Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_9C-333-2012.pdf
PDF · 95.34 KB
Case nature
Area
Subarea
9C/333/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra sudkyňou Mgr. Janou Benkovičovou v právnej veci navrhovateľa: R.. O. N., bytom O. XX, XXXXX, I., proti odporcom: 1. M. J., bytom J., K. XX, 2. R. M., bytom J., K. XX, o zaplatenie sumy 6.370,-- eur s prísl., takto
rozhodol:
Odporkyňa v 1.rade je povinná zaplatiť navrhovateľovi sumu 1.500,- € s 8,25 % úrokom z omeškania od 1.12.2012 do zaplatenia a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Odporca v 2. rade je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 1.780,- € s 8,25 % úrokom z omeškania od 1.12.2012 do zaplatenia a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Vo zvyšku súd návrh zamieta.
O trovách konania bude rozhodnuté do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal, aby súd zaviazal odporkyňu v 1. rade zaplatiť mu sumu 3.250,- € s úrokom z omeškania 8,25 % od 1.12.2012 a odporcu v 2. rade sumou 3.120,- € s úrokom z omeškania 8,25 % od 1.12.2012 z dôvodu, že im poskytol pôžičky a to odporkyni v 1. rade na základe ústnej zmluvy koncom roku 2009 sa jej zaviazal poskytnúť sumu 1.500,- €, avšak keďže touto sumou nedisponoval, dohodli sa, že na seba zoberie pôžičku s tým, že odporkyňa mu zaplatí istinu jeho pôžičky, príslušenstva a všetky poplatky s tým spojené a to do konca februára 2010 a ďalej obstaral pre jej syna notebook za sumu úveru a nákladov v sume 666,- €, pričom všetko mu mala splatiť do februára 2010, čo sa nestalo a napriek prísľubom mu nič nezaplatila, avšak vydala mu listinu označenú ako zmluva o pôžičke zo dňa 16.6.2010, ktorou uznala oba záväzky a zaviazala sa ich splatiť splátkou po 350,- € do 20.6.2010 a ďalšie splátky po 100,- €, čo akceptoval, avšak splátky nerealizovala a preto odporca v 2. rade príhovorom prispel k tomu, že po ďalších urgenciách sľúbil, že ak si vezme ďalšiu pôžičku a poskytne z nej aj jemu sumu, tak on preberie záväzok odporkyne v 1. rade v plnom rozsahu a splatí mu túto jeho poslednú pôžičku, ktorou splatí predchádzajúce záväzky s príslušenstvom, v dôsledku čoho si vzal pôžičku vo výške 5.000,- €, z ktorej zaplatili splátky do Poštovej banky a odporca v 2.rade podpísal s ním zmluvu o návrate pôžičky dňa 9.10.2010, pričom v listine ako posledný uznávací prejav je uvedené, že mu je dlžný iba sumu 2.350,- €, napriek prísľubu zo strany odporcu v 2.rade nedošlo k prevzatiu celého dlhu odporkyne v1.rade a keďže do dnešného dňa mu nič nezaplatili, domáha sa voči odporkyni v 1.rade sumy 3.250,- €, pretože mala mať zaplatených 29 splátok po 100,- € a prvú splátku 350,- €, keďže mala splácať od júla 2010 a odporca v 1. rade mal splácať celkove sumu 3.120,- € a to v 26- tich splátkach od 15.10.2010.
