Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8C-41-2014.pdf
PDF · 155.78 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
SK-8C/41/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Svidník samosudcom JUDr. Matúšom Tarcalom v právnej veci žalobcu Quantum Credit a.s., so sídlom Tomášikova 23/C, 821 01 Bratislava, IČO: 47 248 980, právne zastúpeného PERSPECTA Legal, s.r.o., so sídlom Tomášikova 23/C, 821 01 Bratislava, IČO: 36 668 745, proti žalovanej Y. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. H. 12, XXX XX J. H., o zaplatenie 700,68 eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Súd určuje, že zmluvná podmienka obsiahnutá v Zmluve o pripojení zo dňa 11.8.2011 a to v bode 6., podľa ktorej „Podmienkou aktivácie benefitov podľa tohto CV je súčasné objednanie služby Magio Internet Security. Cena za poskytovanie doplnkovej služby Magio Internet Security počas prvých troch mesiacov je zahrnutá v cene programu Internet (Magio Internet Turbo/Turbo Solo). Po skončení tejto doby bude cena Magio Internet Security účastníkovi účtovaná podľa platnej tarify“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.
II. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 250,41 Eur s úrokom z omeškania 9% ročne zo sumy 75,40 Eur od 18.12.2011 do zaplatenia, 9% ročne zo sumy 65,68 Eur od 18.1.2012 do zaplatenia, 9% ročne zo sumy 78,39 Eur od 18.2.2012 do zaplatenia, 9% ročne zo sumy 30,94 Eur od 18.3.2012 do zaplatenia a to všetko v mesačných splátkach po 20 Eur a to vždy do 21-vého dňa v mesiaci na účet žalobcu, počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku až do úplného vyrovnania, pod hrozbou straty výhody splátok.
III. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .
IV. Žiadny z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou podanou na Okresnom súde Svidník dňa 25.09.2014 domáhal, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť mu sumu vo výške 700,68 eur s úrokom z omeškania 9% ročne zo sumy 77,90 eur od 18.12.2011 do zaplatenia, 9% ročne zo sumy 68,18 eur od 18.01.2012 do zaplatenia, zo sumy 80,89 eur od 18.02.2012 do zaplatenia, 9% ročne zo sumy 33,44 eur od 18.03.2012, 9% ročne zo sumy 440,27 eur od 18.04.2012 do zaplatenia a nahradiť mu na účet jeho právneho zástupcu náhradu za zaplatený súdny poplatok 42,- eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 142,78 eur.
Žalobca žalobu odôvodnil tým, že uzavrel dňa 20.11.2013 zmluvu so spoločnosťou Slovak Telekom o postúpení pohľadávok, v zmysle ktorej došlo k postúpeniu pohľadávky voči žalovanej zo spoločnosti Slovak Telekom, a.s. (ďalej aj „právny predchodca“) na žalobcu. Nárok uplatnený žalobou odôvodnil tým, že jeho právny predchodca uzavrel dňa 11.08.2011 so žalovanou v zmysle § 43 zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách Zmluvu o pripojení, predmetom ktorej bolo zriadenie TP (telefónnej prípojky), program TP - fyzické osoby pre osobnú potrebu, zriadenie TP + samoinštalácia + VRI, UNI
120. Taktiež s ňou dňa 11.08.2011 uzatvoril Zmluvu o pripojení, predmetom ktorej bolo zriadenie VRI (vysokorýchlostný internet), zriadenia TP + samoinštalácia + VRI. Na základe zmluvy poskytol právny predchodca žalobcu žalovanej plnenie riadne a včas. Z účtovných dokladov žalobca zistil, že žalovaná faktúry do dnešného dňa neuhradila a nakoľko si nesplnila zmluvnú povinnosť, bola jej vystavená aj faktúra na zmluvnú pokutu. Vystavené boli faktúry č. 7733998145 splatná dňa 17.12.2011 na sumu 77,90 eur; č. 3734995794 splatná dňa 17.01.2012 na sumu 68,18 eur; č. 3735997399 splatná dňa 17.02.2012 na sumu 80,89 eur; č. 3736989777 splatná dňa 17.03.2012 na sumu 33,40 eur a č. 3737981468 splatná dňa 17.04.2012 na sumu 440,27 eur. Okrem týchto nárokov si žalobca uplatnil aj zákonný úrok z omeškania.
Žalovaná v písomnom vyjadrení k žalobe uviedla, že dlh voči spoločnosti T-com potvrdzuje, avšak nakoľko je jej 5 členná rodina v hmotnej núdzi, dlh navrhuje splácať na základe splátkového kalendára po 20 eur mesačne.
Na prejednanie veci nariadil súd pojednávanie, na ktoré sa nedostavil žalobca. Svoju neúčasť ospravedlnil procesnou hospodárnosťou konania a súhlasil s rozhodnutím vo veci v zmysle petitu žaloby aj bez jeho účasti na pojednávaní. Vzhľadom na uznanie nároku zo strany žalovanej žiadal vo veci rozhodnúť rozsudkom na základe uznania. Žalobca súhlasil s návrhom žalovanej na povolenie splátok dlhu po 20,- eur mesačne.
Na nariadenom pojednávaní súd konal v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. v neprítomnosti žalobcu, vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalovanej a oboznámením so spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav veci:
Právny predchodca žalobcu (spoločnosť Slovak Telekom, a.s.) uzatvoril so žalovanou dňa 11.08.2011 dve Zmluvy o pripojení podľa zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách, ktorých predmetom bolo a) zriadenie TP (telefónnej prípojky) + samoinštalácia + VRI, súčasťou čoho bol volací program „Uni 120“ s 24 mesačnou viazanosťou, ďalej len „pevná linka“. Súčasne poskytol žalovanej koncové zariadenie (Siemens AS200) za akciovú cenu 1,- euro (zmluva č. 9904389257) a b) VRI - vysokorýchlostný internet, Zriadenie TP + samoinštalácia + VRI, súčasťou čoho bola služba „Magio internet Turbo 2“ (zmluva č. 9904389259). Zmluva č. 9904389259 obsahuje ustanovenie (bod 6 na 4. strane zmluvy), podľa ktorého podmienkou aktivácie benefitov podľa tohto CV je súčasné objednanie služby Magio Internet Security. Cena za poskytovanie doplnkovej služby Magio Internet Security počas prvých troch mesiacov je zahrnutá v cene programu Internet (Magio Internet Turbo/Turbo Solo). Po skončení tejto doby bude cena Magio Internet Security účastníkovi účtovaná podľa platnej tarify.
