Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Cb/122/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš samosudkyňou Mgr. Slavomírou Mlynarčíkovu v právnej veci navrhovateľa: Player, s.r.o., so sídlom Kamenné pole 4556/10, 031 01 Liptovský Mikuláš, IČO: 36 810 797, zastúpený advokátom JUDr. Jiří Martaus, so sídlom Ulica 1. mája 113/19, 031 01 Liptovský Mikuláš, proti odporcovi : Sanmari s.r.o., so sídlom Belopotockého 3301/13, 031 01 Liptovský Mikuláš, IČO : 36 744 841, zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Ladislav Janči, s.r.o. so sídlom Dončova 1451/21, IČO: 36 86 23 04, v konaní o zaplatenie 79.392,28 eur, takto

rozhodol:

Súd návrh z a m i e t a. O trovách konania súd rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

odôvodnenie:

Návrhom podaným na Okresnom súde Liptovský Mikuláš 15. 6. 2012 sa navrhovateľ domáhal, aby súd rozhodol, že odporca je mu povinný zaplatiť 80.059,44 eur. Návrh odôvodnil tým, že dňa 1. 10. 2008 bola medzi navrhovateľom ako nájomcom a odporcom ako prenajímateľom uzavretá Zmluva o nájme nebytových priestorov v znení dodatku č. 1 zo dňa 1. 10. 2008, ktorej predmetom bolo odplatné užívanie nebytových priestorov na prvom až treťom podlaží polyfunkčného objektu Centrum, súpisné č. 4456 na pozemku C-KN, evidovanej na katastrálnej mape parc. č. 464/1, okres Liptovský Mikuláš, mesto Liptovský Mikuláš, katastrálne územie F. Z., zapísaná na liste vlastníctva č. XXXX, vedeným (vtedy) Správou katastra Liptovský Mikuláš. Nájom bol dojednaný na dobu 10 rokov. Pred uzavretím zmluvy navrhovateľ zabezpečil a zaplatil cenu prác a materiálu dodaného do polyfunkčného objektu Centrum, súp. č. 4456, ktorý bol a je vo vlastníctve odporcu v celkovej obstarávacej cene vo výške 80.059,44 eur s DPH. Práce a materiál pozostávali z dodávky a montáže stavebných súčastí pre prechodný a zabezpečovací systém vo výške 2.971,20 eur bez DPH, z dodávky a montáže svetelných reklám a bilboardov vo výške 11.241,94 eur bez DPH, dodávky a montáže čistiacich exteriérových a interiérových rohoží vo výške 637,22 eur bez DPH, dodávky a montáže serverového racku vo výške 992,52 eur bez DPH, z dodávky a montáže veľkoplošných interiérových žalúzii vo výške 4.659,97 eur bez DPH, z dodávky a montáže káblových žľabov s príslušenstvom pre elektroinštaláciu, uchopenie svietidiel a elektrickú požiarnu signalizáciu vo výške 13.397,83 eur bez DPH, dodávky a pokládky kobercov a PVC povrchov v celkovej obstarávacej cene vo výške 31.394,42 eur bez DPH, z dodávky a montáže interiérových žalúzii v kancelárii na štvrtom nadzemnom podlaží vo výške 157,95 eur bez DPH, z dodávky a montáže sadrokartónových stien na treťom nadzemnom podlaží vo výške 1.263,15 eur bez DPH. V celkovej cene prác a materiálu dodaného do objektu vo vlastníctve odporcu 66.716,20 eur bez DPH, t.j. 80.059,44 eur s DPH. Nájomný vzťah ukončil odporca výpoveďou zo dňa 18. 2. 2011. Výpovedná doba uplynula 31. 5. 2011. Nebytové priestory boli odporcovi, ako prenajímateľovi, odovzdané 14. 1. 2012. Po skončení nájomného vzťahu navrhovateľ vyzýval odporcu na vysporiadanie ceny prác a materiálu dodaného do objektu vo vlastníctve odporcu, ktoré zabezpečil a zaplatil navrhovateľ. Odporca získal majetkový prospech na úkor navrhovateľa tým, že navrhovateľ zabezpečil

a zaplatil cenu prác a materiálu dodaného do polyfunkčného objektu Centrum. Rozsah práva na vydanie bezdôvodného obohatenia sa odvíja od toho, aký majetkový prospech získal odporca v okamihu, keď ho neoprávnene získal. Hodnotu odporcom získaného majetkového prospechu navrhovateľ vyčíslil podľa rozsahu v čase jeho získania. Výška protihodnoty predstavuje hodnotu plnenia v okamihu, kedy bolo bezdôvodné obohatenie získané. Vzhľadom k povahe zrealizovaných prác a dodaného materiálu do objektu vo vlastníctve odporcu, ktoré sa stali neoddeliteľnou súčasťou stavby a nebytových priestorov, nie je možné a ani účelné bezdôvodné obohatenie vydať in natura. Preto navrhovateľ požaduje ako protihodnotu peňažné plnenie. Peňažné plnenie pripadá do úvahy aj vtedy, ak je vydanie veci in natura hospodársky neúčelné, najmä s prihliadnutím k dôsledkom, ku ktorým by navrátením veci došlo. Je potrebné prihliadať ku všetkých dôsledkom navrátenia do predošlého stavu tak, aby k nemu nedochádzalo za cenu znehodnotenia alebo zničenia vecí, ktoré by inak mohli slúžiť svojmu účelu tam, kde sú umiestnené a aby nedochádzalo k ďalším nákladom, ktoré by bolo treba vynaložiť na demontáž vrátených vecí. Dňa 21. 10. 