Navrhovateľ na pojednávaní uviedol, že odporkyni v 1.rade požičal sumu 1.500,- € 2.12.2009, keď vyberal zo svojho účtu sumu 1.800,- €, z ktorých jej dal uvedenú sumu a keďže mu peniaze nevrátila, tak podpísali zmluvu o pôžičke dňa 16.6.2010, potom jej požičal 5.000,- €, na ktorú sumu nemá zmluvu, teda celkove jej požičal sumu 6.500,- €, pričom zvyšných 5.000,- € jej dal dňa 28.9.2010, z ktorej sumy nič nezaplatila, avšak nevedel objasniť prečo voči odporkyni v 1. rade uplatňuje sumu 3.250,- €, keďže je odovzdal iba sumu 1.500,- € a odporcovi v 2. rade dal 5.000,- €, čo potvrdzuje zmluva o návrate pôžičky. V priebehu konania navrhovateľ uviedol, že odporkyňa v 1.rade mu nevrátila sumu 1.500,- € a odporcovi v 2.rade dal do ruky sumu 1.900,- €, z ktorých mu vrátil 120,- €, i keď sa zviazal splácať dlh po 120,- € mesačne, pričom ihneď po odovzdaní tejto sumy 1.900,- € nebola spísaná zmluva ale až dňa 9.10.2010. Ďalej uviedol, že zmluva o pôžičke zo dňa 16.6.2010 bola s odporkyňou spísaná až dodatočne, pričom on si bral úver aj na notebook, ktorý bol na neho písaný a tento mu nevrátila a preto suma 680,- €, ktorá je uvedená v zmluve o pôžičke zo dňa 16.6.2010, túto jej neodovzdal, ale je to hodnota notebooku , na ktorý bral úver a ktorý je u odporkyni v 1. rade, pretože úver na notebook mu bol poskytnutý spoločnosťou Cetelem, ktorý splácal jemu však za úver narástli úroky a poplatky a tiež si požičal peniaze v Tatrabanke vo výške 1.500,- € v Poštovej banke sumu 5.000,- €, z ktorého úveru zaplatil úver spoločnosti Cetelem na notebook a ďalej zaplatil z týchto 5.000,- € sumu 1.700,- € Tatrabanke za úver, ktorý mu bol poskytnutý Tatrabankou vo výške 1.500,- € a preto z celkového úveru z Poštovej banky vo výške 5.000,- € si nechal sumu 1.000,- € a zbytok dal odporcovi v 2.rade vo výške 1.900,- € dňa 28.9.2010, z ktorej mu vrátil sumu 120,- €. Ďalej sa vyjadril, že posielal ešte na účet, ktorý je syna odporcu v 2.rade sumy spolu vo výške 250,- €, ale nakoľko sa mu navýšil jeho úver v Poštovej banke tak sa domáha uvedenej sumy od odporcov. Navrhovateľ uviedol, že zo sumy 5.000,- €, ktorú si zobral v Poštovej banke si nechal 1.000,- € pre seba, 400,- € si ponechal ako zostatok za notebook a 1.700,- € ako zostatok úveru v Tatrabanke a zo zvyšných 1.900,- € mu vrátil odporca v 2. rade 120,- €, teda mu bol dlžný 1.780,- €, pričom suma 250,- €, ktorú prevzal na autobusovej stanici sa týkala inej pôžičky, jeho matka je neboliná, nevedela o pôžičke. V priebehu konania zomrela.
Odporkyňa v 1.rade potvrdila, že jej navrhovateľ požičal sumu 1.500,- € a to v deň ako mu bol poskytnutý úver z Tatrabanky a túto sumu mu nevrátila, požičal jej ju dňa 10.12.2009, pričom až dodatočne bola podpísaná zmluva o pôžičke dňa 16.6.2010, avšak za ňu túto pôžičku vo výške 1.500,- € vrátil odporca v 2. rade a to v deň, keď si navrhovateľ vybavil pôžičku z Tatrabanky, pričom s úrokmi a poplatkami jej pôžička mala činiť 1.700,- €, ktorá suma sa na účet navrhovateľa vložila v Tatrabanke, keďže išlo o predčasné splatenie úveru a ďalej si navrhovateľ vzal úver z Poštovej banky vo výške 5.000, €, z ktorej sumy za ňu vrátil odporca v 2.rade sumu 1.500,- €, čím jej dlh bol vyrovnaný a prešiel na odporcu v 2.rade. Ohľadne notebooku sa vyjadrila, že jej ho iba požičal, pretože notebook chcel navrhovateľ kúpiť pre svojho syna a zaplatil zaň akontáciu 57,- €, pričom mu ho vrátila a kúpa notebooku bola asi v roku 2010, vrátila ho v roku 2011 s tým, že odporca v 2.rade zaplatil ohľadne notebooku sumu 400,- €, čo bol preplatok na splácaní notebooku.
