Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/125/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Kuchtovej a členov senátu JUDr. Martina Murgaša a JUDr. Aleny Svetlovskej, v právnej veci navrhovateľa: P.. S. Ď., bytom K. Č.. XX, XXX XX C., zast.: JUDr. Dušanom Remetom, advokátom, so sídlom Masarykova č. 2, 080 01 Prešov proti odporcovi: Q. Š., Š. M. K. H., bytom N. H. Č.. XX, XXX XX C., zast.: BARRISTER LEGAL, s.r.o., so sídlom Zámocké schody 2/A, 811 01 Bratislava, v konaní o určenie povinnosti zverejniť odpoveď počas volebnej kampane, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I v Bratislave zo dňa 19.09.2012, č.k. -126, v spojení s opravným uznesením zo dňa 12.11.2012, č.k. -142 takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I v Bratislave zo dňa 19.09.2012, č.k. -126, v spojení s opravným uznesením zo dňa 12.11.2012, č.k. -142 p o t v r d z u j e .

Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcovi náhradu trov odvolacieho konania - trovy právneho zastúpenia vo výške 167,78 eur v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku, k rukám právneho zástupcu odporcu, č. účtu XXXXXXXXXX/XXXX, R. C., B..K..

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa zo dňa 03.12.2002, ktorým sa voči odporcovi domáhal uloženia povinnosti poskytnúť navrhovateľovi priestor v dvojtýždenníku K. H. počas prebiehajúcej volebnej kampane na zverejnenie odpovede v znení tak, ako to navrhovateľ uviedol v návrhu zo dňa 02.12.2002. Podaním zo dňa 28.09.2011 navrhovateľ žiadal zmenu žalobného návrhu, ktorým sa domáhal, aby odporcovi bola uložená povinnosť poskytnúť navrhovateľovi počas trvania kampane k voľbám do samosprávnych orgánov obcí v roku 2002 v dvojtýždenníku K. H. priestor na uverejnenie odpovede a to v znení tak, ako bola formulovaná písomným podaním navrhovateľa zo dňa 28.09.2011, pričom zároveň žiadal, aby v prípade, ak odporca nesplní voči navrhovateľovi povinnosť, ktorá mu bude uložená v rozsudku, žiadal aby odporcovi bola uložená povinnosť uhradiť navrhovateľovi sumu 20.000,- eur a zároveň, aby odporca bol povinný do troch dní po márnom uplynutí 15 - dňovej lehoty na splnenie si povinnosti, uloženej mu v časti tohto rozsudku, uverejniť v najbližšom vydaní K. H. text, ktorým sa odporca ako šéfredaktor dvojtýždenníka K. H. ospravedlňuje navrhovateľovi za to, že si nesplnil svoju povinnosť a neposkytol navrhovateľovi počas volebnej kampane ku komunálnym voľbám v decembri 2002 priestor na uverejnenie odpovede, na predchádzajúce uverejnenie nepravdivých a pravdu skresľujúcich informácií, a to napriek tomu, že mu túto povinnosť ukladal zákon, tiež že odporca v týchto dňoch je povinný uhradiť navrhovateľovi na základe rozhodnutia súdu prvého stupňa čiastku 20.000,- eur.

Súd prvého stupňa pripustil zmenu žalobného návrhu a návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietol, keď na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že odporca nie je vo veci pasívne legitimovaný subjekt, pretože v čase vyhlásenia rozsudku nie je šéfredaktorom K. H. a súčasne vydávané K. H. nie sú právnym nástupcom pôvodne vydávaných K. H., v ktorých bol dňa 21.11.2002 uverejnený článok „O 80 poslaneckých kresiel má záujem až 481 kandidátov“, v ktorom boli podľa navrhovateľa uverejnené nepravdivé a pravdu skresľujúce informácie o jeho osobe, a v ktorých po uverejnení predmetného článku žiadal, aby mu vtedajší šéfredaktor Q. Š. poskytol rovnaký priestor v hromadnom informačnom prostriedku na uverejnenie odpovede, v akom bola publikovaná predmetná informácia.

