Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

44Sa/20/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave ako súd správny, v konaní pred sudcom JUDr. Pavlom Lazcom v právnej veci žalobkyne: A. B. C., nar. X.XX.XXXX, bytom D. E. XXXX/XX, XXX XX F., právne zastúpená: Advokátska kancelária ŠKODLER & PARTNERS, s. r. o., Dobšinského 12, Bratislava, IČO: 47 238 232, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa - ústredie, so sídlom ul. 29. augusta č. 8 - 10, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej číslo 69550-2/2018-BA z 02.10.2018, takto

rozhodol:

Správny súd žalobu z a m i e t a .

Žalovanej súd nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Sociálna poisťovňa, pobočka Trnava (ďalej aj ako „Sociálna poisťovňa“) rozhodnutím č.57148-97/2018- TT zo 14. augusta 2018 (ďalej aj ako „prvostupňové rozhodnutie“) rozhodla, že samostatne zárobkovo činnej osobe (ďalej aj ako „SZČO“) A. B. C. nezaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 31. marca 2009, ale zaniklo dňa 31. decembra 2010.

V odôvodnení svojho rozhodnutia Sociálna poisťovňa s odkazom na o sociálnom poistení (ďalej aj ako „zákon o sociálnom poistení“ alebo „“) v znení účinnom od 1. augusta 2006 do 31. decembra 2010 poukázala na to, že A. B. C. mala postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby na základe povolenia vydaného Ministerstvom zdravotníctva SR evidovaného pod číslom 1908/1994-B zo dňa 29. septembra 1994, následne na základe rozhodnutia vydaného Krajským úradom v Trnave evidovaného pod číslom 99/02827/LEK zo dňa 13. mája 1999 a následne na základe rozhodnutia vydaného Trnavským samosprávnym krajom evidovaného pod číslom TA/2006/1818 zo dňa 21. marca 2006. Ďalej poukázala na to, že rozhodnutím Trnavského samosprávneho kraja (ďalej aj ako „TSK“) zo dňa 11. februára 2009 evidovaným pod číslom TA/3638/2009/OZaHF-002 sa vyhovelo žiadosti A. B. C., s.r.o. o vydanie povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia od 1. apríla 2009 a súčasne bola zrušená činnosť fyzickej osoby k 31. marcu 2009 s tým, že A. B. C. podala dňa 30. marca 2009 registračný list fyzickej osoby – odhlášku z povinného nemocenského a dôchodkového poistenia SZČO k 31. marcu 2009.

Ďalej dôvodila, že na základe predložených dokladov zo dňa 17. júla 2018 bolo zistené, že A. B. C. mala vydané rozhodnutie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár v odbore pediatria, dorastové lekárstvo evidované pod číslom L1A/TT/0556/05 zo dňa 23. januára 2006, ktoré bolo zrušené ku dňu 31. decembru 2014 a preto A. B. C. postavenie SZČO nezaniklo ku dňu 31. marca 2009.

V súvislosti s príjmom z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti poukázala na to, že A. B. C. mala za rok 2008 príjem vo výške 1 592 804 SKK (52 871,41 eur), čo bola suma vyššia ako 106 827 SKK (3 546 eur), t.j. ako 12-násobok minimálneho vymeriavacieho základu, teda mala príjem vyšší ako bola zákonom stanovená hranica príjmu pre posúdenie vzniku povinného poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby k 1. júlu 2009. Uvedené sa rovnako vzťahovalo aj na rok 2009, v ktorom A. B. C. dosiahla príjem vo výške 22 963,67 eur, čo bola suma vyššia ako 3 834,96 eur pre posúdenie vzniku povinného poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby k 1. júlu 2010.

Sociálna poisťovňa ďalej skonštatovala, že na základe údajov z registra daňových subjektov bolo zistené, že A. B. C. nebola od 1. januára 2011 registrovaná na daňovom úrade ako fyzická osoba, ktorá bola registrovaná v súvislosti so zárobkovou činnosťou, ktorá zakladá dosahovanie príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa a o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a preto A. B. C. nemala od 1. januára 2011 postavenie SZČO.

Proti prvostupňovému rozhodnutiu podala žalobkyňa v zákonnej lehote odvolanie, ktorým nesúhlasila s vydaným rozhodnutím. Dôvodila, že ako SZČO sa odhlásila zo Sociálnej poisťovne dňa 31.01.2009 (správne malo byť uvedené k 31.03.2009), pričom jej oznámila skutočnosti rozhodujúce pre zánik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia majúc za to, že nakoľko jej nebolo doručené písomné rozhodnutie o zániku týchto poistení, jej podaniu sa vyhovelo v plnom rozsahu. Namietala, že Sociálna poisťovňa ju neupovedomila o začatí predmetného nedávkového konania a neposkytla jej príležitosť vyjadriť sa k začatému konaniu, čím jej znemožnila vyjadriť sa k podkladu rozhodnutia a uplatniť jej návrhy. Poukázala na to, že v súvislosti s ukončením prevádzkovania zdravotníckeho zariadenia vykonala všetky kroky potrebné k administratívnemu ukončeniu činnosti, bolo jej zrušené povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia, bol jej Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou zrušený kód poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, správca dane jej zrušil registráciu na daň z príjmu. Záverom čestne vyhlásila, že licenciu na výkon samostatnej zdravotníckej praxe nikdy nevyužívala a na uvedenú licenciu nikdy nemala príjem.

Žalovaná rozhodnutím č. 69550-2/2018-BA z 2. októbra 2018 odvolanie účastníčky konania (žalobkyne) zamietla a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Trnava č. 57148-97/2018-TT zo dňa 14. augusta 2018 potvrdila. V odôvodnení svojho rozhodnutia s odkazom na ustanovenia druhý bod zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31.12.2010, zákona o sociálnom poistení v znení účinnom od 1. augusta 2006 do 31. decembra 2010, účinnom do 31. decembra 2010, účinnom od 1. januára 2008, v znení účinnom od 1. januára 2008 do 31. decembra 2010, účinnom od 1. januára 2008 do 31. decembra 2009 a zákona o sociálnom poistení v znení účinnom od 1. januára 2010 do 31. decembra 2010 poukázala na to, že účastníčka konania bola aj po 31. marci 2009 povinne nemocensky poistenou a povinne dôchodkovo poistenou samostatne zárobkovo činnou osobou, pretože splnila zákonom ustanovené podmienky pre vznik a trvanie povinného nemocenského a povinného dôchodkového poistenia, t.j. mala právne postavenie SZČO (licencia č. L1A/TT/0556/05) a zároveň dosiahla zákonom ustanovenú hranicu príjmu za roky 2008 a 2009 z podnikania a inej samostatne zárobkovej činnosti dodajúc, že nie je rozhodujúce na základe akého oprávnenia príjem za uvedené roky dosiahla, ale rozhodujúca je skutočnosť, že príjem dosiahla ako SZČO.

