Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_5P-39-2013.pdf
PDF · 130.26 KB
Case nature
Area
Subarea
5P/39/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bardejov samosudkyňou Mgr. Zdenkou Sarakovou vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti J. G., L.. X.X.XXXX S. D.W. G., L.. XX.XX.XXXX, obe bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Bardejove, deti rodičov C.. K. D., L.. X.X.XXXX, J. C. XXXX/XX, XXX XX J., Č. K. B., zastúpenej Gáborom Szárazom, advokátom, Advokátska kancelária Garbiarska 20, 064 01 Stará Ľubovňa a G. G., L.. XX.X.XXXX, P. J. M. Č.. XXX, o návrhu matky na zvýšenie výživného takto
rozhodol:
Súd mení rozsudok Okresného súdu Bardejov č.k. 2C/14/2010-134 zo dňa 8.2.2011 vo výroku o výživnom tak, že z v y š u j e výživné zo strany otca pre maloletú J. zo sumy 33,-- eur mesačne na sumu 55,-- eur mesačne a pre maloletú D. zo sumy 33,-- eur mesačne na sumu 45,-- eur mesačne, na obe počnúc dňom 1.9.2013.
Bežné výživné je splatné k rukám matky maloletých detí do 15. dňa v mesiaci vopred.
Dlh na výživnom za dobu od 1.9.2013 do 30.11.2014 pre maloletú J. vo výške 330,-- eur a pre maloletú D. vo výške 180,-- eur p o v o ľ u j e otcovi splácať v splátkach po 10,-- eur mesačne pre každú z nich spolu s bežným výživným, počnúc bežným výživným za mesiac nasledujúci po právoplatnosti rozsudku k rukám matky maloletých detí.
V prevyšujúcej časti návrh matky z a m i e t a .
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Matka maloletých detí sa na návrh na začatie konania, ktorý podala na tunajšom súde dňa 29.5.2013 domáhala, aby súd zmenil rozsudok Okresného súdu Bardejov vo veci sp. zn. 2C/14/2010 zo dňa 8.2.2011, v časti týkajúcej sa výživného takže, že výživné určené pre maloletú J. G. zvýši zo sumy 33,- € mesačne na 90,- € mesačne od 31.5.2013 a pre maloletú D.W. G., L.. XX.XX.XXXX zvýši zo sumy 33,- € mesačne na sumu 70,- € mesačne, počnúc dňa 29.5.2013. Svoj návrh na zvýšenie výživného odôvodňovala tým, že rozsudkom tunajšieho súdu číslo vo veci sp.zn. 2C/14/2010 zo dňa 18.2.2011 bolo rozvedené manželstvo rodičov maloletých detí, ktoré bolo uzavreté X.X.XXXX a týmto rozsudkom bola schválená dohoda rodičov, na základe ktorej boli maloleté deti narodené v manželstve, J. S. D., zverené do osobnej starostlivosti matky a otec sa zaviazal prispievať na ich výživu na čas po rozvode po 33,- € mesačne na každú z nich. Matka poukazovala na to, že v čase posledného určenia výživného pre maloleté deti maloletá J. bola žiačkou 7. ročníka základnej školy a v čase podania návrhu na zvýšenie výživného už žiačkou 9. ročníka základnej školy, pripravovala sa na strednú školu, náklady spojené s cestovným do školy u nej boli 10,-
€, na stravenky v školskej jedálni 20,- € mesačne, výdavky na zošity a ďalšie pomôcky 10,- € mesačne. S vyšším vekom sa zvýšili výdavky na jej ošatenie a kozmetické prípravky, náklady na lieky 11,- € mesačne, na oblečenie a hygienu 50,- € mesačne. Maloletá D. v čase posledného rozhodovania o výživnom bola ešte umiestnená v materskej škôlke, v čase podania návrhu na zvýšenie výživného už bola žiačkou 1. ročníka základnej školy. Náklady spojené s cestovným do školy u nej sú mesačne 8,- €, so stravou v škole mesačne v priemere 20,- €, výdavky na zošity a ďalšie pomôcky 10,- € mesačne, náklady na školský klub 5,- € mesačne, ďalšie náklady pre maloletú D. na odev, hygienu 45,- € mesačne. Ďalej poukazovala na to, že platí poistné vo výške 44,54 € mesačne. Pribudla jej vyživovacia povinnosť k maloletému O. O., L.. XX.X.XXXX, ktorého otcom je jej druh Ľ. O., s ktorým žijú v spoločnej domácnosti. Matka v čase podania návrhu na zvýšenie výživného bola zamestnaná v spoločnosti E. s.r.o. a bola na materskej dovolenke s nárokom na materské dávky vo výške 7,1 € za deň. Druh matky pracoval v spoločnosti Y. D. D. s.r.o. so zárobkom 280,- € v priemere mesačne. Je rozvedený a na dcéru z manželstva bol zaviazaný prispievať po 80,-- eur mesačne. Matka maloletých detí náklady na vedenie domácnosti vyčíslila celkom vo výške 528,44 € a to náklady na plyn, elektrinu, rozhlas, televíziu 281,84 €, náklady na vodné a stočné 21,60 €, splátky pôžičky zo Slovenskej sporiteľne 98,- €, poplatky za telefón Orange 35,- € mesačne. Do sumy 528,44 € zarátala aj sumu 80,- €, ktorou prispieva jej druh na výživu na svoje dieťa. Taktiež poukazovala na to, že náklady na krytie potrieb detí sa zvyšujú aj v dôsledku inflácie a na to, že výživné zo strany otca nepostačuje na krytie potrieb maloletých detí.
