Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_27C-206-2006.pdf
PDF · 91.37 KB
Case nature
Area
Subarea
27C/206/2006
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Marianou Harvancovou v právnej veci navrhovateľa: Q. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XX/XXX, XXX XX L., zast. JUDr. Milan Kuzma, advokát, Floriánska č.16, 040 01 Košice, proti odporcovi: Wüstenrot poisťovňa, a.s., Karadžičova ul. č. 17, Bratislava, IČO : 31 383 408, o zaplatenie 4.173,44-Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd návrh z a m i e t a.
II. Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť odporcovi trovy konania vo výške 99,58-EUR, a to v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
III. Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť na účet Okresného súdu Bratislava I trovy štátu vo výške 781,54-EUR, a to v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 08.12.2005 domáhal, aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 4.173,44-Eur s príslušenstvom. Návrh zdôvodnil tým, že dňa 10.02.2004 došlo k dopravnej nehode, pri ktorej vznikla škoda na motorovom vozidle navrhovateľky. Dňa 10.02.2004 navrhovateľka nahlásila odporcovi poistnú udalosť. Odporca listom zo dňa 05.08.2004 navrhovateľke oznámil, že poistné plnenie odmieta poskytnúť poistné plnenie z dôvodu, že nie je možné spoľahlivo a objektívne potvrdiť, že škoda na motorovom vozidle vznikla v súvislosti s dopravnou nehodou. Nakoľko je nesporné, že k poškodeniu motorového došlo, navrhovateľke vznikol nárok na poistné plnenie, preto podala návrh na súd .
Odporca sa k návrhu na začatie konania vyjadril podaním doručeným súdu dňa 16.07.2007, v ktorom žiadal návrh v celom rozsahu zamietnuť. Z fotodokumentácie motorového vozidla po škodovej udalosti, fotodokumentácie miesta dopravnej nehody a z poistného spisu odporca zistil, že k navrhovateľkou deklarovanej dopravnej nehode nemohlo dôjsť na udávanom mieste, vzhľadom k tomu, že poškodenie na motorovom vozidle nie sú technicky prijateľné. Vzhľadom k uvedenému, preto nepovažuje škodovú udalosť za náhodnú udalosť.
Okresný súd Bratislava I rozsudkom č.k. 27C/206/2006-210 zo dňa 22.04.2007 uložil odporcovi zaplatiť navrhovateľke sumu 3.804,20-EUR spolu s príslušenstvom a vo zvyšku súd návrh zamietol. Proti uvedenému rozhodnutiu podal odvolanie odporca.
Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. 2Co/258/2008-233 zo dňa 12.03.2012 rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Odvolací súd vo svojom rozhodnutí uviedol, že ak iba časť rozsahu vyslovil v rozhodnutí právny nález uložil súdu prvého stupňa vzhľadom na dôkaznú núdzu poškodenia zodpovedá deklarovanému priebehu dopravnej nehody, nie je možné
dospieť k jednoznačnému záveru, že sa poistná udalosť naozaj stala. Odvolací súd uložil súdu prvého stupňa doplniť dokazovanie nielen opätovným výsluchom vodiča ale prípadne aj ďalším znaleckým posudkom, dopytom na výrobcu havarovaného vozidla.
Podľa § 797 ods. 2 Občianskeho zákonníka, Právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť).
Náhodilou udalosťou je skutočnosť určená poistnými podmienkami, o ktorých účastníci poistenia odôvodnene predpokladajú, že môžu nastať, v dobe poistenia však nevedia, či nastanú. Náhodilou nie je udalosť, o ktorej sa v dobe poistenia vie, že už nastala, ani udalosť, ktorú úmyselne privodil ten, na koho majetok, život alebo zodpovednosť sa poistenie vzťahuje. Vznik poisťovateľa plniť tak musí spĺňať dva predpoklady, a to náhodilosť vzniku udalosti a z nej vzniknutú škodu.