Dôvodila, že Sociálna poisťovňa prijala dňa 30.03.2009 Registračný list fyzickej osoby – odhlášku, v ktorom účastníčka konania uviedla ako dátum zániku poistenia 31. marca 2009, pričom mala preukázané, že účastníčka konania mala vydanú licenciu č. L1A/TT/0556/05 zo dňa 23.01.2006 na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár v odbore pediatria, dorastové lekárstvo, ktoré jej bolo na základe rozhodnutia číslo LZA/TT/0556/05 zo dňa 11.11.2014 zrušené ku dňu 31.12.2014. Práve s poukazom na existenciu licencie L1A/TT/0556/05 a dosiahnutý príjem žalovaná uzavrela, že účastníčka konania mala postavenie SZČO aj v období od 1. apríla 2009 do 31.12.2010, nakoľko účastníčka konania nebola k 1. januáru 2011 registrovaná v Registri daňových subjektov.

Záverom poukázala na to, že z dôvodu nesprávne podaného registračného listu – odhlášky s dátumom zániku poistenia k 31. marcu 2009 bolo potrebné rozhodnúť o tom, že účastníčke konania, ako SZČO, zaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 31.12.2010 s tým, že rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Trnava obsahuje všetky predpísané náležitosti, výrok rozhodnutia je dostatočne určitý a presný, odôvodnenie je dostatočne presné, pričom Sociálna poisťovňa uviedla všetky príslušné ustanovenia zákona, na základe ktorých vydala napadnuté rozhodnutie. Súčasne doplnila, že v predmetnej veci nebolo zatiaľ rozhodnuté na základe právoplatného rozhodnutia, keďže jediným vydaným rozhodnutím o tom, že účastníčke konania zaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 31.12.2010 je napadnuté rozhodnutie č. 57148-97/2018- TT zo dňa 14.08.2018. Z vyššie uvedených dôvodov mala za to, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané na základe dostatočne zisteného skutkového stavu a v súlade so zákonom.

Rozhodnutie žalovanej napadla správnou žalobou žalobkyňa označiac napadnuté rozhodnutie za nesprávne a nezákonné z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci a ďalej z dôvodu, že v konaní došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej. Navrhla, aby správny súd zrušil napadnuté rozhodnutie a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie.

Žalobkyňa dôvodila, že vzhľadom na to, že k 31.03.2009 zrušila povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia, zaniklo jej postavenie SZČO doplniac, že dôkazom toho, že toto postavenie jej zaniklo je skutočnosť, že požiadala o zrušenie registrácie pre daň z príjmu u príslušného správcu dane a oznámila Štatistickému úradu SR skutočnosti potrebné pre zrušenie identifikačného čísla organizácie. Uviedla, že si nebola vedomá toho, že licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekára je oprávnením zakladajúcim status SZČO. V súvislosti s licenciou L1A poukázala na to, že predmetnú licenciu nikdy nevyužívala a to ani pred 31.03.2009, ani potom a na predmetnú licenciu nemala nikdy žiaden príjem a ako fyzická osoba ukončila prevádzkovanie ambulancie z dôvodu, že od 01.04.2009 zdravotnícke zariadenie začala prevádzkovať obchodná spoločnosť A. B. C., s.r.o., IČO : 36 862 517, pričom je zamestnancom tejto spoločnosti a od 01.04.2009 riadne a včas odvádzala odvody sociálneho poistenia z titulu postavenia zamestnanca predmetnej obchodnej spoločnosti.

Mala za to, že postup žalovanej, ktorá mechanicky aplikuje ustanovenia zákona o sociálnom poistení bez toho, aby skúmala, či skutočne vykonávala samostatnú zárobkovú činnosť a či aplikácia zákona nemôže pre ňu priniesť absurdné dôsledky, je nesprávny. V tejto súvislosti poukázala na to, že nemala žiadne príjmy z výkonu povolania lekára na základe predmetnej licencie a naďalej si riadne a včas plnila odvodové povinnosti z titulu výkonu povolania lekára ako už zamestnanec obchodnej spoločnosti, v ktorej je spoločníkom a tiež, že vykonala úkony, z ktorých vyplýva, že nemala záujem ďalej vykonávať činnosť SZČO – zrušenie registrácie pre daň z príjmu, zrušenie IČO. Na podporu svojho právneho názoru poukázala na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. zo 7. júla 2017 a tiež na rozhodnutie sp. zn. z 2. októbra 2017, v ktorom Krajský súd v Trenčíne skonštatoval, že žalobcovi zanikla účasť na povinnom sociálnom poistení ku dňu zrušenia zdravotníckeho zariadenia bez ohľadu na dosiahnutie požadovaného zdaniteľného príjmu v predchádzajúcom rozhodnom období, ktorého právny význam pominul uplatnením vo vzťahu k povoleniu na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia, a tiež bez ohľadu na držbu platnej licencie L1A, nakoľko z nej nedosahovala zdaniteľné príjmy, ktoré jediné zakladajú účasť žalobcu na povinnom sociálnom poistení.

Žalobkyňa výklad zákona o sociálnom poistení označila za formalistický a vo vzťahu k nej za nespravodlivý s tým, že žalovaná vec nesprávne právne posúdila dodajúc, že vzhľadom k tomu, že po 31.06.2006 (správne malo byť uvedené po 31.03.2009 – poznámka správneho súdu) reálne nevykonávala činnosť SZČO, nespadá ako poistenec pod režim povinného poistenia podľa v spojení s ustanovením , resp.