Navyše súd prvého stupňa konštatoval, že ak by aj navrhovateľ označil odporcu, ktorý by bol vo veci pasívne vecne legitimovaným subjektom, t.j. že by odporca bol šéfredaktorom K. H. v čase vyhlásenia rozsudku a zároveň K.É. H. v súčasnosti vydávané by boli právnym nástupcom pôvodne vydávaných K. H. mal za to, že aj tak by súd žalobný návrh ako nedôvodný zamietol, pretože z obsahu formulovanej odpovede, ktorej vydania sa navrhovateľ domáhal vyplýva, že navrhovateľ prekročil rámec publikovaných informácií v článku o informácie, ktoré vecne nesúviseli s informáciami v dotknutom článku publikovanými a teda navrhovateľovi nevznikol nárok na publikovanie odpovede. Súd prvého stupňa mal za to, že odpoveď má obsahovo nadväzovať na informácie, ktoré podľa tvrdení navrhovateľa boli nepravdivé, pričom navrhovateľ zároveň bol povinný predložiť k návrhu odpovede aj dôkazy o pravdivosti informácií, čo však navrhovateľ neurobil.

O náhrade trov prvostupňového konania rozhodol podľa , pričom úspešnému odporcovi náhradu trov konania nepriznal z dôvodu, že si ich neuplatnil a zároveň že mu trovy prvostupňového konania nevznikli.

Proti tomuto rozsudku, v zákonom stanovenej lehote, podal navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie a žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Namietal v rozsudku nesprávne označeného odporcu, ako aj skutočnosť, že návrh smeroval proti šéfredaktorovi dvojtýždenníka K. H. a nie šéfredaktorovi dvojtýždenníka C.É. H..

V odvolaní uviedol, že svoj návrh voči pasívne vecne legitimovanému odporcovi si uplatnil dňa 03.12.2002, teda riadne a včas. Voči odporcovi sa domáhal uloženia povinnosti, ktorú si mal sám, z vlastnej vôle a včas splniť v súlade s ust. , čím odporca porušil základný princíp publikovania odpovede bez akejkoľvek repliky autora na ktoromkoľvek mieste daného vydania. Súd prvého stupňa nerozhodol o predmetnom návrhu dostatočne včas na to, aby mohol byť naplnený zmysel zákonnej úpravy, spočívajúci v poskytnutí priestoru ešte počas volebnej kampane kandidátovi, ktorý bol zverejnením nepravdivých a pravdu skresľujúcich informácií znevýhodnený oproti ostatným kandidátom. Rozhodnutie súdu prvého stupňa považoval za nezákonné, keď súd návrh navrhovateľa zamietol, pričom absenciu základného pokusu o hľadanie spravodlivosti a nápravu navrhovateľom nezapríčinených chýb považoval navrhovateľ za vadu, ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Zároveň napadnutý rozsudok v tejto časti považoval za nepreskúmateľný a nezákonný, keď súd prvého stupňa svoje závery o tom, že odporca nie je pasívne vecne legitimovaným subjektom nepodložil a neodôvodnil žiadnym zákonným ustanovením. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia je vadou konania, ktorá je zároveň i odvolacím dôvodom, pretože táto vada mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Súd prvého stupňa neuviedol žiadne zákonné ustanovenie, z ktorého vyplýva povinnosť navrhovateľa predložiť dôkazy o pravdivosti informácií, ktorých zverejnenia sa domáhal. Zároveň navrhovateľ uviedol, že počas volebnej kampane bol objektom pravdu skresľujúcich informácií. Autor v dotknutom článku na jednej strane opísal všetky jemu verejne známe negatíva navrhovateľa, avšak nespomenul ani jedno z jeho verejne známych pozitív. Navrhovateľ nepopiera, že mal konflikty s políciou a že bol i odsúdený za útok na verejného činiteľa, ale bol snáď jediným poslancom, ktorý sa verejne nebál vystúpiť na ochranu pravidiel nakladania s mestským majetkom. Navyše bol aj z tohto dôvodu pri výkone svojej funkcie fyzicky napadnutý. Mal za to, že neprekročil rámec publikovaných informácií v článku o informácie, ktoré vecne nesúviseli s informáciami v dotknutom článku, pretože informácie, uverejnenie ktorých navrhovateľ žiadal, len vyvažovali jednostranný negatívny pohľad na činnosť navrhovateľa, ako poslanca Z. T., sprostredkovaný voličovi odporcom v citlivom čase volebnej kampane. Mal za to, že jeho odpoveď bola primeraná, čo sa týka rozsahu, nakoľko navrhovateľ sa domáhal zverejnenia len niektorých z jeho pozitív, pričom v článku boli zverejnené autorovi všetky

