Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Rozsudok_12Cpr-11-2012.pdf
PDF · 111.14 KB
Case nature
Area
Subarea
12Cpr/11/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou Mgr. Alenou Pavelekovou, v právnej veci žalobcu : I.. C. M., X.., nar. XX.XX.XXXX, S. XX, C.M., v konaní zastúpený advokátkou JUDr. Slavomírou Huszthyovou, so sídlom v Košiciach, Za amfiteátrom 10, Košice, proti žalovanému : MEDICPRODUCT, a.s., IČO: 31630081, kpt. Nálepku 2, Lipany, o neplatnosť skončenia pracovného pomeru a náhradu mzdy, takto
rozhodol:
u r č u j e , že dohoda o skončení pracovného pomeru s dátumom 23.3.2012 je n e p l a t n á ,
konanie v časti náhrady mzdy v y l u č u j e na samostatné konanie,
o trovách konania r o z h o d n e samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 24.5.2012 (v zmysle jej zmeny zo dňa 22.8.2012) domáhal určenia, že výpoveď z pracovného pomeru daná žalobcovi prípisom žalovaného zo dňa 22.3.2012 a dohoda o skončení pracovného pomeru uzavretá medzi žalobcom a žalovaným s dátumom 23.3.2012, uvedeným v dohode ako dňom uzavretia, sú neplatné a náhrady mzdy v sume 4.129,04 eur za obdobie od 25.5.2012 do 4.7.2012 a náhrady trov konania.
Svoju žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným ako zamestnávateľom mu zo dňa 1.1.2009 vznikol pracovný pomer na dobu neurčitú, pričom u žalovaného pracoval ako manager, energetika, údržba a vývoj. Dňa 24.3.2012 mu doručil žalovaný prípis zo dňa 23.3.2012, ktorým mu dal výpoveď z pracovného pomeru podľa ustanovenia § 63 ods. 1 písmena b/ zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len ZP) bez ďalšieho odôvodnenia. Súčasne mu navrhol skončiť pracovný pomer dohodou z dôvodu organizačných zmien v zmysle ustanovenia § 63 ods. 1 písmena b/ ZP, ktorú mu doručil žalovaný s výpoveďou. Žalobca prijal návrh dohody o skončení pracovného pomeru datovanú ku dňu 23.3.2012 a dňa 5.4.2012 doručil dohodu žalovanému s tým, že pracovný pomer mal byť skončený ku dňu 31.3.2012. Poukázal na neplatnosť skončenia pracovného pomeru, nakoľko neboli splnené podmienky použiteľnosti dôvodu podľa ustanovenia § 63 ods. 1 písm. b/ ZP a ani ďalšie hmotnoprávne predpoklady v platného skončenia pracovného pomeru. Zo obsahu výpovede z pracovného pomeru a z obsahu dohody o skončení pracovného pomeru vyplýva, že pracovný pomer sa končí z dôvodu organizačných zmien, žalobca však pri skončení pracovného pomeru nebol oboznámený s rozhodnutím žalovaného o organizačnej zmene. Skutkové vymedzenie dôvodu skončenia pracovného pomeru nebolo možné zameniť iným dôvodom, vrátane konkretizácie organizačných zmien, vo výpovedi ako aj v dohode chýba. Čo sa týka dohody o skončení pracovného pomeru, táto navyše mala byť neplatná pre rozpor s ustanovením § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný; prípadne z dôvodu, že sa prieči dobrým mravom. Žalobca prijal návrh dohody o skončení pracovného pomeru v dôsledku