Otec maloletých detí so zvýšením výživného nesúhlasil.
V písomnom vyjadrení k návrhu matky na zvýšenie výživného zo dňa 26.9.2013 uvádzal, že žije v spoločnej domácnosti s E.S. B., L.. XX.X.XXXX a s jej synom z manželstva I. I. L.. X.X.XXXX a s ich spoločnou dcérou C. S., L.. XX.X.XXXX. Do 17.8.2012 družka bola na materskej dovolenke, od 1. decembra 2012 do 15.2.2013 bola zamestnaná na trvalý pracovný pomer, od 15.2.2013 do 30.5.2013 nebola zamestnaná, od 1. júna 2013 zo zdravotných dôvodov pracuje na trvalý pracovný pomer na skrátený úväzok 4 hodiny denne. K svojím zárobkovým pomerom uvádzal, že do februára 2013 bol zamestnaný na trvalý pracovný pomer, od februára 2013 z dôvodu reorganizácie u jeho zamestnávateľa, zaregistroval sa na živnostenskom úrade a práce pre bývalého zamestnávateľa Y. s.r.o. /prevádzka O. A. D./ ako živnostník. K nákladom, ktoré vyčíslila matka ako náklady domácnosti uvádzal, že v dome na adrese C. XX nebýva iba ona sama s deťmi a druhom, ale že tam bývajú aj jej rodičia, sestra s manželom a tri ďalšie maloleté deti takže to zvyšuje náklady na energie. Vytýka matke, že neuvádza v návrhu aké finančné príspevky sú zo strany ďalších užívateľov domu poprípade, či má nejaký zisk z prenájmu nehnuteľností, že v návrhu neuviedla, že jej druh je vlastníkom motorového vozidla, a že mal by byť aktuálne nezamestnaný a náklady na domácnosť v prípade straty zamestnania môže pokryť z predaja motorového vozidla. Poukazoval na to, že matka poberá daňový bonus na deti. Namieta tvrdenia matky o tom, že na lieky pre maloletú J. vynakladá 11,- € mesačne, pretože kvapky do očí stoja jedny 2,33 € a druhé 3,30 € a podľa toho, čo mu povedala dcéra už momentálne problémy s očami nemá a žiadne kvapky ani gél už neužíva. Tvrdil, že jeho zdravie sa odsunulo bokom, pretože je jediný v domácnosti, kto pracuje v plnej miere a živí rodinu. Tvrdil, že od 1. júla 2013 navštevuje kurz angličtiny pre začiatočníkov, čo v budúcnosti mu má pomôcť v práci, pretože zamestnávateľ mu ponúkol lepšiu pracovnú pozíciu v prípade ovládania anglického jazyka a že by malo ísť o stabilnú pozíciu v prípade prihlásenia sa na vysokoškolské štúdium. K výške svojho príjmu uvádzal, že tento sa pohybuje vo výške od 280,- € do 330,- € mesačne ako živnostníka a je povinný platiť zdravotné poistenie, ktoré platí do Všeobecnej zdravotnej poisťovne vo výške 55,02 € mesačne. Tvrdil, že družkin mesačný príjem sa pohybuje od 147,-- do 150,- € mesačne a prídavky na dve deti poberajú vo výške 46,20 € mesačne. Tvrdil, že býva s družkou a deťmi v starom rodinnom dome s dvomi izbami, ktorý im ponúkla priateľka jeho družky na bývanie, kde platia iba zálohy na energie a to na vodné a stočné 37,31 eur, náklady na plyn 7,- € , náklady na elektrickú energiu 53,34 €, odvoz smetí 6,70 €, strava, oblečenie, a cestovné náklady vyčíslil sumou 160,- € mesačne, náklady na telefón 20,-- eur , materská škôlka u C. S. a mesačné poplatky v škôlke 44,-- eur, školské pomôcky 15,- €, náklady na výživné pre J. S. D. 66,- € mesačne, náklady na vzdelávanie /angličtina/ vyčíslil sumou 36,- € mesačne. Tvrdil, že celkové náklady na domácnosť a deti nemajú sami s družkou z čoho hradiť, takže pomáha im rodina a náklady na školské poplatky, pomôcky, krúžky pre maloletého I. I. hradia spolu s otcom maloletého. Je toho názoru, že ak pomáha družkina rodina im, tak by mohli aspoň trochu pomôcť príbuzní matky na náhradu výdavkov počas materskej dovolenky matke maloletých detí a jej nezamestnaného druha. Navrhoval návrh na zvýšenie výživného v plnom rozsahu zamietnuť.
Kolízny opatrovník maloletých detí navrhoval návrhu matky maloletých detí na zvýšenie výživného vyhovieť vzhľadom na preukázanú zmenu pomerov u maloletých detí.
