Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cob/37/2014

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu: SPEDGARANT, s.r.o., so sídlom Třebíčska 1833/4, 066 01 Humenné, IČO: 36497649, zastúpeného JUDr. Miroslavom Korchom, advokátom so sídlom Kukorelliho 1505/50, 066 01 Humenné proti žalovanému MollFAM SK, s.r.o., so sídlom Chemlonská 1, 066 01 Humenné, IČO: 36514918, zastúpenému JUDr. Petrom Barňákom, advokátom so sídlom Kukorelliho 58, 066 01 Humenné o zaplatenie 4.404,- eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Humenné č.k. -71 zo 4.3.2014, zhodou hlasov členov senátu takto

rozhodol:

M e n í uznesenie súdu prvého stupňa tak, že žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Miroslava Korcha trovy konania vo výške 874,63 eur, pozostávajúce z trov zaplateného súdneho poplatku vo výške 6,63 eur a z trov právneho zastúpenia vo výške 868,- eur, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Prvostupňový súd napadnutým uznesením uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi trovy konania vo výške 1667,30 eur, ktoré pozostávajú zo sumy 40,- eur, čo predstavuje paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, z trov právneho zastúpenia žalobcu vo výške 1620,67 eur, a z krátenej časti zaplateného súdneho poplatku vo výške 6,63 eur na účet právneho zástupcu žalobcu, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že uznesením zo 16.12.2013 č.k. konanie vo veci zastavil, a rozhodol aj o vrátení kráteného zaplateného súdneho poplatku žalobcovi. Zároveň upravil, že o trovách konania bude rozhodnuté samostatným uznesením do 30 dní po právoplatnosti uznesenia vo veci samej.

Právny zástupca žalobcu následne doručil súdu vyčíslenie trov konania, podľa ktorého si uplatňoval náhradu vo výške celkom 1.627,30 eur, z toho trov právneho zastúpenia vo výške 1.620,67 eur. Konanie vo veci bolo zastavené na základe späťvzatia podanej žaloby. Späťvzatie však bolo realizované po tom, čo žalovaný uplatňovanú pohľadávku po podaní žaloby žalobcovi zaplatil. Za takéhoto stavu je dôvod na priznanie náhrady trov konania v zmysle ust. veta druhá . Žalobca má v zmysle ust. , Obch. zák. a podľa nar. vl. SR č., aj nárok na náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške jednorázovej sumy 40,-eur.

Žalobcovi tak bola priznaná na náhrade trov právneho zastúpenia suma 1620,67 eur, za 8 úkonov právnej služby (špecifikovaných dôvodoch rozhodnutia súdu prvého stupňa), 8x náhrada tzv. režijného paušálu po 7,81 eur, a zvýšenie tarifnej odmeny o DPH. Okrem toho bola priznaná už spomenutá

paušálna náhrada výdavkov vo výške 40,- eur. K tomu sa pripočítala aj náhrada zaplateného súdneho poplatku, ktorý sa nevracal vo výške 6,63 eur.