psychického donútenia žalovaného. Žalobca poukázal na to, že ako akcionár žalovaného evidoval voči žalovanému pohľadávku vo výške 95.398,50 eur vyplývajúcu z jeho práva na vyplatenie časti podielu zisku za rok 2009, o čom rozhodlo valné zhromaždenie žalovaného dňa 21.6.2010. O zaplatenie žiadal žalobca žalovaného opakovane, naposledy bezprostredne po doručení výpovede z pracovného pomeru dňa 24.3.2012. Žalovaný podmienil zaplatenie pohľadávky žalobcu podpísaním dohody o skončení pracovného pomeru žalobcom, ako i jeho blízkymi osobami, a to manželky a syna, ktorí boli v tom čase zamestnancami žalovaného a tiež od neho obdržali výpoveď. Pre prípad nepodpísania dohôd o skončení pracovného pomeru žalovaný adresoval žalobcovi vyhrážku, že mu jeho pohľadávku neuhradí a žalobca ju nikdy nevymôže. Z dôvodu bezprávnej vyhrážky nevymožiteľnosti pohľadávky a za situácie, že žalobcovi i tak mal skončiť pracovný pomer na základe výpovede zo strany žalovaného, podpísali žalobca a jeho blízke osoby dohody o skončení pracovného pomeru so žalovaným. Dňa 5.4.2012 došlo k úhrade dividend žalobcu vo výške 95.398,50 eur a súčasnému odovzdaniu žalobcom podpísanej dohody o skončení pracovného pomeru žalovaného. Bez nátlaku žalovaného by žalobca nikdy nepodpísal dohodu o skončení pracovného pomeru so žalovaným, preto považuje tento právny úkon za neplatný. Žalobca trval na tom, aby ho žalovaný naďalej zamestnával a svoj zámer oznámil žalovanému listom zo dňa 24.5.2012.
Žalovaný sa k žalobe písomne vyjadril a navrhol žalobu zamietnuť v celom rozsahu. Poukázal na to, že predstavenstvo žalovaného dňa 19.3.2012 prijalo v súlade s § 63 ods. 1 písmena b/ ZP rozhodnutie o organizačnej zmene, v zmysle ktorej sa z dôvodu zefektívnenia práce žalovaného ako zamestnávateľa zrušili samostatné pracovné pozície, ktoré zastával žalobca. Účinnosť tohto rozhodnutia bola viazaná ku skončeniu pracovného pomeru so zamestnancami, ktorých sa uvedená organizačná zmena týkala, a to H. M., V.. C. M. a žalobcu, a to dohodou alebo výpoveďou. Žalovaný nemal pre vyššie uvedených zamestnancov žiadnu prácu ako ani žiadnu vhodnú prácu podľa ZP, pretože nedisponoval žiadnym voľným pracovným miestom, ktoré by mohol týmto zamestnancom ponúknuť. Uviedol, že nie je sporné, že žalovaný doručil žalobcovi výpoveď a dohodu o skončení pracovného pomeru a taktiež, že žalobca prijal návrh dohody o skončení pracovného pomeru so žalovaným dňa 23.3.2012, uzatvoril so žalobcom dohodu o skončení pracovného pomeru na základe, ktorej bolo dohodnuté skončenie pracovného pomeru ku dňu 31.3.2012. Tvrdenia žalobcu žalovaný považoval za právne irelevantné, nemajúce súvis s posudzovaním platnosti alebo neplatnosti skončenia pracovného pomeru.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, výsluchom svedkyne H. M. a svedka C. W., zvukovou nahrávkou pojednávania konaného na tunajšom súde pod spisovou značkou 11Cpr 12/2012 zo dňa 16.1.2013, listinnými dôkazmi, a to: návrhom, s pracovnou zmluvou, výpoveďou zo dňa 23.3.2012, dohodou o skončení pracovného pomeru zo dňa 23.3.2012, rozhodnutím ministerstva školstva zo dňa 9.6.2010, zmluvou o poskytnutí stimulov pre výskum a jej prílohou, prílohou č. 2 zo dňa 27.5.2010, dodatkom k zmluve o poskytnutí stimulov pre výskum a vývoj, časovým harmonogramom, preberacím protokolom zo dňa 16.5.2011, organizačnou štruktúrou žalovaného, zoznamom riešiteľov pri žiadosti o stimuly pre výskum a vývoj, výpisom z valného zhromaždenia žalovaného zo dňa 21.6.2010, stavom záväzkov, inventúrnym súpisom k 31.12.2011 žalovaného, výpisom z účtu ČSOB banka zo dňa 5.4.2012, výpoveďou zo dňa 23.3.2012 doručovanou zo strany žalovaného H. M., výpoveďou zo dňa 23.3.2012 doručovanú zo strany žalovaného a V.. C. M., dohodou o skončení pracovného pomeru k adresovanú H. M., dohodou o skončení pracovného pomeru doručovanej Ing. C. M., zmluvou o budúcej zmluve o kúpe cenných papierov zo dňa 