Súd prvého stupňa preto zameral svoje ďalšie dokazovanie na zistenie, či boli splnené predpoklady pre poskytnutie poistného plnenie odporcom. Súd doplnil vykonané dokazovanie vyjadrením ŠKODA AUTO Slovensko s.r.o. zo dňa 11.05.2012, výsluchom svedka C. C., vyjadrením GE Money, a.s. zo dňa 03.10.2012, výsluchom svedka F. T., výsluchom znalca Ing. Jána Svoreňa, vyjadrením ŠKODA AUTO Slovensko, s.r.o. zo dňa 28.01.2013, vyjadrením ŠKODA AUTO, a.s. zo dňa 08.04.2013, Znaleckým posudkom č. 02/2014 a vyjadrením účastníkov:
Medzi účastníkmi nebolo sporné, že navrhovateľka uzavrela s odporcom dňa 22.04.2003 zmluvu o poistení motorového vozidla č. 7080028557 na motorové vozidlo Škoda Fabia 1,4 16 V, EČ:L., pre prípad havárie na dobu neurčitú. Dňa 10.02.2004 o 22.50 hod. bol ohlásená a políciou následne zdokumentovaná dopravná nehoda na ceste II/552 v úseku Nižná Hutka - Bohdanovce, km. 12.702, ktorú spôsobil vodič OMV Škoda Fábia, EČV L. XXXCB, ktorý pri prejazde ostrej ľavotočivej zákruty neprispôsobil rýchlosť jazdy svojim schopnostiam prešiel za pravý okraj cesty, kde narazil do zvodidla.
Z vyjadrenia spoločnosti Qalt s.r.o. súd zistil, že ich spoločnosťou nebola vykonávaná žiadna oprava, manipulácia ani kontrola čísiel airbagov.
Svedok C. C. uviedol, že od kúpy predmetného vozidla po dopravnú nehodu na ňom airbagy menené neboli.
Z vyjadrenia spoločnosti GE Money, a.s. súd zistil, že v čase uzavretia leasingovej zmluvy č. 33241 neboli v Protokole o odovzdaní vozidla uvedené žiadne vady ani poškodenia.
Výsluchom svedka F. T. súd zistil, že v zápise o poškodení motorového vozidla z 13.02.2004 sú dole uvedené čísla airbagov spolujazdca a vodiča v čase obhliadky. Bezpečnostné pásy boli pri obhliadke nepoškodené. K zápisu o poškodení zo dňa 09.03.2004 svedok uviedol, že čísla uvedené dole sú číslo airbagu spolujazdca, nad ním je číslo airbagu volantu a pod ním je číslo riadiacej jednotky.
Výsluchom znalca Ing. Jána Svoreňa súd zistil, že informácie od ŠKODA AUTO mali vplyv na záver znaleckého posudku, pretože ak by vystrelili airbagy, museli byť aktivované aj napínače bezpečnostných pásov, čo ale neboli.
Za účelom odstránenie sporných skutočností súd nariadil vo veci kontrolné znalecké dokazovanie znalcom Ing. Ladislavom Imrichom, znalcom z odboru 03000 Doprava cestná. Zo záverov znaleckého posudku č. 02/2014 vyplýva, že zvodidlá, ktoré sa nachádzali v mieste dopravnej nehody dňa 10.02.2004 boli vymenené, opravené. Pri analýze pohybu vozidla znalec vychádzal z výpovede účastníka dopravnej nehody, vodiča vozidla Škoda Fabia C. C., vykonaných meraní podľa znalca Ing. Krempaského a výpovedí svedkov v konaní. Z porovnania rôznych jednotlivých variantov nehodového deja znalec zistil, že vo všetkých štyroch prípadoch sa nárazová rýchlosť vozidla Škoda Fabia pohybovala s najväčšou pravdepodobnosťou v rozsahu 24 až 26 km, pričom uvedená rýchlosť nekorešponduje s výpoveďou vodiča, ktorý uvádza, že sa pohyboval rýchlosťou jazdy 60-70 km/h a pred nárazom nebrzdil. Pri výške zvodidiel 55 cm nemohlo dôjsť k poškodeniu prednej kapoty vozidla. Pri výške zvodidiel 75 cm dochádza k poškodeniu prednej kapoty, avšak rozsah a charakter skutočného poškodenia prednej kapoty vozidla Škoda Fabia vznikol iným silovým pôsobením, než aké by bolo pri náraze na zvodidlo. Rozsah poškodenia a deformácia zvodidla nekorešponduje s poškodením vozidla v žiadnom z popísaných variantov, nakoľko pri skutočnej deformácii zvodidla bola absorbovaná značná rázová energia, ktorá nezodpovedá skutočnému poškodeniu vozidla Škoda Fabia. Vo všetkých štyroch prípadov simulácie
kolesá vozidla zanechali na mieste dopravnej nehody šmykové, trecie stopy pri vypočítanej rýchlosti nárazu 24 až 26 km/h. Ak by sa vodič pohyboval rýchlosťou jazdy 60-70 km/h a vozidlo by nebrzdil, tak šmykové, trecie stopy v mieste nárazu na zvodidlo by museli byť ešte výraznejšie. Vozidlo po náraze na prekážku zanecháva určité pole rozptylu črepín jednotlivých poškodených častí vozidla, pričom so zvyšujúcou sa nárazovou rýchlosťou sa pole rozptylu, odhodenia črepín zväčšuje, je preto z technického hľadiska neobvyklé, že sa na mieste dopravnej nehody nenachádzajú žiadne takéto črepiny.