Na pojednávaní matka maloletých detí navrhovala návrhu na zvýšenie výživného na maloleté deti v celom rozsahu vyhovieť.
Otec naďalej navrhoval návrh na zvýšenie výživného zamietnuť.
Kolízny opatrovník na pojednávaní navrhoval výživné pre maloleté deti zvýšiť. Poukazoval na to, že staršia dcéra je už študentkou gymnázia a mladšia žiačkou základnej školy. Konkrétnu výšku zvýšenia výživného ponechal na súd.
Súd v tejto právnej veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámením sa s obsahom spisu tunajšieho súdu, spisová značka 2C/14/2010 vo veci rozvodu manželstva rodičov maloletých detí, oboznámením sa s obsahom spisu tunajšieho súdu, spisová značka 3P/15/2010 vo veci určenia výživného na dobu do rozvodu manželstva rodičov maloletých detí, oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov o výške príjmov matky maloletých detí a jej druha, otca maloletých detí a jeho družky a vyžiadaním správy od ošetrujúceho lekára otca maloletých detí o zdravotnom stave otca maloletých detí, oboznámením sa so obsahom ďalších listinných dôkazov, ktoré otec predložil o jeho príjmoch a výdavkoch a zistil tento skutkový stav:
Z obsahu spisu tunajšieho súdu sp. zn. 3P/15/2010 bolo zistené, že v tomto konaní, v ktorom sa rozhodovalo o úprave výkonu rodičovských povinností k maloletým deťom na dobu do rozvodu manželstva účastníkov, že toto konanie bolo zastavené, keďže medzičasom manželstvo rodičov maloletých detí bolo rozvedené.
Zo spisu tunajšieho súdu sp.zn. 2C/14/2010 vo veci rozvodu manželstva rodičov maloletých detí súd zistil, že manželstvo rodičov maloletých detí bolo rozvedené rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 2C/14/2010-134 zo dňa 8.2.2011 a bola schválená dohoda rodičov, podľa ktorej maloleté deti narodené v manželstve J. S. D. boli zverené do osobnej starostlivosti matky a otec sa zaviazal prispievať na ich výživu sumou 33,- € mesačne na každú z nich. Styk otca s maloletými deťmi nebol upravovaný bol ponechaný na dohodu rodičov. Súd vychádzal zo skutočností, že matka s deťmi bývala v rodinnom dome, bola zamestnaná ako účtovníčka, hradila zo svojho príjmu všetky potreby detí a domácnosti a jej príjem v roku 2009 bol 2866,64 € netto za celý rok. Maloletá J. bola žiačkou 7. ročníka základnej školy maloletá D. bola ešte v predškolskom veku, chodila do materskej škôlky. Obe deti v tom čase boli zdravé a ich potreby zodpovedali ich veku. Otec detí v čase rozvodu manželstva bol nezamestnaný, od 1.2.2011 evidovaný na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny, od augusta 2009 do 31.12 2010 bol práce neschopný a boli mu vyplatené nemocenské dávky vo výške 2444,20 eur. Jeho čistý príjem za rok 2010 bol 959,77 eur.
Podľa § 163 ods. 1, 2 O.s.p. rozsudok odcudzujúci na plnenie v budúcnosti zročných dávok alebo na plnenie v splátkach možno na návrh zmeniť, ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď došlo k zmene pomerov. Rozsudky o výchove a výžive maloletých detí a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností, alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.
Podľa § 26 Zákona o rodine ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Pri rozhodovaní o návrhu na zvýšenie výživného je potrebné porovnať okolnosti, z ktorých súd vychádzal pri určení výživného v čase posledného rozhodovania o výživnom a okolnosti, aké sú v čase rozhodovania o návrhu na zmenu výživného, čo je rozhodujúce pre posúdenie, či došlo alebo nedošlo od posledného rozhodovania o výživnom ku podstatnej zmene pomerov, či už na strane rodičov alebo maloletých detí,. Je preto vždy potrebné porovnať okolnosti, ktoré boli rozhodujúce pre určenie výživného
v čase posledného rozhodovania o výživnom a v období, kedy sa koná o návrhu na zvýšenie výživného. Nie je rozhodujúce to, či výživné, ktoré bolo naposledy určené, bolo primerané. Rozhodujúce je iba to, či došlo alebo nedošlo od doby posledného rozhodovania o výživnom k zmene pomerov. Takouto zmenou pomerov u maloletých detí je nástup na základnú školu a neskôr, pokiaľ ide o školopovinné deti, zmenou pomerov je zväčša prechod na vyšší stupeň školskej dochádzky, príprava na budúce povolanie, štúdium na strednej škole, vysokej škole, zhoršenie zdravotného stavu. U rodičov je to zhoršenie alebo zlepšenie majetkových pomerov, zvýšenie prípadne zníženie príjmu, zmena v počte vyživovaných osôb a pod. Je potrebné prihliadať na všetky okolnosti, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného vtedy, keď sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s pomermi v čase vyhlásenia rozsudku, teda nestačí len úvaha o tom, či doterajšie výživné bolo primerané, resp. že doterajšie výživné je neprimerané.