27.6.2011, prílohou k tejto zmluve, oznámením o skončení pracovného pomeru zo dňa 27.6.2012, emailovou korešpondenciou zo dňa 3.8.2012, emailovou korešpondenciou N. D. a I.. M., príkazom riaditeľa spoločnosti V.. H. N., zmluvou o pôžičke zo dňa 24.6.2005, dohodou o urovnaní zo dňa 14.2.2002, výzvou na dobrovoľné plnenie dlhu zo dňa 23.1.2012, výpisom z účtu prevodného príkazu ČSOB a.s. zo dňa 10.4.2002, zápisnicou zo stretnutia zo dňa 9.5.2011, urgenciou o zaslanie požadovaných listín zo dňa 28.8.2012 výpisom z obchodného registra žalovaného oznámením sociálnej poisťovne zo dňa 16.1.2013 o prijatých zamestnancoch žalovaným po 19.3.2012, pracovnou zmluvou V.. H. N., pracovnou zmluvou V.. N. U., rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 11Cpr 12/2012 - 122 zo dňa 8.2.2003, zápisnicou z pojednávania vo veci 11Cpr 12/2012 zo dňa 16.1.2013, poslednou výzvou na zaplatenie zo dňa 22.5.2012, obsahom spisu 13Cpr 4/2012, 14Cpr 4/2012, 14Cpr 5/2012 (listinnými dôkazmi podrobne uvedené v zápisnici zo dňa 28.5.2013, a vo veci rozhodol rozsudkom 12Cpr 11/2012-124 zo dňa 28.5.2013, ktorým určil, že výpoveď z pracovného pomeru daná žalobcovi listom žalovaného zo dňa 23.3.2012 je neplatná a zamietol žalobu v časti určenia
neplatnosti dohody o skončení pracovného pomeru zo dňa 23.3.2012 ako aj v časti nároku na náhradu mzdy.
Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca v jeho zamietajúcej časti odvolanie, o ktorom rozhodol odvolací súd uznesením č.k. 1CoPr 7/2013-153 zo dňa 28.8.2014.
Odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu prvého stupňa okrem výroku o neplatnosti výpovede a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Odvolací súd uviedol, že sa domnieva, že nastala situácia absencie vôle a prejavu u žalobcu, čo je podmienkou pre platnosť akéhokoľvek právneho úkonu v zmysle všeobecných právnych predpisov, teda konkrétne Občianskeho zákonníka. Okolnosť vedomosti či nevedomosti žalovaného ako zamestnávateľa o tom, že žalobca má povinnosť vrátiť pôžičku v stanovený termín a finančné prostriedky, na ktoré mu vznikol nárok z jeho účasti na spoločnosti ako akcionára, nie je rozhodujúca. Potreba žalobcu disponovať s finančnými prostriedkami, ktoré potreboval použiť na vrátenie tejto pôžičky nasvedčuje tomu, že žalobca túto dohodu skončenie pracovného pomeru neuzavrel slobodne. Prejav, ktorý urobil navonok sa nezhoduje s jeho vôľou, keďže aj v rámci prebiehajúceho konania sa opakovane vyjadril, že nebol by podpísal dohodu o skončení pracovného pomeru nebyť toho, že má pôžičku, ktorú potrebuje vyrovnať a je to pre neho vážna a rozhodujúca otázka, ktorá môže ovplyvniť život celej jeho rodiny. Práve táto okolnosť podľa názoru odvolacieho súdu jednoznačne svedčí o nezhode prejavu vôle účastníka konania a to bez ohľadu na to, či druhý subjekt tohto právneho úkonu, čiže navrhovateľ dohody o skončení pracovného pomeru by vedel o tomto záväzku alebo nie. Okolnosť vrátenia pôžičky nie malej sumy povinnosti žalobcu voči tretiemu subjektu, kde lehota na plnenie končila o 25 dní po podpise tejto dohody, je tak vážnou okolnosťou a argumentom, že je potrebné, aby súd prvého stupňa sa týmto momentom zaoberal. Odvolací súd poukázal na to, že túto okolnosť, ktorá predstavuje absolútne neplatnosť právneho úkonu dostatočným spôsobom nevyhodnotil a nepretavil do svojho záverečného rozhodnutia o neplatnosti tejto dohody. V ďalšom konaní uložil