V odpovedi na otázku č.3, či rozsah poškodenia kapoty zodpovedá priebehu dopravnej nehody znalec uviedol : "rozsah poškodenia prednej kapoty uvedeného vozidla s najväčšou pravdepodobnosťou nezodpovedá priebehu dopravnej nehody v žiadnom variante vykonanej simulácie. Skutočná deformácia prednej kapoty vozidla je spôsobená iným silovým pôsobením, než aké bolo pri náraze na zvodidlo".
Na otázku č. 4, či je možné stanoviť, pod akým uhlom došlo k nárazu a či uvedené vozidlo nemalo viac kontaktov so zvodidlom pri rôznych dynamických stavoch, znalec uviedol, že :" vozidlo nemalo výraznejšie kontakty so zvodidlom pri rôznych dynamických stavoch."
Znalec v znaleckom posudku uviedol, že podľa spisového materiálu sa na mieste nehody nenachádzali žiadne stopy a podľa výpovede vodiča tento nebrzdil. Ak by sa na nespevnej časti krajnice nachádzali výraznejšie nerovnosti terénu a došlo by ku kontaktu vozidla a nerovností, ktoré by mali vplyv na mieru jeho naklonenia, tak by museli byť na mieste dopravnej nehody viditeľné šmykové, trecie stopy kolies vozidla.
Na otázku č. 12, aby znalec porovnal konečnú polohu vozidla zachyteného na fotodokumentácii z úradného záznamu k dopravnej nehode so simuláciou podľa programu PC Crash s ohľadom na hmotnosť vozidla, predpokladanú rýchlosť vozidla v čase stretu so zvodidlom, poveternostné podmienky, spôsob poškodenia zvodidla a posúdil, či zaznamenaná konečná poloha na fotodokumentácii z technického hľadiska zodpovedá výstupom z programu PC Crah, znalec uviedol: " konečná poloha vozidla zachyteného na fotodokumentácii z úradného záznamu k dopravnej nehode zodpovedá takej nárazovej rýchlosti vozidla, ktorá by nemohla z technického hľadiska spôsobiť takú deformáciu zvodidla aká je viditeľná z fotodokumentácie. Na základe technicky prijateľného výpočtu nárazu vozidla na zvodidlo pomocou simulačného programu PC Crash by sa nárazová rýchlosť na zvodidlo pri zdokumentovanom rozsahu poškodenia vozidla Škoda Fabia pohybovala v rozsahu 24-26 km/h, nezodpovedala by zadokumentovanej deformácii zvodidiel. V každom popísanom variante počítačovej simulácie kolesá vozidla zanechali šmykové, trecie stopy po náraze na zvodidlo."
Na otázku č. 14, či je z technického hľadiska možné, aby ostali bezpečnostné pásy plne funkčné napriek vystreleniu airbagov, znalec uviedol: "Z technického hľadiska pre danú značku a typ vozidla platí, že súčasne s aktiváciou airbagov sa vždy aktivujú aj napínače bezpečnostných pásov, a to aj v prípade, že bezpečnostné pásy nie sú zapnuté, pričom pri aktivácii napínačov bezpečnostných pásov sú tieto poškodené a je potrebná ich výmena.
