Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8C/152/2014

Potvrdené rozhodnutím 14Co/171/2015
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Podhorovej a členov senátu JUDr. Petra Priehodu a JUDr. Anny Snopčokovej v právnej veci navrhovateľky: S. W., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom I., X. XXX/XX, občianka SR, proti odporcovi: G. W., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom I., X. XXX/XX, občan SR, o rozvod manželstva, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Lučenec zo dňa 08. 12. 2014 č. k. 8C/152/2014 - 46, takto rozhodol: P o t v r d z u j e rozsudok okresného súdu. Účastníci n e m a j ú právo na náhradu trov odvolacieho konania."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec samosudkyňou JUDr. Magdalénou Balážovou v právnej veci navrhovateľky Ľ.B. W., A. XX.XX.XXXX, S. W. I., X. XXX/XX, občianky SR proti odporcovi G. W., A. XX.XX.XXXX, S. W. I., X. XXX/XX, občanovi SR o rozvod manželstva takto

rozhodol:

manželstvo navrhovateľky Ľ. W., H. P.Š. a odporcu IvY. W., H. W. uzavreté dňa 24.08.1985 v A., zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu A., zväzok 26, ročník 1985, strana 79, por. č. 359 r o z v á d z a .

Účastníci n e m a j ú p r á v o na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Navrhovateľka doručila súdu dňa 17.10.2014 návrh na rozvod manželstva z dôvodu, že spolužitie považuje za rozvrátené, odporca dlhodobo pravidelne užíva alkoholické nápoje. V minulosti z tohto dôvodu odišla od neho, v S. žila v podnájme v období rokov 2006 až 2008. V tej dobe podala prvý návrh na rozvod manželstva, konanie bolo vedené na Okresnom súde vo Q. O. pod sp.zn. a zastavené, lebo navrhovateľka vzala návrh celkom späť. S odporcom sa zmierili. Navrhovateľka tvrdila, že odporca ju fyzicky napádal, bol k nej agresívny, nútil ju požičiavať peniaze na víno, cigarety, chod domácnosti a to všetko od doby 90-tych rokov, kedy obaja stratili zamestnanie. Požičala si peniaze od starého 80 ročného pána v sume 1000 Sk, ktoré nevedela vrátiť, s ním mu bola neverná, uvedený muž urobil na ňu oznámenie a súdne pôžičku vymáhal. Odvtedy jej odporca opakovane pri každej príležitosti vytýka neveru ktorej sa dopustila pričom zdôrazňovala, že peniaze požičala na podnet odporcu. V júni 2014 ju odporca fyzicky napadol, o čom preukázala lekárske správy v dôsledku toho je práceneschopná od 26.09.2014 až doteraz, v septembri 2014 opustila spoločnú domácnosť a žije v podnájme. Neurobila udanie odporcu na polícii, odmietala obnoviť spolužitie s odporcom, nesúhlasila s prerušením konania ani s intervenciou v manželskej poradni ktorú navrhoval odporca. Súčasne uviedla, že z manželstva už maloleté deti nepochádzajú, jediný syn je plnoletý, býva pri Nitre, je otcom maloletej dcéry, jej vnučky, ktorá mala v auguste 214 3 roky, pričom odporca jej tri roky sľuboval, že vnučku pôjdu navštíviť. Nikdy sa tak nestalo, vnučku doteraz nevidel, ona ju vidí len cez mobil. Odmietla ďalej takto žiť v manželstve s odporcom, ktorý počas posledných 6 rokov (od prvého konania o rozvod manželstva) vôbec nezmenil spôsob života.