Proti tomuto uzneseniu včas podal odvolanie žalovaný. Nesúhlasí so záverom súdu prvého stupňa o povinnosti nahradiť žalobcovi trovy konania. Pre postup vedúci k náhrade trov konania žalobcu je potrebné mať na zreteli obe podmienky, ktoré vyplývajú z ust. veta druhá , t.j. musí ísť o žalobu, ktorá bola podaná dôvodne, a musí byť späťvzatie žaloby reakciou na správanie sa žalovaného po podaní žaloby. Žalovaný sa podaným odporom proti podanej žalobe bránil tým, že žalobca nijakým spôsobom nepreukázal, že má voči žalovanému splatné pohľadávky, pričom takúto obranu overiť v súdnom konaní žalobca zmaril tým, že žalobný návrh zobral späť. Žalovaný so späťvzatím žaloby nesúhlasil, ale táto jeho obrana bola právne neúčinná, práve s odkazom na ust. . Žalovaný mal v konaní záujem preukázať, že k zaplateniu faktúr zo strany žalovaného došlo riadne a včas. Napriek tomu prvostupňový súd uznesením zo 16.12.2013 -68 predčasne rozhodol o zastavení konania, naviac svoje rozhodnutie dostatočne, či vôbec neodôvodnil. Žalovaný poukazuje na to, že podľa vzájomnej dohody štatutárnych zástupcov účastníkov záväzok žalovaného zanikol po dvoch sumárnych platbách po 2.300,- eur, a to 10.6.2013 a dňa 10.7.2013. Počnúc mesiacom apríl 2013 žalovaný podľa uvedenej dohody splácal žalobcovi každý mesiac platbu 2.300,- eur. Žalovaná istina v predmetnej veci bola zaslaná na účet žalobcu, ako súčasť dvoch sumárnych platieb. V predmetnej veci podľa žalovaného treba o náhrade trov konania rozhodnúť na základe zavinenia na zastavení konania podľa procesného hľadiska. V zmysle judikatúry ak navrhovateľ vezme návrh späť, v zásade platí, že zastavenie konania zavinil, a je preto povinný nahradiť trovy konania žalovaného. Súd preto mal rozhodnúť o povinnosti žalobcu nahradiť žalovanému trovy súdneho konania. Vytýka súdu prvého stupňa, že po späťvzatí žaloby rozhodoval o paušálnej náhrade výdavkov vo výške 40,- eur v rámci náhrady trov konania, aj keď ide o hmotnoprávny nárok žalobcu, a tento bol bez náležitého odôvodnenia aj samostatným uznesením prisúdený, čím došlo aj k procesnému pochybeniu súdu. Vytýka súdu prvého stupňa aj to, že žalobcovi bola priznaná náhrada trov za v prevažnej miere neúčelné úkony, ktoré spočívali v opakovaných podaniach čiastočných späťvzatí návrhu. Navrhuje preto, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmenil tak, že „súd žalobu zamietne“ a žalovanému sa prizná náhrada trov konania vo výške 405,17 eur. Uplatňuje aj nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 106,26 eur.

Ďalším podaním zo dňa 23.6.2014, doručeným odvolaciemu súdu 1.7.2014, označeným ako doplnenie odvolania žalovaného, žalovaný navrhoval uznesenie súdu prvého stupňa zrušiť a vrátiť mu vec na ďalšie konanie, alternatívne ho zmeniť tak, že súd žalobu zamieta a žalovanému sa prizná náhrada trov konania vo výške 405,17 eur so súčasným uplatnením náhrady trov odvolacieho konania vo výške 212,52 eur. Ako dôvod uviedol, že medzi účastníkmi prebieha viacero súdnych sporov vyvolaných žalobcom, a to na rovnakom princípe ako toto konanie. Jedno z týchto konaní o zaplatenie 636,- eur s prísl. prebiehalo aj na Krajskom súde v Prešove pod sp.zn. a o veci bolo rozhodnuté rozsudkom zo dňa 8.4.2014. V odvolacom konaní bolo doplnené dokazovanie o slovenský preklad e- mailovej korešpondencie medzi účastníkmi konania zo dňa 26.3.2013, z ktorej vyplýva, že v tento deň žalovaný poslal v prílohe prehľad aktuálnych faktúr, s tým, že tieto faktúry boli uhradené nasledovne: 2.300,- eur mesačne v nasledujúcich štyroch mesiacoch od 10/04, pričom zvyšných 676,- eur bude započítaných na náklady žalovaného z dôvodu ním nevykonanej náklady v piatok. Tieto platby zahŕňali aj úhradu faktúr č. 20130058 zo dňa 17.1.2013 vo výške 1.500,- eur splatných 18.3.2013, faktúry č. 20130123 zo dňa 31.1.2013 v sume 480,- eur splatnej 1.4.2013 a faktúry č. 20130127 zo dňa 31.1.2013 v sume 336,- eur splatnej 1.4.2013. Uvedené faktúry sú predmetom tohto konania. Už z uvedeného tak vyplýva, že tvrdenie žalovaného, že jeho záväzok uplatnený žalobcom žalobou zo dňa 24.5.2013 zanikol zaplatením dvoch sumárnych platieb po 2.300,- eur, bolo preukázané v konaní vedenom na Krajskom súde v Prešove pod sp.zn. . Postup žalobcu s odkazom na ust. § 330 ods. 1 Obch. zák., keď použil úhradu zo dňa 10.6.2013 a zo dňa 10.7.2013 na splatenie najskôr splatných záväzkov považuje žalovaný za nezákonný a priečiaci sa dobrým mravom, a odporujúci uvedenej dohode uzavretej žalobcom so žalovaný o postupnom splácaní záväzkov.