súdu prvého stupňa vyhodnotiť výsledky vykonaného dokazovania v kontexte zhody vôle a prejavu žalobcu tak, ako to už odvolací súd vyššie uviedol, na základe toho opakovane vo veci rozhodnúť v prípade, že sa vyhodnotí správanie žalobcu, jeho úmysel ukončiť pracovný pomeru u žalovaného, jeho povinnosť vyrovnať dlh voči veriteľovi bezprostredne časovo následnom limite a jeho vôle skončiť pracovný pomer u žalovaného bude namieste žalobe v časti neplatnosti skončenia pracovného pomeru dohodou vyhovieť a zaoberať sa ďalšími nárokmi žalovaného (zrejme malo byť žalobcu).
Súd prvého stupňa vo veci opakovane vypočul žalobcu, vykonal dokazovanie ostatným obsahom spisu, pričom zhodnotením dôkazov jednotlivo ako aj vo vzájomných súvislostiach bol zistený tento skutkový a právny stav veci:
Žalobca pracoval u žalovaného do 31.3.2012, ako manager, energetika, údržba a vývoj pričom medzi účastníkmi nebolo sporné, že žalobca bol zamestnancom žalovaného na základe pracovnej zmluvy uzatvorenej dňa 1.1.2009.
Dňa 23.3.2012 účastníci konania uzavreli dohodu o skončení pracovného pomeru v zmysle ustanovenia § 63 ods. 1 písm. b/ ZP. Zmluvné strany na znak súhlasu s obsahom tejto dohody túto podpísali, súčasne prehlásili, že dohodu si riadne prečítali, v plnom rozsahu porozumeli jej obsahu, ktorý je dostatočne zrozumiteľný a určitý, že táto dohoda vyjadruje ich slobodnú vôľu prostú akýchkoľvek omylov a že táto nebola uzatvorená ani v tiesni, ani za nápadne nevýhodných podmienok.
Súd ďalej vykonal dokazovanie listinným dôkazom - výpoveďou zo dňa 23.3.2012, ktorá bola zo strany žalovaného adresovaná žalobcovi, kde v zmysle § 63 ods. 1 písm. b/ ZP, žalovaný vypovedal z pracovného pomeru a žalobcu, ktorý bol založený pracovnou zmluvou zo dňa 1.1.2009, kde bližšie dôvod okrem uvedenia zákonného ustanovenia, ak nebol konkretizovaný, s tým, že pracovný pomer sa mal skončiť uplynutím dvojmesačnej výpovednej doby. Súčasťou tejto výpovede však bol návrh skončiť pracovný pomer na základe dohody k dátumu uvedenom v dohode.
Žalobca poukazoval na to, že žalovaný v rámci podnikateľskej činnosti uskutočňuje popri inom aj základný výskum formou projektu základného výskumu " izolácia prírodných látok rastlín v procesom lyofilizácie a zmeny ich kvalitatívno - kvantitatívnych vlastností" v odbore 010600 biologické vedy,
010622 všeobecná biológia. Uvedené preukázal rozhodnutím Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. MŠ SR - 3634/2010 - 11 zo dňa 9.6.2010 a ktorým bolo schválené poskytnutie stimulov žalovanému pre výskum a vývoj vo forme dotácie ministerstva školstva Slovenskej republiky ako poskytovateľ so žalovaným ako príjemcom, vo forme dotácie z prostriedkov štátneho rozpočtu. Na základe rozhodnutia pre žalovaného vyplynula povinnosť rozšíriť existujúce pracovisko zamerané na vykonávanie výskumu a vývoja, pričom toto pracovisko malo vykonávať svoju činnosť najmenej 5 rokov po skončení poskytovania stimulov, najmenej do 31.12.2007 a povinnosť vytvoriť 4 nové pracovné miesta v odbore biologické vedy, všeobecná biológia a povinnosť zachovať 2 novovytvorené pracovné miesta pre dočasné pridelenie vysokokvalifikovaného zamestnanca výskumu a vývoja do 31.12.2017. Do pozície vedúceho výskumu a vývoja zodpovedného riešiteľa projektu určil žalovaný žalobcu ako vysokokvalifikovaného zamestnanca s ukončeným 3. stupňom vysokoškolského vzdelania v oblasti mikrobiológia a imunológia.
