Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/455/2014

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova č. 25, IČO 35 807 598, v konaní zastúpeného Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Bratislava, Grösslingova č. 4, IČO 36 864 421 proti odporcovi: Slovenskej republike, zastúpenej Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej Republiky, so sídlom Bratislava, Župné námestie 13 o zaplatenie 175,- Eur a iné s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 22. júla 2013, č.k. -24, v senáte jednohlasne, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd zamietol návrh, ktorým sa navrhovateľ domáhal náhrady škody a nemajetkovej ujmy, vzniknutej navrhovateľovi nesprávnym úradným postupom Okresného súdu v Trenčíne, v konaní vedenom pod sp. zn. EX 6236/2011 ktorý v zákonom stanovenej 30 dňovej lehote nerozhodol o návrhu na zmenu exekútora, pričom exekúcia bola vedená pre pohľadávku navrhovateľa. Rozhodnutie odôvodnil tým, že z obsahu exekučného spisu vyplýva, že v exekučnom konaní súd rozhodol 43 dní po uplynutí zákonnej lehoty, čo bolo spôsobené jednak tým, že navrhovateľ nesprávne označil príslušný exekučný spis a súd vlastnou činnosťou musel dohľadať, že správne ide o spis EX 276/2006, vedený na súde pod č.k. a jednak že v rovnaký deň urobil podanie do množstva iných spisov, čím prevažná časť času potrebného na rozhodnutie bola skonzumovaná priraďovaním spisov k značkám uvedeným navrhovateľom. Zároveň navrhovateľ v konaní nepredložil ani neoznačil žiadnu listinu, z ktorej by vyplynulo, že príslušný orgán, na základe sťažnosti navrhovateľa, konštatoval v predmetnej exekučnej veci zbytočné prieťahy, teda nesprávny úradný postup, čo je v zmysle z.č. predpokladom pre priznanie náhrady škody. Pretože navrhovateľ v konaní nepreukázal nesprávny úradný postup exekučného súdu, prvostupňový súd v celom rozsahu návrh zamietol.

Na skutkový stav prvostupňový súd aplikoval ust. , Exekučného poriadku účinného v čase tvrdeného nesprávneho postupu, , , ,, ,, o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov. Rozhodnutie o trovách konania okresný súd odôvodnil podľa Odporcovi ako úspešnému účastníkovi konania trovy konania nevznikli, preto súd prvého stupňa ich náhradu odporcovi nepriznal.

Prvostupňový súd rozhodol vo veci rozsudkom bez nariadenia pojednávania podľa v spojení s , ktorý vyhlásil verejne ako drobný spor v zmysle

Rozsudok prvostupňového súdu v zákonom stanovenej lehote napadol odvolaním navrhovateľ z dôvodov, že v konaní došlo k vadám uvedeným v , keď účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom ( v spojení s §