Žalovaná sa uvedenými zmluvami zaviazala za poskytované služby platiť: za službu „Uni 120“ (pevnú linku) 11,95 eur mesačne (9,96 eur + DPH) a cenu podľa platnej Tarify ST a za službu „Magio internet Turbo 2“ (internet) 15,98 eur mesačne (13,32 eur + DPH).
Právny predchodca žalobcu si voči žalovanej vyfakturoval poskytnuté služby za obdobie od 01.11.2011 do 30.11.2011 faktúrou č. 7733998145 splatnou dňa 17.12.2011 vo výške 77,90 eur (balík Uni 120 a poplatky za hovory spolu vo výške 54,01 eur bez DPH, poplatok za službu Magio internet Turbo 2 vo výške 13,32 eur bez DPH, poplatok za službu Magio internet Security vo výške 2,09 eur bez DPH, odpis elektronickej faktúry vo výške 0,60 eur, mínus zľava z hovorného vo výške -5,10 eur, DPH vo výške 12,98 eur), za obdobie 01.12.2011 až 31.12.2011 faktúrou č. 3734995794 splatnou dňa 17.01.2012 vo výške 68,18 eur (balík Uni 120 a poplatky za hovory spolu vo výške 43,64 eur bez DPH, poplatok za službu Magio internet Turbo 2 vo výške 13,32 eur bez DPH, poplatok za službu Magio internet Security vo výške 2,09 eur bez DPH, zmluvná pokuta za nedodržanie doby viazanosti 3,50 eur, odpis elektronickej faktúry vo výške 0,60 eur, mínus zľava z hovorného vo výške -5,75 eur, DPH vo výške 10,78 eur), za obdobie od 01.01.2012 do 31.01.2012 faktúrou č. 3735997399 splatnou dňa 17.02.2011 vo výške 80,89 eur (balík Uni 120 a poplatky za hovory spolu vo výške 58,39 eur bez DPH, poplatok za službu Magio internet Turbo 2 vo výške 13,32 eur bez DPH, poplatok za službu Magio internet Security vo výške 2,09 eur bez DPH, odpis elektronickej faktúry vo výške 0,60 eur, mínus zľava z hovorného vo výške -6,99 eur, DPH vo výške 13,48 eur), za obdobie od 01.02.2012 do 29.02.2012 faktúrou č. 3736989777 splatnou dňa 17.03.2011 vo výške 33,44 eur (balík Uni 120 a poplatky za hovory spolu vo výške 11,86 eur bez DPH, poplatok za službu Magio internet Turbo 2 vo výške 13,32 eur bez DPH, poplatok za službu Magio internet Security vo výške 2,09 eur bez DPH, odpis elektronickej faktúry vo výške 0,60 eur, DPH vo
výške 5,57 eur) a zmluvné pokuty faktúrou č. 3737891468 splatnou dňa 17.04.2012 vo výške 440,27 eur (pokuta 2011 vo výške 100,- eur, pokuta Siemens AS200 vo výške 39,33 eur, pokuta za akciové zriadenie linky vo výške 38,- eur, pokuta Magio Internet vo výške 220,- eur, pokuta vo výške 42,22 eur a odpis elektronickej faktúry 0,60 eur + 0,12 eur DPH).
Z oznámenia o postúpení pohľadávky spoločnosti Slovak Telekom súd zistil, že pohľadávka, ktorá je predmetom tohto konania (vyúčtovaná faktúrami č. 7733998145, 3734995794, 3735997399, 3736989777 a 3737981468 vo výške 700,68 eur) spolu s príslušenstvom bola postúpená na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 20.11.2013 k uvedenému dňu zo spoločnosti Slovak Telekom, a.s. na spoločnosť Quantum Credit, a.s..
Žalovaná na nariadenom pojednávaní uviedla, že s návrhom súhlasila z dôvodu, že vie, že zmluvu podpísala. Nevie ale čo je predmetom konania, aké nároky sú voči nej uplatňované, pretože tomu nerozumie. Nemá ani tušenie, čo je to zmluvná pokuta a nevie, že by jej povinnosť na jej zaplatenie mala byť uložená. Taktiež nevie, že súčasťou zmluvy mala byť služba Magio internet Security a ani to, že jej takáto služba bola fakturovaná. Jediné, čo ju v čase uznávania návrhu zaujímalo je to, aby sa mohla dohodnúť na splátkach, pretože si nemôže dovoliť zaplatiť dlh naraz.
Podľa § 524 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
Podľa § 43 ods. 1, 2 zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení účinnom ku dňu uzavretia zmlúv o pripojení (11.08.2011) zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa. Podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.
Podľa § 5 ods.7 zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách účastník je ten koncový užívateľ, ktorý uzavrel s podnikom poskytujúcim verejné služby zmluvu o pripojení.
Podľa § 42 ods.1 písm. a) zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách podnik má právo na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do troch mesiacov od posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb.
Podľa § 42 ods.2 písm. b) zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách účastník má právo na poskytnutie verejnej služby rozsahu dohodnutom v zmluve a za cenu podľa tarify.
Podľa § 42 ods.4 písm. a) a b) zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách účastník je povinný používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom, so zmluvou o pripojení a so všeobecnými podmienkami a platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe dokladu o vyúčtovaní.
Podľa § 544 ods. 1, 2 OZ ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty, alebo určený spôsob jej určenia.
Podľa § 40 ods. 1 OZ ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný. Podľa § 37 ods. 1 OZ právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. Podľa § 41 OZ ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.