Pri zistenej zmene pomerov pre určenie konkrétnej výšky výživného sú rozhodujúce kritéria uvedené v ustanovení § 62 a násl. Zákona o rodine.
Podľa § 62 ods. 1, 2 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 ods. 4, 5 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Od doby posledného rozhodovania o výživnom v čase rozvodu manželstva rodičov maloletých detí J. S. D. dňa 8.2.2011 do podania návrhu matky na zvýšenie výživného uplynula doba dvoch rokov a troch mesiacov. Maloleté deti teda oproti dobe posledného rozhodovania o výživnom v čase podania návrhu boli o 2 roky a tri mesiace
staršie. V dobe posledného rozhodovania o výživnom maloletá J. bola ešte len žiačkou siedmeho ročníka základnej školy, dňa 1.9.2013 nastúpila na štúdium na strednej škole - N.X. E. J., je žiačkou teraz druhého ročníka N. B. D. E. J., má už 16 rokov. Podľa tvrdenia matky potrebuje už ošatenie a obuv v dámskych veľkostiach. Mladšia dcéra, maloletá D. v čase posledného rozhodovania o výživnom bola ešte len v predškolskom veku a od 1.9.2012 už nastúpila do prvého ročníka základnej školy. Nástup na štúdium na strenej škole a nástup dieťaťa do základnej školy považuje súdna prax za takú podstatnú zmenu pomerov, ktorá sama o sebe odôvodňuje zvýšenie výživného. Matka tvrdila, že tak nástupom staršej dcéry na strednú školu ako aj s nástupom mladšej dcéry na základnú školu sa zvýšili výdavky na krytie ich potrieb, jednak jednorázovo na začiatku školského roku a jednak aj priebežné náklady počas štúdia u staršej dcéry a aj u mladšej dcéry. Staršia dcéra, aj mladšia dcéra sa stravujú v školskej jedálni,
náklady na staršiu dcéru na stravenku sú 1,25 eur a u mladšej dcéry 1,02 eur na stravenku. Obe dcéry dochádzajú do školy MHD. V mestskej časti K. B. síce je základná škola, ale maloletá D.G. už na školskú prípravu dochádzala do materskej škôlky v Bardejove, pretože matka bola zamestnaná v Bardejove. Potom došlo k zlúčeniu základnej školy s materskou školou a keďže na základnú školu tú istú chodila aj staršia dcéra, tak pokračovala aj mladšia dcéra plynule na základnej škole v Bardejove. Náklady na dopravu sú mesačne u každej z nich 8.- až 10.- eur. Náklady na deti sú jednak bežné na výživu, ošatenie, hygienické potreby, zodpovedajúce ich veku, na školské aktivity a mimoškolské aktivity, u staršej dcéry sú to návštevy divadelných predstavení. V súvislosti so štúdiom u staršej dcéry sú náklady na učebnice cudzieho jazyka, angličtina 15.- eur, nemčina 4,70 eur, na plášť na laboratórne cvičenia. Maloletá D. chodí do školskej družiny, kde poplatok je 5.- eur mesačne, chodí na výtvarný krúžok, takže z toho dôvodu zostáva v družine.
Od doby posledného rozhodovania o výživnom matke pribudla vyživovacia povinnosť k jednému dieťaťu a to maloletému O. O., L.. XX.X.XXXX, otcom ktorého je jej druh. Na materskej dovolenke bola od 1.1.2013, po dobu osem mesiacov poberala materský príspevok do augusta 2013, od tej doby je na rodičovskej dovolenke a poberala rodičovský príspevok vo výške 199,60 eur. V súčasnej dobe je už od 1.6.2014 zamestnaná. Pretože má dieťa do troch rokov, nastúpila do zamestnania a zabezpečuje starostlivosť o dieťa v detských jasliach je jej poskytovaný príspevok na starostlivosť o dieťa vo výške 230,-- eur, ktorý podľa jej tvrdenia používa na zabezpečenie starostlivosti o dieťa v detských jasliach a okrem toho na stravu mal. O. v detských jasliach prispieva ešte po 1,80 eur na deň. Príspevok je určený na náhradu nákladov spojených so zabezpečením osobnej starostlivosti o dieťa, maloletého O. počas jej neprítomnosti / zákon č. 561/2008 Z.z. o príspevku na starostlivosť o dieťa/. Matka s deťmi a druhom býva v dvojgeneračnom rodinnom dome. Vlastníčkou rodinného domu je matka detí. V tomto rodinnom dome bývajú aj jej rodičia. Pokiaľ ide o vykurovanie, tak to je spoločné pre obe bytové jednotky. Spotreba je vykazovaná na jednom plynomeri, taktiež spotreba elektriny je na jednom elektromere. Celkové náklady na plyn a elektrinu sú okolo 240.- eur mesačne vrátane koncesionárskych poplatkov. Rodičia uhrádzajú na krytie týchto nákladov, prispievajú matke rôzne, raz je to 120.- eur, raz 150.- eur mesačne, ďalej sú to náklady na vodné a stočné 20,46 eur mesačne, za internet 12.- eur mesačne. Matka platí poistné obom deťom 44,54 eur mesačne, ide o poistku, ktorá sa vzťahuje na ňu a aj na rizikové poistenie vo vzťahu k maloletým deťom. Poplatok za telefón vyčíslila na sumu 38.- eur mesačne. S jej rodičmi nevedú spoločnú domácnosť, každý z nich má samostatnú domácnosť. K tvrdeniam otca maloletých detí , že v dome má bývať aj sestra matky maloletých detí so svojimi deťmi, matka uviedla, že jej sestra bývala v dome aj
s deťmi a to ešte asi 6 mesiacov po to, čo začala žiť s druhom, ale prispievala jej riadne na náklady bývania v dome a na domácnosť a podieľala sa aj pomerne na úhrade nedoplatkov za energie. Nástup na štúdium na strednej škole a nástup dieťaťa do základnej školy považuje súdna prax za takú podstatnú zmenu pomerov, ktorá sama o sebe odôvodňuje zvýšenie výživného.