2013 na pojednávaní zobral navrhovateľ návrh v časti o zaplatenie 667,16 eur späť, lebo v rozhodnom čase bola daň z pridanej hodnoty 19%, preto má byť správne žalovaná suma 79.392,28 eur s DPH, vychádzajúca z ceny prác a materiálov 66.716,20 eur bez DPH. Preto súd konanie podľa (ďalej iba ) v časti o zaplatenie 667,16 eur zastavil. Konateľ navrhovateľa Q. E. vypovedal, že odporca súhlasil s prevádzkovaním predajne navrhovateľa a podmienkou bolo prispôsobiť priestory potrebám nájomcu (navrhovateľa) a požiadavkám INTERSPORTU AUSTRIA. Investície, ktoré sú predmetom žaloby, predstavovali zmenu alebo úpravu nebytových priestorov, nie však dodatočnú, ale predpokladanú už počas výstavby. Realizáciu týchto investícií mal zabezpečiť prenajímateľ (odporca), lebo išlo o výstavbu nových priestorov a rozpočet s týmito požiadavkami kalkuloval. Konateľ odporcu tvrdil, že to nemôže zaplatiť, lebo na to nemá priestor v rozpočte a že potom sa to nejako zohľadní. Namietali, že ide len o zmenu priestorov a v rozpočte budú vznikať rezervy, ktoré to pokryjú. Navrhovateľ nemal prístup k rozpočtu a nevedeli sa rýchlo rozhodnúť a ani nebol čas to riešiť. Predmetné investície so súhlasom prenajímateľa (odporcu) realizoval navrhovateľ. Ohľadom finančného vysporiadania medzi nimi nikdy nedošlo k dohode. Viackrát sa na rokovaniach rozprávali o tom, ako investície vysporiadať. Navrhovali, aby investície odporca odkúpil po skončení nájomného vzťahu. Po skončení výstavby viackrát apelovali na konateľa odporcu, aby pripravil prehľad výšky rezerv a v akej výške bude schopný refinancovať investíciu navrhovateľa. Takýto prehľad im odporca nikdy nedal. Navrhovateľovi sa podarilo získať kópie dodávateľských faktúr, ktoré im poskytol konateľ odporcu s tým, že prehľad investícií pripraví navrhovateľ. V tom čase mali dobré vzťahy. Prioritne sa navrhovateľ musel venovať rozbehu a prevádzke predajne, preto túto vec nedokončil a uspokojil sa s tým, že to budú riešiť odkúpením investícií po skončení nájmu. Neskôr sa vzťahy s odporcom zhoršili, Čo viedlo až k výpovedi zo strany prenajímateľa a následným súdnym sporom. Navrhovateľ musel nebytové priestory uvoľniť. O vysporiadaní investícií mali niekoľko rokovaní, ale k dohode nedospeli. Preto sa obrátili na súd. V súčasnosti odporca a jeho nájomcovia tento majetok užívajú a odporca z toho má ekonomický prospech. Po preštudovaní faktúr sa im potvrdilo, že niektoré z investícii boli súčasťou rozpočtu. Tieto boli zhotoviteľskou firmou fakturované odporcovi. Išlo o sumu okolo 189.000 eur. Investície navrhovateľ vniesol pred uzatvorením písomnej zmluvy o nájme 1. 10. 2008. Všetko, čo uviedli v návrhu a doložili faktúrami, hradil navrhovateľ ako budúci nájomca. Stalo sa to súčasťou stavby a tieto veci v súčasnosti nie je možné odňať bez toho, aby došlo k ich znehodnoteniu alebo poškodeniu stavby. Boli dohodnutí tak, že buď sa ich výdavky zohľadnia v nájomnom, čo sa nestalo alebo zamýšľali, že sa dohodnú po uzavretí nájomnej zmluvy, čo sa tiež nestalo. Ostalo to medzi nimi otvorené. Navrhovateľ predpokladal, že v nájme bude dlhodobo. Nikdy sa nedohodli akým spôsobom sa zohľadnia náklady navrhovateľa, ktoré vložili do budovy, ktorá patrí odporcovi. Všetky stavebné práce tak ako sú uplatnené v súdnom konaní, boli dokončené k septembru 2008 a stavba bola preberaná 1. 9. 2008. Fakturácia mohla byť až neskôr. Z predmetu nájmu svoje hnuteľné veci odstránili. Ešte pred výstavbou budovy existoval vzťah medzi navrhovateľom a odporcom, lebo zámerom bolo postaviť budovu, ktorá mala predovšetkým slúžiť na prevádzkovanie predajne INTERSPORTU. Preto počas celej výstavby bola potrebná súčinnosť navrhovateľa so zhotoviteľom (TREOS). Odporca, ako budúci prenajímateľ, mal povinnosť riadiť sa pri výstavbe predmetu nájmu, podľa manuálu popisu stavby a vybavenia, ktorý mu predložili a bol povinný podľa bodu 1.1 všetky výkony v popise stavby zabezpečiť pred odovzdaním objektu spoločnosti INTERSPORT s tým, že ak svoj záväzok nesplní, musí nahradiť z toho plynúce škody odporcovi. Keď investovali do budovy odporcu, očakávali, že výdavky navrhovateľa sa zohľadnia po uzavretí nájomnej zmluvy. Očakávali, že ich bude odporca refinancovať v plnej výške. V dodávateľských faktúrach sú fakturované dodávky, ktoré v skutočnosti dodával navrhovateľ, alebo ktoré dodávateľom vôbec neboli dodané. Dodávateľ si pravdepodobne dával preplácať v banke a uplatňoval

si u správcu dane, ako nárok na vrátenie dane z pridanej hodnoty, napríklad: faktúra č. 051/07/08 za čistiace rohože cca 10.000 Sk bez DPH, faktúra č. 059/08/08 podlahy, koberec a lepenie cca 117.000 Sk, č. 074/09/08 podlahy, podlahovina a lepenie cca 233.000 Sk, č. 051/07/08 - konštrukcie drevostavby, sadrokartónové kazety, montáž a príslušenstvo cca 470.000 Sk, č. 059/08/08 konštrukcie drevostavby, sadrokartónové kazety, montáž a príslušenstvo cca 289.000 Sk, skriňa na šaty za cca 130.000 Sk (všetko bez DPH) a iné. Veci vyúčtované v prvých troch faktúrach dodal navrhovateľ a ostatné neboli vôbec dodané. Podľa zmluvy o budúcej zmluve o nájme nebytových priestorov v článku VII. bod 7.10 nájomca (navrhovateľ) bol oprávnený na predmete nájmu vykonávať stavebné a iné úpravy trvalého charakteru len s predchádzajúcim písomným súhlasom prenajímateľa. Žiadny písomný súhlas k predmetným investíciám navrhovateľ nemá, čo potvrdzuje, že boli zrealizované ako stavebné súčasti pre objekt, ktoré uhradil navrhovateľ za majiteľa (odporcu). Podľa článku