Podľa § 52 ods. 1 až 4 OZ spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, a k tieto podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 2 OZ za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Podľa § 53 ods. 4 OZ za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy, b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky spotrebiteľa, c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví, d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo zodpovednosti za škodu, e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, ak spotrebiteľ neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi, f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi to neumožňujú, g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty, h) prikazujú spotrebiteľovi, aby splnil všetky záväzky aj vtedy, ak dodávateľ nesplnil záväzky, ktoré vznikli, i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve, j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú na zvýšenie ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia, k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku, l) obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana, m) v prípade čiastočného alebo úplného nesplnenia záväzku zo strany dodávateľa neprimerane obmedzujú alebo vylučujú možnosť spotrebiteľa domáhať sa svojich práv voči dodávateľovi vrátane práva spotrebiteľa započítať pohľadávku voči dodávateľovi, n) spôsobujú, že platnosť zmluvy uzatvorenej na dobu určitú sa po uplynutí obdobia, na ktorú bola zmluva uzavretá, predĺži, pričom spotrebiteľovi priznávajú neprimerane krátke obdobie na prejavenie súhlasu s predĺžením platnosti zmluvy, o) ktoré oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou, alebo ktoré priznávajú právo zmluvu vykladať iba dodávateľovi, p) obmedzujú zodpovednosť dodávateľa, ak bola zmluva uzavretá sprostredkovateľom, alebo vyžadujú uzavretie zmluvy prostredníctvom sprostredkovateľa v osobitnej forme, r) vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.
Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa. Ak sa rozhodnutie súdu podľa odseku 1 týka len časti zmluvnej podmienky, dodávateľ je povinný splniť povinnosť uvedenú v odseku 1 v rozsahu tejto časti.
Podľa § 153 ods. 3 a 4 O.s.p. súd môže v rozsudku, ktorý sa týka sporu zo spotrebiteľskej zmluvy, aj bez návrhu vysloviť, že určitá podmienka používaná v spotrebiteľských zmluvách dodávateľom je neprijateľná; v takom prípade súd uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dojednané v spotrebiteľskej zmluve. Ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve alebo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky alebo mu na základe takejto podmienky súd uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dojednané v spotrebiteľskej zmluve.
Podľa článku 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.
Podľa článku 7 ods. 1 tejto Smernice členské štáty zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a subjektov hospodárskej súťaže existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov.
Podľa § 517 ods.1, 2 OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení platnom ku dňu omeškania žalovanej výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Ak sa počas trvania omeškania zmení základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky a ak je to pre veriteľa výhodnejšie, výška úrokov z omeškania je o 7 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka, v ktorom trvá omeškanie; táto základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky sa použije počas celého tohto polroka.
Podľa § 160 ods. 1 O.s.p. ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa § 151 ods. 1 O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.
Podľa § 142 ods. 2 O.s.p. ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
Podľa § 153a ods. 1 O.s.p. ak počas konania žalovaný uzná pred súdom nárok uplatnený žalobou alebo jeho základ alebo ak sa žalobca vzdá pred súdom svojho nároku, súd rozhodne rozsudkom na základe uznania alebo vzdania sa nároku.
Podľa § 153a ods. 3 O.s.p. rozsudkom na základe uznania alebo vzdania sa nároku nemožno rozhodnúť spor, ktorý účastníci nemôžu skončiť súdnym zmierom.
Vzhľadom na uznávací prejav žalovanej a návrh žalobcu na rozhodnutie vo veci rozsudkom na základe uznania nároku sa súd v prvom rade zaoberal týmto návrhom a dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky na rozhodnutie rozsudkom na základe uznania. V zmysle citovaného ustanovenia § 153a ods. 3 O.s.p. totiž nie je možné rozhodnúť rozsudkom na základe uznania spor, ktorý účastníci nemôžu skončiť súdnym zmierom. Aj keď Občiansky súdny poriadok expressis verbis nestanovuje, ktoré spory nemôžu účastníci skončiť súdnym zmierom, podľa názoru súdu medzi takéto spory je potrebné zaradiť aj konania, v ktorých si dodávateľ uplatňuje voči spotrebiteľovi nárok na zaplatenie peňažnej sumy vyplývajúci z neprijateľnej zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve.
Predmetné Zmluvy o pripojení sú zmluvami spotrebiteľskými podľa citovaného ustanovenia § 52 OZ, čo nebolo ani zmluvnými stranami namietané (právny predchodca žalobcu pri uzatváraní a plnení zmlúv konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a žalovaná nie), kde právny predchodca žalobcu vystupoval v pozícii dodávateľa a žalovaná vystupovala v pozícii spotrebiteľa. Špecifikom spotrebiteľských zmlúv je to, že ide o zmluvy formulárové (vopred pripravené dodávateľom pre vopred neurčený počet spotrebiteľov) a tak v prípade, že takáto zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, sú tieto podmienky totožné s podmienkami v ďalších zmluvách uzatvorených s ďalšími spotrebiteľmi. V zmysle citovaných ustanovení (§ 153 ods. 3 a 4 O.s.p.) v spojení s judikatúrou Súdneho dvora EÚ (viď napr. rozsudok Súdneho dvora zo dňa 14.06.2012 vo veci C-618/10 Banco Espaňol Crédito SA proti Joaqín Calderón Camino, rozsudok zo dňa 16.11.2010 vo veci veci C- 76/10 Pohotovosť, s.r.o. proti N. a pod.) má súd nielen možnosť, ale dokonca povinnosť z úradnej moci (ex offo) preskúmať prípadnú nekalú povahu zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve. Podľa spomenutého rozsudku Súdneho dvora vo veci C-618/10 Banco Espaňol Crédito SA cit.: "Smernica Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že jej odporuje právna úprava členského štátu, akou je právna úprava dotknutá vo veci samej, ktorá vnútroštátnemu súdu rozhodujúcemu o návrhu na vydanie platobného rozkazu neumožňuje ani a limine, ani v ktorejkoľvek inej fáze konania ex offo preskúmať prípadnú nekalú povahu podmienky týkajúcej sa úrokov z omeškania, ktorá je súčasťou zmluvy uzatvorenej medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom, ak spotrebiteľ nepodá odpor". Súd považuje za nepochybné, že určenie neprijateľnej zmluvnej podmienky v zmysle citovaného ustanovenia § 53a ods. 1 O.s.p. sleduje naplnenie cieľa smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách upraveného v citovanom článku 6 a to zabezpečiť, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa vnútroštátneho práva neboli záväzné pre spotrebiteľa. Určenie neprijateľnej zmluvnej podmienky v zmysle tohto ustanovenia podľa názoru súdu presahuje individuálne záujmy konkrétneho spotrebiteľa a má dosah aj na neurčitý počet spotrebiteľov, ktorí by mohli byť v budúcnosti poškodení účinkami ďalšieho používania neprijateľnej zmluvnej podmienky v spotrebiteľských zmluvách s nimi uzatváranými. Napĺňanie cieľa Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách je medzinárodným záväzkom štátu (Slovenskej republiky), pričom je však nutné mať na zreteli aj prednosť komunitárneho práva (právne záväzných aktov Európskych spoločenstiev a Európskej únie) pred zákonmi Slovenskej republiky vyjadrenú v druhej vete článku 7 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.