221 ods. 1 písm. f) ), rozhodoval vylúčený sudca ( v spojení s ), prvostupňový súd nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav ( v spojení s O.s.p), že nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (). Poukázal na to, že súd nemohol postupovať podľa a vec prejednať v jeho neprítomnosti. Ak tak spravil, odňal tým jeho právo na konanie pred súdom. Sudcu, ktorý vydal napadnutý rozsudok nepovažoval navrhovateľ za nestranného. Poukázal na to, že súd rozhodol bez toho, aby mu umožnil ovplyvniť rozhodnutie všeobecného súdu a vyjadriť sa k skutkovým a právnym otázkam veci. Navrhovateľ ako strana konania, nebol oboznámený s obsahom dôkazov a prednesov, nemal možnosť sa k nim vyjadriť a sám nemal možnosť navrhnúť dôkazy na podporu svojich protitvrdení. Poukázal na to, že v danej veci nebolo možné rozhodnúť bez nariadenia pojednávania, jeho právo na kontradiktórny súdny proces bolo porušené. Prvostupňový súd vykonal dokazovanie listinami, ktorých pôvod nie je z odôvodnenia rozhodnutia poznateľný a nie je zrejmé, či išlo o listiny založené v exekučnom spise. Dôvodil, že pokiaľ odporca nereagoval na výzvu súdu, aby predložil písomné vyjadrenie k návrhu v zmysle , mal rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie podľa Navrhovateľovi nebolo z odôvodnenia napadnutého rozsudku zrejmé, akou úvahou súd dospel k tomu, že majetková škoda a nemajetková ujma nevznikla. Navrhovateľ hodlal v konaní predložiť dôkazy o výške majetkovej škody a to prostredníctvom znaleckého posudku, ktorého vyhotovenie zabezpečil. Prvostupňový súd však dokazovanie skrátil len na dôkazy vykonávané ex offo, navrhovateľa nepoučil podľa a neoznámil mu, že hodlá vyhlásiť rozhodnutie vo veci samej, aby tak mal priestor navrhnúť, alebo predložiť ďalšie dôkazy. Podľa navrhovateľa súd vôbec nevysvetlil, prečo nekonštatoval, že došlo k porušeniu jeho práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného SR, ako aj jeho práv na prejednanie veci v primeranej lehote, zaručeného čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva na rozhodnutie v zákonom stanovenom čase. Napadnuté rozhodnutie považoval navrhovateľ za vnútorne rozporné, nakoľko prvostupňový súd nekonštatoval zistené porušenie práva a na tejto chybe postavil svoje rozhodnutie o nepriznaní nemajetkovej ujmy navrhovateľovi. S poukazom na uvedenú argumentáciu a vytknuté procesné chyby navrhovateľ navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec prvostupňovému súdu na opätovné prejednanie.

Vyjadrenie k odvolaniu navrhovateľa nebolo podané.

Krajský súd ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou a včas, že spĺňa popri všeobecných náležitostiach podľa aj náležitosti podľa preskúmal vec podľa bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu podľa a dospel k záveru, že rozsudok prvostupňového súdu je potrebné podľa zrušiť a podľa vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie s poukazom na to, že odvolanie navrhovateľa je dôvodné.

Dôvody odvolania možno rozdeliť na dve skupiny a to na dôvody odvolania týkajúce sa vád konania a dôvody odvolania týkajúce sa vád rozhodnutia. Odvolací súd prioritne podrobil preskúmaniu navrhovateľom tvrdené vady konania podľa v spojení s a spočívajúce v jeho tvrdení, že sa mu ako účastníkovi konania, postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom a že vo veci rozhodoval vylúčený sudca.

Navrhovateľ poukazoval na to, že už v návrhu upovedomil súd o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že sudkyňa, ktorej bola vec pridelená na prejednanie a rozhodnutie je zaujatá a je potrebné ju z konania vylúčiť. Uvádzal, že pokiaľ za týchto okolností vo veci sudkyňa rozhodla, išlo o rozhodnutie vydané vylúčeným sudcom.

V ust. sú upravené podmienky, ktorých splnenie má za následok, že sudca je vylúčený z prejednania a rozhodovania veci. Predmetný dôvod odvolania, sa však výslovne obmedzuje len na rozhodovanie vylúčeného sudcu. Námietka odvolateľa o tom, že napadnuté rozhodnutie prvostupňového súdu vydal vylúčený sudca, predstavuje odvolací dôvod podľa ust. v spojení s . Jej dôvodnosť posudzuje vždy odvolací súd bez toho, aby bol pritom viazaný tým, či prípadne otázku zaujatosti sudcu posúdil ešte pred vydaním napadnutého rozhodnutia