VIII. bod 8.8 po skončení nájomného vzťahu sú zmluvné strany povinné poskytnúť si vzájomnú súčinnosť pri vysporiadaní záväzkov zo zaniknutého nájomného vzťahu. Na vysporiadanie vyzval navrhovateľ odporcu listom a aj osobne. Splnomocnený zástupca navrhovateľa argumentoval, že sa nedomáhajú náhrady škody o čo sa majetok zmenšil, ale bezdôvodného obohatenia, čo získal plnením navrhovateľa v tom čase odporca. Navrhovateľ sa domáha toho, čo vynaložil navrhovateľ na nehnuteľnosť odporcu. Malo sa to zohľadniť, či už v nájme alebo inak a k takejto dohode medzi účastníkmi nedošlo. Niektoré úpravy boli urobené pred uzavretím zmluvy o nájme a niektoré počas trvania zmluvy o nájme nebytových priestorov. Všetky úpravy však boli urobené po uzavretí zmluvy o budúcej zmluve o nájme nebytových priestorov z 18. 10. 2007. Nikdy nedošlo k zohľadneniu toho, čo vynaložil na nehnuteľnosť odporcu navrhovateľ. Právne posúdenie je na súde. Navrhovateľ požadoval bezdôvodné obohatenie. Poukázal na dodatok č. 1 zmluvy o nájme nebytových priestorov, najmä na článok 6.6.1, ktorý preukazuje, že všetky zmeny na stavbe boli vykonané so súhlasom odporcu a ak by bol súd iného názoru a posúdil vec ako nárok podľa , medzi účastníkmi nebolo sporné a dôkazmi bolo preukázané, že zmeny na stavby, financované navrhovateľom, boli robené so súhlasom odporcu. Medzi účastníkmi bolo sporné iba to, či sa ich zaviazal uhradiť odporca. Z hľadiska veta štvrtá má navrhovateľ právo na protihodnotu toho, o čo sa zhodnotil majetok odporcu. Keďže ide o nehnuteľnosť, tá takýmito úpravami stúpla na cene. Obvykle je to vo výške ceny vynaložených prác a materiálu a toto zhodnotenie reálne prevyšuje vynaložené náklady a materiály na zhodnotení nehnuteľnosti odporcu. Nejde o zmenu žaloby a nemenia sa skutkové okolnosti, len právna kvalifikácia. Preto ak prenajímateľ dal súhlas so zmenou, ale nezaviazal sa na úhradu nákladov, môže sa nájomca domáhať po skončení nájmu protihodnoty toho, o čo sa zvýšila hodnota veci. Je možné rozhodnúť o nárokoch navrhovateľa podľa , lebo ešte pred uzavretím nájomnej zmluvy mali účastníci uzavretú zmluvu o budúcej nájomnej zmluve, čiže navrhovateľ už mal postavenie nájomcu. Konateľ odporcu Z. K. vypovedal, že zo strany navrhovateľa určité investície boli urobené v štádiu stavby. Išlo o káblové trasy pre dochádzkový systém navrhovateľa a odporca sa úhrade takejto pohľadávky nezaviazal a to ani zmluvou o budúcej zmluve. Predpokladali dlhodobý nájomný vzťah a po 15 rokoch by boli investície navrhovateľa bezpredmetné. Väčšinou išlo o investície, ktorými boli hnuteľné veci, ktoré bolo možné, po skončení nájmu demontovať, na čo odporca vyzval navrhovateľa, ale navrhovateľ na výzvu odporcu nereagoval. Okrem káblových trás, ktoré sú v stenách, prípadne v žľaboch, si nepamätá, ktoré z veci by sa nedali odviesť. Racková skriňa je na kolesách a sú v nej rozvody káblov. Odstrániť by sa dali aj bilboardy, rám svetelných reklám, čistiace rohože interiérové aj exteriérové, aj keď nevie, či majú po toľkých rokoch nejakú hodnotu. Interiérové žalúzie sú odmontovateľné a montáž káblových žľabov platil odporca. Koberce sa tiež dajú sňať, hoci sú prilepené. Nemohli riskovať, že ich poškodia, lebo toto nie je ich majetok. Sú s tým spojené náklady a potrebovali by firmu, ktorá by upravila povrchy po odstránení kobercov. Náklady by tak boli podstatne vyššie ako cena kobercov. Sadrokartónové steny boli montované po podpísaní nájomnej zmluvy v čase, keď si nájomca prebral prenajatý priestor. Nerozumie, že je žalovaná nadobúdacia cena, lebo po uplynutí takej doby užívania už takúto hodnotu nemá. Káblové rozvody odporcu boli postrihané a po navrhovateľovi ostali káblové rozvody, bez projektovej dokumentácie pre odporcu nepoužiteľné. Bolo by náročné hľadať, ktorý kábel kam vedie, lebo v jednej kabeláži je vedených viac káblov. Odporca nikdy žiadnym spôsobom navrhovateľovi nezaviazal, že hnuteľné veci, ktoré investovali do stavby, navrhovateľovi zaplatia. INTERSPORTOM boli dané podmienky navrhovateľovi, ako má predajňa vyzerať a to sa týkalo aj kobercov. Odporcu stáli prostriedky, aby stavba bola prispôsobená potrebám INTERSPORTU. Firma Martina Lehotského - ALARMA bola dodávateľom priamo pre navrhovateľa, vstupného a prechodového zabezpečovacieho systému. D. D. dozorovala kompletnú stavbu. Splnomocnený zástupca odporcu argumentoval najmä tým, že návrh je neopodstatnený v právnej a skutkovej rovine. Nárok je žalovaný ako vydanie bezdôvodného obohatenia a navrhovateľ