Odporca v 2.rade uviedol, že navrhovateľ si vzal úver z Poštovej banky vo výške 5.000,- €, z ktorej sumy, ktorú mu požičal mu zaplatil sumu 1.700,- € ako pôžičku odporkyne v 1. rade vrátane úrokov, ďalej mu zaplatil hodnotu notebooku vo výške 400,- € a zo zvyšných 2.900,- € mu dal ešte 1.000,- € a 200,- € za neho vrátila manželka, ďalšiu sumu 700,- € mu odovzdal pred obchodom na Zobori presne, v dátum ktorý si nepamätal, potom mu dal ďalších 200,- €, 125,- € mu doniesol domov a odovzdal ich jeho matke, niekedy v roku 2012 a ďalšiu sumu 680,- € mu odovzdal pred domom začiatkom júla 2012. Ďalej uviedol, že z pôžičky, ktorú bral navrhovateľ z Poštovej banky vo výške 5.000,- €, išli na poštu vyplatiť hodnotu notebooku vo výške 412,- €, pôžičku do Tatrabanky, ktorá sa týkala odporkyne v 1.rade a ktorú jej poskytol vo výške 1.500,- €, avšak celkove zaplatil 1.700,- €, ďalej z 2.900,- € dal navrhovateľovi 1.500,- € a zostala mu preto suma 1.400,- €, ktorej prevzatie si nepamätal navrhovateľ. Ďalej mu dal 500,- € a zvyšok mu splácal osobne, o čom však doklady nemá, v roku 2011 mu zaniesol posledné peniaze ako poslednú splátku 1.000,- € za prítomnosti V. N., avšak navrhovateľ bol pod vplyvom alkoholu a nič si nepamätal.
Svedok B. N. uviedol, že odporcov nepozná a navrhovateľ je jeho brat, pričom nebol svedkom pôžičiek, iba videl ako mal s odporcami navrhovateľ časté hádky do telefónu a dozvedel sa, že im požičal nejaké peniaze, ktoré však fyzicky nevidel, vyjadril sa, že ich matka žila s navrhovateľom, avšak zomrela dňa 15.10.2014 a nespomínala mu, že by prijala peniaze pre navrhovateľa. Vyjadril sa, že s odporkyňou v 1.rade nikdy netelefonoval, avšak iba s odporcom v 2.rade a žiadal ho, aby vrátil peniaze, keďže ich matke hrozila exekúcia na byt vo výške 600,- €.
Súd okrem výsluchu účastníkov konania a svedka doplnil dokazovanie oboznámením sa so zmluvou o pôžičke, so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, so žiadosťou o úver z Poštovej banky, s urgenciou od Invest - Capital, s kópiou poštových poukážok, s príjmovým pokladničným dokladom, s potvrdením o prevzatí v hotovosti, s výpoveďou z nájmu bytu, so žalobou, s odpoveďou na výzvu Stáleho rozhodcovského súdu, s poštovými poukážkami, s výpisom z účtu navrhovateľa, s dokladmi o vklade v hotovosti na účet, s výzvou na doloženie dôkazov Stáleho rozhodcovského súdu, s odpoveďou na výzvu súdu, s aktuálnym stavom úveru, so žiadosťou o realizáciu dohody o zrážkach zo mzdy, s výplatnými páskami navrhovateľa, s výpisom z účtu navrhovateľa, so zmluvou o poskytnutí úveru - prehľad, s rozhodcovským rozsudkom č. IA-C/0214/1288 a dospel k tomuto skutkovému a právnemu záveru:
Zo zhodnej výpovede navrhovateľa a odporkyne v 1.rade bolo zistené, že navrhovateľ bez písomnej zmluvy požičal odporkyni v 1.rade 10.12.2009 pôžičku vo výške 1.500,- €, ktorú mu doteraz nevrátila, avšak dodatočne spísali zmluvu o pôžičke dňa 16.6.2010, v ktorej potvrdila odporkyňa v 1.rade pôžičku od navrhovateľa vo výške 1.500,- €, kde zároveň uviedla poplatky na jej súkromné účely a tiež sumu 680,- €, ktorú si požičala plus poplatky, ktoré sa zaviazala vrátiť s tým, že notebook bol braný na meno veriteľa a je v záložni. Zo zhodných výpovedí