Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

18C/193/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudkyňou JUDr. Lenkou Kvasnicovou v právnej veci navrhovateľky R. I. bytom M. XX/XX, XXX XX I. X., štátnej občianky Slovenskej republiky, zastúpenej Mgr. Soňou Beznákovou, advokátkou so sídlom Štúrova 76/11, Dubnica nad Váhom proti odporcovi Ing. W. I., bytom M. XX/ XX, XXX XX I. X., štátnemu občanovi Slovenskej republiky, zastúpenému Mgr. Pavlom Michalíkom, advokátom so sídlom Pred poľom 8, Trenčín, o určenie príspevku na výživu rozvedenej manželky takto

rozhodol:

Odporca je povinný prispievať navrhovateľke na výživu rozvedenej manželky sumou 80,-Eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred s účinnosťou od právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšnej časti sa návrh zamieta.

Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Navrhovateľka žiadala, aby súd určil odporcovi prispievať na jej výživu sumou 616 eur mesačne, resp. 250 eur mesačne. Uviedla, že manželstvo s odporcom bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Trenčín č. k. -18 zo dňa 24.09.2013. Poznamenala, že od roku 2008 je poberateľkou invalidného dôchodku, ktorý predstavuje sumu vo výške 334,70 Eur mesačne. Na základe posudku lekára jej bola určená miera poklesu schopnosti zárobkovej činnosti nad 70 %. Pre zhoršujúci sa zdravotný stav si ani v budúcnosti nebude môcť zabezpečiť príjem vlastnou prácou. Žije spoločne s plnoletým nezaopatreným synom v 3-izbovom byte. Syn V. bol od roku 2010 študentom City University of Seatle v Trenčíne. V školskom roku 2013/2014 ukončil na tejto univerzite štúdium a od septembra 2014 pokračuje v štúdiu v zahraničí. Navrhovateľka ďalej uviedla, že návrh podávala v dôsledku nedostatku finančných prostriedkov. Pri vykrývaní nevyhnutných výdavkov je pomáhajú matka a sestra vo výške od 50 eur do 100 eur mesačne. Má ukončené základné vzdelanie. Pred tým, ako bola uznaná za invalidnú, pracovala na pošte ako skladníčka v balíkovom oddelení. V lete tohto roku sa informovala na Cirkevnej škole v Novej Dubnici o pracovné miesto upratovačky, avšak bezúspešne nakoľko toto pracovné miesto nebolo voľné. O inú prácu sa nezaujímala. Z invalidného dôchodku vo výške 334,70 eur mesačne uhrádza platby na byt vo výške 168,58 eur, plyn vo výške 4,33 eur, odpad vo výške 7 eur, lieky vo výške 56 eur, internet a telefón spolu vo výške 33 eur a stravu okolo 100 eur. Syn V. aktuálne študuje vo Švédsku, v súčasnosti je ale na Slovensku a uvažuje o pokračovaní v štúdiu v Bratislave.

Odporca žiadal návrh v celom rozsahu zamietnuť. Uviedol, že neschopnosť navrhovateľky živiť samú seba nie je objektívnym stavom a ako rozvedená manželka má reálnu možnosť zaistiť si príjem vlastným pričinením, hlavne vlastnou prácou. Výživné v navrhovanej výške považoval za neprimerané odôvodneným potrebám navrhovateľky a neprihliadajúce na jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Poznamenal, že je ženatý, pracuje na Veliteľstve pozemných síl Ministerstva obrany SR a jeho