požaduje preplatiť náklady, ktoré podľa svojho tvrdenia vynaložil pred uzatvorením nájomnej zmluvy. Bezdôvodné obohatenie v prípade investície vynaloženej na cudziu nehnuteľnosť, nepredstavuje hodnota vynaložených prostriedkov. Odporca sa nezaviazal takúto investíciu preplatiť. Drvivá väčšina stavebných úprav a prác alebo plnení označených v návrhu, bola realizovaná viac ako štyri roky pred podaním návrhu na začatie konania. Preto odporca trvá na vznesenej námietke premlčania. Bolo preukázané, že nešlo o investície do cudzej nehnuteľnosti, ale išlo o stavebné práce - inštaláciu svietidiel, rohoží, ktoré sú hnuteľnými vecami a sú odnímateľné. Preto nemajú povahu investície do cudzej nehnuteľnosti. Navrhovateľ požaduje preplatenie sumy, ktorá bola fakturovaná faktúrou č. 04, zo spoločnosti odporcu na spoločnosť navrhovateľa. Malo ísť o refakturáciu prác, ktoré vykonala pôvodne spoločnosť TREOS, s.r.o. a táto faktúra nebola zo strany navrhovateľa odporcovi uhradená. Navrhovateľ požaduje vrátenie niečoho, čo nikdy nebolo zaplatené. Navrhovateľ požaduje vrátenie alikvótnej časti za svetelné rampy, svetelné telesá a listinné dôkazy - daňové doklady preukazujú, že ich vystavila spoločnosť MOLTO LUCE a prijímateľom týchto plnení mal byť INTERSPORT AUSTRIA. Teda daňové doklady nepreukazujú, že navrhovateľ vynaložil nejaké finančné prostriedky. Faktúry boli vystavené subjektmi, ktoré nie sú účastníkmi konania. Navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno svojich tvrdení a nepreukázal, že došlo k bezdôvodnému obohateniu. Zo vyplýva povinnosť po skončení nájmu uviesť predmet nájmu do pôvodného stavu. Odporca vyzýval navrhovateľa, aby tak urobil a odstránil z predmetu nájmu svoje veci. Preukázali, že koberce sú odnímateľné a technicky nie je problém ich sňať. Prvý porušil svoju povinnosť navrhovateľ, keď neodovzdal predmet nájmu riadne a v pôvodnom stave. Zmluva o nájme nebytových priestorov bola uzavretá 1. 10. 2008 a odporca ako prenajímateľ zmluvu vypovedal, lebo navrhovateľ neplatil nájomné. Výpovedná lehota uplynula 31. 5. 2011, ale navrhovateľ nevypratal predmet nájmu a naďalej ho užíval a neplnil svoju povinnosť platiť odplatu za užívanie predmetu nájmu, čím mu vznikol dlh 69.285 eur a záväzok na zaplatenie zmluvnej pokuty 133.060,32 eur za porušenie povinnosti vydať predmet nájmu. Podľa sa plnenia môže domáhať iba tá strana, ktorá už splnila alebo je pripravená plniť svoj záväzok. Keďže 90% tvrdených vynaložených investícií sa realizovalo pred viac ako 4 rokmi pred začatím súdneho konania, okrem 3 položiek, sú tieto nároky premlčané v štvorročnej premlčacej dobe. Náhrada investícií, ktoré vznikli po uzavretí nájomnej zmluvy, odporcom navrhovateľovi, nevyplýva ani zo zmluvy ani zo zákona. V dodatku zmluvy o nájme nebytových priestorov č. 1 v bode 6.6.1 sa uvádza, že stavebné úpravy sa považujú za riadne schválené, po predchádzajúcej vzájomnej dohode medzi zmluvnými stranami. Odporca vystavoval faktúry navrhovateľovi, ktoré navrhovateľ dobrovoľne uhradil a následne ich žiada späť. Pre konanie o nárokoch podľa sa vyčísľuje aj znehodnotenie zmien na predmete nájmu a predmetom tohto konania sú len investície vynaložené navrhovateľom na predmet nájmu. Takýto nárok je vylúčený, lebo zmluva o nájme nebytových priestorov obsahuje ustanovenie o povinnosti uviesť predmet nájmu do pôvodného stavu. Okrem výsluchu účastníkov súd vo veci vypočul svedkov P.. D. D. B. Z. F.. Svedkyňa P.. D. D. vykonávala stavebný dozor pre odporcu, pri výstavbe polyfunkčného objektu Centrum Liptovský Mikuláš. Uvádzala, že generálnym dodávateľom výstavby bola firma TREOS s.r.o. Liptovský Mikuláš. Kamerový systém sa montoval pred omietkami, lebo išiel pod omietky. Inak by musel byť vedený povrchovo v lištách. Registrovala, že káblové trasy na svietidlá, viedli pod omietkami a pod podlahami. Časť svietidiel išla cez investora a časť cez budúceho užívateľa. Rozvodové skrine dodával investor. Stav v stavebnom denníku na sto percent korešponduje so skutočným stavom na stave. Záznamy robila každý deň. Do nosnej konštrukcie budovy išli nosné prvky pre reklamu, ešte pred zakrytím obvodovým plášťom. Do rastra obvodového plášťa budovy sa montovali špeciálne úchyty na reklamy, po vyjadrení statika. Svedok Z. F. bol dodávateľom zabezpečovacieho, kamerového, dochádzkového systému a prechodového systému na karty pre navrhovateľa. Najskôr sa robila kabeláž a celé od kabeláže až po kompletáž to mohlo trvať štyri až päť mesiacov. Postupovali podľa stavebnej pripravenosti. Po prípravných prácach sa rúrkovalo, vťahovali sa káble a montovali krabice. Kompletáž zahŕňa montáž komponentov zariadení: snímačov, pohybu, čítačiek, elektronických zámkov a podobne. Koncové komponenty sa dajú demontovať, ale kabeláž je zabudovaná a je súčasťou stavby. Škatule a koncové zariadenia boli priskrutkované a zamontované a niečo aj zasekané. Navrhovateľ si ich objednal na demontáž namontovaných zariadení, zostali tam inštalácie, ako kabeláž, rozvody a skrine, ktoré boli pod omietkami. on na stavbe nebol, iba jeho zamestnanci. Inštalácie, ktoré tam zostali kým došlo k demontáži, boli funkčné. Predpokladal, že po kabeláži sa nahodili omietky. Kabeláž je možné vytiahnuť z rúrok, ktoré sú v budove, bez sekania do steny. A je použiteľná. Ďalej súd vykonal dokazovanie vecnými dôkazmi: odrezanou časťou modrého koberca a svietidla, ktoré predložil odporca. Súd vykonal dňa 17. 10. 2014 ohliadku na mieste samom (čl. 474-486).