známe negatíva. Tiež navrhovateľovi nie je známe zákonné ustanovenie, ktoré by mu ukladalo, aby predložil dôkaz pravdivosti informácií, ktorých zverejnenia sa v odpovedi domáhal. Zákonný dôvod pre poskytnutie priestoru na zverejnenie odpovede nebol daný len publikovaním pravdu skresľujúcich neúplných informácií o navrhovateľovi, ale aj publikovaním nepravdivej informácie o údajnej výtržnosti navrhovateľa.

Podaním zo dňa 23.11.2012 navrhovateľ doplnil svoje odvolanie, pričom uviedol že návrh bol na súd podaný dňa 03.12.2002 z dôvodu porušenia jeho práva na odpoveď počas volebnej kampane, vyplývajúceho z ust. o voľbách do orgánov samosprávy obcí zo strany odporcu, resp. hromadného informačného prostriedku (dvojtýždenníka K. H.), ktorého bol odporca v tom čase šéfredaktorom. Volebná kampaň končila dňa 04.12.2002, teda 48 hodín pred dňom konania volieb, z čoho je zrejmé, že navrhovateľ mal záujem na rozhodnutí veci do tohto času, keď súd prvého stupňa mohol jeho podanie posúdiť aj ako návrh na nariadenie predbežného opatrenia, čo súd nespravil, naopak konanie vo veci zastavil. Od začiatku konania uplynulo takmer 10 rokov a práve uplynutie tak dlhého času trvania súdneho konania spôsobilo, že odporca prestal byť v postavení šéfredaktora K. H., ktoré v decembri roku 2002 zanikli. V súčasnosti vydávané periodikum pod názvom K. H. nie je právnym nástupcom pôvodných novín. Navrhovateľ poukázal na ust. , ktoré je síce značne strohé a minimalistické, avšak jednoznačne zakotvuje pasívne legitimovaný subjekt ako šéfredaktora. Súd prvého stupňa pripustil zmenu žalobného návrhu, kde bol zo strany navrhovateľa navrhnutý eventuálny petit, pretože bolo zrejmé, že splnenie povinnosti v súlade s citovaným právnym ustanovením už nebude možné. Odporca bol posledným šéfredaktorom pôvodných K. H. a navrhovateľ nemal možnosť žalovať nikoho iného. Tiež procesne nemožné je rovnako žalovať len funkciu bez konkrétne označenej osoby. Navrhovateľ mal za to, že súd prvého stupňa pochybil ak žalobu zamietol, keď otázkou finančnej náhrady za nesplnenie žalovanej povinnosti pre prípad nemožnosti poskytnutia práva na odpoveď, hoci v alternatívnom porovnateľnom periodiku sa vôbec nezaoberal. Takéto rozhodnutie vytvára precedens, že postihu za nesplnenie zákonných povinností je možné sa vyhnúť zánikom porušujúceho subjektu a subjekt, ktorý sa domáha ochrany svojich práv, stratí právo na súdnu ochranu. Vytýkal, že záver súdu o tom, že navrhovateľovi nevznikol nárok na publikovanie odpovede, lebo mal prekročiť svojou žiadosťou rámec publikovaných informácií v článku a že nepredložil dôkazy o pravdivosti ním uvádzaných informácií, nemá oporu v citovanom právnom ustanovení, pretože takéto ustanovenie neobsahuje predmetnú podmienku.

Odporca sa k odvolaniu písomne nevyjadril.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací ( ) prejednal odvolanie navrhovateľa v súlade s ust. viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, v spojení s ust. a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa nie je možné vyhovieť.