čistý mesačný zárobok je v priemere 1 508,54 eur. Mesačný príjem jeho manželky je 175,80 eur. Okrem motorového vozidla vlastní rodinný dom v K. M. v podiele 1-ica. Z mesačného príjmu hradí výživné na syna V. 276,48 eur, splátku úveru z Prvej stavebnej sporiteľne 350 eur, ktorý si vzali spoločne s manželkou za účelom vyplatenia jej bývalého manžela pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, nájomné 170 eur, elektrina 27 eur, plyn a koncesionárske poplatky 9,64 eur, internet a televízia 21,26 eur, poistenie domácnosti a daň z nehnuteľnosti 7,50 eur, poplatok za odvoz komunálneho odpadu 5,30 eur, strava 180 eur, osobné hygienické potreby 55 eur, náklady na lekársku starostlivosť 60 eur, životná poistka 39,72 eur, poplatok za vedenie účtu 7 eur, ošatenie 60 eur, mobilný telefón 10 eur, nafta do auta 90 eur, náklady na prevádzku a údržbu auta (bez nafty) 87 eur, daň z nehnuteľnosti 10 eur, výlety a dovolenky 41,67 eur a ostatné výdavky 34,72 eur. Osobné náklady manželky predstavujú náklady na lekársku starostlivosť 30 eur, úrazové poistenie 13,98 eur, životné poistenie 39 eur, ošatenie 50 eur, mobilný telefón 30 eur, kultúra 20 eur. Poznamenal, že s navrhovateľkou sa snažil dohodnúť na vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, keď si zabezpečil kupcu na ich spoločný byt, ktorý bol ochotný zaň zaplatiť sumu 60.000 eur. Na intervenciu právnej zástupkyne navrhovateľky sa však predaj bytu neuskutočnil. Tiež poukázal, že ich spoločnému synovi platí výživné 300 eur a pri takomto výživnom je povinný prispievať na chod domácnosti.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, rozhodnutím Sociálnej poisťovne o zvýšení invalidného dôchodku zo dňa 5.12.2013, lekárskou správou o miere poklesu schopnosti navrhovateľky vykonávať zárobkovú činnosť zo dňa 13.9.2009 a zo dňa 30.11.2012, rozhodnutím Mesta Nová Dubnica o vyrubení dane z bytu na rok 2014, rozhodnutím Mesta Nová Dubnica o vyrubení poplatku za komunálny odpad na rok 2014, platobnými dokladmi SIPO, dokladmi za nákup liekov navrhovateľkou, potvrdením o príjme odporcu, výpisom z poistnej zmluvy odporcu, zmluvou o úvere č. 1042474903, výpisom z účtu odporcu, sobášnym listom odporcu, stupnicou hodnostných platov profesionálnych vojakov, spisom Okresného súdu Trenčín sp. zn. a zistil tento skutkový stav:

Zo spisu tunajšieho súdu sp. zn. bolo zistené, že manželstvo účastníkov uzatvorené dňa 24.2.1990 bolo na návrh odporcu právoplatne rozvedené dňom 23.11.2013 rozsudkom tunajšieho súdu č. k. -18 zo dňa 24.9.2013. Dôvodom rozvodu manželstva bolo dlhodobé neplnenie účelu manželstva, nakoľko manželia spoločne nehospodárili ani sa intímne nestýkali. Ich vzťah nebol vzťahom, v ktorom by žili vo vzájomnej zhode, citovom zblížení, poskytujúc si vzájomnú podporu a pomoc pri vytváraní vhodného rodinného prostredia. Príčinu rozvratu manželstva sa súdu nepodarilo v konaní zistiť, keď účastníci si v tejto otázke odporovali a nebol navrhnutý žiadny dôkaz, vykonaním ktorého by súd tieto rozpory odstránil.

Navrhovateľka podľa rozhodnutia Sociálnej poisťovne zo dňa 5.12.2013 poberá invalidný dôchodok mesačne vo výške 334,70 eur. Posúdenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bolo vykonané kontrolnou lekárskou prehliadkou dňa 13.11.2009, pri ktorej bola miera tohto poklesu určená na 75 % a kontrolnou lekárskou prehliadkou dňa 30.11.2012, pri ktorej bola miera poklesu opätovne určená na 75 %. V rámci lekárskej prehliadky nebolo navrhovateľke odporúčané vykonávať žiadnu prácu a nebola jej odporučená ani žiadna rekvalifikácia.

Rozhodnutím Mesta Nová Dubnica zo dňa 4.3.2014 bola vyrubená na rok 2014 daň z bytu účastníkov vo výške 12,30 Eur. Rozhodnutím Mesta Nová Dubnica zo dňa 13.3.2014 bol účastníkom vyrubený na rok 2014 poplatok za komunálny odpad vo výške 83,98 eur.

Z platobných dokladov SIPO za obdobie od apríla 2014 do júna 2014 vyplývajú mesačné platby za rozhlas a televíziu vo výške 4,65 eur, nájomné 117,08 eur, fond opráv 28,93 eur elektrinu 27 eur.

Z pokladničných dokladov zo dňa 24.3.2014, 21.5.2014, 22.5.2014, 16.6.2014, 10.7.2014 a 11.7.2014 vyplývajú vynaložené prostriedky navrhovateľkou na nákup liekov spolu vo výške 180,09 eur.

Priemerný mesačný čistý zárobok odporcu podľa potvrdenia Veliteľstva pozemných síl o príjme za obdobie od októbra 2013 do septembra 2014 je 1 504,71 eur. Do 31.8.2014 si odporca uplatňoval daňový bonus na syna Jozefa.

Z detailu zmluvy životného poistenia č. 41692878 vyplýva, že odporca uzatvoril poistnú zmluvu so začiatkom poistenia 11.3.2002 a ročným poistným 476,66 eur.