V prejednávanej veci síce žalovaná v písomnom vyjadrení k žalobe uviedla, že nárok uznáva, na nariadenom pojednávaní ale ozrejmila, že vie len o tom, že podpisovala zmluvu s právnym predchodcom žalobcu, avšak netuší, z čoho konkrétne uplatnený nárok pozostáva, pretože tomu nerozumie. Chce len, aby jej dlh bolo povolené uhradiť v splátkach, pretože jej finančná situácia nedovoľuje zaplatiť ho celý naraz. Ak by súd vyhovel návrhu žalobcu a rozhodol o žalobe rozsudkom na základe uznania bez toho, aby podrobil uplatnený nárok súdnej kontrole neprijateľnosti zmluvných podmienok, konal by v rozpore s cieľom Smernice Rady 93/13/EHS. Navyše by tak urobil za existencie vážnych pochybností o skutočnom význame prejavenej vôle žalovanej uznať uplatnený nárok. Súd nevylučuje, že zo strany žalovanej ako nedostatočne informovaného spotrebiteľa (či už vo vzťahu k hmotnoprávnemu základu uplatneného nároku ale aj procesným právnym predpisom upravujúcim konanie pred súdom, zmyslu uznania nároku a pod.) došlo k rezignácii či už zo strachu z toho, že bola voči nej podaná žaloba (súdu je známe z jeho činnosti, že ľudia neznalí právnych predpisov majú často až prehnaný rešpekt voči súdu a sú ochotní uznať aj nedôvodné nároky, len aby voči nim nebolo vedené súdne konanie a to najmä v prípadoch, ak proti nim stojí spoločnosť s právnym zastúpením, prípadne vlastným právnym oddelením), obavy z vyhovenia žaloby a uloženia povinnosti zaplatiť celú žalovanú sumu naraz (žalovaná požiadala o možnosť splácať dlžnú sumu v splátkach, a tak nie je vylúčené, že nárok uznala ako ústupok, aby jej bolo vyhovené), nedostatku argumentačných dôvodov odporujúcich podanej žalobe (žalovaná sa vyjadrila k žalobe na výzvu súdu, a teda si vyjadrením len splnila uloženú povinnosť. Pokiaľ ale nedisponovala dostatočnými informáciami a dôkazmi, ktoré by spochybňovali uplatnený nárok, boli jej možnosti rozporovať uplatnený nárok obmedzené. To však, v zmysle uvedeného, nezbavuje súd povinnosti preskúmať nárok z hľadiska neprijateľnosti zmluvných podmienok z úradnej moci). Súd týmto nekonštatuje, že by bolo nevyhnutné pri rozhodovaní rozsudkom na základe uznania (§ 153a O.s.p.) zakaždým skúmať (a dokazovať) vôľu žalovaného pri jeho uznávacom prejave, avšak považoval za potrebné na vyššie uvedené skutočnosti poukázať s ohľadom na špecifické postavenie spotrebiteľa v zmluvných vzťahoch ako „slabšej zmluvnej strany“, ktoré sa nepochybne prenáša aj do sféry procesnoprávnej (postavenia spotrebiteľa v súdnom konaní). V tejto súvislosti súd poukazuje aj na bod 54 vyššie uvedeného rozsudku Banco Espaňol, podľa ktorého cit. "vzhľadom na celkovú podobu, priebeh a osobitosti konania o platobnom rozkaze uvedené v bodoch 50 až 52 tohto rozsudku existuje nezanedbateľné riziko, že dotknutí spotrebitelia nepodajú požadovaný odpor buď z dôvodu mimoriadne krátkej lehoty stanovenej na tento účel, alebo z dôvodu, že ich od výkonu práva na obranu môžu odradiť trovy spojené so súdnou žalobou, ktoré vzniknú v pomere k výške napadnutého dlhu, alebo z dôvodu, že nepoznajú alebo si neuvedomujú rozsah svojich práv, alebo napokon z dôvodu, že návrh na vydanie platobného rozkazu má obmedzený obsah, a teda nemajú kompletné informácie". Aj keď sa uvedený rozsudok týkal konania o platobnom rozkaze, podľa názoru súdu je možné závery o neznalosti alebo neuvedomovaní si svojich práv ako aj nedostatku informovanosti vzťahovať aj na spotrebiteľov v štádiu konania, v ktorom sa spotrebitelia (ako žalovaní) vyjadrujú k podanej žalobe.
Pokiaľ ide o možnosť rozhodnúť o uplatnenom nároku na zaplatenie peňažnej sumy vyplývajúcom zo zmluvy obsahujúcej neprijateľné podmienky rozsudkom na základe uznania (§ 153a O.s.p.) v konaní, v ktorom je žalovaný spotrebiteľ, tak súd považuje za potrebné poukázať aj na to, že napr. ustanovenie § 153b ods. 5 O.s.p. výslovne stanovuje, že takýto spor nie je možné rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie (obdobne to platí aj pre možnosť vydania platobného rozkazu podľa § 172 ods. 9 O.s.p.). Aj keď je pravdou, že rozsudok pre zmeškanie a rozsudok na základe uznania nároku súd dva samostatné inštitúty, oba sú založené na predpoklade neodporovania žalobe zo strany žalovaného. Pokiaľ nie je možné v prípade žaloby smerujúcej voči spotrebiteľovi na zaplatenie peňažnej sumy vyplývajúcej zo zmluvy obsahujúcej neprijateľné podmienky rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie, ale bolo by možné o takejto žalobe rozhodnúť rozsudkom na základe uznania nároku, potom by absolútne pasívni spotrebitelia ignorujúci výzvu súdu na vyjadrenie sa k žalobe boli vo výhodnejšom postavení ako spotrebitelia, ktorí si povinnosť vyjadriť sa k žalobe splnia, avšak pre nedostatok argumentácie odporujúcej žalobe, nedostatočnej znalosti alebo neuvedomovania si vlastných práv, nárok uznajú. Nároky voči žalovaným spotrebiteľom, ktorí sú v konaní nečinní a nerešpektujú výzvy súdu by tak boli preskúmavané z hľadiska prieskumu neprijateľných zmluvných podmienok, avšak nároky voči žalovaným spotrebiteľom, ktorí si svoju povinnosť splnili, nie.