Zo správy Sociálnej poisťovne, pobočka Bardejov zo dňa 21.10.2013 súd zistil, že matke maloletého bola vyplácaná v dobe od januára 2013 do augusta 2013 materská celkom vo výške 1629,20 eur / priemer 203,65 eur mesačne/.
Z opisu mzdového listu matky maloletých detí od jej zamestnávateľa Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Bardejove súd zistil, že nastúpila do zamestnania dňa 1.6.2014 a za dobu od mesiaca júna 2014 do mesiaca augusta 2014 jej priemerný mesačný zárobok bol 577, 60 eur netto vrátane daňového bonusu na tri deti vo výške 64,23 eur.
Z opisu mzdového listu druha matky Ľ.A. O. od zamestnávateľa Y. D. D. s.r.o. že jeho príjem v mesiaci november - december 2012 bol vo výške minimálnej mzdy 327,-- eur brutto. Od 10.10.2013 bol zamestnaný v spoločnosti C. a.s. v Bardejove ako skladník a v mesiaci október 2010 jeho čistá mzda bola 391,60 eur, tri mesiace bol práceneschopný a od 17.4.2014 bol opäť zamestnaný v spoločnosti Y. D. s.r.o. a od 9.6.2014 v spoločnosti K. s.r.o. s mzdou pri odpracovaní všetkých pracovných dní v mesiaci 316,-- eur netto.
Otec detí v čase posledného rozhodovania o výživnom mal okrem vyživovacej povinnosti k maloletej D. S. J. už vyživovaciu povinnosť aj k maloletej S. C., matkou ktorej je jeho družka E. B.. Po rozvode manželstva naďalej žije otec v spoločnej domácnosti so svojou družkou a s ich spoločnou dcérou a
so synom družky z manželstva. Sú síce prihlásení na trvalý pobyt na adrese M. XXX, okr. Bardejov, ale na tejto adrese sa nezdržujú. Žijú a pracujú v Bratislave, kde majú spoločnú domácnosť. K svojim príjmom uvádzal, že bol zamestnanec spoločnosti Y., s.r.o., že ide o firmu, ktorá má sídlo v Bratislave. Pracuje ako šofér, rozváža jedlo. Práce vykonáva ako živnostník s tým, že jeho príjem sa podľa jeho tvrdení pohybuje okolo 280.- až 300.- eur v priemere mesačne. Toľko fakturuje spoločnosti mesačne za poskytnuté služby. Auto, ktoré používa na rozvoz, je autom firmy. Ako živnostník pracuje pre túto firmu od apríla 2013, dovtedy pracoval ako zamestnanec. Svoje výdavky v súvislosti so živnosťou vyčíslil na zdravotné poistenie 55.- eur mesačne, odvody na sociálne poistenie, po dobu jedného roka neplatí, bol oslobodený od týchto odvodov a vznikne mu povinnosť zaplatiť daň z príjmu po ročnom zúčtovaní. K príjmom priateľky uvádzal, že je po náhlej cievnej mozgovej príhode, ku ktorej došlo u nej tri mesiace pred pojednávaním, ktoré sa konalo 29.11.2013. Tvrdil, že pracuje iba na polovičný pracovný úväzok 4 hodiny, prípadne 3 hodiny, že je zamestnaná v tej istej firme ako on, tvrdil, že tam vykonáva prácu administratívnej pracovníčky. K nákladom na krytie potrieb maloletej C. S. uvádzal, že táto má štyri roky, chodí do materskej škôlky, poplatok v materskej škôlke je 44.- eur mesačne a k tomu na školské pomôcky 15.- eur mesačne. Náklady na zabezpečenie stravy, oblečenia a cestovného pre maloletú vyčíslil sumou 160.- eur mesačne. Zdravotný stav dieťaťa bol dobrý, prekonala iba bežné detské ochorenia. Na pojednávaní dňa 29.11.2013 uvádzal, že bývajú s družkou v starom rodinnom dome, ktorý sa má o štyri mesiace búrať, že za prenájom neplatia nič, keďže poskytla im bývanie priateľka jeho družky. Platia iba za služby do tohto domu, vodné a stočné 7,31 eur,
náklady na plyn 97.- eur, vykuruje sa plynom, za elektrinu platili 53,34 eur, plyn bol využívaný iba na vykurovanie a na varenie elektrický sporák. Náklady na používanie mobilného telefónu vyčíslil sumou 20.- eur mesačne. Na kurz angličtiny 36.- eur mesačne, tento výdavok odôvodňoval tým, že zamestnávateľ mu poskytol možnosť lepšieho pracovného uplatnenia za podmienky, že absolvuje takýto kurz. K príjmu svojej priateľky otec uvádzal, že táto zarába 140.- až 150.- eur mesačne.