Odporcovi a jeho manželke bol zmluvou o úvere č. 1042474903 poskytnutý Prvou stavebnou sporiteľnou medziúver vo výške 32 000 eur. Z výpisu z účtu odporcu zo dňa 30.9.2014 vyplýva, že odporca mesačne platí úroky z medziúveru vo výške 133,07 eur, nájomné 167,05 eur, splátku medziúveru 216,93 eur, výživné + rodinné prídavky synovi Jozefovi 300 eur.

Podľa § 72 ods. 1, 2 Zákona o rodine rozvedený manžel, ktorý nie je schopný sám sa živiť, môže žiadať od bývalého manžela, aby mu prispieval na primeranú výživu podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Ak sa bývalí manželia nedohodnú, určí rozsah príspevku na výživu na návrh niektorého z nich súd. Prihliadne pritom aj na príčiny, ktoré viedli k rozvratu vzťahov medzi manželmi.

Podľa § 75 ods. 1, 2 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnanie, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že návrh navrhovateľky je čiastočne dôvodný. Zákon o rodine s cieľom ochrany rozvedeného manžela zakotvuje medzi druhmi vyživovacích povinností aj príspevok na výživu rozvedeného manžela. Rozvedenému manželovi môže vzniknúť nárok na tento príspevok od svojho bývalého manžela len vtedy, ak už bolo manželstvo právoplatne rozvedené, jeden z manželov nie je schopný sám sa živiť, avšak súčasne možnosti, schopnosti a majetkové pomery druhého manžela sú dostatočné pre platenie tohto príspevku. Ďalšou podmienkou je, že sa bývalí manželia sami na platení príspevku nedohodli a zároveň by uloženie tejto povinnosti nebolo v rozpore s dobrými mravmi. Pri posudzovaní tohto nároku súd musí skúmať aj príčiny, ktoré viedli k rozvratu manželstva. V danom prípade má súd za to, že všetky zákonom stanovené predpoklady pre priznanie tohto príspevku navrhovateľke boli splnené. Manželstvo účastníkov bolo na návrh odporcu právoplatne rozvedené dňom 23.11.2013 rozsudkom tunajšieho súdu č. k. -18 zo dňa 24.9.2013. Dôvodom rozvodu manželstva bolo dlhodobé neplnenie účelu manželstva. Príčinu rozvratu manželstva sa však súdu nepodarilo zistiť. Z obsahu spisu však nevyplýva žiadna taká príčina, resp. dôvod, rozvratu manželstva na strane navrhovateľky, o ktorom by bolo dôvodné povedať, že je takej intenzity, že uloženie povinnosti odporcovi platiť príspevok na rozvedenú manželku (navrhovateľku) by bol v rozpore s dobrými mravmi. Ďalšou podmienkou je tá skutočnosť, že bývalý manžel nie je schopný sám sa živiť. V danom prípade navrhovateľka v konaní preukázala, že skutočne nie je schopná sama sa živiť, keď od roku 2008 bola uznaná za invalidnú s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 75 %, pričom v rámci lekárskeho posudku vzhľadom na jej zdravotný stav jej nebol odporúčaný výkon žiadnej práce ani žiadna rekvalifikácia. Z tohto dôvodu obrana odporcu, že navrhovateľka nepreukázala, že nie je schopná sama sa živiť a nepokúšala sa zamestnať, nie je na mieste. Ak by totiž navrhovateľka pri svojom výrazne zhoršenom zdravotnom stave mohla vykonávať určitú pracovnú činnosť, táto skutočnosť by nepochybne vyplynula z predmetného lekárskeho posudku. Ďalej súd pristúpil k skúmaniu odôvodnených potrieb navrhovateľky a majetkových pomerov a možností a schopností odporcu. Na tomto mieste súd zistil, že navrhovateľka poberá invalidný dôchodok vo výške 334,70 eur. Jej odôvodnené výdavky (bývanie, lieky a strava) predstavujú sumu 335,91 eur, čo je suma prevyšujúca jej príjmy, pričom na iné rovnako dôležité potreby (napr. hygienické potreby, ošatenie a pod.) jej už príjem nepostačuje. Okrem 3-izbového bytu, v ktorom býva a ktorý patrí do bezpodielového spoluvlastníctva s odporcom nevlastní žiaden iný majetok vyššej hodnoty. V súvislosti s vlastníctvom predmetného bytu odporca argumentoval, že mal v záujme daný byt predať za sumu 60.000 eur s tým, že navrhovateľka si mohla zabezpečiť menší byt, s ktorým by nemala spojené tak vysoké výdavky. Na tomto mieste súd konštatuje, že navrhovateľka v predmetom byte zabezpečuje uspokojenie bytovej otázky aj pre svojho síce plnoletého syna, ktorý však naďalej študuje a teda nie je schopný sám sa živiť. Zabezpečením menšieho bytu by sa podstatne znížila kvalita bývania oboch osôb. Navyše, ako je už vyššie uvedené, navrhovateľka je spoluvlastníčkou predmetného bytu, a preto v prípade jeho predaja by mala nárok len na polovicu z kúpnej ceny. V tejto súvislosti je potom možné dôvodne predpokladať, že navrhovateľka by sa pre zabezpečenie menšieho