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listín v spise z čl. 1-501, najmä fotokópiu zmluvy o nájme nebytových priestorov čl. 5-11, dodatkom č. 1 k zmluve o nájme nebytových priestorov čl. 12-19, zoznamom investícií čl. 20, fotokópiou faktúry vystavenej Z. F. navrhovateľovi s prílohou čl. 21-22, výtlačkom výpočtu podielu stavebných súčastí na zabezpečovacom a prechodovom systéme čl. 23, fotokópiami faktúr vystavených E.COLOR, s.r.o. navrhovateľovi čl. 24-26, fotokópiami faktúr vystavených odporcom navrhovateľovi čl. 27-29, fotokópiou faktúry vystavenej CWS-boco Slovensko s.r.o. navrhovateľovi čl. 30, fotokópia kúpnopredajnej zmluvy z 5. 9. 2008 čl. 31, fotokópiou faktúry vystavenej MK Alarm s.r.o. navrhovateľovi čl. 32, fotokópiu faktúry vystavenej DL Consulting and Investment navrhovateľovi čl. 33, fotokópiu faktúry vystavenej MOLTO LUCE GmbH Intersportu AUSTRIA čl. 34-41, fotokópia faktúry vystavenej odporcom navrhovateľovi čl. 42, fotokópiu faktúry vystavenej Intersportom AUSTRIA čl. 43-44, fotokópiu faktúry vystavenej spoločnosťou AMPEX, s.r.o. navrhovateľovi čl. 45, fotokópiu faktúry vystavenej Q. T. navrhovateľovi čl. 46, fotokópiou faktúry vystavenej spoločnosťou UNIMONT Slovakia, s.r.o. navrhovateľovi čl. 47, výpisom z obchodného registra navrhovateľa zverejnený na internete čl. 85, výpismi z obchodného registra navrhovateľa odporcu zverejnenými na internete čl. 101-103, lustráciou v obchodnom vestníku čl. 172, 177, fotokópiou výzvy odporcu navrhovateľovi zo dňa 27. 3. 2012 čl. 179, fotokópiami podacích lístkov a doručenie doporučených zásielok čl. 180, lustráciu v obchodnom vestníku čl. 181, 203, výtlačkom položkovitého zoznamu investícií čl. 204-205, fotokópiou zmluvy o budúcej zmluve o nájme nebytových priestorov medzi účastníkmi čl. 214-221, ktorá bola totožná s originálom predloženým 3. 3. 2014, fotokópiu žiadosti o ponuku na financovanie projektu polyfunkčného objektu Centrum čl. 222-235, fotokópiu stavebného denníka polyfunkčného objektu Centrum Liptovský Mikuláš čl. 252-415, vyjadrením odporcu prostredníctvom splnomocneného zástupcu k dokazovaniu čl. 415-417, fotokópiami faktúr vystavených obchodnou spoločnosťou TREOS s.r.o. odporcovi čl. 418-427, vyjadrením konateľa navrhovateľa čl. 428-429, grafickým znázornením - projektom stavby polyfunkčného objektu Centrum čl. 430-431, lustráciou v obchodnom vestníku čl. 432, výpisom zo živnostenského registra P.. D. D. čl. 438, výpisom z obchodného registra obchodnej spoločnosti ALARMA s.r.o. čl. 439-440, lustráciou v obchodnom vestníku čl. 443, fotokópiami faktúr vystavených Z. F. navrhovateľovi čl. 452-453, fotokópiu zmluvy o dielo medzi navrhovateľom a Z. F. čl. 454-455, fotokópiami príloh k zmluve o dielo čl. 456-464, lustráciou v obchodnom vestníku čl. 501 a popisom stavby a vybavení predajni INTERSPORTU, ktorý je prílohou k spisu . Zhodnotiac vykonané dôkazy jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti mal súd preukázané: v znení neskorších predpisov, ďalej iba (1)Táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti. (9)Zmluvy medzi osobami uvedenými v odsekoch 1 a 2, ktoré nie sú upravené v hlave II. tejto časti zákona, a sú upravené ako zmluvný typ v , spravujú sa príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v a týmto zákonom. (1)Premlčaním právo na plnenie povinnosti druhej strane nezaniká, nemôže ho však priznať alebo uznať súd, ak povinná osoba namietne premlčanie po uplynutí premlčacej doby. (1)Pri právach vymáhateľných na súde začína plynúť premlčacia doba odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť na súd, ak tento zákon neustanovuje niečo iné. Ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba 4 roky. v znení neskorších predpisov (1)Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. (2)Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. (1)Musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada. § 3 Zákona č. 116/1190 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov (1)Prenajímateľ môže nebytový priestor prenechať na užívanie inému (ďalej len „nájomca“) zmluvou o nájme (ďalej len „zmluva“).