V prejednávanej veci súd vykonal prieskum neprijateľnosti zmluvných podmienok v zmluvách, od ktorých sa odvíja žalobcom uplatnený nárok a vzhľadom na vyššie uvedené (ako aj ďalšiu časť odôvodnenia
tohto rozsudku) dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky na rozhodnutie rozsudkom na základe uznania nároku.
Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou bol založený záväzkový vzťah, a to dvoma Zmluvami o pripojení zo dňa 11.08.2011, na základe ktorých právny predchodca žalobcu zriadil a žalovanej poskytoval telekomunikačné služby tzv. pevnej linky s volacím programom „Uni 120“ (zmluva č. 9904389257) a internet - službu „Magio internet Turbo 2“ (zmluva č. 9904389259), pričom žalovaná sa zaviazala za program Uni 120 platiť mesačne sumu 11,95 eur (9,96 eur + DPH) a za uskutočňované hovory sadzbu podľa Tarify a za službu Magio internet Turbo 2 sumu 15,98 eur (13,32 eur + DPH). Z prehľadu faktúr (ktoré žalovaná nerozporovala) bolo zistené, že žalovaná nezaplatila načas faktúry za služby poskytnuté právnym predchodcom žalobcu a to za obdobie 01.11.2011 až 30.11.2011 (faktúra č. 7733998145 splatná dňa 17.12.2011), za obdobie 01.12.2011 až 31.12.2011 (faktúra č. 3734995794 splatná dňa 17.01.2012), za obdobie 01.01.2012 až 31.01.2012 (faktúra č. 3735997399 splatná dňa 17.02.2012) a za obdobie 01.02.2012 až 29.02.2012 (faktúra č. 3736989777 splatná dňa 17.03.2012). Žalovanej bola zo strany právneho predchodcu žalobcu vystavená aj faktúra č. 3737981468 s dátumom splatnosti 17.04.2012 na zaplatenie zmluvných pokút v celkovej výške 440,27 eur. Pohľadávka bola na základe zmluvy o postúpení pohľadávok postúpená právnym predchodcom žalobcu na žalobcu.
Súd preskúmal dôvodnosť uplatnených nárokov žalobcu (ich presná špecifikácia v jednotlivých faktúrach je na strane 3 ods. 3 tohto odôvodnenia) a dospel k záveru, že nároky sú dôvodné: z faktúry č. 7733998145 v rozsahu 75,40 eur, z faktúry č. 3734995794 v rozsahu 65,68 eur, z faktúry č. 3735997399 v rozsahu 78,39 eur a z faktúry č. 3736989777 v rozsahu 30,94 eur, t.j. spolu vo výške 250,41 eur. Tie pozostávajú z pravidelných mesačných poplatkov za služby Magio internet Turbo 2 a program Uni 120 v cene dojednanej v zmluvách, zasielanie odpisu elektronickej faktúry a poplatkov za volania z pevnej linky (žalovaná nerozporovala rozsah a ani cenu vyfakturovaných hovorov).
Nároky sú nedôvodné z každej z uvedených faktúr v rozsahu 2,50 eur (poplatok za službu Magio internet Security) a taktiež v rozsahu uplatnenom faktúrou č. 3737981468 (zmluvné pokuty).
Právny predchodca žalobcu si faktúrami č. 7733998145, 3734995794, 3735997399 a 3736989777 uplatňoval voči žalovanej okrem vyššie uvedených a priznaných nárokov aj poplatok za službu Magio internet Security vo výške 2,50 eur (2,09 eur + 20% DPH) mesačne. Z obsahu zmluvy č. 9904389259 súd zistil, že tak konal podľa zmluvného ustanovenia uvedeného v bode 6. tejto zmluvy, v zmysle ktorého „Podmienkou aktivácie benefitov podľa tohto CV je súčasné objednanie služby Magio Internet Security. Cena za poskytovanie doplnkovej služby Magio Internet Security počas prvých troch mesiacov je zahrnutá v cene programu Internet (Magio Internet Turbo/Turbo Solo). Po skončení tejto doby bude cena Magio Internet Security účastníkovi účtovaná podľa platnej tarify. Účastník môže kedykoľvek požiadať o bezplatnú deaktiváciu tejto doplnkovej služby“.
Toto zmluvné dojednanie je pevne zakomponované do formulárovej zmluvy - zmluvy o pripojení, a tak je nepravdepodobné, že by spotrebiteľ mal možnosť do znenia formulárovej zmluvy zasiahnuť
- zmeniť jej obsah. Súd nemá pochybnosť o tom, že toto ustanovenie nebolo zmluvnými stranami individuálne dojednané, ale bolo vopred pripravené dodávateľom. To potvrdila aj samotná žalovaná na nariadenom pojednávaní, keď uviedla, že nevedela, že jej nejaká služba Magio internet Security bola aktivovaná a ani nevie, o akú službu ide. Aj keď je táto služba prezentovaná (podľa formulácie vytvorenej dodávateľom) ako služba doplnková, zo znenia zmluvného dojednania je zrejmé, že jej aktivácia ja podmienkou aktivácie benefitov podľa cenového výmeru. Ani z obsahu samotnej zmluvy nie je možné vyvodiť, že by mal spotrebiteľ možnosť uvedenú službu odmietnuť a ani to, že by si jej aktiváciu výslovne vyžiadal. Navyše uvedené zmluvné dojednanie je v zmluve umiestnené tak, že splýva s inými zmluvnými dojednaniami - je uvedené na poslednej (štvrtej) strane textu zmluvy drobným písmom a nie v podstatne prehľadnejšej časti zmluvy, upravujúcej s príslušným zvýraznením (v bodoch a zvýraznených rámčekoch) predmet zmluvy (strana 1 a 2 zmluvy). Súd ma tak pochybnosti o tom, či spotrebiteľ v čase uzatvárania zmluvy vedel, že súčasťou zmluvy je aj uvedená služba.