Ďalej s odkazom na § 209 ods. 1 zákona o sociálnom poistení poukazovala na to, že nie všetky rozhodnutia Sociálnej poisťovne musia mať písomnú formu, pričom zo zákona o sociálnom poistení vyplýva, že písomnú formu nemajú rozhodnutia, ak Sociálna poisťovňa rozhodla o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia v nesporných prípadoch a v takýchto prípadoch sa rozhodnutie o zániku povinných poistení vyznačí len v spise. Preto vychádzajúc zo skutočností, že oznámila Sociálnej poisťovni všetko potrebné pre zánik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia SZČO k 31.06.2006 (správne malo byť uvedené k 31.03.2009 – poznámka správneho súdu) mala za to, že Sociálna poisťovňa rozhodla o zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia vyznačením v spise, čo znamená, že jej podaniu sa vyhovelo v plnom rozsahu. V tejto súvislosti s odkazom na § 222 ods. 3 a 4 zákona o sociálnom poistení tiež poukázala na to, že nakoľko od právoplatného rozhodnutia o zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia uplynul viac ako rok, Sociálna poisťovňa nemohla nariadiť obnovu konania vo veci zániku týchto poistení.

Namietala ďalej, že z výroku prvostupňového rozhodnutia nie je zrejmé, na základe ktorého právneho predpisu Sociálna poisťovňa, pobočka Trnava rozhodla tak, ako je uvedené vo výroku rozhodnutia, nakoľko v ňom absentuje akýkoľvek odkaz na relevantný právny predpis doplniac, že z odôvodnenia rozhodnutia nevyplýva, ktorý právny predpis oprávňuje Sociálnu poisťovňu, pobočka Trnava zmeniť predchádzajúce rozhodnutie o zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia s odstupom viac ako jedného roka, pričom tento nedostatok rozhodnutia nebol odstránený ani napadnutým rozhodnutím žalovanej.

S poukazom na , zákona o sociálnom poistení a o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „správny poriadok“) žalobkyňa namietala, že Sociálna poisťovňa, pobočka Trnava ju neupovedomila o začatí predmetného nedávkového konania a neposkytla jej ani príležitosť vyjadriť sa k začatému konaniu, čím jej znemožnila vyjadriť sa k podkladu rozhodnutia a uplatniť jej návrhy.

Žalobkyňa výslovne v správnej žalobe uviedla, že nežiada o nariadenia pojednávania.

Žalovaná vo vyjadrení k správnej žalobe uviedla, že do 31.12.2010 bola skutočnosťou rozhodujúcou na nadobudnutie právneho postavenia SZČO na účely sociálneho poistenia výkon určenej činnosti alebo udelenie oprávnenia na výkon takejto činnosti podľa osobitného predpisu (§ 5 písm. c/), pričom zákon nevymedzoval žiadne iné podmienky na nadobudnutie právneho postavenia SZČO na účely sociálneho poistenia, čo znamená, že ak fyzická osoba spĺňa právnu kvalifikáciu SZČO, t.j. ak napríklad má oprávnenie prevádzkovať živnosť, má oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu okrem činnosti fyzickej osoby v pracovnom pomere, na ktorej výkon je povinná mať oprávnenie podľa osobitného predpisu, vykonáva činnosť obchodného zástupcu, nadobúda táto fyzická osoby v zmysle právnej úpravy účinnej do 31.12.2010 status samostatne zárobkovo činnej osoby. S poukazom na uvedené vyhodnotila námietku žalobkyne, že zrušila registráciu pre daň z príjmu u príslušného správcu dane za právne irelevantnú dodajúc, že registrácia podľa osobitného predpisu (t.j. podľa o dani z príjmov v znení neskorších predpisov) v súvislosti so zárobkovou činnosťou bola rozhodujúca pre nadobudnutie právneho postavenia SZČO v období od 1. januára 2011 do 30.06.2014 (podľa v spojení s ). Uviedla, že za osobitný predpis v súvislosti s posudzovaním SZČO na účely sociálneho poistenia sa považuje aj , ktorý upravuje podmienky poskytovania zdravotnej starostlivosti v zákona, v zmysle ktorého zdravotnícke povolanie možno vykonávať v pracovnoprávnom vzťahu alebo v obdobnom pracovnom vzťahu; na základe povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia alebo povolenia vydaného podľa osobitného predpisu; na základe licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (); na základe licencie na výkon lekárskej posudkovej činnosti alebo na základe živnostenského oprávnenia podľa osobitného predpisu. V tejto súvislosti poukázala na to, že za oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu, ktoré zakladá fyzickej osobe

status samostatne zárobkovo činnej osoby podľa § 5 písm. c) zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31.12.2010 sa považuje nielen povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia, ale aj licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (L1A). Z uvedeného dôvodu žalobkyňa ako držiteľka oprávnenia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe číslo : L1A/TT/0556/05, na základe ktorej bola oprávnená dosahovať príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti, bola v období po 31. marci 2009 považovaná za samostatne zárobkovo činnú osobu v zmysle § 5 písm. c) zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31.12.2010.

Žalovaná s odkazom na ustanovenie § 5 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom od 1. januára 2011 do 30. júna 2014 poukázala na to, že nakoľko žalobkyňa nebola v období po 31.12.2010 registrovaná v súvislosti so zárobkovou činnosťou uvedenou v § 3 ods. 1 písm. b) a od. 2 a 3 zákona o sociálnom poistení na príslušnom daňovom úradu, stratila dňom 31.12.2010 status SZČO.

Žalovaná poukázala na to, že nadobudnutie právneho postavenia statusu SZČO na účely sociálneho poistenia automaticky nezakladá SZČO povinné nemocenské a povinné dôchodkové poistenie, ale jeho vznik a zánik závisí od výšky príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa ( zákona) a posudzuje sa vždy k 1. júlu kalendárneho roka, pričom sa vychádza z príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo z výnosu súvisiaceho s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou, ktorý samostatne zárobkovo činná osoba dosiahla za predchádzajúci kalendárny rok. Teda až pri dosiahnutí relevantného príjmu vzniká samostatne zárobkovo činnej osobe povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie. V tejto súvislosti zdôraznila, že ustanovenie zákona o sociálnom poistení odkazuje na príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti, ktorý SZČO dosiahla podľa osobitného predpisu, t.j. podľa , pričom v ustanovení zákona o sociálnom poistení nie je uvedená bližšia špecifikácia dosiahnutých príjmov a preto nie je rozhodujúce na základe akého oprávnenia fyzická osoba uvedený príjem dosiahla. V súvislosti s dosiahnutým príjmom poukázala na to, že žalobkyňa za rok 2007 dosiahla príjem 45 648,58 eur (1 375 209 SKK), t.j. príjem vyšší ako zákonom stanovená hranica, ktorá skutočnosť mala vplyv pre posúdenie trvania povinného poistenia k 1. júlu 2008. Obdobne to bolo aj pre posudzovanie povinného poistenia k 1. júlu 2009, nakoľko žalobkyňa rovnako v roku 2008 presiahla zákonom stanovenú hranicu príjmu [v roku 2008 mala príjem 52 871,41 eur (1 592 804 SKK)].