Žalobca v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu uviedol, že žalovaný obsahom podaného odvolania sám vyvracia svoje vlastné tvrdenia, ktoré ani logicky neobstoja. Predmetom konania bolo zaplatenie odplát za vykonanú prepravu podľa predložených daňových dokladov. Návrh na vydanie

platobného rozkazu v predmetnej veci bol podaný až 24.5.2013 po splatnosti všetkých faktúr, ktoré sú predmetom tohto konania. Naviac sám žalovaný v podanom odpore potvrdil, že jeho záväzok zanikol zaplatením, ako súčasť dvoch sumárnych platieb vo výške každejpo 2.300,- eur, a to dňa 10.6.2013 a 10.7.2013. Poukazuje na to, že na Okresnom súde Humenné sa vedie niekoľko vecí rovnakých účastníkov konania, a v každom z podaných odporov žalovaný tvrdil, že zaplatil pohľadávky žalobcu už pred podaním návrhu. V podaných odporoch súčasne žalovaný uvádza, že v období od 10.4.2013 do 11.9.2013 zaplatil všetky svoje záväzky voči žalobcovi, avšak do pozornosti súdu žalobca dáva ten rozpor, že následne žalovaný ešte platil žalobcovi 10.10.2013 sumu 2.300,- eur, 12.11.2013 vo výške 2.300,- eur, 11.12.2013 sumu 208,- eur a 6.2.2014 sumu 2.581,45 eur. Podľa žalobcu je nelogické, aby žalovaný platil už zaplatené záväzky. Takéto tvrdenie žalovaného je tak podľa žalobcu účelovým. Aj obrana žalovaného, poukazujúca na potrebu výsluchu štatutárneho zástupcu žalovaného je účelovou. V už spomenutých viacerých právnych veciach rovnakých účastníkov konania sa realizovalo viac ako 30 pojednávaní, vždy bez prítomnosti štatutárneho zástupcu žalovaného. Žalobca pritom nikdy nevyjadril žiaden súhlas so zmenou záväzkov, čo do splatnosti. Odvolávanie sa žalovaného na nejakú dohodu je preto účelovým. Žalovaný svojimi úhradami pripísanými na bankový účet žalobcu neurčil, ktorý svoj záväzok voči žalobcovi plní. Postup žalobcu pri zúčtovaní prijatých platieb zodpovedá aplikácii ust. § 330 ods. 1 druhá veta Obch. zák.. Plnenia žalovaného v predmetnej veci na uplatnené nároky boli realizované až po podaní žaloby, a kritérium procesného zavinenia na zastavení konania je potrebné posudzovať z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu medzi tým, čo žalujúca strana v konaní požadovala, resp. že akého výsledku sa domáhala a skutočnosťou, pre ktorú žalujúca strana neskôr vzala žalobu späť, s tým, aby konanie bolo zastavené. Navrhuje preto rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdiť a uplatňuje si aj náhradu trov odvolacieho konania vo výške 202,86 eur za úkon právnej služby - vyjadrenie k podanému odvolaniu.

Krajský súd v Prešove ako súd odvolací ( ) preskúmal napadnuté uznesenie i konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. , . Bol teda viazaný dôvodmi podaného odvolania, nad rámec ktorých nebol oprávnený, ani povinný rozhodnutie súdu prvého stupňa preskúmavať. Výnimkou by mohli byť len vady konania, pokiaľ by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Podané odvolanie prejednal odvolací súd bez nariadenia pojednávania ( ).