Z doplneného dokazovania najmä s ohľadom na závery kontrolného znaleckého posudku, tak súd dospel k záveru, že nie je jednoznačne preukázané či ku vzniku škody skutočne došlo a nie je preukázaná ani príčinná súvislosti medzi deklarovaným poškodením motorového vozidla a dopravnou nehodou dňa 10.02.2004, preto udalosť zo dňa 10.02.2004 nemožno považovať za poistnú udalosť, na základe ktorej by vznik navrhovateľke nárok na poistné plnenie. Vzhľadom k uvedenému preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku a návrh zamietol.
Námietku navrhovateľky ohľadne neplatnosti príp. neprijateľnosti ust. čl. 8 ods. 14 Všeobecných poistných podmienok súd posúdil ako nedôvodnú. Výkladovým pravidlom pre posudzovanie povahy neprimeranej zmluvnej podmienky, na základe zásady nepriameho účinku aj aplikovateľným právom sú ustanovenia smernice. Zmyslom a cieľom úpravy spotrebiteľského práva v našom právnom priadku je poskytnúť spotrebiteľom v Slovenskej republike, ako členskom štáte minimálne taký štandard ochrany aký stanovuje smernica.
V danom prípade zo Všeobecných poistných podmienok pre poistenie motorových vozidiel nevyplýva dojednanie odchýlne od ust. § 788 a nasl. Občianskeho zákonníka. Ustanovenia poistných podmienok sú jasné, zrozumiteľné a jednoznačné. V ust. § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka sú uvedené najčastejšie "neprijateľné" podmienky. Navrhovateľom uvádzanú neprijateľnú podmienku uvedenú v čl. 8 ods.
14 Všeobecných poistných podmienok, nemožno považovať za podmienku, ktorá spôsobila značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. S poistnými podmienkami sa mala navrhovateľka možnosť oboznámiť pred uzavretím poistnej zmluvy. V uvedenom článku odporca presne a jednoznačne definoval kedy je oprávnený odmietnuť plniť z poistnej zmluvy a počas platnosti zmluvy uvedené poistné podmienky odporca jednostranne nezmenil. Preto uvedené dojednanie súd posúdil ako dojednanie, ktorým nedošlo k oklamaniu navrhovateľky ako spotrebiteľa a tak spotrebiteľovi neboli pri uzavieraní zmluvy uvedené nepravdivé údaje.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p., keď plne úspešnému odporcovi vzniklo právo na náhradu trov konania voči navrhovateľke . Súd priznal odporcovi právo na náhradu trov konania vo výške 99,58-EUR, t.j. vo výške zloženého preddavku na znalecké dokazovanie.
V konaní vznikli trovy štátu vo výške 781,54-EUR, ktoré predstavujú :
" výdavky za znalečné vo výške 596,94-EUR, platené zo štátnych finančných prostriedkov, ktoré boli znalcovi priznané uznesením č.k. 27C/206/2006-371 zo dňa 12.05.2014,
" výdavky za znalečné vo výške 41,16-EUR, platené zo štátnych finančných prostriedkov, ktoré boli znalcovi priznané uznesením č.k. 27C/206/2006-163 zo dňa 14.01.2008,
" výdavky za znalečné vo výške 27,44-EUR, platené zo štátnych finančných prostriedkov, ktoré boli znalcovi priznané uznesením č.k. 27C/206/2006-174 zo dňa 18.03.2009
" výdavky za svedočné vo výške 51,04-EUR, platené zo štátnych finančných prostriedkov, ktoré boli svedkovi priznané uznesením č.k. 27C/206/2006-259 zo dňa 28.05.2012
" výdavky za svedočné vo výške 37,52-EUR, platené zo štátnych finančných prostriedkov, ktoré boli svedkovi priznané uznesením č.k. 27C/206/2006-300 zo dňa 21.11.2012
" výdavky za svedočné vo výške 27,44-EUR, platené zo štátnych finančných prostriedkov, ktoré boli svedkovi priznané uznesením č.k. 27C/206/2006-301 zo dňa 21.11.2012
O trovách konania štátu súd rozhodol podľa § 148 ods. 1 O. s. p. a k náhrade trov konania zaviazal navrhovateľku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, dvojmo, na tunajší súd.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že :
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné pre zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.