( musí mať písomnú formu a musí obsahovať predmet a účel nájmu, výšku a splatnosť nájomného a spôsob jeho platenia a ak nejde o nájom na neurčitý čas, čas na ktorý sa uzaviera (veta prvá). (1)Nájom dojednaný na určitý čas sa skončí uplynutím času, na ktorý bol dojednaný. Ak nebolo dohodnuté inak, je v prípade skončenia nájmu nájomca povinný vrátiť nebytový priestor v stave, v akom ho prevzal, s prihliadnutím na obvyklé opotrebenie. (1)Zmeny na veci je nájomca oprávnený vykonávať len so súhlasom prenajímateľa. Úhradu nákladov s tým spojených môže nájomca požadovať len v prípade, že sa na to prenajímateľ zaviazal. Ak zmluva neurčuje inak, je oprávnený požadovať úhradu nákladov až po skončení nájmu, po odpočítaní znehodnotenia zmien, ku ktorým v medziobdobí došlo v dôsledku užívania veci. Ak prenajímateľ dal súhlas so zmenou, ale nezaviazal sa na úhradu nákladov, môže nájomca požadovať po skončení nájmu protihodnotu toho, o čo sa zvýšila hodnota veci. Navrhovateľ a odporca sú podnikatelia podľa . Dňa 18. 10. 2007 uzavreli navrhovateľ ako budúci nájomca a odporca ako budúci prenajímateľ zmluvu o budúcej zmluve o nájme nebytových priestorov (čl. 214-221). V zmluve o budúcej zmluve sa budúci prenajímateľ zaviazal uzavrieť s budúcim nájomcom nájomnú zmluvu s predmetom nájmu nebytových priestorov špecifikovaných a s náležitosťami uvedenými v časti 2 zmluvy. Zmluva o budúcej zmluve neobsahuje žiadne ustanovenia o investíciách budúceho nájomcu do budovy a spolupodieľaní sa na nákladoch na výstavbu budúceho predmetu nájmu. V článku VI. bod 6.3 zmluvy sa uvádza, že prenajímateľ je povinný zabezpečiť bezpečnostnú ochranu predmetu nájmu minimálne v zmysle projektovej dokumentácie, ktorá spočíva v osadení bezpečnostných skiel na celom predmete nájmu a možnosti pripojenia na pult centrálnej ochrany. V článku VI. bode 6.6 zmluvy sa uvádza, že prenajímateľ súhlasí s reklamným označením stavby, za podmienky umiestnenia takéhoto označenia na plochách na to vopred stavebno-technických určených a definovaných v projekte pre stavebné povolenie, a za podmienky, že reklamné označenia budú v súlade s účelom nájmu podľa článku III. S umiestnením týchto plôch prenajímateľ nájomcu oboznámil, čo nájomca potvrdzuje svojim podpisom na zmluve. V článku VII. bod 7.5 zmluvy sa uvádza, že nájomca sám vznáša náklady na prevádzku súvisiacu s prípadným napojením predmetu nájmu na pult centrálnej ochrany alebo iné obdobné zariadenie. Táto vyššie uvedená úprava dohodnutá účastníkmi sa vzťahuje obsah zmluvy o nájme nebytových priestorov, ktorá bude na základe zmluvy o budúcej zmluve uzavretá, keďže ide o časť 2 zmluvy o budúcej zmluve upravujúcej (vopred) náležitosti zmluvy o nájme nebytových priestorov, ktoré majú byť obsahom zmluvy o nájme nebytových priestorov. Uzavretím zmluvy o budúcej zmluve o nájme nebytových priestorov nie sú jej zmluvné strany v postavení nájomcu a prenajímateľa, takéto postavenie nadobúdajú až uzavretím zmluvy o nájme nebytových priestorov. Zo zmluvy o budúcej zmluvy im nemôžu plynúť rovnaké práva a povinnosti ako zo zmluvy o nájme nebytových priestorov. Dňa 1. 10. 2008 uzavreli navrhovateľ v právnom postavení nájomcu a odporca v právnom postavení prenajímateľa zmluvu o nájme nebytových priestorov a súčasne dodatok č. 1 k zmluve o nájme nebytových priestorov (čl. 5 - 19). Predmetom nájmu boli nebytové priestory v budove (stavbe) polyfunkčného objektu Centrum Liptovský Mikuláš, v Liptovskom Mikuláši, na ulici Hollého na prvom, druhom a treťom podlaží, špecifikované v článku II. bod 2.3 a v prílohách č. 1 až 3. Účel nájmu bol dojednaný v článku III. zmluvy a dodatku k zmluve. Výška a splatnosť nájomného bola dojednaná v článku V. zmluvy a dodatku k zmluve. Čas, na ktorý sa nájom uzavrel, bol dojednaný v článku IV. zmluvy na dobu určitú v trvaní 10 rokov od podpisu zmluvy, t.j. od 1. 10. 2008. Zmluva bola uzavretá v písomnej forme. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že písomnou výpoveďou zo dňa 18. 2. 2011 vypovedal prenajímateľ (odporca) nájomnú zmluvu. Výpovedná doba uplynula 31. 5. 2011 a nebytové priestory boli odovzdané navrhovateľom odporcovi 14. 3. 2012, teda po uplynutí výpovednej doby. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že odporca ako prenajímateľ po skončení nájmu nepodal do 30 dní návrh na vypratanie nehnuteľnosti. Nepodaním takéhoto návrhu došlo k obnoveniu nájomnej zmluvy za tých istých podmienok, za akých bola dojednaná pôvodne, t.j. nájom sa obnovil na dobu jedného roka. *V článku VI. bod 6.1. zmluvy sa uvádza, že prenajímateľ je povinný odovzdať nájomcovi predmet nájmu do užívania v stave spôsobilom na dojednaný účel užívania a v tomto stave ho na vlastné náklady udržiavať počas celej doby trvania nájomného vzťahu. O odovzdaní predmetu nájmu spíšu zmluvné strany odovzdávací / preberací protokol, ktorý bude obsahovať prípadné výhrady nájomcu súvisiace s vadami a nedostatkami predmetu nájmu v čase jeho prevzatia do užívania. *Stavebné úpravy predmetu nájmu (oproti stavebnému projektu) vykonané nájomcom počas výstavby budovy, na