navrhovateľa a odporcu v 2.rade bolo zistené, že navrhovateľ odporcovi v 2.rade odovzdal sumu 1.900,- €, z ktorej mu vrátil odporca v 1.rade sumu 120,- €, ktorú sumu na pôžičku získal navrhovateľ pôžičkou z Poštovej banky dňa 28.9.2010, pričom dodatočne podpísali zmluvu o návrate pôžičky dňa 9.10.2010, v ktorej odporca v 2.rade uviedol, že si požičal sumu 5.000,- €, z ktorej už vrátil 1.700,- € za M.., teda odporkyňu v 1.rade a tiež vyplatil sumu 400,- € na hlavnej pošte pre spoločnosť Cetelem a tiež sumu 1.000,- € a dňa 7.7.2010 bola dlžníkova manželka vrátiť sumu 250,- € a teda dlžník sa zaviazal vrátiť zo zvyšnej sumy 5.000,- € sumu 2.350,- € v mesačných splátkach po 120,- €. Zo zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 17.12.2009 bolo zistené, že navrhovateľ uzatvoril so spoločnosťou Cetelem zmluvu o spotrebiteľskom úvere na nákup tovaru a to notebooku, ktorého predajná cena činila 579, €, výška úveru činila sumu 521,10 €, s Poštovou bankou uzatvoril navrhovateľ zmluvu ohľadne úveru vo výške 5.000,- € na základe žiadosti zo dňa 28.9.2010 a z aktuálneho výpisu úverového účtu navrhovateľa súd zistil, že spotrebný úver mu bol poskytnutý dňa 28.9.2010 vo výške 5.000,- € ktorý sa zaviazal splácať v splátkach od 17.12.2010.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ( OZ) ak ide o omeškanie splnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úroku z omeškania a poplatok z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 531 ods. 1 OZ kto sa dohodne s dlžníkom, že preberá jeho dlh, nastúpi ako dlžník na jeho miesto, ak na to dá veriteľ súhlas. Súhlas veriteľa možno dať buď pôvodnému dlžníkovi, alebo tomu, kto dlh prevzal.
Podľa § 531 ods. 2 OZ kto bez dohody s dlžníkom prevezme dlh zmluvou s veriteľom, stane sa dlžníkom popri pôvodnom dlžníkovi.
Podľa § 531 ods. 3 OZ zmluva o prevzatí dlhu vyžaduje, aby sa uzavrela písomnou formou.
Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Zb. v znení účinnom do 31.01.2013 výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu
Podľa § 657 OZ zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
Zmluvou o pôžičke vzniká medzi veriteľom a dlžníkom právny vzťah - pôžička. Zmluvou o pôžičke prenecháva jedna strana (veriteľ) druhej strane (dlžníkovi) veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť mu do uplynutia dohodnutej doby veci rovnakého (toho istého) druhu, pričom môže ísť o odplatný alebo bezodplatný právny vzťah. Tento právny vzťah nevyžaduje osobitnú formu, preto zmluva o pôžičke môže byť uzavretá ústne, konkludentne (mlčky) alebo v písomnej forme. Pojmovými znakmi zmluvy o pôžičke sú: a/ prenechanie veci na voľné nakladanie, b/ druhovo určené veci, c/ dočasnosť (prenechanie na dohodnutú dobu), d/ povinnosť vrátiť vec rovnakého druhu a e/