Žalobca poukazoval, že vzhľadom na riadne prebiehajúce riešenie projektu nevznikol u žalovaného dôvod na organizačné zmeny, podľa ustanovenia § 63 ods. 1 písm. b/ ZP týkajúce sa pracovného miesta žalobcu. Taktiež poukazoval, že pri skončení pracovného pomeru nebol oboznámený s rozhodnutím žalovaného o organizačnej zmene. Podľa vedomostí žalobcu vytvoril žalovaný nové pracovné miesta s pracovnou náplňou obdobnou pracovnej náplni žalobcu. Žalovaný pritom neponúkol žalobcovi možnosť zamestnávať ho inou prácou.
Ďalej z vykonaného dokazovania mal súd zistené, že žalobca je akcionárom a žalovaného. Pričom podľa výpisu z valného zhromaždenia akciovej spoločnosti žalovaného vykonaného dňa 21.6.2010 valné zhromaždenie schválilo uznesenie, ktorým sa rozdelil zisk z roku 2009 tak, že žalobcovi malo pripadnúť 137.398,50 eur. Žalobca poukazoval na to, že žiadal žalovaného opakovane naposledy pri doručení výpovede z pracovného pomeru dňa 24.3.2012 o vyplatenie tohto zisku.
Žalobca vo svojej účastníckej výpovedi poukázal na to, že v roku 1995 s ďalšími dvoma spoločníkmi založil spoločnosť žalovaného a v roku 2011 z presne nešpecifikovaných dôvodov žalobca a jeho spoločníci C.. J. I. a I. I. sa rozhodli prijať ponúknuté určité investície ďalšieho subjektu v priemysle farmácie. Začali sa rôzne stretnutia s C.. C. W. a V.. M. H., ktorí, ako vyplýva z výpisu z obchodného registra od 22.7.2011, boli členmi predstavenstva žalovaného a Ing. M. H. predsedom predstavenstva žalovaného. Členom predstavenstva žalovaného bol aj žalobca od 28.2.2008 do 1.3.2012. Následne spoločníci žalobcu sa rozhodli odpredať svoje akcie spoločnosti BTS Group, s.r.o., ktorej konateľom bol V.. M. H.. Podmienkou celej transakcie bolo, ako je vyššie uvedené, trvanie projektu veda a výskum. Žalobca mal v úmysle do budúcnosti odpredať tejto spoločnosti aj svoju 1/3 akcií, čo preukazuje zmluva o budúcej zmluve o kúpe cenných papierov zo dňa 27.6.2011. Žalobca uviedol, že v rokoch 2008, 2009 a 2010 nemal vyplatený zisk zo spoločnosti vo forme dividend, nakoľko nechcel zaťažovať rozpočet spoločnosti. Následne sa však situácia vyostrila z toho dôvodu, že k 30.4.2012 bol povinný zaplatiť poslednú splátku pohľadávky vo výške 61.666,67 eur p. M. U. (č. listu spisu 68). Žalobca poukázal na to, že jeho predchádzajúci spoločníci predmetný problém nemali, nakoľko dividendy mali vyplatené a jednak získali finančné prostriedky predajom akcií spoločnosti BTS group s.r.o.. Žalobca vo svojej účastníckej výpovedi dňa 15.1.2013 (č. listu spisu 78) uviedol : "moji kolegovia P. I. a p. I. nemali taký problém, nakoľko si dividendy vyberali a jednak mali vyplatené akcie, preto v podstate podmienil podpísanie dohody o skončení pracovného pomeru s vyplatením dividend". Žalobca nepopieral, že výpovede a dohody o skončení pracovného pomeru boli doručené v piatok, následne tieto listiny s manželkou a synom spolu s celou situáciou rozoberali a až v pondelok navštívil s manželkou p. W.. S ďalším časovým odstupom došlo k samotnej finančnej transakcií a až následnému odovzdaniu dohôd o skončení pracovného pomeru, ako je vyššie uvedené. Žalobca vo svojej výpovedí špecifikoval, že pokiaľ ide o okamih, podmienenia podpisu dohody okamihom, kedy budú vyplatené peniaze na účte, že toto je pomýlené, ako to bolo prezentované zástupkyňou žalovaného v konaní, že by mal možnosť výberu, pretože čakal v kancelárií p. W. kedy mu bude oznámené SMS správou, že došlo k poukázaniu prostriedkov na jeho účet. V ďalšom uviedol, že manželka a syn podpísali dohody a odovzdali pracovníčke kancelárie p. W..