K námietkam zástupcu matky, ktorý poukazoval na rozdiel vo výdavkoch vyčíslených otcom maloletých detí a tvrdenými príjmami uvádzal, že rozdiel medzi výdavkami a príjmami uhrádzajú s družkou takým spôsobom, že im vypomáha celá rodina. Ku svojim zárobkovým schopnostiam a možnostiam otec uvádzal, že má ukončené štúdium na strojníckej priemyslovke, išlo o štvorročné štúdium s maturitou. Poukazoval na to, že na všetky manažérske funkcie v Bratislave sa vyžaduje ovládanie cudzieho jazyka a on má iba maturitu. Odbornosť, ktorú získal, by už nevedel vykonávať, pretože od skončenia školy takúto prácu nerobil, bol na základnej vojenskej službe, potom bol štátnym zamestnancom, vojakom z povolania a to v čase ešte pred rozvodom manželstva. V čase rozvodu manželstva pracoval v Bratislave, robil šoféra, ale pre inú firmu ako teraz. Pokiaľ ide o jeho zdravotný stav, uvádzal, že mal absolvovať operáciu kĺbu, ale že to musel odložiť.
Zo správy C.. J. D., ortopedická ambulancia V. L. D. G. S. B.. K. E. J. vyplýva, že pacient G. vzhľadom na diagnózu je fakticky už neobmedzene pracovne limitovaný - len ľahká práca, bez trvalého aj krátkodobého fyzického zaťažovania, odsúdený na intermitentnú, ale aj trvalú medikamentóznu terapiu z vyhliadkou operačného riešenia implantácie totálnej endoprotézy vzhľadom na vek v mladšom veku
- môžbyť aj do 50 rokov (závisí to od progresie stavu). Implantácia indikovaná pri treťom stupni, bolestivých stavoch a trvalej medikácii. Je vhodná len ľahká administratívna práca, v budúcnosti predpokladá invalidizáciu pacienta. Odporúčané ako vhodné procedúry na rehabilitácii, ako aj kúpeľná liečba.
Z daňového priznania k dani z príjmov fyzických osôb za rok 2013 u otca detí súd zistil, že v daňovom priznaní za rok 2013 otec maloletých detí vykazoval príjem zo živnosti 3123,-- eur, výdavky 1819,-- eur , z toho preukázateľne zaplatené poistné 569,85 eur, základ dane 1303 eur.
Z obsahu správy spoločnosti Y.B., s.r.o. súd zistil, že otec detí pracoval v tejto firme od roku 2011 v hlavnom pracovnom pomere do 18.2.2013. Bol zamestnaný ako pomocná sila v kuchyni. Z dôvodu reorganizácie museli prepustiť časť zamestnancov a boli donútení prijať na neobsadené pracovné miesta živnostníkov. Keďže otec detí nemal výučný list v gastronomickom odbore, nemohol po reorganizácii naďalej pracovať v kuchyni, bolo mu ponúknuté miesto zásobovača, ktoré prijal. Bolo mu ponúknuté miesto s lepšou možnosťou zárobku a kariérneho rastu v prípade absolvovania a zvládnutia kurzu anglického jazyka na úrovni pokročilý, pracovná pozícia sa má uvoľniť v júni 2014.
Počas trvania pracovného pomeru jeho príjem podľa opisu mzdového listu za rok 2012 bol 289,50 eur v priemere mesačne netto a v januári a februári 2013 vo výške 233,-- eur v priemere mesačne netto. V období od 3.3.2013 do 5.10.2013 mal vyplatené a celkom uhradené faktúry za vykonané práce vo výške 1784,-- eur /297,-- priemerne mesačne/.
Z tejto správy v prípade úspešného zvládnutia aktuálnych požiadaviek z jeho strany a na základe spoľahlivej spolupráce v budúcnosti sú ochotní preplácať finančné náklady podľa štúdia na vysokej škole diaľkovou formou a umožniť mu po úspešnom absolvovaní manažérsku pozíciu vo firme.