V predmetnej veci je napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa, ktorým mal súd rozhodnúť len o náhrade trov konania. V tejto súvislosti je potrebné mať na zreteli to, že uznesením č.k. -68 zo 16.12.2013 prvostupňový súd v celom rozsahu zastavil konanie o podanom žalobnom návrhu. Súd akceptoval dispozičné oprávnenie žalobcu nakladať s podanou žalobou, a ak tento písomnými podaniami zo dňa 13.6.2013, 8.8.2013, 14.8.2013 a 16.9.2013 oznámil súdu, že na žalobnom návrhu uplatňujúcom nároky na zaplatenie ceny prepravy s príslušenstvom netrvá, a zobral tento žalobný návrh v celom rozsahu späť, bolo konanie aj postupom podľa , zastavené. Uznesenie o zastavení konania nadobudlo právoplatnosť, a za takéhoto stavu aj záväznosť pre účastníkov, ale i pre konajúci súd (, ).

V konaní uplatňovaná paušálna náhrada nákladov v spojení s uplatňovaním pohľadávky vo výške 40,- eur s odkazom na aplikáciu Obch. zák. nie je súčasťou náhrady trov konania priznávaných úspešnému účastníkovi v konaní v zmysle ust. a nasl. , či pri zastavení konania v zmysle ust. . Jedná sa o hmotnoprávny nárok veriteľa, ktorý mu vzniká bez potreby osobitného upozornenia dlžníka, a ktorého výška je ustanovená nariadením vlády SR. Pretože sa jedná o hmotnoprávny nárok, považuje sa za príslušenstvo pohľadávky veriteľa a je postavený na roveň úroku z omeškania. V dôsledku toho tento nárok tvorí vec samú. Ak žalobca zobral v celom rozsahu žalobný návrh vo veci samej späť, zastavením konania v celom rozsahu došlo aj k zastaveniu konania v tejto časti. Nárok na náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur nemôže byť preto premietnutý do náhrady trov tohto konania. Ak prvostupňový súd ho pojal do náhrady trov konania už v rámci len samostatného uznesenia o náhrade trov konania, pomýlil sa, pretože takúto paušálnu náhradu v rámci náhrady trov konania nemožno žalobcovi priznať.

Pre rozhodnutie o náhrade trov konania v súvislosti so zastavením konania treba vychádzať z aplikácie ust. . V predmetnej veci je nepochybným to, že žalobca uplatnil nároky titulom zaplatenia ceny realizovaných prepráv tak, ako to špecifikoval s odkazom na pripojené faktúry, i na medzinárodné nákladné listy. Žalobný návrh bol doručený súdu prvého stupňa 24.5.2013. Nároky uplatnené žalobcom v konaní boli splnené až po podaní žaloby na súd. Z obsahu tohto konania, ale ani z obsahu iných vecí prejednávaných odvolacím súdom tých istých účastníkov (napr. , či , na ktoré odkazuje samotný žalovaný) nevyplýva skutočnosť, na základe ktorej by došlo k dohode účastníkov konania o zmene splatnosti v konaní uplatňovaných nárokov. Skutočnosti, na ktoré poukazuje žalovaný v podaní z 23.6.2014, boli uplatnené po uplynutí odvolacej lehoty. Na tieto už nemožno prihliadať v zmysle ust. . Dôvody odvolania môže totiž odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. Vo včas podanom odvolaní žalovaný neoznačil, ani netvrdil dôkaz, ktorý by mal viesť k záveru o nedôvodnosti podaných žalôb s poukazom na odloženú splatnosť.