Vo veci bola vypočutá ako svedkyňa H. M., manželka žalobcu a taktiež bývalá zamestnankyňa žalovaného, ktorá v konaní vedenom pod spisovou značkou 12Cpr 12/2012 vedenom na tunajšom súde sa taktiež domáhala určenia neplatnosti výpovede z pracovného pomeru a tiež dohody o skončení pracovného pomeru zo dňa 23.3.2012. Svedkyňa uvádzala, že ona, jej manžel - žalobca, aj syn boli donútení podpísať dohody o skončení pracovného pomeru, poukazovala na to, že celý problém v
podstate ich "likvidovania" nastal, samotným predajom 2/3 akcií spoločnosti žalovaného p. I. a p. I., a uzatvorením zmluvy o budúcej zmluve medzi jej manželom a spoločnosťou BTS group, s.r.o. Uviedla, že manžel si uvedomoval svoje postavenie k situácii menšinového vlastníka, avšak napriek tomu plne dôveroval V.. H. a C.. W.. Poukazovala na to že, keď sa V.. H. dozvedel o existencii pohľadávky voči M. U., ktorú mal manžel, v podstate tým "ich zatlačili do kúta ". Svedkyňa uviedla, že C.. W. povedal, že buď podpíšu dohody o skončení pracovného pomeru a peniaze za dividendy budú vyplatené hneď a v prípade ak nepodpíšu, dohody výpoveď dostanú tak či tak, avšak finančné prostriedky za dividendy nikdy vyplatené nebudú (dodala, že znenie nemusí byť doslovné, však takto vyjadrenie C.. W. pochopila). Potvrdila, že žalobca doručil jej a synovi dohodu aj výpoveď, následne však konalo sa dňa 26.3.2012 stretnutie s C.. W., ktorého sa zúčastnila a ďalšie stretnutie sa konalo dňa 28.3.2012. Dňa 5.4.2012 následne na pokyny C.. W., p. M., pracovníčka p W. zadala bankový príkaz na vyplatenie dividend, na čo boli odovzdané dohody o skončení pracovného pomeru. Čo sa týka jej nadbytočnosti ako zamestnanca spoločnosti, poukazovala na to, že mala dostatočný prehľad, nadbytočnou nebola.