Z obsahu spisu mal odvolací súd za preukázané, že návrhom zo dňa 02.12.2002 sa navrhovateľ domáhal, aby odporcovi (šéfredaktorovi dvojtýždenníka K. H.) bola uložená povinnosť poskytnúť navrhovateľovi počas volebnej kampane priestor na zverejnenie odpovede v dvojtýždenníku K. H. s konkrétnym textom tak, ako to vyplýva zo žalobného návrhu a v súlade s ust. o voľbách do orgánov samosprávy obcí v znení neskorších predpisov.

Súd prvého stupňa v predmetnom konaní uznesením zo dňa 17.12.2002, pod č.k. -8 konanie vo veci zastavil, keď mal za to, že na prejednanie veci nie je daná právomoc súdu. Ustanovenie upravuje, ako má navrhovateľ postupovať počas kampane pri uplatnení práva na odpoveď, pričom zároveň v ust. citovaného zákona sa rieši i porušenie pravidiel o vedení volebnej kampane s tým, že porušenie pravidiel rieši s poukazom na konkrétny prípad podľa toho, či ide o vysielateľa alebo o šéfredaktora, buď alebo Keďže sa jednalo o uplatnenie práva u šéfredaktora, súd prvého stupňa mal za to, že na danú vec je potrebné aplikovať v znení noviel s tým, že jeden zo subjektov uvedený v ust. môže uložiť vydavateľovi pokutu, pričom konanie o uložení pokuty sa prejednáva v rámci správneho konania. Keďže správne konanie podľa súdy neprejednávajú, nie sú dané s poukazom na ust. podmienky konania a preto súd prvého stupňa vo veci konanie zastavil.

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil s tým, že po právoplatnosti uznesenia bude spis postúpený Ministerstvu kultúry SR.

Najvyšší súd SR uznesením zo dňa 26.04.2006, č.k. rozhodol, že právomoc vo veciach rozhodovania o určení povinnosti zverejniť odpoveď počas volebnej kampane je daná súdu. Uviedol, že navrhovateľ sa v predmetnej veci jednoznačne domáha určenia povinnosti zverejniť odpoveď počas volebnej kampane a nie uloženia sankcie, pričom v zmysle ustanovenia je o povinnosti uverejniť opravu príslušný rozhodnúť okresný súd.

Týmto právnym názorom bol súd prvého stupňa, ale aj odvolací súd viazaný. Následne súd prvého stupňa opätovne uznesením zo dňa 16.10.2008, č.k. -45 konanie vo veci zastavil s poukazom na ust. druhá veta , keď konanie vo veci bolo prerušené podľa a v lehote jedného roka nebol podaný návrh na pokračovanie v konaní. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa svojim uznesením zo dňa 28.05.2010, č.k. -71 zrušil, žalobca bol v čase doručovania uznesenia súdu prvého stupňa vo výkone trestu odňatia slobody, nemohol sa teda zdržiavať na adrese svojho trvalého bydliska a preto predmetné uznesenie súdu prvého stupňa, ktorým malo byť prerušené konanie, nebolo doručované navrhovateľovi do vlastných rúk, nenadobudlo právoplatnosť a preto nemohla plynúť ani jednoročná lehota podľa druhá veta .

Následne uznesením zo dňa 20.10.2011, pod č.k. -100 súd prvého stupňa pripustil zmenu žalobného petitu v znení: I. Žalovaný Q. Š., nar. XX.XX.XXXX, rodné číslo XXXXXX/XXXX, bytom C., N. H. XX/B, šéfredaktor dvojtýždenníka K. H., je povinný poskytnúť žalobcovi P.. S. Ď., bytom D. XX, XXX XX C., počas trvania kampane k voľbám do samosprávnych orgánov obcí v roku 2002 v dvojtýždenníku K. H. priestor na uverejnenie nasledovnej odpovede:

Robil S. Ď. hanbu mestskému zastupiteľstvu?

- V súdnom konaní, v ktorom bol S. Ď. obvinený z útoku na verejného činiteľa, traja svedkovia, z toho dvaja taxikári a dokonca jeden z policajtov, potvrdili, že nepočuli z úst pána Ď. žiadne vulgárne slová. Policajt, ktorý vyšetroval dopravnú nehodu dokonca pred súdom potvrdil, že sa k nemu pán Ď. po celý čas správal slušne.

- Súd oslobodil S. Ď. spod obvinenia z výtržníctva, nakoľko uznal, že taxikára napadol len preto, aby mu zabránil v pokračovaní poškodzovania jeho auta.

