo výške 51,45 Eur + 8,04 Eur režijný poplatok + 20 % DPH. Z tejto sumy si žalobca uplatnil 23,32 %, teda 15,93 Eur. Vzhľadom na to, že ide o návrhové konanie a súd je viazaný návrhom účastníka konania, odvolací súd žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania podľa § 142 ods. 1 O.s.p. s použitím ustanovenia § 224 ods. 1 O.s.p. v uplatnenom rozsahu 15,93 Eur ( aj keď mal úspech v odvolacom konaní v plnom rozsahu ).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.