Poukázala na to, že žalobkyňa bola držiteľkou oprávnenia na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu, t.j. licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe L1A aj po 31. marci 2009, kedy jej bolo Trnavským samosprávnym krajom zrušené povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia a preto jej podľa § 21 ods. 4 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31. decembra 2010 nezaniklo dňom 31. marca 2009 povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie, ale toto zaniklo až 31. decembra 2010.

Rovnako za irelevantné označila vyjadrenie žalobkyne, že na základe licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe nevykonávala zárobkovú činnosť. V tejto súvislosti poukázala na to, že zákon o sociálnom poistení presne vymedzuje, ktorá fyzická osoba na účely sociálneho poistenia nadobúda právnej postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby a kedy takejto samostatne zárobkovo činnej osobe vzniká resp. zaniká povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie, pričom v danom prípade je smerodajné, že žalobkyňa bola v spornom období držiteľkou licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe a zároveň v rozhodujúcom období dosiahla zákonom stanovenú hranicu príjmu. Tiež poukázala na to, že pri posudzovaní trvania povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia je rozhodujúca len skutočnosť, že SZČO dosiahla príjem podľa a tzn. nie je rozhodujúce, na základe akého oprávnenia žalobkyňa dosiahla príjem, ale skutočnosť, že príjem dosiahla ako samostatne zárobkovo činná osoba. Na podporu svojho tvrdenia citovala z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 27.06.2016, v ktorom najvyšší súd skonštatoval, že : „Vznik a trvanie povinného poistenia je totiž spojené s existenciou oprávnenia na podnikanie, nie s jeho realizáciou.“

Žalovaná ďalej nesúhlasila s tvrdením žalobkyne, že rozhodnutie o zániku povinných poistení vyznačí Sociálna poisťovňa len v spise, pričom dôvodila ustanovením § 209 ods. 1 a § 194 ods. 2 zákona o sociálnom poistení majúc za to, že zo žiadneho ustanovenia tohto zákona nevyplýva, že rozhodnutie vo veci vzniku, prerušenia a zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch sa nevydáva písomne. Poukázala na to, že zánik povinných poistení Sociálna poisťovňa vyznačí v spise len v tom prípade, ak zánik sociálneho poistenia nie je sporný, t.j. Registračný list FO – odhláška zo sociálneho poistenia deklaruje skutočnosti, ktoré vznikli priamo zo dodajúc, že v takomto prípade sa rozhodnutie nevydáva, keďže z ustanovenia bod prvý zákona vyplýva, že o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia rozhoduje pobočka Sociálnej poisťovne len v sporných prípadoch. Ozrejmila, že žalobkyňa dňa 30. marca 2009 predložila Sociálnej poisťovni Registračný list FO – odhlášku zo sociálneho poistenia s dátumom zániku poistenia 31. marca 2009, avšak podaný Registračný list FO – odhláška sama o sebe nespôsobuje zánik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby (odhláška má len deklaratórne účinky), pretože zánik týchto poistení nastáva až na základe právnych skutočností ustanovených zákonom o sociálnom poistení v znení účinnom do 31.12.2010, pričom tento svoj záver podporila rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 27. júna 2017. V súvislosti s podaním Registračného listu FO – odhlášky zo sociálneho poistenia žalovaná poukázala na to, že žalobkyňa Sociálnej poisťovni neoznámila, že je držiteľkou licencie L1A/TT/0556/05, ktorá sa považuje za oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu. Žalovaná poukázala tiež na to, že dňa 14. augusta 2018 rozhodla Sociálna poisťovňa, pobočka Trnava rozhodnutím č. 57148-97/2018-TT vo veci zániku sociálneho poistenia žalobkyne, ako o spornom prípade po prvýkrát, teda do uvedeného dátumu neexistovalo žiadne právoplatné rozhodnutie vo veci zániku sociálneho poistenia žalobkyne, ako SZČO.

V súvislosti s námietkou, ktorou žalobkyňa poukazovala na to, že konanie nebolo riadne začaté, nebolo jej umožnené vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia žalovaná uviedla, že konanie vo veciach sociálneho poistenia je osobitné konanie upravené v § 172 a nasl., ide o nedávkové konanie, ktoré možno s poukazom na § 184 ods. 8 zákona začať aj z podnetu organizačnej zložky SP, pričom konanie je začaté odo dňa, keď bol voči účastníkovi konania urobený prvý úkon. V tejto súvislosti poukázala aj na rozsudok NS SR sp. zn. zo dňa 24. februára 2011, v ktorom najvyšší súd konštatoval, že zákon o sociálnom poistení nekonkretizuje o aký úkon má ísť, a preto je možné za prvý úkon považovať aj doručenie rozhodnutia, pokiaľ Sociálna poisťovňa disponovala potrebnými a dostatočnými podkladmi pre rozhodnutie. Zároveň dôvodila tým, že zákon o sociálnom poistení ustanovuje špeciálnu právnu úpravu konania vo veciach sociálneho poistenia, pričom § 172 ods. 1 vylučuje použitie všeobecného predpisu o správnom konaní.

Žalovaná v súvislosti s priebehom konania argumentovala tým, že organizačná zložka Sociálnej poisťovne nie je viazaná len návrhmi účastníkov konania, ale je povinná vykonať z vlastnej iniciatívy také dôkazy, ktoré môžu prispieť k presnému a úplnému zisteniu skutočného stavu veci, pričom organizačná zložka Sociálnej poisťovne je oprávnená rozhodnúť, ktoré dôkazy a v akom rozsahu vykoná, pričom dôkazy hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti doplniac, že podklady, ktorými Sociálna poisťovňa disponovala v čase vydania rozhodnutia preukazovali, že skutkový stav bol dostatočne zistený a riadne právne posúdený a preto napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil.

K námietkam, ktorými žalobkyňa poukazovala na ideu spravodlivosti uviedla, že právo sociálneho zabezpečenia patrí do oblasti verejného práva, ktorého normy sú kogentného charakteru t.j. prikazujúce a zakazujúce, čo znamená, že ak to príslušná zákonná úprava neumožňuje, nie je možné sa od nej odchýliť. Tento svoj záver žalovaná podporila rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 31. mája 2016.