Súd týmto nespochybňuje užitočnosť služby Magio internet Security a ani jej kvalitu (súdu je známe, že ide o dobre hodnotený produkt v oblasti internetovej bezpečnosti) a že v prípade jej využívania zo strany spotrebiteľa z nej spotrebiteľ môže mať úžitok. Avšak za problematický považuje spôsob ponúkania
tejto služby spotrebiteľom a to vo forme skrytej podmienky aktivácie benefitov cenového výmeru, t.j. akciovej ceny vysokorýchlostného internetového pripojenia v rámci ponúkaného internetového balíka „Magio internet Turbo“. Je to najmä cena internetového balíka (v spojení s rýchlosťou pripojenia a prípadnými obmedzeniami pripojenia), ktorá rozhoduje pri voľbe spotrebiteľa a ktorou dodávateľ oslovuje spotrebiteľov ako potenciálnych zákazníkov na trhu. Súd považuje za neprijateľné, aby „akciová cena“ služby, ktorá je prostriedkom na oslovenie potenciálneho zákazníka, bola následne v zmluvnej formulácii podmieňovaná aktiváciou služby, ktorá je skrytá v zmluvných ustanoveniach a pri ktorej hrozí objektívne nebezpečenstvo toho, že o nej spotrebiteľ ani nevedel. Navyše toto zmluvné dojednanie nezohľadňuje ani to, či spotrebiteľ uvedenú službu potrebuje (spotrebiteľ môže v tom čase disponovať platnou licenciou bezpečnostného softwarového balíka iného poskytovateľa, ktorý využíva, prípadne môže mať zakúpený a aktivovaný bezpečnostný softwarový balík toho istého poskytovateľa, ktorý je možné zakúpiť aj individuálne a nezávisle od uzatvorenia zmluvy o pripojení) alebo že ju bude reálne využívať. Z obsahu zmluvy o pripojení vyplýva, že internetové pripojenie malo byť po podpise zmluvy zabezpečené žalovanou formou samoinštalácie a tak súd nemá pochybnosti o tom, že aj samotné inštalovanie bezpečnostného softwaru, ktorý je predmetom služby Magio internet Security a jeho následná aktivácia mala byť vykonaná žalovanou formou samoinštalácie. Žalovaná na pojednávaní uviedla, že nevie, o akú službu ide, a tak je nepravdepodobné, že by službu, ktorá jej bola predmetnými faktúrami účtovaná, aj reálne využívala.
Krajský súd v Prešove vo veci 18Co/109/2011 konštatoval, že cit. ,,neprijateľnou zmluvnou podmienkou je podmienka,, ktorá vyvoláva v neprospech spotrebiteľa, ako slabšej zmluvnej strany, hrubú nerovnováhu. Znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa nielen podmienka, ktorá je neprimeraná (napr. neprimeraná sankcia za porušenie záväzku spotrebiteľa), ale aj podmienka, ktorá je neurčitá alebo je v rozpore s „ratio legis“ zákonného ustanovenia, podľa ktorého bola dojednaná (napr. úroky z omeškania nad limit podľa nar. vl. 87/1995 Z.z.). Za neprijateľnú považuje odvolací súd aj zmluvnú podmienku, ktorá vyjadruje finančný záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané a slúži v skutočnosti záujmom dodávateľa (tzv. teória skutočného plnenia spomínaná najčastejšie v súvislosti s poplatkami v spotrebiteľských úverových vzťahoch)“.
Neprijateľné podmienky nie sú taxatívne vypočítané a súdna prax ich môže judikovať so zreteľom na skutkové a právne okolností prípadu. Súdy členských štátov môžu judikovať, ktoré zmluvné podmienky sú nekalé (porov. C 237/02, Freiburger Kommunalbauten cit. ,„Vnútroštátnemu súdu prislúcha určiť, či zmluvná podmienka, ako je tá, ktorá je predmetom sporu vo veci samej, spĺňa kritériá požadované na to, aby ju bolo možné kvalifikovať v zmysle článku 3 ods. 1 smernice 93/13 ako nekalú.“
Aj napriek tomu, že uvedené zmluvné dojednanie obsahuje možnosť bezplatnej deaktivácie služby na žiadosť zákazníka (spotrebiteľa), súd takúto formuláciu nepovažuje za dostatočnú. Vyžaduje si totiž aktívny prístup zo strany spotrebiteľa, ktorý môže byť vzhľadom na vyššie uvedené nebezpečenstvo toho, že o aktivovaní tejto služby ani nemusí vedieť, problematický. Zmluvné dojednanie nie je formulované tak, že ak chce spotrebiteľ po uplynutí akciového obdobia službu naďalej (avšak už za poplatok) využívať, môže si ju aktivovať (prípadne vykonať úkon, ktorý by bolo možné považovať za súhlas s jej využívaním za poplatok), ale je formulovaná tak, že ak ju nechce mať spoplatnenú, musí si ju deaktivovať. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že v zmysle citovaného ustanovenia § 54 ods. 2 O.s.p. v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší, ako aj na nemeckú názorovú líniu týkajúcu sa výkladu zmluvných dojednaní v spotrebiteľských zmluvách (s ktorou sa stotožňuje). Vrchný krajinský súd v Brandenburgu (Brandenburgisches Oberlandesgericht) v rozhodnutí z 21.06.2006 č. k. 7 U 17/06 konštatoval, že „Pri skúmaní neprijateľnej povahy zmluvných podmienok súd v súlade s rozhodovacou líniou Spolkového súdneho dvora (BGH) potvrdil, že je potrebné vychádzať z najneprijateľnejšieho výkladu, aký pri posudzovaných zmluvných podmienkach vôbec prichádza do úvahy“. Pri aplikácii teórie najnepriaznivejšieho výkladu súd dospel k záveru, že zmluvná formulácia vyžadujúca od spotrebiteľa aktivitu smerujúcu k deaktivácii služby, o ktorej ani nemusel mať spotrebiteľ vedomosť, pretože inak bude táto služba bez ohľadu na jej reálne využívanie spoplatnená, je spôsobilá poškodiť spotrebiteľa.