- Otvorením kauzy budovy E. dosiahol, že a.s. Maana urýchlene doplatila do mestského rozpočtu viac ako X Z.. Sk.

- Poukázaním na nedostatky pri uzatváraní nájomných zmlúv na K. R. B. S. Z., ako aj odvážnym odhaľovaním pozadia úložky mestských prostriedkov do skrachovanej K. E. C. dosiahol, že S. D. Z. K. C. pri predkladaní materiálov do mestského zastupiteľstva musel vždy počítať s Ď. vecnou oponentúrou.

- V roku 1998 odmietol podpísať očividne nevýhodnú zmluvu na výstavbu metra, ktorú nepodpísalo ani nové vedenie mesta a a.s. Mestro Bratislava. Poďakovania za záchranu viac ako XX Z.. Sk sa však Ď. nedočkal.

- V roku 1997 sa odmietol podpísať pod nevýhodnú zmluvu na rekonštrukciu spaľovne, v dôsledku ktorej platíme za odvoz odpadu dvojnásobne viac ako by sme mali. V decembri roku 1997 sa S. Ď. na protest dobrovoľne vzdal miesta S. S. B..K.. X..

- Bol jediným poslancom, ktorý bol počas výkonu svojho mandátu fyzicky napadnutý. Polícia existujúce dôkazy odmietla zaistiť, páchateľov nikdy nezistila.

II. V prípade, že žalovaný Q. Š., nar. XX.XX.XXXX, rodné číslo XXXXXX/XXXX, bytom C., N. H. XX/ B, šéfredaktor týždenníka K. H. si nesplní voči žalobcovi P.. S. Ď., bytom D. XX, XXX XX C., povinnosť uloženú mu v časti I. tohto rozsudku do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku, je žalovaný povinný uhradiť žalobcovi čiastku 20.000,- eur do 3 dní po márnom uplynutí 15 - dňovej lehoty na splnenie si povinnosti uloženej mu v časti I. tohto rozsudku. Žalovaný je zároveň povinný do 3 dní po márnom uplynutí 15-dňovej lehoty na splnenie si povinnosti uloženej mu v časti I. tohto rozsudku uverejniť v najbližšom vydaní K. H. nasledovný text:

Q. Š., šéfredaktor dvojtýždenníka K. H., sa ospravedlňuje P.. S. Ď. za to, že si nesplnil svoju povinnosť a neposkytol P.. S. Ď. počas volebnej kampane ku komunálnym voľbám v decembri 2002 priestor na uverejnenie odpovede na predchádzajúce uverejnenie nepravdivých a pravdu skresľujúcich informácií,

a to napriek tomu, že mu túto povinnosť ukladal zákon. Q. Š. , šéfredaktor dvojtýždenníka K. H., v týchto dňoch je povinný uhradiť P.. S. Ď.V. čiastku 20.000,- eur na základe rozhodnutia Okresného súdu Bratislava I.

III. Žalovaný je povinný uhradiť žalobcovi trovy konania a trovy právneho zastúpenia do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Odporca v priebehu prvostupňového konania uvádzal, že v priebehu volebnej kampane, ktorá sa skončila dňa 04.12.2002, dal navrhovateľovi priestor na zverejnenie odpovede a to v mimoriadnom vydaní dvojtýždenníka zo dňa 03.12.2002, pričom zdôraznil, že v rámci harmonogramu vydávania periodika malo po vydaní zo dňa 21.11.2002 nasledovať vydanie až dňa 19.12.2002. Z dôvodu potreby objasnenia záležitosti súvisiacej s volebnou kampaňou bolo dňa 03.12.2002 vydané mimoriadne číslo periodika, v ktorom bol daný priestor navrhovateľovi, avšak len na odpoveď v rozsahu týkajúcom sa pôvodného článku, na ktorý reagoval. Uviedol, že v žiadosti o uverejnenie odpovede boli totiž uvádzané aj také skutočnosti, ktoré so zverejneným článkom nesúviseli. Mal za to, že odporca ako šéfredaktor nemal povinnosť uverejňovať aj tieto vyjadrenia navrhovateľa. Zdôraznil, že vydavateľom periodika bola C. Z. Č. - K. Z., pričom K. H. vychádzali len do apríla roku 2004 a opätovne začali vychádzať až v januári roku 2011. Odporca však v súčasnosti v týchto novinách nie je zamestnaný ako šéfredaktor, ani na žiadnej inej pozícii, preto by malo prísť k zmene účastníka na strane odporcu, pretože odporca nie je schopný vykonať výrok rozsudku.