Z uvedených dôvodov preto žalovaná navrhla, žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Žalovaná sa napriek poučeniu podľa nevyjadrila, či žiada vo veci nariadiť pojednávanie.

Žalobkyňa repliku nepodala, vyjadrenie žalovanej bolo doručené jej právnemu zástupcovi dňa 21.02.2019 (č. l. 55 súdneho spisu).

Krajský súd v Trnave rozsudkom sp. zn. zo dňa 08.04.2019 napadnuté rozhodnutie žalovanej Sociálnej poisťovne – ústredie č. 69550-2/2018-BA z 02.10.2018 zrušil a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie. Zároveň priznal žalobkyni voči žalovanej právo na náhradu trov konania v celom rozsahu.

Proti uvedenému rozsudku podala žalovaná dňa 03.06.2019 kasačnú sťažnosť.

Najvyšší súd SR rozsudkom sp. zn. zo dňa 15.07.2022 zrušil rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. zo dňa 08.04.2019 a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Kasačný súd zistil, že krajský súd v danej veci v procese súdneho prieskumu zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného správneho orgánu náležite nepostupoval v súlade s procesnými pravidlami zákonodarcom nastolenými v prvej a tretej hlave tretej časti , keď súdny prieskum zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho orgánu, napadnutého žalobou, nevykonal v súlade s právnou úpravou v znení účinnom v rozhodnom čase, t.j. do 31.12.2010, dospejúc k nesprávnemu záveru, že rozhodnutie žalovanej bolo vydané v rozpore so o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.

Vychádzajúc zo skutkových zistení vyplývajúcich zo spisu krajského súdu, súčasť ktorého tvorí administratívny spis žalovanej, kasačný súd zistil, že na žiadosť žalobkyne zo dňa 13.01.2006 Slovenská lekárska komora v Bratislave vydala dňa 23.01.2006 žalobkyni A. B. C. licenciu (L1A) číslo L1A/ na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár, v odbore pediatria, dorastové lekárstvo. Následne Trnavský samosprávny kraj dňa 21.03.2006 rozhodol o povolení na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia v ambulancii v kategórii lekár v špecializačnom odbore pediatria, dorastové lekárstvo s miestom prevádzkovania F., G. H. X. od 01.04.2006. Povolenie bolo vydané na dobu neurčitú. Súčasne bolo dňom 31.03.2009 zrušené povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia A. B. C., vydané TTSK č.j. TA/2006/1820 zo dňa 21.03.2006, a to na základe žiadosti spoločnosti A. B. C. G., zastúpenej konateľmi A. B. C. a A. C. v odbore pediatria a dorastové lekárstvo s miestom výkonu činnosti F., G. H. X.

V správnom konaní tak, ako to z obsahu spisov vyplynulo, žalobkyňa namietla zákonnosť rozhodnutí správnych orgánov, ktorými bolo rozhodnuté o zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia dňom 31.12.2010 a nie dňom 31.03.2009. Zákonodarca v zákone o sociálnom poistení ustanovil podmienky účasti fyzickej osoby na nemocenskom poistení a dôchodkovom poistení tak, že za splnenia zákonných podmienok je fyzická osoba účastná na povinnom nemocenskom poistení a dôchodkovom poistení. Zákonodarca v právnej norme stanovil, že povinne nemocensky poistená je samostatne zárobkovo činná osoba (), ktorej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu ( a v znení neskorších predpisov) alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v . V právnej norme , stanoví, že povinne dôchodkovo poistená je samostatne zárobkovo činná osoba, ktorá je povinne nemocensky poistená. V prípade samostatne zárobkovo činnej osoby táto je účastná na povinnom nemocenskom poistení a povinnom dôchodkovom poistení za splnenia zákonných podmienok ustanovených v tohto zákona, v zmysle ktorých povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe vzniká od 1. júla kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu ( a v znení neskorších predpisov) alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou bol vyšší ako 12- násobok vymeriavacieho základu uvedeného v , a zaniká 30. júna kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej

činnosti podľa osobitného predpisu ( a v znení neskorších predpisov) alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou nebol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v , ak zákon o sociálnom poistení neustanovuje inak. V zmysle právnej úpravy ustanovenej v povinnosťou samostatne zárobkovo činnej osoby je prihlásiť sa na nemocenské poistenie a dôchodkové poistenie na tlačive alebo inou formou, ktorej obsah a spôsob zasielania určí Sociálna poisťovňa najneskôr v zákonom určenej lehote, v ktorej lehote je aj povinná oznámiť Sociálnej poisťovni každú zmenu v osobných údajoch.

Zákonodarca v právnej úprave zákona o sociálnom poistení súčasne ustanovuje podmienky, na základe ktorých fyzická osoba môže byť účastná na nemocenskom poistení a dôchodkovom poistení aj dobrovoľne, a to v zmysle právnej úpravy ustanovenej v § 14 ods. 2 a § 15 ods. 2 tohto zákona. Pokiaľ fyzická osoba sa stane účastná na nemocenskom a dôchodkovom poistení dobrovoľne na základe prihlášky do uvedeného poistenia, vzniká jej povinnosť počas celého obdobia trvania dobrovoľného poistenia platiť poistné, teda až do oznámenia Sociálnej poisťovne o ukončení dobrovoľného poistenia na základe odhlášky z tohto poistenia. Registračný list - odhlášku prijala pobočka Sociálnej poisťovne dňa 30.03.2009 s uvedeným dátumom zániku poistenia 31.03.2009. Žalobkyňa, ako samostatne zárobkovo činná osoba však splnila aj v období od 01.04.2009 podmienky pre vznik a trvanie povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia. Dobrovoľné poistenie fyzickej osoby je samostatným druhom poistenia, zákonodarcom predpokladaným.

Vychádzajúc zo skutkových okolností danej veci a z údajov, ktoré Sociálnej poisťovni poskytlo Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky (od 01.01.2012 Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky), žalobkyňa ako samostatne zárobkovo činná osoba dosiahla príjmy z poľnohospodárskej výroby a lesného a vodného hospodárstva za rok 2008 v sume 1 592 804 Sk (daňové priznanie podané 25.03.2009), t.j. vyššie ako zákonom ustanovená suma 106 827,00 Sk; za rok 2009 dosiahla príjmy z podnikania vykonávaného podľa osobitných predpisov v sume 22 963,67 eur (daňové priznanie zo dňa 19.03.2010), t.j. vyššie ako zákonom ustanovená suma 3 834,96 eur.