základe žiadosti nájomcu a tiež po kolaudácii budovy, úplne dokončené v čase podpisu tejto zmluvy, sa pre účely tejto zmluvy považujú za riadne schválené zmluvnými stranami; v článku VI. bod 6.3 zmluvy sa uvádza, že prenajímateľ je povinný zabezpečiť bezpečnostnú ochranu predmetu nájmu minimálne v zmysle projektovej dokumentácie a možnosti pripojenia na pult centrálnej ochrany. V článku VI. bod 6.6 sa uvádza, že prenajímateľ súhlasí s reklamným označením stavby nájomcom, za podmienky umiestnenia takéhoto označenia na plochách predmetu nájmu na to vopred stavebno- technicky určených a definovaných v projekte pre stavebné povolenie a za podmienky, že reklamné označenia budú v súlade s účelom nájmu, podľa článku III. Umiestnenie týchto plôch si zmluvné strany dohodli v prílohe č. 4, čo potvrdzujú svojimi podpismi na zmluve; nájomca nie je oprávnený umiestniť reklamné označenia na budovu na iné miesta ako uvedené v prílohe č. 4 tejto zmluvy. V článku VI. bod 7.5. sa uvádza, že nájomca sám znáša náklady na prevádzku súvisiacu s prípadným napojením predmetu nájmu na pult centrálnej ochrany alebo iné obdobné zariadenie. V článku VII. bod 7.10. sa uvádza, že nájomca je oprávnený na predmete nájmu vykonávať stavebné a iné úpravy trvalého charakteru len s predchádzajúcim písomným súhlasom prenajímateľa. V článku VII. bod 7.11 zmluvy sa uvádza, že nájomca je oprávnený predmet nájmu označiť svojimi reklamnými označeniami, ochrannými známkami alebo svojím firemným logom, respektíve iným primeraným spôsobom na miesta na to vopred stavebno-technicky určených a vzájomne odsúhlasených príloh č. 4 tejto zmluvy. V článku VIII. bod 8.8 zmluvy sa uvádza, že po skončení nájomného vzťahu sú zmluvné strany povinné poskytnúť si vzájomne súčinnosť pri vysporiadaní záväzkov zo zaniknutého nájomného vzťahu. V článku VIII. bod 8.10 zmluvy sa uvádza, že nájomca je povinný odstrániť z nebytových priestorov každú tabuľu, nápis alebo oznámenie, ktoré tam v dobe prenájmu umiestnil, pokiaľ to bude prenajímateľ požadovať a súčasne vypratať všetky svoje hnuteľné veci. Zároveň je nájomca povinný odstrániť úpravy a predmety vlastnícky mu patriace. *Ustanovenie článku VI. bod 6.1. zmluvy upravuje stav, ktorý vznikol počas výstavby pred uzavretím zmluvy o nájme nebytových priestorov a z takejto úpravy nie je možné vyvodzovať následky podľa , lebo toto ustanovenie zákona sa vzťahuje na zmeny na predmete nájmu vykonávané až po uzavretí zmluvy o nájme nebytových priestorov. V zmluve o nájme nebytových priestorov a ani neskôr sa účastníci nedohodli na spôsobe vyporiadania plnení (poskytnutých) vykonaných navrhovateľom (budúcim nájomcom) na budúcom predmete nájmu pred uzavretím zmluvy o nájme po skončení nájmu, či po uplynutí dohodnutej doby nájmu alebo pred uplynutím dohodnutej doby nájmu. Navrhovateľ predmet nájmu prevzal a následne ho užíval( od 1. 8. 2008 do 14. 3.2012 t.j. tri roky, päť mesiacov a štrnásť dní). Samosudkyňa podľa (ďalej iba ) účastníkom uviedla ako sa javí právne posúdenie veci, aby rozhodnutie súdu nebolo prekvapivé (na pojednávaní 8. 12. 2014) tak, že predmetom konania skutkovo vymedzeným navrhovateľom v návrhu na začatie konania je zaplatenie priamych nákladov vynaložených navrhovateľom v prospech odporcu z právneho vzťahu navrhovateľa ako nájomcu a odporcu ako prenajímateľa, ktoré navrhovateľ právne kvalifikoval ako bezdôvodné obohatenie. Skutkovo ich popísal v návrhu na začatie konania ako náklady vynaložené pred uzavretím zmluvy o nájme nebytových priestorov 1. 10. 2008, čo vylučuje nároky podľa . Bremeno tvrdenia a z toho vyplývajúce dôkazné bremeno je na navrhovateľovi. Súd je viazaný návrh na začatie konania, teda skutkovým vymedzením navrhovateľa. Bezdôvodným obohatením nie je hodnota vynaložených prostriedkov - hodnota vložených investícií, ale vlastné zhodnotenie majetku týmito investíciami a nie je rozhodné, čo oprávnený stratil, ale čo povinný nadobudol. Za rozhodujúce pre počítanie lehôt vo vzťahu k prípadnej zmene návrhu na začatie konania je, kedy navrhovateľ takýto procesný návrh urobí. K zmene návrhu v časti skutkových dôvodov tvrdených navrhovateľom v návrhu na začatie konania nedošlo, najmä skutkového stavu - opisu rozhodných skutočností. A to ani v časti tvrdených nákladov vynaložených navrhovateľom na predmet nájmu, pretože sa počas celého konania domáhal len plnenia v peniazoch, ktoré vynaložil na predmet nájmu pred uzavretím zmluvy o nájme nebytových priestorov a nie po uzavretí zmluvy o nájme nebytových priestorov. Bolo bremenom tvrdenia navrhovateľa uviesť, čo plnil pred a po uzavretí zmluvy o nájme. Iba ak sa nezmenia rozhodné skutkové okolnosti nejde o zmenu návrhu, ale iba o zmenu právnej kvalifikácie a právne posúdenie je vecou súdu. Navrhovateľ počas celého konania skutkovo tvrdil nárok na peňažné plnenie vo výške hodnoty ním vynaložených nákladov na vec vo vlastníctve odporcu pred uzavretím zmluvy o nájme. Navrhovateľ nežiadal o zmenu návrhu podľa a zotrval na nezmenenom opise rozhodných skutočností. Súd je návrhom viazaný a nemôže v sporových konaniach rozhodovať o iných nárokoch navrhovateľa vychádzajúcich z iného ako v návrhu na začatie konania tvrdeného skutkového stavu. Navrhovateľ nežiadal o peňažné plnenie za zmeny na predmete nájmu so súhlasom odporcu uskutočnené po uzavretí zmluvy o nájme (sadrokartónové steny na treťom nadzemnom podlaží a pod.). Potrebu zmeny a úpravy nebytových priestorov prispôsobených požiadavkám pre

