Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2Er-974-2012.pdf
PDF · 81 KB
Case nature
Area
Subarea
2Er/974/2012
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica vo veci exekúcie oprávneného: Union zdravotná poisťovňa, a. s., so sídlom Bajkalská 29/A, 821 08 Bratislava, IČO: 36 284 831, proti povinnému: X. M., S.. XX. XX. XXXX, M. E.N. XX, XXX XX M. M., Š. J. V., na vymoženie pohľadávky vo výške 777,85 Eur s príslušenstvom, vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Ivanom Lutterom, Exekútorský úrad Bratislava, so sídlom Longobardská 1301/27, 851 10 Bratislava, pod spis. zn. EX 1902/12, takto
rozhodol:
Súd exekúciu zastavuje.
Povinná je povinná uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 51,78 Eur a to v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému na vymoženie pohľadávky vo výške 777,85 Eur s príslušenstvom, a to na základe vykonateľného rozhodnutia - výkazu nedoplatkov, ktorý vydala Union zdravotná poisťovňa, a.s. so sídlom v Bratislave, č.k. 0910027901 zo dňa 27. 10. 2010.
Poverením č. 5601 * 086602 zo dňa 13. 04. 2012 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Ivana Luttera, Exekútorský úrad Bratislava, so sídlom Pribinova 32 (t.č. Longobardská 1301/27), 851 10 Bratislava, ktorý ju vedie pod spis. zn. EX 1902/12.
Podaním, ktoré bolo tunajšiemu súdu doručené dňa 25. 08. 2014, súdny exekútor postúpil súdu návrh oprávneného na zastavenie exekúcie v súlade s ust. § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku. Oprávnený v podaní uviedol, že povinná dňa 30. 05. 2014 predložila Dohodu o ukončení mandátnej zmluvy dňom 31. 03. 2010 a dňa 16. 07. 2014 doložila oprávnenému Oznámenie poistenca/platiteľa poistného. Povinná tak dodatočne oprávnenému preukázala, že od 01. 04. 2010 sa už nepovažuje za platiteľa poistného ako SZČO a táto skutočnosť má vplyv na zmenu výšky preddavkov na poistné a nedoplatkov, ktoré si oprávnený voči povinnej uplatňuje. Oprávnený považuje za potrebné uviesť, že zrušenie exekučného titulu sám nezavinil, nakoľko v čase podania návrhu na vykonanie exekúcie nemal žiadnu vedomosť o tom, že povinná už nevykonáva činnosť na základe mandátnej zmluvy, keďže si povinná zákonnú oznamovaciu povinnosť nesplnila a relevantné skutočnosti oprávnenému preukázala až po začatí exekúcie. Vzhľadom na uvedené skutočnosti oprávnený navrhol, aby v prípade zastavenia exekúcie súd zaviazal na úhradu trov exekúcie povinnú. K návrhu na zastavenie exekúcie oprávnený pripojil aj "Oznámenie" zo dňa 09. 08. 2014, fotokópiu "Ukončenie mandátnej zmluvy", fotokópiu "Dohody o ukončení Mandátnej zmluvy" zo dňa 21. 03. 2010, "Upovedomenie o zrušení výkazu nedoplatkov" zo dňa 05. 08. 2014 a fotokópiu "Oznámenia poistenca/platiteľa poistného" zo dňa 16. 07. 2014.
Podľa § 58 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov (ďalej len "Exekučný poriadok") exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným.
Podľa § 17a zákona č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení zdravotná poisťovňa môže výkaz nedoplatkov zrušiť aj z vlastného podnetu, o čom písomne upovedomí platiteľa poistného.
Súd z predložených listinných dôkazov, mal preukázané, že rozhodnutie - výkaz nedoplatkov č. 0910027901 zo dňa 27. 10. 2010, ktorý vydala Union zdravotná poisťovňa, a.s., a ktorý je v danej exekúcii exekučným titulom, bol po začatí exekúcie podľa § 17a Zákona o zdravotnom poistení zrušený, a preto súd v súlade s citovaným ustanovením § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku exekúciu zastavil.
Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Súdny exekútor si uplatnil trovy exekúcie spolu vo výške 82,17 Eur /z toho odmena 33,19 Eur, náhrada hotových výdavkov 35,29 Eur, DPH 20 % z celých trov, t.j. 13,69 Eur/.
Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti patrí súdnemu exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 200 ods. 1 vety prvej Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.
Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
Podľa § 203 ods. 2 vety prvej Exekučného poriadku ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
Vzhľadom na to, že v danom prípade došlo k zastaveniu exekúcie bez zavinenia oprávneného, nakoľko si povinný nesplnil zákonom stanovenú oznamovaciu povinnosť, súd uložil povinnosť uhradiť súdnemu exekútorovi vzniknuté trovy exekúcie v súlade s vyššie citovaným ustanovením § 197 ods. 1 Exekučného poriadku povinnému, avšak nie v takej výške, v akej si ich súdny exekútor uplatnil.
Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení neskorších predpisov (ďalej len "vyhláška") ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak súd exekúciu zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.
Podľa § 14 ods. 2 vyhlášky paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eura.
Úkony exekučnej činnosti, ktoré sa odmeňujú paušálnou sumou upravuje § 15 vyhlášky.
Podľa § 22 vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti, táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Cestovné náhrady sa poskytujú podľa osobitného predpisu.
Súdny exekútor postupoval v súlade s Exekučným poriadkom a vyhláškou, keď si vyúčtoval odmenu za výkon exekučnej činnosti v minimálnej výške 33,19 Eur. Súdny exekútor preukázateľne vykonal aspoň úkon získanie poverenia na vykonanie exekúcie a teda mu nepochybne vznikol nárok na minimálnu odmenu.
Súd uvádza, že súdnemu exekútorovi patrí náhrada hotových výdavkov, tieto však musia byť nielen účelne vynaložené v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti, ale ich výška aj hodnoverným dokladom vyplývajúcim z obsahu konkrétneho exekučného spisu náležite preukázaná tak, aby súd mal dôvod na ich priznanie v rámci náhrady trov exekučného konania, a to v konkrétnej výške. Súdny exekútor si vyúčtoval hotové výdavky v celkovej výške 35,29 Eur, z toho poštovné 9,96 Eur, elektronické a telekomunikačné poplatky 3,32 Eur, administratívny materiál 7,90 Eur a archivácia 14,11 Eur. Súd po preštudovaní predloženého exekučného spisu EX 1902/2012 priznal súdnemu exekútorovi hotové výdavky - poštovné vo výške 9,96 Eur, t.j. v takej výške, v akej si ich súdny exekútor uplatnil vo vyúčtovaní.
Súd posudzoval tiež účelnosť a preukázateľnosť trov exekučného konania, preto neuznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov vo výške 3,32 Eur za elektronické a telekomunikačné poplatky. Súdny exekútor totiž nepreukázal nespochybniteľnú výšku predmetnej sumy. Súd uvádza, že súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov vrátane telekomunikačných výdavkov, tieto však musia byť nielen účelne vynaložené v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti, ale ich výška aj hodnoverným dokladom vyplývajúcim z obsahu konkrétneho exekútorského spisu náležite preukázaná tak, aby súd mal dôvod na ich priznanie v rámci náhrady trov exekúcie, a to v konkrétnej výške. Pokiaľ v exekútorskom spise takéto doklady obsiahnuté nie sú, nemôže ich súd v rámci náhrad priznať, ak by tieto položky trov súd len pasívne "prevzal" z vyúčtovania súdneho exekútora, bez potrebného zistenia a overenia ich výšky, postupoval by v rozpore s platnou úpravou týkajúcou sa odmeňovania súdnych exekútorov.