Po preskúmaní veci aj vzhľadom na obsah pripojeného spisu správneho orgánu najvyšší správny súd dospel k záveru, že správny súd nesprávne právne posúdil postavenie sťažovateľky ako samostatne zárobkovo činnej osoby. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že z dôvodu nesprávne podaného Registračného listu fyzickej osoby - odhlášky s dátumom zániku poistenia 31.03.2009, Sociálna poisťovňa, pobočka rozhodla, že žalobkyni ako samostatne zárobkovo činnej osoby zaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 31.12.2010.

Krajský súd po vrátení veci Najvyšším súdom SR nariadil vo veci verejné vyhlásenie rozsudku na deň 16.1.2023, pričom v intenciách právneho názoru vysloveného v rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 15.07.2022 v zmysle , kedy je krajský súd viazaný právnym názorom kasačného súdu dospel k názoru, že žaloba nie je dôvodná, a preto ju zamietol.

Keďže krajský súd v zmysle § 469 je viazaný právnym názorom Najvyššieho správneho súdu SR ako kasačného súdu v danej veci môže len zopakovať tvrdenia, ktoré vyslovil v súvislosti s otázkou postavenia, resp. statusu lekára ako samostatne zárobkovo činnej osoby v zmysle § 5 písm. c) zákona o sociálnom poistení z dôvodu držby licencie L1A, Najvyšší správny súd SR, a to senát Najvyššieho správneho súdu SR vo svojom rozhodnutí zo dňa 24.11.2020, proti ktorému bola podaná aj ústavná sťažnosť, ktorá bola odmietnutá uznesením číslo zo dňa 30.11.2021.

Najvyšší súd v rozsudku sp. zn. zo dňa 24. novembra 2020 k otázke statusu samostatne zárobkovo činnej osoby na základe oprávnenia na vykonávanie činností v zmysle zákona o sociálnom poistení v znení platnom do 31.12.2010 citujúc zákona o sociálnom poistení v znení platnom do 31. 12. 2010, ,

Z. z., , a , , konštatoval: ... "Zákonodarca už v ustanovení rozlišuje u lekárov medzi výkonom zdravotníckeho povolania na základe povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia alebo povolenia vydaného podľa osobitného predpisu [písm. b)] a na základe licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe [písm. c)].

Jednou z podmienok na vydanie povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia (napr. ambulancie) právnickej osobe, napr. spoločnosti s ručením obmedzeným [ ] je, že právnická osoba má určeného odborného zástupcu s licenciou na výkon činnosti odborného zástupcu [ ods. l písm. c)], teda s tzv. licenciou LlC. Jednou z podmienok na vydanie povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia (napr. ambulancie) fyzickej osobe [ ] je licencia L1B, t. j. licencia na výkon zdravotníckeho povolania []. Pojem "povolenie", uvedený v . a je potrebné vykladať v kontexte s ustanovením tohto zákona, teda tak, že pod povolením sa rozumie povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia (ambulantnej zdravotnej starostlivosti, ústavnej zdravotnej starostlivosti). Povolenie príslušný orgán vydá fyzickej osobe, ak má licenciu na výkon zdravotníckeho povolania, tzv. licencia L1B [ ] a právnickej osobe, ak má určeného odborného zástupcu s licenciou na výkon činnosti odborného zástupcu v tom povolaní, v ktorom má poskytovateľ prevažne poskytovať zdravotnú starostlivosť - tzv. licenciu L1C [ ] Licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe, vydaná podľa (ďalej aj " ") nie je podmienkou na vydanie povolenia podľa Ide o licenciu, ktorá nie je žiadnym spôsobom viazaná na povinnosť držby licencie L1B alebo LlC, súčasne však držba licencie LlA nevylučuje, aby lekár bol držiteľom aj licencií L1B a LlC. "

Vo vzťahu k otázke týkajúcej sa skutočnosti, či vydaná lekárovi na výkon samostatnej zdravotníckej praxe podľa možno považovať za oprávnenie na výkon činnosti predpokladanej v zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31.12.2010, najvyšší súd ustálil, že ,,pod pojmom oprávnenie na vykonávanie činností v zmysle zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31.12.2010 je potrebné rozumieť povolenie, súhlas s vykonávaním určitej činnosti, ktoré vydáva Slovenská lekárska komora po tom, čo zistí, že lekár spĺňa odborné a iné zákonom ustanovené predpoklady na vykonávanie samostatnej zdravotníckej praxe. Po splnení zákonných podmienok je iba na vôli držiteľa oprávnenia, akým spôsobom a kde bude výkon činnosti realizovať, pričom zo strany verejnej moci u držiteľa licencie L1A žiadny ďalší úkon (napr. povolenie vykonávať činnosť u konkrétneho poskytovateľa, registrácia apod.) nie je potrebný. V prípade držiteľov licencii L1A je naplnená formálna aj materiálna stránka oprávnenia na výkon činnosti, pretože neexistuje žiadna vonkajšia prekážka nezávislá od vôle držiteľa licencie, ktorá by mu bránila vykonávať samostatnú zdravotnícku prax, teda poskytovať zdravotnícku starostlivosť v zdravotníckom zariadení prevádzkovanom iným poskytovatel'om alebo na inom mieste (napr. v byte chorého, v inom prirodzenom sociálnom prostredí osoby, ktorá vyžaduje poskytovanie zdravotnej starostlivosti). V prípade poskytovania zdravotnej starostlivosti na základe licencie LlA ide o tzv. „návštevnú službu". Samotná skutočnosť, že prevádzkovateľ zdravotníckeho zariadenia, s ktorým lekár

- držiteľ licencie L1A uzatvára dohodu/zmluvu, je povinný spĺňať podmienky ustanovené zákonom, medzi ktoré patrí aj vydanie povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia s oprávnením na vykonávanie samostatnej zdravotníckej praxe lekára - držiteľa licencie L1A nijako nesúvisí. Skutočnosť, že držiteľ licencie L1A uvedenú licenciu nevyužíva, neznamená reálnu nemožnosť jej využívania. Na to, aby nebola oprávnením podľa zákona o sociálnom poistení, by musela existovať objektívna nemožnosť vykonávať činnosť, ktorá nespočíva v konaní, resp. v nekonaní držiteľa oprávnenia.

Povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia sa viaže výlučne na osobu prevádzkovateľa zdravotníckeho zariadenia. Zánikom povolenia neprestane lekár, ktorý je držiteľom licencie L1A, spĺňať podmienky pre vydanie tohto druhu licencie. Splnenie predpokladov pre vydanie licencie L1A lekárom nie je naviazané na vydanie povolenia prevádzkovateľa zdravotníckeho zariadenia. Skutočnosť, že lekár - držiteľ licencie L1A uzatvára súkromné zmluvy/dohody s prevádzkovateľom zariadenia, ktorý

má vydané povolenie, nemožno chápať ako podmienku oprávnenia na výkon zdravotníckej praxe. Podmienky na výkon samostatnej zdravotníckej praxe musí lekár splniť na to, aby mu bola vydaná (pred vydaním licencie L1A). Zmluvu/dohodu s prevádzkovateľom zdravotníckeho zariadenia uzatvára následne, po tom, čo spĺňa podmienky na výkon zdravotníckej praxe, teda po vydaní licencie L1A. Licenciu LlA nepotrebuje lekár v pracovnom pomere u poskytovateľa zdravotnej starostlivosti. Na výkon povolania lekára v pracovnom pomere Slovenska lekárska komora vydáva licenciu L1B.

Ak sa lekár rozhodne poskytovať zdravotnú starostlivosť ako fyzická osoba - podnikateľ vo svojom mene a na svoj účet vo vlastnom zdravotníckom zariadení [ísm. a) bod. 1 ], v takom prípade je licencia L1B predpokladom na vydanie povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia (napr. ambulancie), ktoré vydáva ministerstvo alebo samosprávny kraj. Licencia LlB teda sama o sebe nie je oprávnením na vykonávanie činnosti, ktoré predpokladá ustanovenie Z .Z. v znení platnom do 31.12.2010 - takým oprávnením sa stáva len v spojení s povolením lekára - fyzickej osoby na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia (ambulancie). Pokiaľ si lekár na účely poskytovania zdravotnej starostlivosti založí spoločnosť s ručením obmedzeným, v takom prípade licencia LlC - licencia na výkon činnosti odborného zástupcu zdravotníckym pracovníkom v povolaní lekár, vydaná podľa č. , je predpokladom na vydanie povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia touto právnickou osobou.

Je iba na vôli lekára, či popri žiadosti o vydanie licencie LlB, požiada aj o vydanie licencie LIA, a či sa rozhodne využiť obe licencie a poskytovať zdravotnú starostlivosť na základe oboch licencií. Držba licencie LlB ani vstup jej držiteľa do pracovného pomeru s prevádzkovatel'om zdravotníckeho zariadenia však nemá žiaden vplyv na právo držitel'a licencie LIA naďalej vykonávať samostatnú zdravotnícku prax. Licencia LlC nie je oprávnením na vykonávanie činnosti, ktoré predpokladá ustanovenie Ani držba licencie LlC nie je dôvodom zániku licencie LIA, a nie je ani prekážkou toho, aby lekár využíval aj licenciu L1A. Licencie môže Lekárska komora dočasne pozastaviť alebo zrušiť z dôvodov a v rozsahu podl'a a Vzhl'adom na uvedené držitel' licencie L1A má postavenie (status) samostatne zárobkovo činnej osoby v zmysle

Z uvedených dôvodov Vel'ký senát v konaní vedenom pod sp. zn. dospel k záveru, že je potrebné sa odchýliť od záveru Vel'kého senátu vo veci sp. zn. 1S/l/2019. Na prvú otázku. teda "či vydaná lekárovi na výkon samostatnej zdravotníckej praxe podl'a má alebo nemá charakter oprávnenia na výkon činnosti predpokladaného v písm. CI " uvádza nasledovnú odpoveď:

Licenciu L1A (na výkon samostatnej zdravotníckej praxe) ako samostatné oprávnenie na výkon zdravotníckeho povolania podľa Z. zo poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti treba považovať za oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu v zmysle Z. z- o sociálnom poistení v znení , na základe ktorého je lekár - držiteľ licencie L1A považovaný za samostatne zárobkovo činnú osobu na účely zákona o sociálnom poistení. Vykonávanie zdravotníckeho povolania v pracovnoprávnom vzťahu lekárom, ktorý je držiteľom licencie L1B a ktorý je súčasne stále držiteľom licencie L1A, nie je prekážkou možnosti poskytovať zdravotnú starostlivosť aj na základe licencie L1A, a teda nie je dôvodom, aby držiteľ licencie L1A nebol považovaný za samostatne zárobkovo činnú osobu o sociálnom poistení v znení “

Najvyšší súd v rozsudku sp. zn. zo dňa 24. novembra 2020 k otázke zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia z titulu oprávnenia na vykonávanie činností v zmysle § 5 písm. c) zákona o sociálnom poistení v znení platnom do 31.12.2010, citujúc § 14 ods. 1 písm. b), § 21 ods. 1 a 3, § 227 ods. 2, písm. a), § 228 ods. 1, 2, 3 a 7, § 233 ods. 6 zákona o sociálnom poistení, konštatoval:

....... "Status samostatne zárobkovo činnej osoby (ďalej aj "SZČO") na základe licencie L1A nie je bez ďalšieho dôvodom vzniku, resp. trvania povinného poistenia SZČO, je však predpokladom vzniku alebo trvania takého poistenia.

V tejto súvislosti považuje Vel'ký senát za potrebné zdôrazniť, že ten istý lekár môže byť povinne poistený ako SZČO podl'a , či už na základe licencie LlA alebo/aj ako fyzická osoba - držiteľ licencie LlB na základe povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia; súčasne môže byť povinne poistený aj ako zamestnanec, prípadne aj ako iná SZČO uvedená v , , až j)

Osobitný spôsob vzniku, resp. zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia (ďalej aj "povinné poistenie") samostatne zárobkovo činnej osoby upravuje ustanovenie až 4

Trvanie a zánik poistenia lekára, ktorý je držiteľom licencie L1A, odo dňa vzniku pracovného pomeru, v ktorom na výkon činnosti je povinný mať oprávnenie podľa osobitného predpisu (licenciu L1B), osobitne upravuje ustanovenie Podl'a v znení , účinnom od 01.01.2008 do 31.12.2008, povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe uvedenej v a dňom zániku týchto oprávnení, a samostatne zárobkovo činnej osobe uvedenej v odo dňa vzniku pracovného pomeru, v ktorom na výkon činnosti je povinná mať oprávnenie podľa osobitného predpisu, ak od tohto dňa podľa svojho vyhlásenia nevykonáva činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby uvedenej v .