Svedok C.. C. W. uviedol, že bol členom predstavenstva v spoločnosti žalovaného v čase po odkúpení akcii spoločnosťou BTS group s.r.o., pričom v tomto čase sa rozhodla spoločnosť žalovaného ukončiť spoluprácu a pracovný pomer so žalobcom. Uviedol, že sa stretli v kancelárii, kde oznámil žalobcovi dve možnosti rozviazania pracovného pomeru, a to výpoveďou alebo dohodou, pričom žalobca sa pýtal na rozdiely. Oznámil mu, že si premyslí ktorú ponuku prijme. Uviedol, že vykonanie personálneho auditu oznámil žalobcovi, že ďalej jeho zamestnávanie nie je potrebné a naďalej mu však zostanú práva akcionára. Svedok si nepamätal, či poskytol osobne žalobcovi výpovede alebo dohody aj pre jeho manželku a syna, neskôr mu bola poskytnutá informácia, že žalobca podpísal dohodu. Svedok potvrdil, že mal informácie o pohľadávke žalobcu voči p. M. U., vedel o tejto skutočnosti zo skoršieho obdobia z jednaní pri odkupovaní akcií s pánmi I. a I.. Potvrdil, že žalobca mu oznámil, že mu hrozí exekúcia, že nedokáže zaplatiť celú pôžičku. Uviedol, že zo strany žalobcu žiadna písomná evidovaná oficiálna žiadosť o vyplatenie dividend doručená spoločnosti nebola v tomto čase mal však vedomosť, že žalobca nevyhnutne potrebuje vyplatiť tieto dividendy. Poukázal na to, že sa zhováral so žalobcom o tomto probléme po odkúpení akcií spoločnosťou BTS group, s.r.o. Zistili, však, že ekonomický stav spoločnosti nie je taký dobrý, ako bol deklarovaný a poukázal na to, že žalovaná spoločnosť nemá ani dostatok finančných prostriedkov na vyplatenie požadovaných dividend žalobcovi, následne preto bolo investované zo spoločnosti BTS group, s.r.o.. Pričom s krátkym odstupom času došlo aj k tomu, že oznámil žalobcovi, že žalovaná spoločnosť s ním mieni ukončiť pracovný pomer, uviedol, že žalobca, naopak jemu oznámil, že bude súhlasiť s dohodou o skončení pracovného pomeru, ak mu budú vyplatené dividendy, načo mu odpovedal, že netreba viazať skončenie pracovného pomeru na vyplatenie dividend, nakoľko ide o dva samostatné právne veci a oznámil žalobcovi, že skončenie pracovného pomeru spoločnosťou je jedna vec, pričom na vyplatenie dividend má zákonný nárok. Poukázal na to, že bol jedným z tých, ktorý inicioval, aby bolo prioritou v spoločnosti vyplatiť dividendy žalobcovi.
V konaní bolo vykonané dokazovanie aj zvukovým záznamom zo dňa 16.1.2013 z pojednávania konaného na tunajšom súde vo veci 11Cpr 12/2012, nakoľko žalobca poukazoval na rozpor vo výpovedi svedka C.. W., kde sa mal svedok vyjadriť, že dividendy budú vyplatené pokiaľ žalobca a jeho manželka a syn podpíšu dohody o skončení pracovného pomeru, vzhľadom na kvalitu záznamu vykonanie tohto dôkazov tieto tvrdené skutočnosti žalobcu však nepotvrdili.
Na základe uvedeného súd právne uzatvára:
Pri žalobách o neplatnom skončení pracovného pomeru sa nepreukazuje naliehavosť právneho záujmu v zmysle ustanovenia § 80 písm. c/ O.s.p. právny záujem na určenie právnej skutočnosti u tejto žaloby vyplýva priamo zo zákona (§ 77 ZP). Ak tento zákon (Zákonník práce) v prvej časti neustanovuje inak, vzťahuje sa na tieto právne vzťahy Občiansky zákonník (§ 1 ods. 2 Zákonníka práce). Z princípu subsidiarity vyplýva, že tam kde konkrétna právna úprava vo všeobecnej časti Zákonníka práce chýba, je potrebné použiť v plnej miere Občiansky zákonník. Podľa § 60 ods. 1 ZP, ak sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú na skončení pracovného pomeru, pracovný pomer sa skončí dohodnutým dňom.
Podľa § 60 ods. 2 ZP dohodu o skončení pracovného pomeru zamestnávateľ a zamestnanec uzatvárajú písomne, v dohode musia byť uvedené dôvody skončenia pracovného pomeru, ak to zamestnanec požaduje alebo ak sa pracovný pomer skončil dohodou z dôvodov organizačných zmien.
Podľa § 63 ods. 1 písmena b/ ZP zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď z dôvodu, ak sa zamestnanec stane nadbytočný vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia, o zníženie stavu zamestnancov s cieľom zvýšiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných zmenách.