Súd prvého stupňa v napadnutom rozhodnutí uviedol, že návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietol z dôvodu, že odporca nie je v predmetnej veci pasívne vecne legitimovaný subjekt, pretože v čase rozhodovania nebol šéfredaktorom K. H. a zároveň súčasne vydávané K. H. nie sú právnym nástupcom pôvodne vydávaných K. H., v ktorých bol dňa 21.11.2002 uverejnený článok „O 80 poslaneckých kresiel má záujem až 481 kandidátov“.

Vecná legitimácia je stav vyplývajúci z hmotného práva, vedúci k úspechu alebo neúspechu v procese. Nedostatok vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno-právneho oprávnenia, alebo o kom navrhovateľ tvrdí, že je nositeľ hmotno-právnej povinnosti, v skutočnosti takým nositeľom oprávnenia resp. povinnosti, o ktorej v konaní ide, nie je. Vecná legitimácia sa na začiatku sporu tvrdí, avšak až v priebehu konania na základe vykonaného dokazovania a právneho posúdenia veci súdom sa ukáže, či je účastník konania skutočne legitimovaný.

V prípade nedostatku vecnej legitimácie nie je súd oprávnený zasahovať do vymedzenia okruhu účastníkov, nemôže konanie pre nedostatok jeho podmienky zastaviť, ale žalobu z tohto dôvodu zamietne (uznesenie NS SR z 31.05.2010, sp. zn. ).

Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotno-právne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu

- navrhovateľovi ním uplatňované právo (nárok), resp. mu vyplýva procesné právo si tento hmotno- právny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane navrhovateľa), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane odporcu) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta.

Navrhovateľ sám už v doplnenom odvolaní konštatoval, že už v priebehu prejednávania veci (rok 2011, 2012) bolo zrejmé, že splnenie povinnosti v súlade s ním citovaným ustanovením nebude možné, keď odporca bol posledným šéfredaktorom pôvodných K. H. a navrhovateľ nemal možnosť žalovať nikoho iného, keď je procesne nemožné rovnako žalovať len funkciu bez konkrétne označenej osoby, t.j. žalovať len všeobecne šéfredaktora K. H..

V danej veci neobstojí tvrdenie navrhovateľa, že pasívna legitimácia odporcu mala byť riešená v kontexte pripustenej zmeny návrhu a ani skutočnosť, že súd pochybil ak po zistení, že primárny petit, t.j. uloženie povinnosti neexistujúcemu subjektu nebol naplnený, sa súd následne nezaoberal otázkou finančnej náhrady, pre prípad nemožnosti poskytnutia práva na odpoveď.

Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na ust. o voľbách do orgánov samosprávy obcí, v zmysle ktorého okrem iného i nezávislý kandidát, ktorý počas

kampane bol predmetom nepravdivých alebo pravdu skresľujúcich informácií a vyjadrení v rozhlasovom alebo televíznom vysielaní alebo v hromadných informačných prostriedkoch, má právo na odpoveď počas kampane. Toto právo môže kandidát uplatniť u vysielateľa alebo u šéfredaktora hromadného informačného prostriedku, ktorý odvysielal alebo uverejnil takúto informáciu alebo vyjadrenie. Vysielateľ alebo šéfredaktor hromadného informačného prostriedku je povinný počas trvania kampane poskytnúť politickej strane alebo nezávislému kandidátovi rovnako hodnotný vysielací čas, alebo rovnaký priestor v hromadnom informačnom prostriedku, v akom bola odvysielaná alebo publikovaná predmetná informácia alebo vyjadrenie.