Súd posudzoval trovy exekučného konania aj z hľadiska účelnosti a preukázateľnosti. Súd neuznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov vo výške 7,90 za náhradu za administratívny materiál (kancelársky papier, obálky, spisový obal, archivovacie krabice atď.). Súdny exekútor jednak nepreukázal ich jednoznačnú existenciu, príp. nespochybniteľnú výšku. Súdny exekútor výšku výdavku nepreukázal a nešpecifikoval, na základe čoho bola vypočítaná v danej výške. Pokiaľ exekútorovi nejaké materiálové náklady vzniknú, súd má za to, že tieto sú zahrnuté v odmene podľa § 14 vyhlášky v spojení s § 25 vyhlášky. Súd uvádza, že súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov, tieto však musia byť účelne vynaložené v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti a hodnoverným dokladom vyplývajúcim z obsahu konkrétneho exekútorského spisu náležite preukázané tak, aby súd mal dôvod na ich priznanie v rámci náhrady trov exekúcie, a to v konkrétnej výške. Pokiaľ v exekútorskom spise takéto doklady obsiahnuté nie sú, nemôže ich súd v rámci náhrad priznať, pretože súdny exekútor ich vynaloženie v danej exekúcii žiadnym spôsobom nepreukázal. Ak by tieto položky trov súd len pasívne "prevzal" z vyúčtovania súdneho exekútora, bez potrebného zistenia a overenia, postupoval by v rozpore s platnou úpravou týkajúcou sa odmeňovania súdnych exekútorov. Súd priznal súdnemu exekútorovi len tie trovy, ktoré mu už reálne vznikli a boli reálne preukázané. Súd zároveň dodáva, že ak vyhláška v § 22 osobitne náklady na kancelársky papier, tlač a kopírovanie neuvádza, tak z toho jasne vyplýva, že úmyslom zákonodarcu bolo upraviť vyhláškou výšku odmeny za výkon exekučnej činnosti, v ktorej je zahrnutá aj náhrada za vykonané administratívne práce a náklady vzniknuté pri výkone administratívnych prác (§ 25 vyhlášky) a náhradu výdavkov v preukázateľnej výške; žiadne ďalšie výdavky osobitne nad rámec uvedeného (z uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici 13CoE/7/2013-21 zo dňa 12. 02. 2013). V tomto smere súd poukazuje na právny názor vyslovený v rozhodnutiach Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 17CoE/77/2010-44 zo dňa 26. 05. 2010, 17CoE/400/2011-49 zo dňa 21. 12. 2011, 13CoE/7/2013-21 zo dňa 12. 02. 2013, 15CoE/232/2011-40 zo dňa 13. 07. 2011, 17CoE/45/2012-74 zo dňa 30. 03. 2012.
Súd tiež nepriznal súdnemu exekútorovi už vyčíslené budúce náklady ako hotové výdavky - archivácia vo výške 14,11 Eur. Súd má za to, že tieto trovy si súdny exekútor vyúčtoval za doposiaľ nevykonané úkony, ktoré budú vykonané až po zastavení exekúcie a ktoré nesúvisia s účelným vykonaním exekúcie t.j. ide o tzv. budúce úkony. Po zastavení exekúcie súdny exekútor vykonáva už len administratívne úkony, za ktoré náhrada súdneho exekútora je už zahrnutá v jeho odmene.
Po vykonaných úpravách súd z uplatnených trov uložil povinnému uhradiť súdnemu exekútorovi trovy vo výške 51,78 Eur /z toho odmena 33,19 Eur, náhrada hotových výdavkov - poštovné 9,96 Eur, 20 % DPH z celých trov, t.j. 8,63 Eur/.
Z ustanovenia § 169 ods. 1 vety druhej zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len "OSP") vyplýva, že ak súd rozhodol o vykonateľnosti uznesenia až po jeho právoplatnosti (§ 171 ods. 3), uvedie dôvody, pre ktoré viazal vykonateľnosť až na právoplatnosť rozhodnutia.
Z dôvodovej správy k tomuto ustanoveniu vyplýva, že účelom novelizácie tohto zákonného ustanovenia bolo docieliť čo najskoršie rozhodnutie vo veci samej a tým dosiahnuť oveľa rýchlejšiu ochranu porušených subjektívnych práv. Keďže v danom prípade bola exekúcia zastavená (proces konania už nebeží), niet žiadneho dôvodu preto, aby nebola vykonateľnosť rozhodnutia viazaná až na jeho právoplatnosť.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné podať odvolanie do 15 dní od doručenia uznesenia, na tunajší súd, písomne v troch vyhotoveniach (§ 202 ods. 2 OSP). Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu (§ 374 ods. 4 OSP).
V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.
Odvolanie podľa § 205 ods. 2 OSP možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú podľa § 205a OSP pri odvolaní proti uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.