doba splatnosti jej vrátenia. Aj keď je zmluva o pôžičke neformálnym právnym úkonom, je reálnou zmluvou (kontraktom), čo znamená, že na uzavretie takejto zmluvy je treba, aby bol odovzdaný predmet pôžičky (peniaze) veriteľom dlžníkovi a to či už fyzickým predaním peňazí alebo napr. bezhotovostným spôsobom. V prípade, že účastníci takéhoto záväzkového právneho vzťahu uzavreli písomnú zmluvu, je k existencii vzniku (platnosti) takéhoto záväzku treba odovzdanie predmetu pôžičky. Ak účastníci síce uzavreli zmluvu o pôžičke v písomnej forme, ale k odovzdaniu predmetu pôžičky (peňazí) reálne (fakticky) nedošlo, potom takto urobený prejav účastníkov zmluvy o pôžičke nezodpovedá skutočnému stavu, ide len o pro forma uzavretú písomnú zmluvu o pôžičke, ktorá je absolútne neplatná. Odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi je teda predpokladom uzavretia zmluvy o pôžičke a základnou povinnosťou dlžníka je vrátiť vec rovnakého druhu, v rovnakom množstve a kvalite. K zmluve o pôžičke v zmysle ustanovenia § 657 OZ nedochádza len na základe dohody strán (účastníkov zmluvy) účinným prijatím návrhu na uzavretie zmluvy o pôžičke, ale až skutočným odovzdaním predmetu pôžičky dlžníkovi. Veriteľ, ktorý sa žalobou na súde domáha od dlžníka, aby mu vrátil požičané peniaze, musí v zmysle § 657 OZ splniť dôkaznú povinnosť podľa § 120 ods. 1 OSP, teda musí uniesť dôkazné bremeno nielen o tom, že s dlžníkom v určitom čase uzavrel zmluvu o pôžičke peňazí, ktoré mu mali byť v dohodnutej dobe dlžníkom vrátené, ale aj o tom, že tieto peniaze dlžníkovi skutočne požičal (prenechal mu ich, odovzdal mu ich) a to či už v hotovosti alebo formou bezhotovostného platobného styku.
Súd poukazuje aj na argumentáciu Najvyššieho súdu Českej republiky vo veci pod sp. zn. 33Cdo 3878/2008-138, keď judikoval, že ak k pôžičke dochádza na základe zmluvy, podľa ktorej veriteľ poskytne (prenechá), peniaze dlžníkovi, ktorý sa ich zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby, potom v spore o vrátenie požičanej sumy má žalobca bremeno tvrdenia, že so žalovaným dlžníkom uzavrel zmluvu o pôžičke, že mu poskytol finančné prostriedky a že žalovaný dlh riadne a včas nezaplatil. Dôkazné bremeno ohľadne tvrdenia, že bola uzavretá zmluva o pôžičke a že podľa nej bolo dlžníkovi plnené, spočíva na veriteľovi. Ak sú tieto skutočnosti preukázané, potom veriteľ uniesol dôkazné bremeno.
Pôžička je reálnym kontraktom a tak okrem samotného uzavretia zmluvy je treba ešte ďalší úkon, ktorým je prenechanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi. Z uvedeného vyplýva, že nielen samotným zmluvným dojednaním, ale i prenechaním predmetu pôžičky vzniká dlžníkovi záväzok vrátiť veriteľovi, čo mu bolo požičané a tomu zodpovedá právo veriteľa požadovať vrátenie pôžičky. Ak však nedošlo k prenechaniu peňazí či k bezhotovostnému prevodu dohodnutej sumy peňazí, potom nevznikol medzi zmluvnými stranami právny vzťah z pôžičky.
Podľa § 120 ods. 1 prvá veta OSP, účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.
Dôkaznú povinnosť môže účastník plniť od začiatku konania, v návrhu, vo vyjadrení k nemu, mimo týchto procesných úkonov, v rámci prípravy pojednávania, pri odročovaní pojednávaní. Povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia, ktoré sa uviedli v návrhu, vo vyjadrení navrhovateľa. Poslednou procesnou možnosťou splnenia dôkaznej povinnosti je okamih vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva na účastníkovi konania, bez ohľadu na jeho procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného. Splnenie dôkaznej povinnosti neznamená automaticky unesenie dôkazného bremena, je však jeho predpokladom.
