Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_41Csp-28-2022.pdf
PDF · 90.21 KB
Case nature
Area
Subarea
41Csp/28/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Lenkou Augustínovou v právnej veci žalobcu: ESSOX s.r.o., so sídlom: F.A. Gerstnera 52, 370 01 České Budějovice, Česká republika, právne zastúpený : Mgr. Bc. David Dvořák, advokát, so sídlom: Karpatské námestie 10 A, 831 06 Bratislava - Rača proti žalovanému: U. A., nar. XX.X.XXXX, N.: Z. XXX, XXX XX Z., štátny občan SR, o zaplatenie 32 600,00 CZK s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 35 000 CZK spolu s úrokom z omeškania vo výške 10% ročne zo sumy 8 000 CZK od 16.07.2019 do 25.11.2019, zo sumy 8 000 CZK od 16.08.2019 do 25.11.2019, zo sumy 8 000 CZK od 16.09.2019 do 25.11.2019 a zo sumy 8 000 CZK od 16.10.2019 do 25.11.2019, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobca m á voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa návrhom na vydanie Európskeho platobného rozkazu zo dňa 12.05.2022 domáhal zaplatenia sumy 32 600 CZK vrátane príslušenstva a náhrady trov konania.
2. Svoj návrh skutkovo odôvodnil tým, že žalovaný uzavrel dňa 26.06.2019 úverovú zmluvu na kúpu tovaru. Úver však nehradil, zaplatil len jednorázovo platbu vo výške 1 146 CZK. Ani po opakovaných výzvach žalovaný nič neuhradil, preto bol úver zosplatnený. Ku dňu podania návrhu na vydanie európskeho platobného rozkazu dlží žalovaný na istine čiastku 32 600 CZK.
3. Okresný súd Žilina vydal európsky platobný rozkaz č. k. 41Csp/28/2022-39 zo dňa 29.06.2022, ktorým v súlade s čl. 12 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 1896/2006,ktorým sa zavádza Európske konanie o platobnom rozkaze, uložil žalovanému zaplatiť sumu 32 600 CZK s príslušenstvom, ktorý sa nepodarilo doručiť žalovanému do vlastných rúk.
4. Žalovaný sa k žalobe písomne nevyjadril.
5. Vzhľadom na to, že ide o vec s cudzím prvkom, žalobca má sídlo v Českej republike a podal žalobu na súde Slovenskej republiky proti žalovanému, ktorý má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, bolo potrebné skúmať otázku právomoci súdu SR.
V súlade s Nariadením Európskeho parlamentu a Rady ES č. 1215/2012 o Právomoci vo veciach spotrebiteľských zmlúv, čl.17 bod 1 - 3:Vo veciach týkajúcich sa zmluvy uzavretej spotrebiteľom na účely, ktoré nie je možné považovať za súčasť jeho podnikania alebo povolania, sa právomoc určí podľa tohto oddielu, pričom nie sú dotknuté ustanovenia článku 6 a článku 7 bodu 5, ak ide: a) o zmluvu o predaji
tovaru na splátky; b) o zmluvu o úvere splatnom v splátkach alebo zmluvu o akejkoľvek inej forme úveru, ktorým sa má financovať predaj tovaru, alebo c) vo všetkých ostatných prípadoch o zmluvu uzavretú s účastníkom, ktorý obchoduje alebo podniká v členskom štáte bydliska spotrebiteľa alebo akýmkoľvek spôsobom smeruje takéto činnosti do tohto členského štátu alebo do viacerých štátov vrátane tohto členského štátu, a zmluva spadá do rozsahu týchto činností. Ak spotrebiteľ uzatvorí zmluvu s účastníkom, ktorý nemá bydlisko v členskom štáte, ale má organizačnú zložku, obchodné zastúpenie alebo inú pobočku v niektorom z členských štátov, tento účastník sa na účely sporov vyplývajúcich z činnosti tejto organizačnej zložky, obchodného zastúpenia alebo inej pobočky považuje za účastníka s bydliskom v tomto členskom štáte. Tento oddiel sa neuplatní na prepravné zmluvy s výnimkou tých, ktorých predmetom je zabezpečenie dopravy a ubytovania za jednu cenu .
V súlade s Nariadením Európskeho parlamentu a Rady ES č. 1215/2012 čl.18, bod 1 - 3:Spotrebiteľ môže žalovať druhého účastníka zmluvy buď na súdoch členského štátu, v ktorom má tento účastník bydlisko, alebo - bez ohľadu na bydlisko druhého účastníka - na súdoch podľa miesta bydliska spotrebiteľa. Druhý účastník zmluvy môže žalovať spotrebiteľa len na súdoch členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko. Tento článok nemá vplyv na právo uplatniť vzájomný nárok na súde, na ktorom sa koná podľa tohto oddielu o pôvodnom nároku.
6. Súd v prejednávanej veci v rámci skúmania podmienok konania vyhodnotil, že na prejednanie veci má právomoc, ktorá je daná v zmysle Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2015 z 12.12.2012 o právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných. V zmysle vyššie cit. ustanovení súd na právny vzťah aplikoval právnu úpravu Českej republiky.