Odporca nesúhlasil s rozvodom manželstva. Potvrdil, že v júni 2014 sa pohádali, mal vypité. Fyzicky ublížil navrhovateľke, mrzelo ho to. Tvrdil, že chce s navrhovateľkou žiť, že spory vznikajú, medzi nimi aj preto, lebo jej neustále vyčíta neveru so starším mužom. Potvrdil, že od septembra 2014 odišla navrhovateľka z domácnosti a počas celej doby ju volá späť, chce, aby obnovili spolužitie. Poprel, že by ju nútil k tomu, aby chodila požičiavať peniaze, išla dobrovoľne, privyrobila si aj tým, že pomáhala v domácnostiach. Priznal, že požíval alkoholické nápoje. V období rokov 2006-2008, keď sa navrhovateľka odsťahovala bol zúfalý, chcel, aby obnovili spolužitie, lebo ťažko znášal samotu. Kvôli zúfalstvu dal

inzerát a žiadal, že príjme do podnájmu paniu, ktorá mu pomôže platiť nájomné. Podnájomníčku našiel, daroval jej auto a keďže s navrhovateľkou mali dlh na nájomnom okolo 80 tisíc Sk, tak mu podnájomníčka pomohla previesť byt na seba. Ide o byt v I., v ktorom sú obaja s navrhovateľkou prihlásení k trvalému pobytu. Urobil tak z dôvodu, že neveril, že sa k nemu navrhovateľka vráti.

Na pojednávaní dňa 08.12.2014 navrhoval, aby súd konanie prerušil, lebo chcel sa s navrhovateľkou zmieriť, ľúbi ju a bude ju ľúbiť celý život.

Súd vykonal dokazovanie prečítaním návrhu, sobášneho listu, výsluchom účastníkov konania, písomného vyjadrenia odporcu k návrhu, lekárskych správ o zdravotnom stave navrhovateľky, podstatného obsahu pripojených spisov Okresného súdu Q. O. sp.zn. , , a po vyhodnotení všetkých dôkazov jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliadol na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci tak, ako to predpokladá zákonné ustanovenie mal súd preukázané:

Účastníci konania uzavreli manželstvo dňa 24.08.1985. U oboch ide o prvé manželstvo. Sú slovenskej národnosti, za trvania manželstva sa narodilo 1 dieťa, v súčasnosti plnoleté. Posledné spoločné bydlisko manželov bolo v I..

Súd dokazovaním zistil, že navrhovateľka v minulosti dňa 15.02.2008 podala návrh na rozvod manželstva na Okresnom súde vo Q. O., v obvode ktorého vtedy s odporcom žili. V návrhu uviedla, že odporca bol nezamestnaný, nemal záujem nájsť si zamestnanie a preto išla hľadať v septembri 2006 do Trnavy, kde jej ubytovanie poskytol strýko. Za ňou prišiel vtedy už plnoletý syn, žili v spoločnej domácnosti. Dňa 12.08.2008 doručila navrhovateľka Okresnému súdu vo Q. O.G. oznámenie o tom, že sa s odporcom zmierili, vzala návrh na začatie konania celkom späť.

Rozsudkom Okresného súdu Veľký Krtíš č.k. -20 zo dňa 19.12.2006 bolo rozhodnuté o povinnosti navrhovateľky platiť odporcovi manželské výživné v sume 200 Sk mesačne od 02.10.2006. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 29.01.2007 v merite veci a dňa 13.02.2007 vo výroku o trovách konania.

Rozsudkom Okresného súdu Veľký Krtíš č.k. -53 zo dňa 15.04.2009 súd zrušil vyživovaciu povinnosť navrhovateľky voči odporcovi. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 02.06.2009.

Zhodným tvrdením navrhovateľky a odporcu ako aj oboznámením sa so zápisnicou o výsluchu navrhovateľky spísanou dňa 04.07.2008 na Okresnom súde Trnava v spise sp.zn. Okresného súdu Veľký Krtíš mal súd preukázané, že účastníci konania sa spoznali na diskotéke v Nitre, odkiaľ navrhovateľka pochádzala a odporca tam vykonával základnú vojenskú službu. Po uzavretí manželstva bol odporcovi pridelený byt vo Veľkom Krtíši, kam sa presťahovali, spolužitie bolo harmonické do roku 1989, kedy obaja stratili zamestnanie. V tej dobe začali vznikať nezhody aj preto, že odporca vytýkal navrhovateľke, že podnikový byt bol pridelený jemu a nie jej. Spolužitie bolo narušené aj preto, že odporca si nechcel hľadať prácu, mali nedostatok peňazí, musela sa starať o to, aby mali čo jesť, chod domácnosti, na čo im nestačili dávky v hmotnej núdzi. Privyrábala si aj upratovaním v domácnostiach.