bytu s nižšími nákladmi (napr. 2-izbového bytu) mohla zadĺžiť z dôvodu nedostatočných finančných prostriedkov pre zakúpenie takéhoto bytu a výrazne tak zhoršiť svoju finančnú situáciu. Odporca tiež argumentoval, že synovi, ktorý žije v spoločnej domácnosti s navrhovateľkou, prispieva výživným v sume 300 eur a z takto vysokého výživného, by mohol navrhovateľke na chod domácnosti prispievať. Súd sa v tomto smere nestotožnil s názorom odporcu. Výživné totižto slúži na pokrytie odôvodnených potrieb oprávnenej osoby, v tomto prípade dieťaťa. V zmysle príslušných ustanovení zákona o rodine je každý rodič povinný prispievať na výživu svojho dieťaťa, kým nie je schopné samo sa živiť. Odporca (otec) teda na pokrytie potrieb synovi prispieva finančne, zatiaľ čo navrhovateľka (matka) zabezpečuje jeho výživu osobnou starostlivosťou a poskytnutím bývania. Syn teda nie je povinný z odporcom poskytnutého výživného prispievať na chod spoločnej domácnosti navrhovateľke, ktorá toto pre syna zabezpečuje v rámci plnenia svojej vyživovacej povinnosti k nemu. Takúto povinnosť by mal len v prípade, ak by sám dosahoval príjem, pričom výživné za príjem dieťaťa nemožno považovať. Čo sa týka majetkových pomerov odporcu, mal súd za preukázané, že odporca je zamestnaný a dosahuje príjem 1.504,71 eur mesačne. Jeho odôvodnené výdavky (bývanie, výživné na dieťa, lekár, strava, úver, telefón, kultúra, ošatenie a hygienické potreby (v prípade posledných dvoch položiek však súd tieto zohľadnil len čiastočne, nakoľko deklarované - nie preukázané - výdavky odporcu v celkovej sume 105 eur mesačne považuje súd za neprimerane vysoké)) predstavujú sumu 1.140 eur mesačne. Ostatné odporcom deklarované výdavky, ako napr. výdavky na automobil, dovolenky, posedenia s priateľmi a pod. súd nezohľadnil, nakoľko ich nepovažoval za nevyhnutné pre zabezpečenie odôvodnených potrieb odporcu. Súčasne má za to, že plnenie príspevku na rozvedenú manželku má prednosť pred výdavkami tohto druhu. Po odpočítaní odôvodnených výdavkov teda zostáva odporcovi suma 364,71 eur. S poukazom na uvedené možno konštatovať, že majetkové pomery odporcu mu umožňujú prispievať na výživu rozvedenej manželky, a preto mu súd uložil povinnosť prispievať na výživu navrhovateľky sumou 80 eur s vedomím, že takto určená suma predmetného príspevku je dostačujúca pre pokrytie nevyhnutných výdavkov navrhovateľky. Súd pritom vychádzal aj z výpovede navrhovateľky, ktorá uviedla, že na bežné potreby jej prispieva matka a sestra od 50 eur do 100 eur mesačne podľa potreby. Pre úplnosť súd dodáva, že príspevok na výživu rozvedeného manžela je samostatným nárokom s rozdielnymi podmienkami pre jeho priznanie a s rozdielnym rozsahom, ako je to pri nároku na vzájomnú vyživovaciu povinnosť za trvania manželstva. Výšku príspevku na výživu rozvedeného manžela popri schopnostiach a možnostiach povinného rozvedeného manžela určujú len nevyhnutné potreby rozvedeného manžela, ktorý nie je schopný sám sa živiť.

Vzhľadom k tomu, že súd považuje sumu 80 eur mesačne za primeranú, zamietol návrh navrhovateľky vo zvyšku ako nedôvodný.

Podľa , ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

V danom prípade mal úspech vo veci každý z účastníkov len čiastočný. Súd preto v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia rozhodol tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trenčíne, pokiaľ sa tohoto práva po vyhlásení rozsudku účastníci výslovne nevzdali. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.