7. Z hľadiska procesného postupu súdu v prejednávanej veci je na mieste aplikovať lex fori t.j. procesné právo Slovenskej republiky (CSP)
Podľa § 177 ods. 1 CSP, súd nariadi na prejednanie veci samej pojednávanie.
8. Na nariadené pojednávanie dňa 16.01.2023 sa dostavil právny zástupca žalobcu. Nedostavil sa žalovaný. Súd pojednával v neprítomnosti žalobcu ako aj žalovaného. Právny zástupca žalobcu uviedol, že na podanej žalobe trvajú tak, ako bola doručená súdu.
9. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to žalobou, Potvrdením o poskytnutí úveru, predpismi splátok, Formulárom pre štandardné informácie o spotrebiteľskom úvere, Předžalobní upomínkou (č.l. 12 spisu), Přehledem plateb pro smlouvu (č.l.13 spisu), Úvěrovou smlouvou č. Z. zo dňa XX.XX.XXXX, Upomínkou před žalobou zo dňa XX.XX.XXXX, Přehledem plateb pro smlouvu č. Z. (č.l. 18 spisu), Úverovými podmínkami, pričom zistil nasledovný skutkový stav:
10. Okresný súd mal za nesporné, že žalobca a žalovaný uzavreli zmluvu o poskytnutí úveru na kúpu tovaru s výškou úveru 32 000 Kč, výškou mesačnej splátky 8 000 Kč, s počtom mesačných splátok 4, dátumom splatnosti prvej splátky dňa 15.07.2019, dátumom splatnosti mesačných splátok k 15. dňu každého kalendárneho mesiaca, ročnou úrokovou sadzbou 0 %, RPMN 0%, s konečnou splatnosťou 15.10.2019. Žalobca upomínal žalovaného na omeškanie úhrad viacerými upomienkami. Žalovaný uhradil sumu 1 146 Kč ako províziu bez splátky istiny, ďalšie úhrady nevykonal, žalobca tak ku dňu podania návrhu na vydanie európskeho platobného rozkazu evidoval nezaplatenú pohľadávku vo výške 32 600Kč, úrok z omeškania vo výške 10% ročne zo sumy 8 000 CZK od 16.07.2019 do 25.11.2019, zo sumy 8 000 CZK od 16.08.2019 do 25.11.2019, zo sumy 8 000 CZK od 16.09.2019 do 25.11.2019 a zo sumy 8 000 CZK od 16.10.2019 do 25.11.2019, zmluvnú pokutu vo výške 2 400 Kč.
11. Súd považoval za medzi stranami nesporné tvrdenie žalobcu, že žalovaný neuhradil nič z dlžnej sumy.
Podľa čl. 5 Dodatečné informace farmuláře pro standardní informace o spotřebitelském úvěru č. SU4002386940 rozhodným právom pre zmluvy, v ktorých sa zjednáva spotrebiteľský úver je právo Českej republiky.
12. Keďže ide o situáciu, v ktorej dochádza k stretu rôznych právnych poriadkov, súd vyhodnotil aplikáciu rozhodného práva podľa Nariadenia Európskeho Parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 z 17.06.2008 o rozhodným práve pre zmluvné záväzky a postupoval podľa hmotného práva Českej republiky.
Podľa § 419 zák. č. 89/2012 Sb. Občanského zákoníku v znení v čase uzavretia zmluvy (ďalej len„Občanského zákonníku“), spotřebitelem je každý člověk, který mimo rámec své podnikatelské činnosti nebo mimo rámec samostatného výkonu svého povolání uzavírá smlouvu s podnikatelem nebos ním jinak jedná.
Podľa § 420 ods. 1, 2 Občanského zákoníku, kdo samostatně vykonává na vlastní účet a odpovědnost výdělečnou činnost živnostenským nebo obdobným způsobem se záměrem činit tak soustavně za účelem dosažení zisku, je považován se zřetelem k této činnosti za podnikatele. Pro účely ochrany spotřebitele a pro účely § 1963 se za podnikatele považuje také každá osoba, která uzavírá smlouvy související s vlastní obchodní, výrobní nebo obdobnou činností či při samostatném výkonu svého povolání, popřípadě osoba, která jedná jménem nebo na účet podnikatele.
Podľa § 1841 Občanského zákoníku, smlouvou o finanční službě se pro účely úpravy spotřebitelských smluv v tomto zákoně rozumí každá spotřebitelská smlouva týkající se bankovní, úvěrové, platební nebo pojistné služby, smlouva týkající se penzijního připojištění, směny měn, vydávání elektronických peněza smlouva týkající se poskytování investiční služby nebo obchodu na trhu s investičními nástroji.
Podľa § 2395 Občanského zákonníku, smlouvou o úvěru se úvěrující zavazuje, že úvěrovanému poskytne na jeho požádání a v jeho prospěch peněžní prostředky do určité částky, a úvěrovaný se zavazuje poskytnuté peněžní prostředky vrátit a zaplatit úroky.
Podľa § 2396 Občanského zákonníku, úvěrovaný vrátí úvěrujícímu peněžní prostředky v měně, ve které mu byly poskytnuty. V téže měně platí i úroky.
Podľa § 2048 ods. 1 Občanského zákonníku, ujednají-li strany pro případ porušení smluvené povinnosti smluvní pokutu v určité výši nebo způsob, jak se výše smluvní pokuty určí, může věřitel požadovat smluvní pokutu bez zřetele k tomu, zda mu porušením utvrzené povinnosti vznikla škoda. Smluvní pokuta může být ujednána i v jiném plnění než peněžitém.
Podľa § 122 ods.1) zákona č. 257/2016 Sb. O spotřebitelském úvěru, věřitel může pro případ prodlení spotřebitele s plněním dluhu vyplývajícího ze smlouvy o spotřebitelském úvěru sjednat pouze a) právo na náhradu účelně vynaložených nákladů, které mu vznikly v souvislosti s prodlením spotřebitele; pokud byla ujednána náhrada vyšší, považuje se v této části za smluvní pokutu, b) úroky z prodlení, jejichž výše nesmí přesáhnout výši stanovenou právním předpisem upravujícím úroky z prodlení, nebo c) smluvní pokutu.
Podľa § 122 ods.2) zákona č. 257/2016 Sb. O spotřebitelském úvěru, uplatněná smluvní pokuta nesmí přesáhnout 0,1 % denně z částky, ohledně níž je spotřebitel v prodlení, je-li spotřebitel v prodlení s plněním povinnosti peněžité povahy. Omezení podle věty první se neuplatní na souhrn smluvních pokut uplatněných do okamžiku, kdy se úvěr stane v důsledku prodlení spotřebitele splatným, pokud je tento souhrn pokut v kalendářním roce, v němž nebo v jehož části byl spotřebitel v prodlení s plněním povinnosti peněžité povahy, nižší než 3000 Kč a pokud výše smluvních pokut zahrnutých v tomto souhrnu uplatněných ve vztahu k prodlení s každou jednotlivou splátkou spotřebitelského úvěru činí nejvýše 500 Kč.
Podľa § 2 Nariadenia vlády č. 351/2013 Sb., výše úroku z prodlení odpovídá ročné výši repo sazby stanovené Českou národní bankou pro první den kalendárního pololetí, v némž došlo k prodlení, zvýšené o 8 procentních bodu.
Podľa § 215 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu
13. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žaloba bola podaná dôvodne. V prejednávanom spore ide o uplatnenie nárokov zo spotrebiteľského vzťahu založeného Zmluvou o úvere č. Z. zo dňa 26.06.2019 uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným. Zmluva bola uzavretá podľa § 2395 a násl. Občanského zákonníku. Súd zastáva názor, že predmetná zmluva je zmluvou spotrebiteľskou, kde na jednej strane vystupuje fyzická osoba - spotrebiteľ, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a na druhej strane právnická osoba - dodávateľ, ktorá pri uzatváraní zmluvy konala v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Súd pri právnom posúdení veci zmluvu posudzoval v zmysle ust. zák. č. 145/2010 Sb. o spotřebitelském úvěru, Obchodního zákonníku a Občanského zákonníku.
14. V danom prípade mal súd za preukázané, že žalobca uzatvoril so žalovaným Zmluvou o úvere č. Z. zo dňa XX.XX.XXXX, na základe ktorej poskytol žalobca žalovanému bezúčelový úver vo výške 32 000 Kč s tým, že žalovaný sa zaviazal vrátiť žalobcovi poskytnuté prostriedky spolu v štyroch mesačných splátkach po 8 000 Kč vždy k 15. dňu v mesiaci od 15.07.2019. Žalovaný neuhradil nič z dlžnej istiny. S ohľadom na to, že žalovaný si neplnil riadne svoje povinnosti vyplývajúce mu zo Zmluvy o úvere a dohodnuté splátky neplatil riadne a včas napriek výzvam žalobcu, tento predmetný úver zosplatnil, v dôsledku čoho bol žalobca oprávnený požadovať okamžité splatenie celej doteraz nesplatenej istiny úveru vrátane príslušenstva. Na základe vykonaného dokazovania bolo preukázané, že dlžná istina preto ku dňu vyhlásenia tohto rozhodnutia je vo výške 32 600 CZK, zmluvná pokuta vo výške 2400 CZK, úrok z omeškania vo výške 10% ročne zo sumy 8 000 CZK od 16.07.2019 do 25.11.2019, zo sumy 8 000 CZK od 16.08.2019 do 25.11.2019, zo sumy 8 000 CZK od 16.09.2019 do 25.11.2019 a zo sumy 8 000 CZK od 16.10.2019 do 25.11.2019. Súd žalobcovi takto vykonaným dokazovaním preukázanú pohľadávku aj priznal.
Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
15. O trovách konania súd rozhodol na základe ustanovenia § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP tak, že žalobca má ako plne úspešná strana sporu voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov konania.
Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina. Podľa ustanovenia § 125 ods. 1 CSP odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 2 CSP podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 3 CSP odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Podľa ustanovenia § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.