prevádzku predajne INTERSPORTU počas výstavby (nehnuteľnosti určenej v podstatnej časti na prenájom nebytových priestorov budúcemu nájomcovi), ktorý navrhovateľ na to dobrovoľne vynaložil vlastné prostriedky, hoci to považoval za povinnosť odporcu, bez dohody o spôsobe vyporiadania sa s odporcom. V čase vynaloženia prostriedkov navrhovateľ na budúci predmet nájmu navrhovateľ ani odporca nesporne nevedeli akým spôsobom sa vyporiadajú. Neurobili tak v zmluve o budúcej zmluve a ani v zmluve o nájme. Čo neodporuje tvrdeniam odporcu a správaniu sa účastníkov, ktorý odporca tvrdil, že k úhrade týchto nákladov navrhovateľa sa nezaviazal, lebo predpokladali dlhodobý prenájom, po skončení ktorého by už boli investície navrhovateľa bezpredmetné. Odplatnosť plnenia navrhovateľa nebola zmluvne podmienená trvaním dohodnutej doby nájmu. Žiadnym spôsobom si v zmluve o nájme nebytových priestorov a ani inak nedohodli vyporiadanie investícií navrhovateľa pre prípad skončenia nájmu pred dohodnutou dobou trvania nájmu na dobu určitú, ak tým nedôjde k očakávanému zhodnoteniu prostriedkov navrhovateľa. Preto nešlo o odplatné zmluvné plnenie, z ktorého by navrhovateľovi vznikla zmluvná pohľadávka a odporcovi zmluvný záväzok. Navrhovateľ poskytol plnenie na predmet budúceho nájmu pred uzatvorením zmluvy o nájme. Plnil bez právneho dôvodu podľa a nič na tom nemení, že odporca mal o tom v tom čase vedomosť a súhlasil s plnením. Bezdôvodným obohatením nie je hodnota vynaložených prostriedkov, ale zhodnotenie majetku týmito investíciami v porovnaní tým, ak by vynaložené neboli. K bezdôvodnému obohateniu dochádza v okamihu, keď sa plnilo. Aj keď súd poučil navrhovateľa podľa o spôsobe vyčíslenia bezdôvodného obohatenia t.j. rozsahu plnenia zhodnotením veci odporcu, navrhovateľ nedoplnil žalobné tvrdenie a naďalej trval na vložených investíciách. Odporca rozporoval právo na vydanie vložených investícií. Navrhovateľ napriek poučeniu súdu neuniesol bremeno tvrdenia rozsahu bezdôvodného obohatenia, ktoré predchádza dôkaznému bremenu - návrhu na vykonanie dôkazu na zistenie výšky zhodnotenia veci odporcu investíciami navrhovateľa. Súd môže vykonávať aj dôkazy, ktoré účastníci nenavrhnú, ak je to potrebné, ale súd nemôže nahradiť ( v zmysle doplniť) skutkové tvrdenia účastníka konania. Takémuto návrhu pre nedostatok tvrdenia navrhovateľa o spôsobe určenia rozsahu plnenia nemohol súd vyhovieť a návrh zamietol. Odporca sa bránil námietkou premlčania bezdôvodného obohatenia v štvorročnej premlčacej lehote, ktorá začína plynúť okamihom plnenia navrhovateľa na vec odporcu, ku ktorým plneniam došlo pred viac ako štyrmi rokmi pred začatím konania na súde 15. 6. 2012: z dodávky a montáže stavebnej časti pre prechodný a zabezpečovací systém vo výške 2.971,20 eur + 19% DPH (*stavebné práce vynaložené navrhovateľom na inštaláciu tohto systému neboli preukázané v špecifikácii faktúry a rozpisu prác čl. 21-23, len inštalácia technického zariadenia, ktoré si priamo pre seba objednal a pre svoje potreby využíval navrhovateľ), z dodávky a montáže svetelných reklám a bilboardov vo výške 11.241,94 eur +19% DPH, dodávky a montáže čistiacich exteriérových a interiérových rohoží vo výške 637,22 eur +19% DPH (*tento nárok nie je oprávnený, lebo ide o hnuteľné veci, ktoré je možné vydať, odporca sa vydaniu nebránil, ale navrhovateľ o ich vydanie nemal bez vážneho dôvodu záujem), dodávky a montáže serverového racku (skrine) vo výške 992,52 eur +19% DPH (*tento nárok nie je oprávnený, lebo ide o hnuteľnú vec, ktorú je možné vydať, odporca sa vydaniu nebránil, ale navrhovateľ bez vážneho dôvodu o jeho vydanie nemal záujem), z dodávky a montáže veľkoplošných interiérových žalúzii t.j. tienenia presklenej časti budovy pred prehrievaním vo výške 4.659,97 eur +19% DPH, z dodávky a montáže káblových žľabov s príslušenstvom pre elektroinštaláciu, uchopenie svietidiel a elektrickú požiarnu signalizáciu vo výške 13.397,83 eur +19% DPH, dodávky a položenia (lepených) kobercov a PVC povrchov v celkovej obstarávacej cene vo výške 31.394,42 eur +19% DPH, z dodávky a montáže interiérových žalúzii v kancelárii na štvrtom nadzemnom podlaží vo výške 157,95 eur +19% DPH (*tento nárok nie je oprávnený, lebo interiérové žalúzie nie sú súčasťou stavby ako veci a ich odstránením sa vec neznehodnotí a nie sú nevyhnutné pre užívanie veci) z dodávky a montáže sadrokartónových stien na treťom nadzemnom podlaží vo výške 1.263,15 eur +19% DPH (*tento nárok nie je oprávnený, lebo k plneniu nesporne došlo až po uzavretí zmluvy o nájme nebytových priestorov a súd sa s tým vyporiadal vyššie v oôvodnení na strane 9 a 10 rozsudku pri nárokoch podšľa ). Súd vyššie uviedol aj ďalšie dôvody pre zamietnutie niektorých nárokov (v zátvorkách označených *). Keďže dôvodom pre zamietnutie bolo, že nedošlo k zmene tvrdenia o spôsobe určenia bezdôvodného obohatenia (napriek poučeniu súdu) ako je odôvodnené na strane 10 a 11 rozsudku, súd sa už námietkou premlčania nezaoberal pri jednotlivých nárokoch.

Podľa o trovách konania súd rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej a lehota troch pracovných dní na vyčíslenie trov konania plynie od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( ). Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v , konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (). Pokiaľ si žalovaný dobrovoľne nesplní povinnosť uloženú týmto rozhodnutím, možno navrhnúť exekúciu podľa osobitného zákona.