Držiteľovi licencie LlA v zmysle citovaného ustanovenia povinné poistenie môže zaniknúť z troch dôvodov. Prvým dôvodom je príjem v rozhodnom období nižší ako predpokladá ustanovenie ods. l Druhým dôvodom je zánik licencie L1A, kedy povinné poistenie zanikne dňom zániku tejto licencie. Na zánik povinného poistenia držiteľa licencie L1A z tretieho dôvodu, teda z dôvodu vzniku pracovného pomeru sa vzťahuje ustanovenie , časť vety za spojovníkom "a", To znamená, že z dôvodu vzniku pracovného pomeru u poskytovateľa zdravotníckeho zariadenia, v ktorom lekár musí mať licenciu LlB, môže povinné poistenie lekára ako SZČO z titulu držby licencie L1A zaniknúť iba vtedy, ak držiteľ licencie L1A splní svoju povinnosť podľa a a v spojení s a pobočke Sociálnej poisťovne predloží vyhlásenie, že odo dňa vzniku pracovného pomeru nevykonáva činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby uvedenej v , teda že od uvedeného dňa nevykonáva činnosť na základe licencie L1A (t. j. samostatnú zdravotnícku prax).

Keďže výslovne vyžaduje podanie "vyhlásenia" podľa , za splnenie tejto povinnosti nemožno považovať podanie Registračného listu - odhlášky, z obsahu ktorého náležitosti vyhlásenia nevyplývajú.

Na účely v spojení s Sociálna poisťovňa vydala a na svojej webovej stránke zverejnila tlačivo" Vyhlásenie samostatne zárobkovo činnej osoby, že od vzniku pracovného pomeru nevykonáva činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby, na ktorú má oprávnenie podľa osobitného predpisu. "Z obsahu tohto tlačiva vyplýva, že sa týka samostatne zárobkovo činnej osoby podľa zákona, ktorá vyhlasuje, že od vzniku pracovného pomeru, t. j. "od ..... " túto činnosť nevykonáva a že toto vyhlásenie podáva ako súčasť Registračného listu FO - odhlášky z povinného nemocenského poistenia a z povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby z dôvodu zániku týchto poistení. Povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie držiteľa licencie L1A teda môže zaniknúť tromi spôsobmi:

- podľa dňom 30. júna kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou

(ďalej len "príjem z podnikania") nebol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 9 tohto zákona, alebo

- podľa , časti vety pred písmenom" a" v znení platnom od 01.08.2006 do 31.12.2010 vždy dňom zániku licencie, alebo

- odo dňa vzniku pracovného pomeru s poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, v ktorom na výkon činnosti je povinný mať oprávnenie podľa osobitného predpisu, ak (v súlade s a v spojení s , časti vety za písmenom" a" tohto zákona) taký lekár predložil pobočke Sociálnej poisťovne vyhlásenie, že od vzniku pracovného pomeru nevykonáva činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby uvedene; v tohto zákona."

Vo vzťahu k skúmaniu pôvodu príjmov poistencov - lekárov, najvyšší súd v predmetnom rozhodnutí uviedol, že takúto povinnosť žalovanej nemožno vyvodiť zo žiadneho ustanovenia zákona o sociálnom poistení. Žalovaná v rámci zisťovania podkladov pre rozhodnutie o vzniku alebo zániku povinného poistenia vychádza z oznámenia Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky podľa § 233 ods. 6 písm. a) zákona o sociálnom poistení, resp. z výpisu z daňového priznania podľa § 228 ods. 1 a 2 tohto zákona. Z uvedeného vyplýva, že zákonodarca nezveril takúto právomoc Sociálnej poisťovne, a preto nemôže prešetrovať príjmy poistencov, a pri svojej činnosti vychádza výlučne z podkladov, ktoré zabezpečuje Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky. Zároveň kasačný súd v zmysle rozhodnutia najvyššieho súdu dodáva, že "Sociálna poisťovňa nie je povinná skúmať, aká časť z týchto príjmov je čisto z činnosti na základe licencie L1A, ktorá okolnosť je pre posúdenie vzniku alebo zániku poistenia podľa § 21 ods. l právne irelevantná. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že aj v prípade, ak príjmy z podnikania vykonávaného podľa osobitných predpisov sú nižšie, ale v súčte s iným príjmom zo samostatnej zárobkovej činnosti, napr. zo živnosti sú v súčte vyššie ako predpokladá ustanovenie ods. l , poistenie vznikne, resp. trvá naďalej".

Záverom je potrebné uviesť, že ak "lekár v daňovom priznaní priznal príjmy, považované za príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou, ide vždy o príjem SZČO a nie je právne významné, či tento príjem fyzická osoba dosiahla z titulu jej statusu podľa § 5 písm. c) alebo aj podľa § 5 písm. a), príp. písm. b) alebo d) zákona o sociálnom poistení v znení platnom do 31.12.2010."

Z vyššie uvedenej skutočnosti a právneho názoru vysloveného v rozhodnutí Veľkého senátu vyplýva, že pokiaľ bola žalobkyňa držiteľkou licencie L1A bola naplnená formálna aj materiálna stránka oprávnenia na výkon činnosti, pretože neexistovala žiadna prekážka nezávislá od jej vôle ako držiteľky tejto licencie, ktorá by jej bránila túto licenciu využívať a poskytovať zdravotnú starostlivosť na základe tejto licencie v zdravotníckom zariadení prevádzkovaným iným poskytovateľom alebo na inom mieste. Samotná skutočnosť, že žalobkyňa uvedenú licenciu nevyužívala neznamená reálnu nemožnosť jej využívania.

Vzhľadom na hore uvedené skutočnosti rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

O trovách konania vrátane trov kasačného konania rozhodol súd podľa , keď procesne úspešnej žalovanej nepriznal trovy konania, nakoľko u žalovanej sa jedná o orgán štátnej správy, ktorému možno priznať trovy konania len výnimočne, pričom takéto dôvody v danom konaní správny súd nezistil.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Krajskom súde v Trnave a to v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť označenie napadnutého rozhodnutia; údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené; opísanie

rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"); návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci.