Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (7)Rozsudok_8C-248-2012.pdf
PDF · 75.79 KB
Case nature
Area
Subarea
8C/248/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava IV v konaní pred sudcom JUDr. Karolom Rihákom v právnej veci žalobkyne: G. G., L. XX, J. B. P., X. proti žalovanej: T. B., J. U. XX, X., o zaplatenie 121,- eur, takto
rozhodol:
Súd návrh zamieta.
Žalovanej sa náhrada trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 04.10.2012 domáhala voči žalovanej zaplatenia sumy 121,- eur titulom náhrady škody z dôvodu, že táto ju mala niekedy v roku 2012, presný dátum si nepamätá, fyzicky napadnúť na ulici Y. U., pričom jej mala stiahnuť z prsta zlatý prsteň v hodnote 121,- euro, čím jej mala vzniknúť škoda v uvedenej výške, ktorej náhrady sa podanou žalobou domáhala. Žalobkyňa v žalobe uviedla, že uvedený prípad bol riešený aj na OO PZ BA J. B. P. ako podozrenie z trestného činu krádeže, ale vec bola odmietnutá, detailnejšiu identifikáciu uvedeného trestného konania neuviedla.
K podanému návrhu sa vyjadrila žalovaná podaním, ktoré bolo súdu doručené 11.12.2013, z ktorého obsahu vyplýva, že nepopiera, že došlo k incidentu medzi ňou a žalobkyňou aj s fyzickým kontaktom, avšak poprela, žeby uvedený prsteň vzala.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, vyjadrením žalobkyne a žalovanej, výsluchom svedkov H. G., J. G., ako aj ostatným spisovým materiálom, na základe ktorých zistil nasledovný skutkový stav:
Medzi žalobkyňou a žalovanou došlo k incidentu s fyzickým kontaktom niekedy na jeseň roku 2012. Presný dátum ostal súdu neznámy. Existenciu uvedeného incidentu nepoprela ani žalovaná. Počas uvedeného incidentu malo dôjsť k stiahnutiu prsteňa z prstu žalobkyne žalovanou. Žalovaná však poprela, že by stiahla prsteň z prstu žalobkyne.
Svedkyňa H. G. vo svojej výpovedi uviedla, že nebola priamo pri incidente, avšak pozná žalovanú aj jej krstnú mamu. V inkriminovaný večer jej telefonovala žalobkyňa spolu s manželom, povedala čo sa jej stalo, odviezla ju záchranka. Išli hľadať žalovanú, avšak nenašli ju nakoľko utiekla. Na druhý deň ju stretla, pýtala sa jej čo sa stalo. Žalovaná jej odpovedala, že sa pohádala so žalobkyňou, tvrdila, že prsteň nevzala.
Svedok J. G. vo svojej výpovedi uviedol, že si vzhľadom na odstup času presný sled udalostí nepamätá, avšak incident sa stal na ulici Y. U.. Mal tam byť aj T. T., ktorý však tiež presne nevidel čo sa tam malo odohrať. Žalovaná mala byť pod vplyvom alkoholu, T. mal stáť bokom. Svedok mal vidieť ako žalovaná stiahla prsteň žalovanej, ktorá si to hneď nevšimla. Po chvíli sa mali vrátiť na dané miesto a začali
hľadať prsteň. Zavolali aj políciu, ktorý hľadali žalovanú, ktorá sa však schovala a preto ju nenašli. Bolo podané aj trestné oznámenie, ktoré však bolo políciou odmietnuté nakoľko nebol daný dôvod na začatie trestného konania. Na otázku súdu: prečo svedok hneď ako videl, že žalovaná stiahla prsteň žalobkyni na túto skutočnosť hneď neupozornili a sami hneď nezačali hľadať daný prsteň, ale vrátili sa na miesto až po chvíli, svedok uviedol, že prsteň pýtal, ale žalovaná sa nechcela k tomuto vyjadriť, stále hádzala vinu na T. T..
Súd zamietol vykonanie dôkazu audio nahrávkou telefonického rozhovoru medzi p. J. G. a pánom T. T., ktorý o nahrávke podľa svedka G. ani nevedel, nakoľko vyhotovovanie zvukových záznamov bez súhlasu dotknutých osôb je dôkazom nepoužiteľným v tomto súdnom procese, nakoľko pripustenie uvedeného dôkazu by bolo zjavne v rozpore s právom na ochranu osobnosti ,,nahrávanej osoby,,. Súd taktiež upustil od výsluchu navrhovaného svedka T. T., nakoľko mal za to, že na základe vykonaného dokazovania by výpoveď uvedeného svedka nemohla priniesť nové skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na rozhodnutie súdu. Z uvedeného dôvodu, napriek skutočnosti, že svedok bol pôvodne súdom predvolávaný na výsluch, súd upustil od jeho výsluchu z dôvodu nadbytočnosti takéhoto dôkazu.
Po právnej stránke súd vec posúdil nasledovne:
Podľa § 420 ods. 1 zák. číslo 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len ,,Občiansky zákonník,,) každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
V prejednávanej veci žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno, že jej bola spôsobená škoda, kto ju spôsobil a že existuje príčinná súvislosť medzi vznikom škody a konaním konkrétneho škodcu. Aby v súdnom konaní o náhradu škody mohol byť žalobca úspešný a súd mu mohol priznať požadovanú náhradu škody je bezpodmienečne potrebné zo strany žalobcu preukázať, že mu bola spôsobená škoda protiprávnym konaním škodcu a medzi konaním škodcu a vznikom škody existuje príčinná súvislosť (kauzálny nexus). Žaloba žalobkyne bola postavená na tvrdení, že pri incidente, ku ktorému došlo medzi účastníčkami konania, bol žalovanou stiahnutý prsteň z prsta žalobkyne, čím tejto mala vzniknúť škoda. Žalobkyni sa však nepodarilo bez pochybností preukázať, že jej vznikla škoda, kto za ňu prípadne zodpovedá a existencia kauzálneho nexu. Samotná žalobkyňa uviedla, že orgány činné v trestnom konaní odložili vec z dôvodu, že nebol daný dôvod na začatie trestného stíhania, túto skutočnosť potvrdil aj svedok J. G.. Jedinou skutočnosťou, ktorá by mohla teoreticky svedčiť v prospech žalobkyne, bola skutočnosť, že svedok J. G. vo svojej svedeckej výpovedi uviedol, že videl ako žalovaná stiahla prsteň žalobkyni. Súd však výpoveď svedka J. G. v tejto časti považuje za nedôveryhodnú, nelogickú a tendenčnú, nakoľko ide o manžela žalobkyne, pričom je vrcholne nepravdepodobné ak svedok videl stiahnutie prsteňa žalobkyne, aby z miesta spolu zo žalobkyňou odišli a na miesto sa vrátili opäť až po chvíli a začali hľadať prsteň. Taktiež samotné hľadanie prsteňa na mieste svedkom a žalobkyňou je tvrdením rozporuplným, nakoľko svedok sám uviedol, že žalovaná stiahla prsteň z prsta žalobkyne. Prečo potom svedok hľadal spolu s žalobkyňou prsteň ako kedy bol strateným, je otázkou nejasnou. Súd nemal pochybnosť o incidente aj s fyzickým kontaktom medzi účastníčkami konania, avšak predmetom sporu bola náhrada škody, ku ktorej malo dôjsť práve počas tohto incidentu. Túto skutočnosť sa však žalobkyni nepodarilo v konaní vôbec preukázať a preto súd musel jej žalobu zamietnuť.
O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods.1 O.s.p. podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Úspešnej žalovanej však žiadne trovy konania nevznikli. Z uvedeného dôvodu jej súd náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava IV.
Odvolanie proti rozsudku musí obsahovať všeobecné náležitosti každého podania podľa § 42 ods. 3 O.s.p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, podpísané datované, v
dostatočnom počte rovnopisov a s prílohami, v opačnom prípade bude rovnopis s prílohami vyhotovený na trovy účastníka) a náležitosti podľa § 205 ods. 1 O.s.p. (proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, v čom sa rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha).
Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že (§ 205 ods. 2 O.s.p.):
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozsudkom, možno podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.