Podľa § 77 ZP neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.
Podľa § 18 ZP zmluva podľa tohto zákona alebo iných pracovnoprávnych predpisov je uzatvorená, len čo sa účastníci dohodli na jej obsahu.
Podľa § 35 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len OZ) prejav vôle sa môže urobiť konaním opomenutím, môže sa tak stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť.
Podľa § 34 OZ, právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.
Podľa § 37 ods. 1 OZ právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
Súd v prvom rade skúmal včasnosť uplatnenia nároku na určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru dohodou, podľa § 77 Zákonníka práce, pretože žalobca bol povinný v lehote 2 mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť, podať určovaciu žalobu na súd. Dňom skončenia pracovného pomeru mal byť deň 31.3.2012 a žaloba bola podaná dňa 24.5.2012, to znamená, že žaloba bola podaná v zákonnej lehote.
Je potrebné zdôrazniť, že žalobou doručenou súdu dňa 24.5.2012 sa žalobca domáhal určenia neplatnosti skončenia právoplatného pomeru výpoveďou zo dňa 23.3.2012 a následne aj dohody o skončení pracovného pomeru s dátumom dňa 23.3.2012, pričom konanie v časti určenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou nadobudlo právoplatnosť rozhodnutím 12Cpr 11/2012 - 124 dňa 30.7.2013.
V zmysle právnej teórie dohody a dohovory patria medzi typické právne úkony, ktoré spočívajú na vzájomne a obsahové zhodných prejavoch vôle oboch strán. Účastníci sú povinní dbať, aby sa pri úprave zmluvných vzťahov odstránilo všetko, čo by mohlo viesť k vzniku rozporov (§ 43 Občiansky zákonník). Návrh zmluvy, v tomto prípade dohody, vo všeobecnosti pôsobí voči adresátovi priamo a voči neprítomnej osobe pôsobí od doby, keď dôjde osobe, ktorej je určený. Prijatie či neprijatie návrhu je vecou adresáta, ktorý návrh nie je povinný prijať, ba nemusí naň ani odpovedať.
Podľa § 226 O.s.p., ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.
V danej právnej veci odvolací súd vo vzťahu k určeniu neplatnosti dohody o skončení pracovného pomeru uložil súdu prvého stupňa vyhodnotiť výsledky vykonaného dokazovania v kontexte zhody vôle a prejavu žalobcu a na tom základe odvolací súd konštatoval, že nastala absencia zhody vôle a prejavu žalobcu, čo je podmienkou pre platnosť akéhokoľvek právneho úkonu v zmysle všeobecných právnych predpisov, teda konkrétne Občianskeho zákonníka. Potreba žalobcu disponovať finančnými prostriedkami, ktoré potreboval použiť na vrátenie pôžičky nasvedčovalo tomu, že dohodu o skončení pracovného pomeru neuzavrel slobodne a prejav, ktorý navonok urobil sa nezhodoval s jeho vôľou, keďže sa v rámci súdneho konania opakovane vyjadril, že by nebol podpísal dohodu o skončení pracovného pomeru nebyť toho, že má pôžičku. Keďže doplnením dokazovania nevyšli najavo nové skutočnosti a súd prvého stupňa je viazaný názorom odvolacieho súdu, nebolo možné vyhodnotiť
správanie žalobcu inak ako znel záver odvolacieho súdu, teda, že jeho prejav skončiť pracovný pomer dohodou u žalovaného nebol v súlade s jeho vôľou a preto je neplatný.
Čo sa týka nároku na náhradu mzdy v tejto časti, je nutné doplniť dokazovanie o listinné dôkazy, ktoré neboli účastníkmi konania doposiaľ predložené a z dôvodu hospodárnosti bude účelnejšie rozhodnúť o tomto nároku po právoplatnosti rozhodnutia o neplatnosti dohody o skončení pracovného pomeru, tento nárok preto vylúčil na samostatné konanie.
Podľa § 151 ods. 3 O.s.p. v zložitých prípadoch najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, ustanovenie § 166 sa nepoužije.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.