V danom prípade navrhovateľ vo svojom žalobnom návrhu zo dňa 02.12.2002 ako odporcu označil Q. Š. ako šéfredaktora dvojtýždenníka K. H., keď práve voči nemu ako šéfredaktorovi K. H. sa domáhal, aby mu súd uložil poskytnúť priestor v dvojtýždenníku K. H., počas prebiehajúcej volebnej kampane v roku 2002. Súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že k ukončeniu činnosti K. H., v ktorých dňa 21.11.2002 bol uverejnený článok „O 80 poslaneckých kresiel má záujem až 481 kandidátov“ došlo v decembri roku 2002, pričom súčasné K. H. nie sú právnym nástupcom predmetných novín, keď začiatok vydávania súčasných K. H. je v registri periodickej tlače uvedený k 15.12.2009 (so zmenou názvu vo februári 2011). Šéfredaktorom K. H., vychádzajúcich pod týmto názvom od roku 2011 (od 15.12.2009 do februára 2011 s názvom K. K.) je p. M. E..

Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa odvolací súd k námietke navrhovateľa, uvedenej v písomnom odvolaní, ale aj uvedenej ústne na odvolacom pojednávaní, v súvislosti s alternatívnym petitom, v ktorom navrhovateľ žiadal, že v prípade, ak si odporca povinnosť uloženú v prvej časti rozsudku voči navrhovateľovi nesplní do 15 dní od právoplatnosti rozsudku, že je povinný uhradiť navrhovateľovi 20.000,- eur, odvolací súd uvádza, že takáto povinnosť odporcovi súdom prvého stupňa uložená nebola a návrh navrhovateľa bol zamietnutý aj pokiaľ sa týka prvej časti, a to z dôvodov vyššie uvedených. Navrhovateľ v priebehu odvolacieho konania žiadal, v prípade, ak odvolací súd potvrdí rozsudok súdu prvého stupňa, aby odvolací súd pripustil dovolanie. Otázku zásadného právneho významu videl v tom, že výklad zákona č. 346 z roku 1990 Zb., tak ako bol použitý súdom prvého stupňa, je v rozpore s ústavnosťou komfortnosti, s potrebou ústavne komfortného výkladu zákona a de facto znemožňuje ktorémukoľvek navrhovateľovi, teda aj jemu, dovolať sa spravodlivosti, pokiaľ sa týka predmetnej otázky.

Podľa dovolanie je prípustné tiež proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa a .

Za rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu možno považovať také rozhodnutie odvolacieho súdu, ktoré rieši doposiaľ nenastolenú alebo v iných súvislostiach prezentovanú a právne riešenú otázku takým spôsobom, ktorý je významný z hľadiska rozhodovacej činnosti súdov vôbec, t.j. má všeobecný vplyv na prípady podobnej povahy. Z tohto hľadiska má rozhodnutie odvolacieho súdu zásadný výzvam spravidla vtedy, ak rieši takú právnu otázku, ktorá judikatúrou vyšších súdov nebola riešená alebo ktorej výklad v judikatúre týchto súdov nie je ustálený, alebo ak odvolací súd posúdil určitú právnu otázku inak, než je riešená v konštantnej judikatúre vyšších súdov a rozhodnutie odvolacieho súdu predstavuje v tomto smere odlišné riešenie tejto právnej otázky. Takto vymedzenej právnej otázke musí zodpovedať aj dovolací dôvod uvedený v § 241 ods. 2 písm. c/. O takýto prípad v danej veci však nejde a preto odvolací súd vo svojom rozhodnutí nezaložil prípustnosť dovolania vznesenú navrhovateľom v priebehu odvolacieho konania.

Vzhľadom na vyššie uvedené preto odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa , v spojení s ust. Odporca mal v odvolacom konaní plný úspech vo veci a preto bol navrhovateľ zaviazaný zaplatiť odporcovi trovy odvolacieho konania celkom vo výške 167,78 eur, pozostávajúce z trov právneho zastúpenia za 2 úkony právnej služby (príprava a prevzatie právneho zastúpenia, účasť na pojednávaní dňa 08.12.2014, 2 x 61,87 eur, 2 x režijný paušál (2x8,08 eur) a DPH vo výške 20 %.

Náhradu trov právneho zastúpenia je navrhovateľ povinný zaplatiť odporcovi k rukám právneho zástupcu odporcu v súlade s ust.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3 : 0 .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.