Z vyššie uvedených dôvodov zmluvná podmienka obsiahnutá v Zmluve o pripojení zo dňa 11.8.2011 a to v bode 6., podľa ktorej „Podmienkou aktivácie benefitov podľa tohto CV je súčasné objednanie služby Magio Internet Security. Cena za poskytovanie doplnkovej služby Magio Internet Security počas prvých troch mesiacov je zahrnutá v cene programu Internet (Magio Internet Turbo/Turbo Solo). Po skončení
tejto doby bude cena Magio Internet Security účastníkovi účtovaná podľa platnej tarify“ spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, pretože zaväzuje spotrebiteľa na peňažné plnenie za službu, ktorá nebola výslovne spotrebiteľom objednaná a splynula s ostatnými zmluvnými podmienkami tak, že o nej spotrebiteľ nemusel mať ani vedomosť. Súd preto túto zmluvnú podmienku v súlade s § 53a ods. 1 OZ a § 153 ods. 3 a 4 O.s.p. vyhlasuje za neprijateľnú tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Z toho dôvodu súd nepriznal žalobcovi nárok na zaplatenie poplatkov za túto službu vyúčtovaných faktúrami č. 7733998145, 3734995794, 3735997399 a 3736989777 v rozsahu 2,50 eur (2,09 eur + 20% DPH) v každej z faktúr, a vyúčtované nároky tak priznal: z faktúry č. 7733998145 v rozsahu 75,40 eur (77,90 eur mínus 2,50 eur), z faktúry č. 3734995794 v rozsahu 65,68 eur (68,18 eur mínus 2,50 eur), z faktúry č. 3735997399 v rozsahu 78,39 eur (80,89 eur mínus 2,50 eur) a z faktúry č. 3736989777 v rozsahu 30,94 eur (33,44 eur mínus 2,50 eur), t.j. spolu vo výške 250,41 eur.
Pokiaľ ide o faktúru č. 3737981468, tak ňou si právny predchodca žalobcu uplatnil voči žalovanej nároky na zmluvné pokuty a to: pokuta 2011 vo výške 100,- eur, pokuta Siemens AS200 vo výške 39,33 eur, pokuta za akciové zriadenie linky vo výške 38,- eur, pokuta Magio Internet vo výške 220,- eur, pokuta za wifi router vo výške 42,22 eur a odpis elektronickej faktúry 0,60 eur + 0,12 eur DPH.
V zmysle citovaného ustanovenia § 544 OZ zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty, alebo určený spôsob jej určenia. Pre dodržanie písomnej formy zmluvnej pokuty je nevyhnutné, aby zmluvné ustanovenie upravujúce zmluvnú pokutu bolo súčasťou zmluvy alebo iného dokumentu podpísaného zmluvnými stranami. Súčasťou zmlúv o pripojení sú zmluvné ustanovenia, podľa ktorých: a) v zmluve č. 9904389257 - ak účastník využíval benefity v zmysle bodu A alebo bodu B tohto cenového výmeru, zaväzuje sa zaplatiť ST zmluvnú pokutu za nedodržanie 24 mesačnej doby viazanosti vo výške 100,- eur (bod 11 zmluvy) a b) v zmluve č. 9904389259 sú stanovené zmluvné pokuty za porušenie záväzku využívať službu internet počas 24-mesačnej doby viazanosti vo výške 220,- eur a osobitne pri programe Magio internet Turbo 2 pri kúpe wifi routra vo výške 42,22 eur.
Zmluvy tak osobitne neustanovujú zmluvné dojednania o zmluvných pokutách vyúčtovaných ako „Pokuta Siemens AS200“ vo výške 39,33 eur a „Pokuta za akciové zriadenie linky“ vo výške 38,- eur. Žalobca nepreukázal, že by jeho právny predchodca so žalovanou uzatvoril osobitnú zmluvu týkajúcu sa týchto zmluvných pokút alebo existenciu iného dokumentu podpísaného zmluvnými stranami, súčasťou ktorého sú takéto zmluvné dojednania. Aj za predpokladu, že by predmetné zmluvné dojednania boli súčasťou Cenníka pripojeného k zmluve alebo všeobecných obchodných podmienok, neznamenalo by to dodržanie zákonom vyžadovanej písomnej formy zmluvnej pokuty (ako je vyššie uvedené, vyžaduje sa dokument podpísaný zmluvnými stranami). Taktiež nemožno konštatovať, že by aj prípadný odkaz na iný dokument upravený v zmluve bolo možné považovať za spôsob určenia zmluvnej pokuty. Pod spôsobom určenia zmluvnej pokuty je potrebné chápať určitý mechanizmus výpočtu výšky zmluvnej pokuty a nie odkaz na dokument naformulovaný jednou zmluvnou stranou. Na potvrdenie správnosti tohto záveru odvolací súd dáva do pozornosti konštatovanie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo vzťahu k písomnej forme dojednania v spotrebiteľskej zmluve vo veci 2Cdo/245/2010: „Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne výmenných listoch, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli. V konaní nebola zo strany účastníkov doložená rozhodcovská zmluva vo forme osobitnej zmluvy. Základná podmienka pre konštatovanie existencie rozhodcovskej zmluvy vo forme rozhodcovskej doložky k zmluve je písomná forma. Písomná forma je zachovaná, ak je obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami.“
Vo vzťahu k uplatneným zmluvným pokutám, ktoré boli upravené v zmluvách, t.j. pokute za nedodržanie doby viazanosti (vo faktúre označenej ako „Pokuta 2011“) podľa zmluvy č. 9904389257 vo výške 100,- eur, pokute za nedodržanie doby viazanosti (vo faktúre označenej ako „pokuta Magio Internet“) podľa zmluvy č. 9904389259 vo výške 220,- eur a pokute za nedodržanie doby viazanosti pri kúpe wifi routra vo výške 42,22 eur, tak tu je nutné uviesť, že zmluvné dojednania upravujúce uvedené zmluvné pokuty za nedodržanie doby 24 mesačnej viazanosti nezohľadňujú žiadnym spôsobom to, v ktorom období v priebehu viazanosti malo dôjsť k porušeniu zmluvných povinností žalovanou. Súd pritom poukazuje na viackrát judikovanú neprijateľnosť takto formulovaných dojednaní o zmluvných pokutách. Napr. v rozsudku Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Co/113/2010 zo dňa 20.09.2011 krajský súd konštatoval, že