Vykonaným dokazovaním bolo preukázané zo zhodných výpovedí účastníkov konania, že navrhovateľ poskytol odporkyni v 1. rade poskytol pôžičku na základe ústnej zmluvy dňa 10.12.2009 vo výške 1.500,- €, ktorej vrátenie odporkyňa v 1.rade nepreukázala a odporca v 2. rade sa stal dlžníkom tiež na základe ústnej zmluvy o pôžičke vo výške 1.900,- €, ktorú mu poskytol navrhovateľ z vlastnej pôžičky poskytnutej z Tatrabanky 28.9.2010, z ktorej sumy navrhovateľ potvrdil vrátenie sumy 120,- € a to je teda dlh odporcu v 2. rade činil 1.780,- €. Splatenie tejto pôžičky odporca v 2. rade nepreukázal žiadnym objektívnym a vieryhodným dôkazom. Písomné zmluvy o pôžičkách zo 16.6.2010 a zo dňa 9.10.2010 súd považoval za neplatné právne úkony, nakoľko v zmysle nich nedošlo k reálnemu odovzdaniu pôžičiek, ktoré sú v zmluvách uvedené, pričom zmluva o pôžičke je reálnym kontraktom, to znamená, že jej obsahom musí byť nielen dohoda strán o výške pôžičky, ale aj musí dôjsť k reálnemu odovzdaniu sumy a dodatočné vypracovanie zmluvy o pôžičke môže byť považované iba ako dôkaz potvrdzujúci, že došlo v predchádzajúcom období k poskytnutiu pôžičky, avšak predmetné zmluvy v zmysle teda nich nedošlo k poskytnutiu pôžičiek a súd teda neprihliada na tieto pôžičky. Nositeľom pôžičky, teda dlžníkom voči Poštovej banke je sám navrhovateľ, ktorému bola poskytnutá pôžička vo výške 5.000,- € a teda nemožno mať za to, že túto sumu požičal odporcovi v 2. rade, keď to nebolo potvrdené z výpovedí účastníkov a navyše ani nedošlo k platnému prevzatiu dlhu odporcom v 2.rade za dlh odporkyne v 1.radev zmysle ustanovenia § 531 Občianskeho zákonníka, preto argumentácia, že z pôžičky navrhovateľa, ktorú si vzal vo výške 5.000,- € a z ktorej mala byť splatená pôžička odporkyne v 1.rade odporcom v 2. rade je právne irelevantná. Ďalšia argumentácia týkajúca sa a notebooku a hodnoty notebooku je právne bezvýznamná, pretože predmetom sporu nebolo vydanie hnuteľnej veci, ktorú nadobudol do vlastníctva navrhovateľ, ktorý kúpil notebook zo spotrebiteľského úveru od spoločnosti Cetelem, vydania tejto veci sa nedomáhal, navyše navrhovateľ nepreukázal, že odovzdal odporkyni v 1. rade notebook a nebol mu vrátený, avšak tento nárok nemožno považovať za nárok z pôžičky, keďže sa ani nedomáha vydania hnuteľnej veci.
Na základe uvedeného súd zaviazal odporcov k zaplateniu sumy 1.500,- € u odporkyni v 1.rade, ktorá nepreukázala, že by túto sumu vrátila, avšak potvrdila, že pôžička jej bola poskytnutá a odporca v 2.rade je dlžný vychádzajúc zo zhodných výpovedí navrhovateľa a odporcu v 2.rade sumu 1.780,- €, pretože iné jeho tvrdenia v konaní neboli preukázané. Dôkaznú povinnosť mali odporcovia ohľadne preukázania skutočnosti splatenia pôžičiek navrhovateľovi.
Súd vo zvyšku preto návrh ako nedôvodne podaný zamietol. Súd zároveň zaviazal odporcov zaplatiť navrhovateľovi úroky z omeškania od 1.12.2012 tak, ako žiadal navrhovateľ. Nakoľko návrh navrhovateľa bol podaný 30.11.2012 tak deň nasledujúci po podaní návrhu možno považovať za deň, ktorým sa odporcovia dostali do omeškania, keďže v konaní nebolo bezpečne preukázané, ani aká bola dohoda medzi účastníkmi konania ohľadne splatenia pôžičky a teda podanie návrhu možno považovať za výzvu zo strany navrhovateľa, ktorý sa domáha vrátenia pôžičky.
Vo zvyšku súd návrh zamietol.
O trovách konania súd rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej podľa § 151 ods. 3 O.s.p.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Nitra. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.