Za takéhoto stavu odvolací súd sa stotožňuje so súdom prvého stupňa, že dôvodným bol postup na priznanie náhrady trov žalobcovi s odkazom na ust. veta druhá . Pre správanie sa žalovaného, t.j. pre plnenie uplatnených nárokov po podaní žaloby bol vzatý späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, preto žalobcovi patrí náhrada účelne vynaložených trov konania. Medzi také nepochybne patrí zostávajúca nevracaná časť zaplateného súdneho poplatku vo výške 6,63 eur, ale aj náhrada trov právneho zastúpenia. Pri náhrade trov právneho zastúpenia však treba mať na zreteli to, že každý úkon, každé platenie týchto výdavkov musí byť spojené aj s naplnením požiadavky účelnosti takýchto nákladov. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca realizoval okrem iného 4 úkony, ktorými čiastočne bral žalobný návrh späť, a to podaniami zo dňa 13.6.2013 (v rozsahu 492,03 eur s prísl.), zo dňa 8.8.2013 (v rozsahu 1007,97 eur s prísl.), zo dňa 14.8.2013 (v rozsahu 2.185,52 eur s prísl.) a zo dňa 16.9.2013 (v rozsahu 850,48 eur s prísl.). V krátkom časovom rozpätí realizácie týchto úkonov neboli súdom prvého stupňa vydávané uznesenia o čiastočnom zastavení konania. Všetky tieto úkony napokon boli posúdené súdom prvého stupňa a v neposlednom rade aj akceptované účastníkmi konania, ako úkony, ktoré viedli k zastaveniu celého konania. Za takéhoto stavu účelnosť trov právneho zastúpenia vo vzťahu k späťvzatiu podanej žaloby treba vyhodnotiť tak, že v zásade ide o jeden procesný úkon realizovaný advokátom, ktorý viedol k zastaveniu konania v celom rozsahu. Preto možno za účelne vynaložené výdavky spojené s uplatňovaním práva na súde posúdiť v predmetnej veci náklady spojené s úkonmi advokáta, a to prevzatím a prípravou zastúpenia, s podaním žaloby, s realizáciou písomného vyjadrenia k odporu proti platobnému rozkazu a s realizáciou zo späťvzatia žaloby (pričom v tejto poslednej položke sa tarifná odmena prizná len raz). Okrem toho je zo spisu zrejmé, že sa zástupca žalobcu zúčastnil aj pojednávania v deň 6.12.2013. Z obsahu zápisnice o pojednávaní však vyplýva, že išlo o nemeritórne pojednávanie, na ktorom zástupca žalobcu len potvrdil to, že realizovanými písomnými podaniami bol žalobný návrh vzatý späť v celom rozsahu. Preto za tento úkon právnej služby možno priznať tarifnú odmenu v rozsahu 1/4.

V rámci rozhodovania o náhrade trov konania treba mať na zreteli aj to, aký návrh na priznanie náhrady trov konania bol podaný, teda akým spôsobom žalobca nárok uplatňoval (zodpovedajúco ust. ). V konaní bolo totiž uplatnené viacero peňažných nárokov, z ktorých každý z nich mohol byť uplatnený samostatnou žalobou a pri určovaní výšky tarifnej odmeny advokáta bolo možné vychádzať aj z aplikácie Vyhl č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov. Ak však žalobca zvolil výpočet taký, aký vyplynul zo súčtu hodnôt týchto vecí a zvolil si pre neho „nevýhodnejšiu“ alternatívu, treba s ním realizovaného vyčíslenia vychádzať. Pri takomto postupe pri aplikácii , , , , možno priznať celkom na náhrade trov právneho zastúpenia žalobcovi sumu 4x po 161, eur, t.j. 644, eur, 1x 40,25 eur s pripočítaním tzv. režijného paušálu 5x 7,81 eur ( cit. vyhl.) t.j. 39, eur a po pripočítaní DPH podľa cit. vyhl. t.j. 144, eur, celkom náhrada trov právneho zastúpenia predstavuje sumu 868,- eur.

Z týchto dôvodov odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa zmenil, a priznal žalobcovi náhradu trov konania v celkovej výške 874,63 eur, so špecifikáciou trov zaplateného súdneho poplatku vo výške 6,63 eur a trov právneho zastúpenia vo výške 868,- eur. Náhradu trov zaplatí žalovaný na účet právneho zástupcu žalobcu zodpovedajúco ust. .

V odvolacom konaní mali účastníci len čiastočný úspech, preto pri aplikácii , odvolací súd rozhodol, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

Uvedené rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 ( v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.