„Žalobca uplatňuje od žalovaného sankciu v podobe zmluvnej pokuty za porušenie akejkoľvek zmluvnej povinnosti a vo výške, ktorá je nezmenená bez ohľadu na to, aký čas zostáva do konca doby viazanosti. Môže teda nastať situácia, že spotrebiteľ zaplatí 23 paušálnych mesačných poplatkov, zostáva mu iba jeden poplatok a pre jeho nezaplatenie uplatní žalobca rovnakú zmluvnú pokutu, ako v prípade, keď sa dostane do omeškania spotrebiteľ na začiatku existencie zmluvného vzťahu. Podmienky, za akých žalobca dohaduje zmluvnú pokutu v štandardných zmluvách poškodzujú spotrebiteľa. Neprimeranosť sankcie sa prejavuje osobitne v spojení s časovým aspektom, keďže spotrebiteľ je viazaný rovnakou výškou zmluvnej pokuty bez ohľadu na to, či dôjde k porušeniu zmluvnej povinnosti na začiatku alebo konci doby viazanosti. Odvolací súd nijako nepopiera význam zmluvnej pokuty. Uznáva jej osobitosti v porovnaní s úrokmi z omeškania, teda nepopiera popri sebe ani uplatňovanie úrokov z omeškania a zmluvnej pokuty. Muselo by sa však jednať o zmluvnú pokutu, ktorá obstojí v rámci súdnej kontroly neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách so zreteľom na povahu, obsah a všetky osobitosti právneho úkonu. Pretože podmienky, za akých žalobca dohoduje zmluvnú pokutu v štandardných zmluvách podľa názoru odvolacieho súdu poškodzujú spotrebiteľa“. V rozsudku sp. zn. 2Co/131/2010 zo dňa 29.06.2011 Krajský súd v Prešove konštatoval, že „Podstatným v tomto smere je, že takto dojednané zmluvné pokuty zaväzovali žalovanú k ich zaplateniu v prípade porušenia zmluvy počas celej doby viazanosti, teda 24 mesiacov a to aj v prípade, ak si účastník zmluvy plnil svoju povinnosť odoberať služby poskytované žalobcom, riadne platil ich úhradu až do doby krátko pred uplynutím doby viazanosti, pričom v prípade nezaplatenia poslednej úhrady mal povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu stále v plnej výške. V tomto smere žalobca nerozlišoval medzi prípadmi, kedy spotrebiteľ ukončí zmluvu jeden mesiac pred uplynutím doby viazanosti, alebo keď sa tak stane na začiatku doby viazanosti. V oboch týchto prípadoch je spotrebiteľ viazaný rovnakou výškou zmluvnej pokuty, čo je potrebné považovať za neprijateľné“. S uvedenými názormi sa súd stotožňuje, zmluvné pokuty za nedodržanie doby viazanosti nezohľadňujúce dobu, v ktorej došlo k porušeniu povinnosti žalovanou považuje za neprijateľné a tým neplatné (§ 53 ods. 5 OZ). Z uvedených dôvodov žiadna zo zmluvných pokút vyúčtovaná faktúrou č. 3737981468 a tým aj celá faktúra nebola vyúčtovaná dôvodne, a preto žalobca nemá nárok ani na náhradu za odpis tejto nedôvodne vystavenej faktúry vo výške 0,60 eur + DPH.
Žaloba je tak dôvodná čo do istiny len v rozsahu zaplatenia 250,41 eur.
Žalovaná sa so splnením svojho záväzku dostala do omeškania, keď neuhradila cenu za poskytnuté služby v lehote splatnosti, a tak jej vznikla povinnosť okrem dlžnej sumy zaplatiť žalobcovi i úroky z omeškania v súlade s ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 ods. 1 Nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z.z., t.j. v sadzbe o 8 percentuálnych bodov vyššej ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. V čase vzniku omeškania so zaplatením jednotlivých faktúr (december 2011 až marec 2012) bola základná úroková sadzba ECB vo výške 1,00%, teda výška úroku z omeškania činí v tomto prípade 9,00 % ročne. Žalovaná sa dostala do omeškania prvým dňom po lehote splatnosti jednotlivých faktúr a tak je povinná zaplatiť okrem istiny 250,41 eur aj úroky z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 65,68 Eur od 18.1.2012 do zaplatenia, zo sumy 78,39 Eur od 18.2.2012 do zaplatenia a zo sumy 30,94 Eur od 18.3.2012 do zaplatenia.
Žalovaná potvrdením vystaveným Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bardejov, pracovisko Svidník zo dňa 18.11.2014 preukázala, že spolu s členmi domácnosti poberá pomoc v hmotnej núdzi, a tak jej súd podľa druhej vety § 160 ods. 1 O.s.p. povolil splácať dlžnú sumu v splátkach po 20,- eur mesačne vždy do 21-vého dňa v mesiaci počnúc dňom právoplatnosti rozsudku až do úplného vyrovnania pod hrozbou straty výhody splátok, s čím súhlasil aj žalobca.
V prevyšujúcej časti súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
O trovách konania účastníkov konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 142 ods. 2 O.s.p. v spojení s ustanovením § 151 ods. 1 O.s.p.. Žalobca síce bol úspešný v časti o zaplatenie 250,41 eur s príslušenstvom., avšak v prevyšujúcej časti (v časti o zaplatenie sumy 450,27 eur s príslušenstvom) súd žalobu zamietol. Úspech žalobcu je tak nepatrný v porovnaní s úspechom žalovanej, a keďže žalovaná si právo na náhradu trov konania neuplatnila, súd rozhodol tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania (§ 142 ods. 2 O.s.p.).
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia jeho písomného vyhotovenia na Krajský súd v Prešove cestou tunajšieho súdu.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§205 ods.1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona číslo 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v znení neskorších predpisov.