Preto odišla v septembri 2006 pracovať do Trnavy, za ňou prišiel aj syn P. W., A.. XX.XX.XXXX s ktorým žili spolu v Trnave a pracovali.

Napriek tomu, že v roku 2008 došlo k zastaveniu súdneho konania o rozvod manželstva medzi účastníkmi konania z dôvodu zmierenia, súd po výsluchu navrhovateľky a odporcu a potom, čo sa oboznámil s lekárskymi správami o zdravotnom stave navrhovateľky zistil, že manželstvo navrhovateľky a odporcu zostalo naďalej neusporiadané, obaja sú naďalej nezamestnaní, navrhovateľka v súčasnosti práceneschopná, odporca vo veľkej miere požíva alkoholické nápoje a fyzicky napadol navrhovateľku naposledy 27.07.2014 kedy bola privezená do VšNsP D. n.o. kvôli tomu, že mala vážne poranené stehno („spadla do noža“) čo vyplýva z prepúšťacej správy zo dňa 31.07.2014. Pri ošetrení bolo zistené a

následne bola prijatá na JIS OOÚch akútne s bodnou ranou na zadnej ploche pravého stehna (cca 22 cm nad zakol. jamkou, rezná rana 1,6 cm). Toto zranenie spôsobil navrhovateľke odporca, v dôsledku neho bola práceneschopná od 26.09.2014.

Podľa lekárskej správy MUDr. W. W. z 31.10.2014 bola navrhovateľka v 2-týždňových intervaloch po prepustení z nemocnice kontrolovaná, najbližšia cievna kontrola bola určená 13.11.2014, predpokladaná doba práceneschopnosti ešte minimálne 2 mesiace.

Navrhovateľka v konaní preukázala aj výpis zo psychiatrickej dokumentácie z 28.10.2014 (č.l. 35 spisu) ako dôkaz, že v minulosti bola v liečbe psychiaričky MUDr. P. C.. Zo správy z Obecného úradu I.Ň. zo dňa 21.11.2014 súd zistil, že do 26.09.2014 (deň začiatku práceneschopnosti navrhovateľky) žili manželia v spoločnej domácnosti na adrese I. XXX/XX. Odvtedy sa navrhovateľka v mieste trvalého pobytu nezdržiava.

Podľa Zákona o rodine () k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.

Podľa § 18 citovaného zákona manželia sú si v manželstve rovní. V právach a povinnostiach, sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

Podľa § 19 ods. l, 2, 3 citovaného zákona o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť. O veciach týkajúcich sa rodiny rozhodujú manželia spoločne. Ak sa nedohodnú o podstatných veciach, rozhodne na návrh jedného z nich súd. Na výkon povolania a na pracovné uplatnenie nepotrebuje žiadny z manželov súhlas druhého manžela.

Podľa § 23 ods. l, 2, 3 citovaného zákona súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a § 19.

Podľa (ďalej len ) v konaní o rozvod vedie súd manželov k odstráneniu príčin a usiluje sa o ich zmierenie.

Podľa ak to účastníci zhodne navrhnú alebo ak sa neustanovia bez predchádzajúco ospravedlnenia na pojednávanie, súd konanie preruší, ak sa to neprieči účelu konania. Ak ide o konanie o rozvod, preruší súd v týchto prípadoch konanie vždy.

Súd v pred prvým pojednávaním, ale aj v priebehu konania zisťoval, či došlo k zmiereniu medzi manželmi. Súčasne mal preukázané, že navrhovateľka opustila spoločnú domácnosť v septembri 2014, odmieta obnoviť spolužitie s navrhovateľom a nesúhlasila s prerušením konania. Súd preto nemohol konanie prerušiť podľa a pokračoval v konaní.

O rozvode manželstva súd rozhodol (napriek nesúhlasu odporcu s rozvodom) v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami keď zistil, že manželstvo účastníkov konania je dlhodobo trvale, vážne rozvrátené, neplní spoločenský účel ani žiadnu zo svojich funkcií. Manželia nežijú spolu, vzájomne si nepomáhajú, výchovnú funkciu už manželstvo neplní, lebo maloleté dieťa z neho nepochádza.

Výsluchom účastníkov konania, prečítaním pripojeného rozvodového spisu, ale aj lekárskych správ o zdravotnom stave navrhovateľky mal súd preukázané, že od roku 2008 (kedy došlo k zastaveniu prvého konania o rozvod manželstva) nedošlo k žiadnej zmene a nezlepšilo sa spolužitie navrhovateľky a odporcu. Navrhovateľka a odporca sú naďalej nezamestnaní, hádky medzi nimi pretrvávali denne,

navrhovateľka sa obáva budúcnosti z dôvodu, že byt v I., ktorý bol odporcovi pridelený za trvania manželstva previedol na inú osobu za trvania manželstva v priebehu rokov 2006-2007.

Odporca vo veľkej miere požíva alkoholické nápoje, voči navrhovateľke je agresívny, fyzicky ju napáda, naposledy v júli 2014 v dôsledku čoho bola práceneschopná a opustila spoločnú domácnosť. Súd neveril sľubom odporcu, že navrhovateľku ľúbi, chce s ňou žiť a preto nesúhlasí s rozvodom manželstva. Išlo len o účelové tvrdenia, ničím nepreukázané preto, lebo spôsob manželského spolužitia mu mnoho rokov vyhovoval. Manželia nežijú spolu, nepomáhajú si, preto ich manželstvo neplní spoločenský účel ani žiadnu zo svojich funkcií a súd preto ich manželstvo na návrh navrhovateľky rozviedol.

Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine súd zistil, že príčinami, ktoré viedli k vážnemu rozvratu medzi manželmi bola strata zamestnania v roku 1989 odkedy začali vznikať rozpory medzi manželmi prameniace z nedostatku finančných prostriedkov. Súd veril navrhovateľke, že na nej zostalo bremeno obstarania finančných prostriedkov do domácnosti aj pre odporcu, lebo odporca sa doteraz nedokázal zamestnať, vo veľkej miere požíva alkoholické nápoje, mnoho rokov je k navrhovateľke agresívny a fyzicky ju napáda, čo v konaní bolo preukázané. Od roku 2008 (kedy navrhovateľka podala prvý návrh na rozvod manželstva) nedošlo k odstráneniu rozporov medzi manželmi, vzťahy medzi nimi zostali naďalej trvale a hlboko rozvrátené. Odchodom navrhovateľky zo spoločnej domácnosti bol rozvrat v manželstve zavŕšený.

Podľa súd priznal navrhovateľovi oslobodenie od súdnych poplatkov celkom. Podľa o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov, ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený. Túto povinnosť však odporca nemá v konaní o rozvod manželstva, ak súd tak rozhodne alebo ak uloží náhradu trov konania poplatníkovi. V súlade s citovaným zákonným ustanovením nemá odporca priamo zo zákona povinnosť zaplatiť súdny poplatok z návrhu na rozvod manželstva.

Podľa účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod alebo neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. Súd však môže priznať i náhradu týchto trov alebo ich časti, ak to odôvodňujú okolnosti prípadu alebo pomery účastníkov. V súlade s citovaným zákonným ustanovením súd účastníkom náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo

dňa jeho doručenia cestou Okresného súdu Lučenec, Ul. Dr.Herza

14, 984 37 Lučenec na Krajský súd v Banskej Bystrici a to písomne

v troch rovnopisoch.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda , v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu , ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým , že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 , b) konanie má inú vadu , ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205 a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.