Z výpisu z obchodného registra spoločnosti Y., s.r.o., ktorá prevádzkuje O. A. D., v ktorej vykonával v čase pracovného pomeru ako zamestnanec práce v kuchyni otec maloletých detí a neskôr ako živnostník práce zásobovača, vodiča a vyjadrenia otca maloletých detí súd zistil, že jedinou spoločníčkou tejto spoločnosti je C.. C. Y., sestra jeho družky a konateľkami tejto spoločnosti súd jednak spoločníčka a druhou konateľkou je E. B., sestra spoločníčky a družka otca maloletých detí. Otec potvrdil, že spoločníčkou spoločnosti Y., s.r.o. je sestra jeho družky E. B., predtým vo svojej výpovedi uvádzal, že jeho družka robí len nejaké administratívne práce. K rozsahu svojich prác pre spoločnosť Y., s.r.o. uvádzal, že prichádza okolo deviatej ráno, urobí nákup pre firmu v súvislosti so zásobovaním firmy, okolo jedenástej je rozvoz obedov, to končí zhruba okolo 12.30 a stáva sa niekedy napr., že je nejaká akcia, že sú objednané aj raňajky, tak prichádza aj skôr, najviac je v práci osem hodín, niekedy, ak je to potrebné, tak zostáva aj dlhšie, aj do desiatej večer. To závisí od konkrétnych okolností. Ide o reštauráciu so 70 až 80 miestami a rozváža sa tak okolo 50 - 60 jedál denne. Uvádzal, že podľa potreby vypomáha ešte v kuchyni, kde pracujú dve pomocné sily, jeden kuchár a jeho priateľka, tam vypomáha, keď príde pomôcť vydávať jedlo. Tvrdil, že naďalej pracuje iba na štvorhodinový pracovný úväzok, niekedy sú to štyri hodiny, niekedy dve hodiny. Poukazoval na to, že v priebehu konania boli nútení vysťahovať sa z rodinného domu, presťahovali sa k matke jeho družky. Na pojednávaní dňa 17.4.2014 uvádzal, že zatiaľ sa ešte nedohodli s matkou družky, koľko budú prispievať na náklady spojené s bývaním v byte, pretože sa presťahovali ešte iba pred týždňom. Tvrdil, že S. C. naďalej chodí do tej istej materskej škôlky. Okrem poplatku 44,22 eur a 15.- eur ako školský poplatok, platia každý mesiac 18.- eur na tanečnú v rámci materskej škôlky pre maloletú, pretože rada tancuje a za krúžok šikovných rúk 15.- eur, potom sú tu ďalšie akcie, ktoré materská škôlka usporadúva. Pretože má zvýšené náklady na dopravu detí, u dcéry do materskej škôlky a u syna družky do školy, používa k tomu služobné motorové vozidlo so súhlasom svojho zamestnávateľa, ale musí za svoje peniaze zakúpiť pohonné hmoty, takže na tento účel tvrdil, že vynakladá zhruba 10.- až 15.- eur každý druhý deň s výnimkou víkendov. Dcére Bianke každý mesiac dobíja kredit v mobile za 10.- eur. Pri nástupe na Gymnázium uhradil dcére J. poplatok 40.- eur a kúpil jej botasky a perá obom deťom, ešte nejaké iné veci, ale už si nepamätal, čo to bolo. Trval na tom, že je príjem v priemere mesačne sa pohybuje okolo 280.- až 330.- eur.
Otec na ďalšom pojednávaní uvádzal, že 1.4.2014 sa nasťahovali do rodinného domu s družkou a deťmi, že ide o rodinný dom, ktorý má prenajatý, býva tam s družkou a býva tam aj sestra družky. Zmluvu s prenajímateľom uzatváral iba on s družkou. Ide o upravenú záhradnú chatku, ktorá je podpivničená, je bez evidenčného čísla, má iba popisné číslo, je to skolaudovaná stavba, ale v katastri nehnuteľnosti je to evidovaná ako záhradná chatka. Pivničné priestory sú upravené tak, že tam sa dá bývať, je tam jedna izba a sociálne zariadenie, teda WC a kúpeľňa. Na prízemí je jedna obývacia miestnosť spojená s kuchyňou a sociálne zariadenie a nad prízemím je ešte podkrovie, kde sú dve izby. Nájom je 950.- eur mesačne za celú nehnuteľnosť. Na dôkaz týchto svojich tvrdení predložil zmluvu o nájme zo dňa 28.3.2014 uzavretú s prenajímateľom O. M.. Hoci táto zmluva mala byť uzavretá dňa 28.3.2014 na pojednávaní dňa 17.4.2014 otec uvádzal, že sa presťahovali do bytu k matke jeho družky. Uzavretie zmluvy o nájme na tomto pojednávaní vôbec neuvádzal. Na pojednávaní dňa 14.11.2014 uvádzal, že nemali možnosť zabezpečiť si nájom za iných, výhodnejších podmienok, pretože v Bratislave je to veľmi ťažké. Ak sa prenajímajú nehnuteľnosti, tak je problém s prenájmom, ak sú malé deti a výška nájmu sa pohybuje za dvojizbový byt od 500.- do 800.- eur mesačne. Tvrdil, že pokiaľ ide o náklady na nájom, tak tieto uhrádzajú spoločne so sestrou družky. Ide o náklady už celkové, aj s nákladmi na energie, elektrinu, plyn a vodu. Na poslednom pojednávaní tvrdil, že prevádzka reštaurácie, pre ktorú vykonáva rozvoz jedál, tak že majiteľka firmy sa rozhodla s prevádzkou skončiť, bude musieť skončiť so živnosťou a prihlásiť sa na Úrade práce, už teraz si hľadá zamestnanie. Rozposlal už nejaké žiadosti, ale zatiaľ bezúspešne. Uvádzal, že sa zhoršil zdravotný stav maloletej S. C. a že družka má plánovanú operáciu nosných dutín.