nadriadený súd ( ). V preskúmavanej veci z obsahu spisového materiálu vyplýva, že vec bola na počiatku pridelená na prejednanie a rozhodnutie sudkyni Okresného súdu Trenčín Mgr. Martine Trnavskej. V priebehu konania na základe vznesenej námietky zaujatosti, ktorá je súčasťou už samotného podaného návrhu, Krajský súd v Trenčíne uznesením pod č.k. -9 zo dňa 19.10.2012 rozhodol, že menovaná sudkyňa nie je z prejednávania a rozhodovania veci vylúčená. Následne v dôsledku prerozdelenia vecí bola Pokynom č. . Spr. 214/2013 vec pridelená JUDr. Martine Dubovcovej, ktorá ako zákonná sudkyňa vo veci rozhodla. Odvolací súd skúmajúc dôvodnosť uplatneného odvolacieho dôvodu zo strany navrhovateľa dospel k záveru, že na strane zákonnej sudkyne nie je existencia žiadnej okolnosti, ktorá by ju v zmysle a nasl. , vylučovala z prejednávania a rozhodovania vo veci vzhľadom na pomer k veci a účastníkom konania. Z vyjadrenia zákonnej sudkyne nevyplýva žiadny taký vzťah k veci, účastníkom konania, ani k ich zástupcom, z hľadiska ust. , ktorý by mohol predstavovať dôvod na jej vylúčenie a takýto vzťah nie je možné odvodiť ani z údajov navrhovateľa. V čase rozhodovania v exekučnom konaní, v súvislosti s ktorou navrhovateľ uplatňuje svoje nároky, ako ani v čase vznesenia námietky zaujatosti, nebola sudkyňou ani zamestnankyňou Okresného súdu Trenčín. Dôvodom na pochybnosti o nezaujatosti namietanej sudkyne, nemôžu byť ani úvahy navrhovateľa založené na skutočnosti, že prvostupňový súd svojim nelegálnym konaním (nesprávnym úradným postupom) zapríčinil vznik škody na strane navrhovateľa, lebo táto skutočnosť sama o sebe nevypovedá nič o vzťahu namietanej sudkyne k účastníkom a k prejednávanej veci a nemožno z nej odvodiť, že by bola spôsobilá ovplyvniť jej nestranné rozhodnutie. Z uvedených dôvodov, teda odvolací súd v tomto smere uplatnenú odvolaciu námietku navrhovateľa, považoval za nedôvodnú.

Podaným návrhom sa navrhovateľ proti odporcovi domáha zaplatenia majetkovej škody vo výške 175,- Eur a náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 110,64 Eur z titulu nesprávneho úradného postupu Okresného súdu Trenčín. Prejednávaná vec o zaplatenie sumy spolu vo výške 285,64 Eur sa za splnenia podmienok podľa , považuje za drobný spor. Rozhodnutie veci, ktorá spĺňa podmienky drobného sporu, bez nariadenia pojednávania neprichádza do úvahy v každom prípade. Citované ustanovenie bolo zaradené do v súvislosti so snahou zrýchliť a zefektívniť konanie, keď bola súdu daná možnosť, nie povinnosť, rozhodovať aj bez nariadenia pojednávania za splnenia zákonom stanovených podmienok zaručujúcich ochranu práv účastníkov konania. V prípade, ak súd rozhoduje bez nariadenia pojednávania, je procesnou povinnosťou súdu vykonať poučovaciu povinnosť voči účastníkom, podľa Navrhovateľ na podporu svojich tvrdení o vzniku prieťahov v konaní navrhol ako dôkaz pripojenie súdneho exekučného spisu Okresného súdu v Trenčíne, vedeného v prospech oprávneného - navrhovateľa, proti povinnému R. Q. pre vymoženie peňažnej pohľadávky, ktorá vznikla neplnením záväzku povinného vyplývajúceho zo zmluvy o úvere č. 3230399, ktorý však riadne neoznačil sp. značkou. Súd prvého stupňa vlastným šetrením zistil, že ide o spis Okresného súdu v Trenčíne sp. zn. , tento si zrejme pripojil keďže v dôvodoch rozhodnutia poukazuje na oboznámenie sa listinami, ktoré sú jeho súčasťou.

Podľa , súd je povinný okrem vecí uvedených v ods. 2, poučiť účastníkov, že všetky dôkazy a skutočnosti musia predložiť, alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie () najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr, súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr, sú odvolacím dôvodom len za podmienok uvedených v .

Podľa účastníci majú právo vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k všetkým dôkazom, ktoré sa vykonali.