Porovnaním okolností rozhodujúcich pre určenie výživného v čase posledného rozhodovania o výživnom v čase podania návrhu na zvýšenie výživného a aktuálne súd dospel k záveru, že od doby posledného rozhodovania o výživnom došlo k podstatnej zmene pomerov u maloletých detí a to u dcéry J. k najväčšej zmene pomerov došlo 1.9.2013, kedy nastúpila na štúdium na strednej škole - N. v Bardejove a u maloletej D. 1.9.2013, kedy nastúpila na základnú školu. Matke pribudla vyživovacia povinnosť k jednému dieťaťu. Otec naďalej má vyživovaciu povinnosť k trom deťom, ako v čase posledného rozhodovania o výživnom. Uňho k zmene v počte vyživovaných osôb nedošlo. Už len vyšší vek detí, samotný nástup na N. a na základnú školu je považovaný v súdnej praxi za takú podstatnú zmenu pomerov, ktorá u dieťaťa odôvodňuje zvýšenie výživného pre dieťa. Pokiaľ ide o pomery matky, táto v čase posledného rozhodovania o výživnom bola zamestnaná s príjmom 283,-- eur v priemere mesačne netto. V čase podania návrhu bola na materskej dovolenke, neskôr na rodičovskej dovolenke, kým nenastúpila do zamestnania. Do zamestnania nastúpila 1.6.2014. Tým, že nastúpila do zamestnania a že náklady spojené s pobytom maloletého v jasliach, s výnimkou poplatku za stravu 1,80 eur uhrádza štát, zlepšili sa jej majetkové pomery a vzhľadom na to, že najmä u staršej dcéry už v celom rozsahu nie je krytá jej vyživovacia povinnosťou osobnou starostlivosťou, už skoro vôbec u staršej dcéry a u mladšej dcéry čiastočne je už krytá jej vyživovacia povinnosť osobnou starostlivosťou, je matka povinná prispievať na deti viac, než to bolo v čase posledného rozhodovania o výživnom.
Otec detí v čase posledného rozhodovania o výživnom bol nezamestnaný, v čase podania návrhu na zvýšenie výživného a aj teraz je živnostník. Práce vykonáva pre spoločnosť v ktorej je jeho družka konateľkou a sestra jeho družky jedinou spoločníčkou. Oproti dobe posledného rozhodovania o výživnom kedy bol nezamestnaný sa jeho pomery taktiež zlepšili, pretože je živnostníkom. Aj keď bolo preukázané, že jeho zdravotný stav je taký, že môže vykonávať iba ľahkú prácu, na druhej strane oproti dobe posledného rozhodovania o výživnom sa jeho príjem zvýšil a vychádzajúc z nákladov na krytie potrieb , ktoré vyčíslil v podaní zo dňa 12.11.2014 na nájom 550,-- eur mesačne / 450,-- eur má platiť sestra jeho družky/, na stravu, oblečenie, cestovné náklady 110,-- eur mesačne , náklady na telefón 20,-- eur mesačne, materská škôlka 44,-- eur mesačne , školské pomôcky 15 eur mesačne , náklady na výživné mal. detí J. S. D. 66,-- eur mesačne, tieto sú vyššie než ním vykazovaný príjem.
Vzhľadom na konštatovanú podstatnú zmenu pomerov, ku ktorej došlo u maloletých detí súd dospel k záveru, že sú splnené zákonné podmienky pre vyhovenie návrhu na zvýšenie výživného zo strany otca pre maloleté deti, ale nie na sumy požadované matkou maloletých detí. Aj keď rozsah potrieb detí je vyšší než je možné otca zaviazať prispievať na výživu mal. detí, na ich výživu je primeraným spôsobom povinná prispievať finančne aj matka detí, pretože najmä u staršej dcéry už nie je jej vyživovacia povinnosť krytá v celom rozsahu výkonom osobnej starostlivosti o ňu. Rozsah krytia potrieb detí, je limitovaný a závislý od schopností a možností rodičov prispievať na ich výživu.
Na základe vyššie uvedeného súd zvýšil výživné zo strany otca pre maloletú J. na sumu 55,-- eur mesačne od 1.9.2013, kedy nastúpila na strednú školu a u maloletej D. na sumu 45,-- eur mesačne taktiež od 1.9.2013. V prevyšujúcej časti návrh matky na zvýšenie výživného zamietol.
Vzhľadom na zvýšenie výživného vznikol otcovi dlh na výživnom za dobu od 1.9.2013 do 30.11.2014 u mal. J. v sume 330,-- eur mesačne a 180,-- eur u mal. D., ako rozdiel medzi zvýšeným výživným a naposledy určeným výživným. Tento dlh na výživnom súd povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 10,-- eur u každej z nich a zároveň určil podmienky splatnosti splátok/§ 160 ods. 1 O.s.p./.
O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. V danom prípade ide o konanie vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti a v takomto konaní žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia účastníkom na Okresnom súde Bardejov.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav vecí, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočností alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia vecí.
Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu, zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov (§ 251 O.s.p.).