Z procesného hľadiska musí súd postupovať pred verejným vyhlásením rozhodnutia vo veci samej najmä podľa ustanovenia , , a Základom pre rozhodnutie súdu po splnení týchto procesných podmienok sú zhodné (nespochybniteľné) listinné dôkazy predložené účastníkmi konania. V prípade akýchkoľvek pochybností nie je možné vydať súdne rozhodnutie bez nariadenia pojednávania. Vo veci možno rozhodnúť len na základe listinných dôkazov predložených účastníkmi bez toho, aby sa nimi vykonávalo dokazovanie v zmysle a nasl. Súd sa len oboznámi s listinami a ak z nich vyplynie tvrdený skutkový stav a právne posúdenie, môže ich vziať za základ svojho rozhodnutia vo veci samej. Skutkový stav môže súd ustáliť len z predložených

listinných dôkazov a je vylúčené, aby rozhodnutie bolo založené na listine, ktorú účastníci nepredložili

- napr. exekučný spis, z ktorého po oboznámení a zistení z neho vyplývajúcich skutočností, dospel k záverom potrebným pre prijatie konečného rozhodnutia vo veci samej. Pokiaľ však súd prvého stupňa nenariadil pojednávanie, nemohol vykonávať dokazovanie v zmysle a nasl. listinami obsiahnutými v exekučnom spise, pretože tieto listiny nepredložil žiaden z účastníkov konania. V tejto súvislosti považuje odvolací súd za potrebné poukázať na to, že navrhovateľ v návrhu označil ako dôkaz exekučný (súdny) spis Okresného súdu Trenčín bez označenia konkrétnej listiny na preukázanie svojich tvrdení. Účastníci neboli oboznámení s tým, že súd prvého stupňa akceptoval návrh na vykonanie tohto dôkazu, teda že navrhnutý dôkaz vykoná. Účastníci konania neboli oboznámení, ktoré listiny a skutočnosti z nich vyplývajú sú pre súd významné pre právne posúdenie uplatnených nárokov. Za tejto procesnej situácie musel odvolací súd konštatovať, že skutkové zistenia, z ktorých súd prvého stupňa vychádzal pri rozhodnutí vo veci samej, boli získané spôsobom nesúladným s a súd prvého stupňa konanie zaťažil vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Týmto postupom bola účastníkom odňatá možnosť konať pred súdom.

Ustanovenie je vyjadrením koncentrácie občianskeho sporového súdneho konania, prejavujúcej sa v možnosti účastníkov konania predkladať skutočnosti a dôkazy vrátane určenia momentu na ich predkladanie. Dokazovanie v sporovom konaní je ovládané prejednacou zásadou (zásada formálnej pravdy), ktorá úzko súvisí na strane účastníka konania s povinnosťou tvrdenia podľa a a dôkaznou povinnosťou podľa Účastníci konania majú možnosť na dosiahnutie účelu konania pri plnení dôkaznej povinnosti predkladať skutočnosti a dôkazy najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie vo veciach, v ktorých bolo nariadené pojednávanie, alebo najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej vo veciach, v ktorých sa pojednávanie nenariaďuje ( ). Zákon uvedené procesné následky viaže na vedomosť účastníka o tejto procesnej povinnosti a preto ukladá súdu obligatórnu poučovaciu povinnosť, ktorú je povinný poskytnúť každému účastníkovi, vrátane účastníka zastúpeného v konaní právnym zástupcom. Preto je nevyhnutné, aby si súd prvého stupňa splnil poučovaciu povinnosť a to aj podľa kvalifikovane, na začiatku súdneho konania (viď ÚS 67/2002). V prípade konaní, v ktorých sa pojednávanie nenariaďuje, realizuje súd túto poučovaciu povinnosť v rámci prípravy pojednávania v zmysle <http://www.epi.sk/Main/Default.aspx?Template=~/Main/TArticles.ascx&phContent=~/ZzSR/ ShowRule.ascx&RuleId=0&FragmentId1=3406672&FragmentId2=3406672> Prípravou pojednávania podľa citovaného zákonného ustanovenia treba rozumieť všetku činnosť súdu od začatia súdneho konania ( ) až do začatia pojednávania, resp. do verejného vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej. V rámci prípravy pojednávania súd doručí návrh odporcovi spolu s prílohami a poučí účastníkov podľa , doručovanie uskutoční do vlastných rúk. Pokiaľ prvostupňový súd vykonal poučenie účastníkov podľa tak, že znenie tohto zákonného ustanovenia uviedol iba v oznámení o mieste a čase verejného vyhlásenia rozsudku, ktoré bolo dňa 12.06.2013 vyvesené na úradnej tabuli súdu, nepostupoval správne. Za riadne splnenie tejto povinnosti nemožno v danej veci považovať skutočnosť, že poučenie podľa tohto zákonného ustanovenia, bolo vyvesené na úradnej tabuli prvostupňového súdu. Doručovanie vyvesením na úradnej tabuli súdu je upravené v ust. . Táto procesná norma ustanovuje osobitný spôsob doručovania písomností súdu iba v prípadoch, ak účastníci nie sú súdu známi, alebo ak ide o účastníkov, ktorých pobyt nie je známy. V danej veci o takýto prípad nejde. Účinky splnenia poučovacej povinnosti prvostupňovým súdom vo vzťahu k účastníkom konania, týmto spôsobom doručovania písomností súdu nenastali.

Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa pri príprave pojednávania nedodržal procesný postup podľa Predovšetkým si súd prvého stupňa nesplnil obligatórnu poučovaciu povinnosť podľa a vo veci rozhodol bez toho, aby účastníkom umožnil zúčastniť sa vykonania všetkých dôkazov a vyjadriť sa k týmto dôkazom podľa Predmetom dokazovania v drobných sporoch sú iba skutočnosti, ktoré sú medzi účastníkmi sporné. Súd nedokazuje skutočnosti, ktoré vyplývajú z listín predložených účastníkmi konania, o pravdivosti ktorých niet pochýb. Splnenie povinností podľa z obsahu súdneho spisu nevyplýva. Napriek tomu, že súd prvého stupňa nemal splnené podmienky prípravy pojednávania rozhodol vo veci samej bez nariadenia pojednávania podľa postupom podľa Nesplnenie povinnosti podľa a neumožnenie účastníkom konania realizovať procesné práva podľa považoval odvolací súd za vady konania, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Podľa názoru odvolacieho súdu bolo povinnosťou súdu prvého stupňa pre rozhodnutie veci samej postupom podľa v spojení s možnosťou realizácie procesných práv účastníkov konania podľa dať účastníkom priestor, aby sa zoznámili s dôkazmi spolu so skutkovými zisteniami, ktoré vykonal súd prvého stupňa a ktoré z nich súd prvého stupňa vyvodzuje, aby sa k dôkazom a skutkovým zisteniam vyjadrili, prípadne, aby navrhli iné dôkazy na vyvrátenie týchto skutkových zistení.

Porušením procesných práv a povinností postupom súdu prvého stupňa došlo k odňatiu možnosti účastníka konať pred súdom, najmä za situácie, kedy súd prvého stupňa mienil vo veci verejne vyhlásiť rozsudok bez nariadenia pojednávania. Odňatie tejto možnosti sa prejavilo tým, že súd prvého stupňa znemožnil účastníkom procesné práva označiť a predkladať skutočnosti a dôkazy v rozsahu ustanovenom zákonom. Súd prvého stupňa nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkom konania realizáciu ich procesných práv priznaných a porušil ich právo na spravodlivý súdny proces v intenciách článku 48 ods. 1 .

Odvolacia námietka navrhovateľa, že v danej veci nebolo možné rozhodnúť bez nariadenia pojednávania a došlo k odňatiu možnosti konať pred súdom, je preto dôvodná. Odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa zaťažil konanie vadami, ku ktorým je odvolací súd povinný prihliadať aj z úradnej povinnosti.

S poukazom na skutočnosť, že napadnutý rozsudok prvostupňového súdu je z hľadiska vyššie uvedeného odvolacieho dôvodu, vyplývajúceho z ust. nesprávny, odvolací súd podľa rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie podľa .

Po vrátení veci prvostupňový súd vo veci rozhodne opätovne a v konaní pred rozhodnutím vo veci samej, dodrží poučovaciu povinnosť podľa . Vec prejedná takým procesným postupom, aby účastníkom konania bola poskytnutá možnosť realizovať SR a zaručené procesné práva, pričom sa bude zaoberať aj prípadnými námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi navrhovateľa a odporcu.

Súd prvého stupňa je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu ( ).

V novom rozhodnutí vo veci, prvostupňový súd rozhodne aj o trovách odvolacieho konania ( ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .