Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_31P-276-2014.pdf
PDF · 102.99 KB
Case nature
Area
Subarea
31P/276/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Banská Bystrica, v konaní pred samosudkyňou Mgr. Janou Diškanovou, v právnej veci starostlivosti o maloleté deti U., T., nar. XX. XX. XXXX T. T., nar. XX. XX. XXXX, obe bytom B. B., O. XX, deti zastúpené kolíznym opatrovníkom Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica, deti rodičov F.. E. U., rod. X., nar. XX. XX. XXXX, bytom B. B., O. XX a otca D.. F.. Q. U., nar. XX. XX. XXXX, bytom B. B., K. XX, v konaní o schválenie právneho úkonu takto
rozhodol:
Súd návrh z a m i e t a .
odôvodnenie:
Matka mal. detí sa návrhom podaným na tunajšom súde dňa 14. 10. 2014 domáhala toho, aby súd schválil jej právny úkon, ktorý vykonala za maloleté deti. Uviedla, že starí rodičia mal. detí sú vlastníkmi nehnuteľnosti a to pozemku v katastrálnom území Banská Bystrica, vedeného na LV č. XXXX, ako parcela č. XXXX/XX ostatné plochy o výmere XXX m2 v režime bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Uviedla, že na uvedenom pozemku je umiestnená novostavba rodinného domu s polyfunkčným využitím, ktorá na základe rozhodnutia Mesta Banská Bystrica, dostala súpisné a orientačné číslo, pričom súpisné číslo je XXXXX a orientačné číslo je XB na ulici O. v meste Banská Bystrica a táto stavba je umiestnená na parcele č. XXXX/XX. Matka uvádzala, že parcela č. XXXX/ XX vznikla rozčlenením parcely XXXX/XX, pričom novo vytvorená parcela č. XXXX/XX má rozlohu XXX m2 a jedná sa o zastavané plochy. Predmetný rodinný dom sa starí rodičia rozhodli darovacou zmluvou darovať svojmu plnoletému synovi Q. U., ktorý je otcom mal. detí a obom mal. deťom do podielového spoluvlastníctva a zároveň sa rozhodli v záujme prevencie pred neuváženým konaním obdarovaných maloletých v čase plnoletosti zriadiť vecné bremeno v prospech otca mal. detí, ktoré spočíva v práve otca detí do svojej smrti bezodplatne so svojou rodinou užívať zmluvou definovaný podiel na nehnuteľnostiach uvedených v článku II. tejto zmluvy v plnom rozsahu bez obmedzení a po b/ zákaz predaja, prevodu, založenia, ručenia svojimi podielmi, či iného scudzenia podielov obdarovaných maloletých bez súhlasu obdarovaného č. 1 (Q. U.).
Matka vo svojej výpovedi uviedla, že na základe takto uzavretej zmluvy budú jej mal. deti materiálne zabezpečené a budú mať zabezpečené právo bývania, spoluvlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti.
Otec detí vo svojej výpovedi uviedol, že jeho rodičia sa rozhodli postaviť predmetný rodinný dom, pričom na stavbe tohto domu sa on sám prácou aj finančne podieľal. Jeho rodičia ho hodlajú finančne zabezpečiť tým, že mu darujú najväčší byt v tejto domovej nehnuteľnosti a tretinový podiel na spoločných častiach a zariadeniach tohto domu. Uviedol, že rodinný dom nie je ešte celkom ukončený, i keď samotná stavba je skolaudovaná, ale dom si naďalej ešte vyžaduje investície. Obaja jeho rodičia sú už dôchodcovia a
pravdepodobne by nedostali úver od banky na riadne ukončenie tejto nehnuteľnosti a preto sa rozhodli predmetnú domovú nehnuteľnosť darovať jemu a jeho dvom maloletým deťom. Pri svojich úvahách o darovaní nehnuteľnosti brali darcovia na zreteľ aj tú skutočnosť, že aj keď jeho mal. deti dovŕšia v 18 roku svojho veku plnoletosť, nemusia byť ešte natoľko vyzreté, aby vedeli nakladať riadne s touto nehnuteľnosťou a z toho dôvodu sa zriaďuje aj právo vecného bremena za takých podmienok, aké sú uvedené priamo v darovacej zmluve. On, ako otec mal. detí súhlasí s takýmto darovaním nehnuteľnosti a tiež súhlasil aj s úkonom, ktorý matka za maloleté deti pri uzatváraní tejto zmluvy vykonala. Aj podľa jeho názoru budú maloleté deti do budúcna zabezpečené a bude tak chránený aj ich majetok, ktorý by na základe takto uzavretej zmluvy mal zostať v rodine.
Kolízna opatrovníčka vo svojej výpovedi uviedla, že doporučuje schváliť právny úkon, ktorý matka za deti vykonala uzavretím darovacej zmluvy. Mala za to, že úkon neodporuje zákonu a deti získavajú do budúcna zabezpečenie týkajúce sa ich ubytovania.
Podľa ustanovenia § 28 Občianskeho zákonníka, ak zákonní zástupcovia sú povinní aj spravovať majetok, tých ktorých zastupujú, a ak nejde o bežnú vec, je na nakladanie s majetkom potrebné schválenie súdu.
Podľa ustanovenia § 2 Občianskeho zákonníka, občianskoprávne vzťahy vznikajú z právnych úkonov alebo z iných skutočností, s ktorými zákon vznik týchto vzťahov spája. V občianskoprávnych vzťahoch majú účastníci rovnaké postavenie. Účastníci občianskoprávnych vzťahov si môžu vzájomné práva a povinnosti upraviť dohodou odchylne od zákona, ak to zákon výslovne nezakazuje a ak z povahy ustanovení zákona nevyplýva, že sa od neho nemožno odchýliť.
Podľa ustanovenia § 3 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
Z obsahu predložených listinných dokladov a to z výpisu z katastra nehnuteľností LV č. XXXX vedeného pre okres Banská Bystrica, obec Banská Bystrica, katastrálne územie Banská Bystrica a vystaveného dňa 13. 10. 2014 vyplýva, že na uvedenom liste vlastníctva je evidovaná parcela č. XXXX/XX o výmere XXX m2 ako ostatné plochy, pričom výlučnými vlastníkmi tejto nehnuteľnosti sú Q. U., J.. U. T. O. U., rod. E., bytom B.Á. B., K. XX v spoluvlastníkom podiele X/X. Na nehnuteľnosti viazne ťarcha a to vecné bremeno v prospech Q., ktoré spočíva v povinnosti :
a) Q.
Ďalej súd zistil, že geometrickým plánom vypracovaným D.. F. U., U. Q., F. XX, B. B., číslo plánu: XXXXXXXX-XX/XX na zameranie stavby zo dňa XX. XX. XXXX overeného Okresným úradom Banská Bystrica, katastrálnym odborom dňa XX. XX. XXXX pod č. XXX/XXXX došlo k rozdeleniu parcely č. A. XXXX/XX evidovanej na LV č. XXXX ako ostatné plochy o výmere XXX m 2 na dve parcely a to na parcelu č. XXXX/XX ostatné plochy o výmere XXX m2 a novo vytvorenú parcelu XXXX/XX o výmere XXX m2 ako zastavené plochy a rodinný dom. Tento geometrický plán však nebol zaevidovaný v katastri nehnuteľností a zapísaný do LV č. XXXX. Ďalej súd zistil, že na novo vytvorenej parcele podľa hore spomínaného geometrického plánu a to parcele č. XXXX/XX je vybudovaná novostavba rodinného domu s polyfunkčným využitím a stavba vodovodnej prípojky a prípojky Z. Z. O. ulici, pričom Mesto Banská Bystrica, svojim rozhodnutím, evidenčné č. XX/XXXX, číslo: H.-Q.- XXX XXX/XXXX/MA zo dňa XX. XX. XXXX, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňom XX. XX. XXXX povolilo užívanie stavby rodinného domu s polyfunkčným využitím a stavby vodovodná prípojka a prípojka Z. Z. O. R. v Banskej Bystrici. Z ďalšej listiny súd zistil, že Mesto Banská Bystrica, svojim rozhodnutím č. X.-F.-XXXX/XXXX-Ž. zo dňa XX. XX. XXXX rozhodlo o určení súpisného a orientačného čísla k hore uvedenej domovej nehnuteľnosti postavenej na novo vytvorenej parcele č. XXXX/XX s tým, že sa určilo súpisné číslo domu XXXXX a orientačné číslo domu XB.
Z darovacej zmluvy uzavretej medzi starými rodičmi maloletých detí, ich otcom a oboma mal. deťmi, ktoré pri uzatváraní darovacej zmluvy zastupovala ich matka, súd zistil, že darcovia v tejto zmluve prehlasujú, že sú v režime bezpodielového spoluvlastníctva manželov vlastníkmi pozemku nachádzajúcom sa v katastrálnom území Banská Bystrica, vedeného na LV č. XXXX ako parcela č. XXXX/XX ostatné plochy o výmere XXX m2, ďalej pod bodom 2. článku II. prehlasujú, že na pozemku je umiestnená novostavba rodinného domu so súpisným číslom XXXXX a orientačným číslom XB Z. O. ulici s tým, že prehlasujú, že sú vlastníkmi tejto stavby. Starí rodičia sa rozhodli uvedené nehnuteľnosti darovať bezodplatne do podielového spoluvlastníctva obdarovanému číslo X t.j. otcovi mal. detí a obom maloletým deťom, pričom vypočítali spoluvlastnícke podiely v týchto nehnuteľnostiach, ktoré fyzicky majú vyjadrovať pre obdarovaného č. 1 . teda otca maloletých detí X-izbový byt na druhom nadzemnom podlaží, U. XX.XX., Q. XX.XX. T. X/X-tinu podielu na spoločných priestoroch. Pre obdarovaného č. X.. sa fyzicky vyjadruje jeho podiel v P. byte č. X na X.í, U. XX.XX., Q. XX.XX. T. X/X-tinový podiel na spoločných priestoroch. Pre obdarovanú č. X. sa jej podiel fyzicky vyjadruje v X-izbovom byte č. 1 Z. nT. Q. XX.XX. T. X/X- tina podielu na spoločných priestoroch. Podľa článku VI. bolo dohodnuté zriadenie vecného bremena v prospech otca detí, ktoré spočíva:
a) v prospech oprávneného uvedeného v článku I. tejto zmluvy v práve uvedenej osoby do
svojej smrti (za primeranú náhradu spotreby energií a vody) so svojou rodinou užívať zmluvou definovaný podiel na nehnuteľnostiach uvedených v článku II. tejto zmluvy v plnom rozsahu bez obmedzení,
b) zákaz predaja, prevodu, založenia, ručenia svojimi podielmi, či iného scudzenia podielov
obdarovaných 2 a 3 bez súhlasu obdarovaného č. 1, pričom uvedené práva sa zapíšu ako
ťarchy do listu vlastníctva do časti "C".
Podľa článku V. predmetnej zmluvy darcovia a obdarovaní umožnia obdarovanému č. X t.j. H. mal. L.torý je aj ich zákonným zástupcom s celým predmetom daru (aj podielmi obdarovaných 2 a 3 ) voľne nakladať podľa vlastného uváženia, avšak len takým spôsobom, aby sa hodnota daru, resp. výťažku z neho pre obdarovaných 2 a 3 neznižovala. Ďalej udeľujú mu neobmedzenú plnú moc pre správu daru a dispozíciu s ním. V prípade predaja alebo prevodu daru na inú osobou presahujúceho jeho podiel, je obdarovaný 1 povinný bez zbytočného odkladu pomerne uspokojiť obdarovaných X. a X a to v rozsahu trhovej hodnoty ich podielov, ktorých sa predaj alebo prevod týkal. V opačnom prípade sa darcovia, alebo zákonní zástupcovia obdarovaných X. a X môžu domáhať neplatnosti takéhoto úkonu. Účastníci zmluvu uzavreli dňa XX. XX. XXXX a vlastnoručne ju podpísali o čom svedčia aj ich overené podpisy.
Podľa ustanovenia § 123 Občianskeho zákonníka, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.
Podľa ustanovenia § 124 Občianskeho zákonníka, všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa im rovnaká právna ochrana.
Podľa ustanovenia § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.
Výkon vlastníckeho práva je obmedzený na základe zákona, kedy vlastník je povinný strpieť aby v stave núdze alebo v naliehavom verejnom záujme bola na nevyhnutnú dobu v nevyhnutnej miere a za náhradu použitá jeho vec, ak účel nemožno dosiahnuť inak. Ďalšie obmedzenie výkonu vlastníckeho práva spočíva v povinnosti vlastníka, aby vlastník výkonom svojho vlastníckeho práva neprimerane nerušil iných, fyzických alebo právnických osôb, napr.emisiami a podobne. Osobitná úprava zmluvného prevodu vlastníctva k nehnuteľnostiam sa prejavuje v prísnejších formálnych a obsahových náležitostiach zmluvy o prevode, ktorá ku svojej účinnosti v súčasnosti vyžaduje vklad vlastníckeho práva do katastra
nehnuteľností, pričom samotný vklad je súčasne aj podmienkou prevodu vlastníckych práv. Zmluva o prevode nehnuteľností má svoje osobitné formálne a obsahové náležitosti. Formálnou náležitosťou zmluvy je, že musí byť uzavretá v písomnej forme, pričom prejavy účastníkov musia byť na tej istej listine. Zmluva musí byť účastníkmi vlastnoručne podpísaná. Zmluva o prevode nehnuteľností musí byť uzavretá osobami medzi ktorými sa má prevod uskutočniť. Zmluvu o prevode nehnuteľností môže za prevodcu alebo za nadobúdateľa uzavrieť a podpísať aj ich zástupca, ktorý ich zastupuje buď podľa zákona alebo na základe plnomocenstva. Ak zmluvu uzaviera zákonný zástupca, je k platnosti zmluvy o prevode nehnuteľnosti potrebné schválenie súdu podľa § 28 Občianskeho zákonníka. Na základe uzavretej zmluvy o prevode nehnuteľností sa uskutočňuje prevod vlastníckeho práva z prevodcu na nadobúdateľa. Podmienkou platnosti zmluvy je, že prevodca je vlastníkom prevádzanej nehnuteľnosti. Táto skutočnosť sa dokazuje právnym titulom, ktorým bola nehnuteľnosť nadobudnutá, napr. zápisom do katastra nehnuteľnosti. Z hľadiska platnosti právneho úkonu o prevode nehnuteľnosti je nevyhnuté, aby úkon obsahoval príslušné podstatné zložky. Podstatnou zložkou každej zmluvy o prevode nehnuteľnosti je predovšetkým presné označenie prevádzanej nehnuteľnosti. Ide o označenie nehnuteľnosti podľa katastrálnych území, parcelných čísiel evidovaných v katastri, ďalej nehnuteľnosť je potrebné konkretizovať podľa druhu, u domu podľa popisného čísla, obce, ulice, u pozemkov treba uviesť ich druh, aj výmeru. Pri konkretizácii nehnuteľnosti treba vychádzať z údajov príslušného vlastníckeho listu katastra nehnuteľností pokiaľ v ňom došlo už k zápisu vlastníctva. Podľa právnej úpravy všetky vecné práva, ktoré sa vkladajú vpisom do listu vlastníctva sa stávajú záväznými a hodnovernými údajmi katastra nehnuteľností. Zmluva o prevode nehnuteľnosti môže okrem podstatných zložiek obsahovať spravidla aj ďalšie zložky, ktorými sa podrobnejšie určuje obsah zmluvného vzťahu, napr. klauzula o možnosti odstúpenia od zmluvy, údaje o právnych následkoch zmluvy, o prevode nehnuteľností, ktoré nastanú aj tak zo zákona. Rozhodnutie katastrálneho úradu o vykonaní vkladu má dôležitý význam z hľadiska účinnosti zmluvy o prevode nehnuteľností. V prvom rade je podmienkou účinnosti samotnej zmluvy a v druhom rade je rozhodnutie o povolení vkladu podmienkou prevodu nehnuteľnosti na nadobúdateľa. Vec môže byť súčasne vo vlastníctve viacerých osôb, vlastníkov, jedná sa v tom prípade o spoluvlastníctvo podielové, kde sú určené podiely jednotlivých spoluvlastníkov. Podstata podielového spoluvlastníctva spočíva v tom, že určitá vec je v spoluvlastníctve viacerých osôb, pričom ich vzájomný vzťah je vymedzený podielmi. Podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva spoločnej veci. Podiel sa vyjadruje spravidla číselne, alebo zlomkom, prípadne percentuálne. Podiel vyjadruje určitú mieru, ktorou sa spoluvlastník podieľa na výkone práv a povinnosti vyplývajúcich zo spoluvlastníctva, čo má svoj význam najmä vo vzájomnom vzťahu medzi spoluvlastníkmi a aj vo vzťahu k tretím osobám. Vo vnútornom vzťahu medzi spoluvlastníkmi je výška podielu spravidla rozhodujúca pre rozdelenie užívania spoločnej veci a pre znášanie nákladov spojených s výkonom spoluvlastníctva na základe dohody spoluvlastníkov. Pokiaľ ide o hospodárenie so spoločnou vecou, majú spoluvlastníci možnosť sa na tom dohodnúť. Pri úprave užívania spoločnej veci a hospodárení s ňou, rozhodujú spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov. Pokiaľ ide o vzťah k tretím osobám, môže byť spoluvlastnícky podiel predmetom samostatného právneho úkonu a právneho vzťahu. Spoluvlastnícky podiel možno previesť zmluvou na iného za podmienok ustanovených Občianskym zákonníkom, možno ho zdediť, môže byť predmetom výkonu rozhodnutia, predmetom prepadnutia majetku, predmetom záložnej zmluvy. Predmetom osobného podielového spoluvlastníctva môžu byť všetky veci, ktoré môžu byť podľa Občianskeho zákonníka predmetom vlastníctva a nie je pritom rozhodujúce, či je vec spôsobilá objektívne slúžiť na uspokojovanie potrieb len jednej osoby. Vznik podielového spoluvlastníctva je viazaný na tie isté právne skutočnosti, ako vznik vlastníctva jedného vlastníka, iba s tým rozdielom, že právna skutočnosť, ktorá tvorí dôvod vzniku vlastníctva sa musí týkať vždy viacerých spoluvlastníkov. Spoluvlastníctvo môže vzniknúť na základe zákona, rozhodnutím štátneho orgánu, rozhodnutím súdu alebo dohodou. Miera, akou sa spoluvlastníci podieľajú na výkone práv a povinností je vyjadrená ich podielmi, jedná sa o tri okruhy právnych vzťahov, ide o vzájomné práva a povinnosti medzi spoluvlastníkmi, t.j. o vymedzenie v akom pomere budú spoluvlastníci vykonávať užívacie právo k spoločnej veci, ďalej práva a povinnosti voči tretím osobám, ktoré sa týkajú predmetu vlastníctva. Do tejto kategórie patrí najmä právo disponovať predmetom vlastníckeho práva a právo domáhať sa ochrany pre prípad neoprávneného zásadu tretích osôb do vlastníctva a ďalej práva a povinnosti, ktoré sa týkajú možnosti disponovania so spoluvlastníckym podielom. Dispozičné možnosti so spoluvlastníckym podielom pokiaľ ide o jeho prevod na iné osoby sú podstatne obmedzené tým, že pri prevode spoluvlastníckeho podielu majú spoluvlastníci predkupné právo, jedná sa o tzv. zákonné predkupné právo, ktoré sa týka akéhokoľvek prevodu a netýka sa prechodu vlastníckeho práva. Spoluvlastníctvo zaniká dohodou alebo rozhodnutím súdu.
Podľa ustanovenia § 28 ods. 1 písmeno c) Zákona o rodine, správa majetku maloletého dieťaťa je súčasťou rodičovských práv a povinností.
Bližšie správu majetku upravujú ustanovenia § 32 a nasledujúcich Zákona o rodine. Obaja rodičia sú povinní spravovať majetok mal. dieťaťa s náležitou starostlivosťou, pričom podľa ustanovenia § 32 ods. 4 Zákona o rodine, rodičia odovzdajú dieťaťu jeho majetok, ktorý spravovali najneskôr do 30 dní od dosiahnutia plnoletosti dieťaťa.
Podľa ustanovenia § 8 Občianskeho zákonníka, spôsobilosť fyzickej osoby vlastnými právnymi úkonmi nadobúdať práva a brať na seba povinnosti (spôsobilosť na právne úkony) vzniká v plnom rozsahu plnoletosťou. Plnoletosť sa nadobúda dovŕšením osemnásteho roku. Pred dosiahnutím tohto veku sa plnoletosť nadobúda len uzavretím manželstva. Takto nadobudnutá plnoletosť sa nestráca ani zánikom manželstva ani vyhlásením manželstva za neplatné.
V danej veci sa súd zistil, že sa jedná o darovaciu zmluvu. Účelom a obsahom darovacej zmluvy je tá skutočnosť, že sa vlastník veci, dobrovoľne, bez nátlaku, z vlastného rozhodnutia rozhodne obdarovať svojim majetkom inú osobu alebo iné osoby, čím sa prakticky zbaví vlastníckeho práva k predmetnej veci a je jedno, či sa jedná o vec hnuteľnú alebo o vec nehnuteľnú. Z obsahu predmetnej zmluvy súd zistil, že darovacia zmluva nespĺňa hore uvedené náležitosti a najmä je z hľadiska vymedzenia samotného predmetu zmluvy neurčitá. V danej veci sa jedná o novo vytvorenú vec, stavbu rodinného domu, ktorá nebola zaknihovaná v katastri nehnuteľností. Otec mal. detí vo svojej výpovedi pred tunajším súdom uviedol, že sa podieľal finančne aj vlastnou prácou na stavbe domu, čo by teoreticky mohlo založiť jeho spoluvlastníctvo k novo vytvorenej veci a z obsahu zmluvy nie je zjavné, ako sa účastníci tejto zmluvy, teda otec mal. detí so svojimi rodičmi v tomto smere dohodli. Tak isto predmetom darovacej zmluvy je novo vytvorená parcela, ktorá je odčlenená od pôvodnej parcely, pričom geometrický plán tiež nie je zaknihovaný v katastri nehnuteľností. Darcovia v zmluve prehlasujú, že sú vlastníkmi novo vytvorenej veci, teda domu a aj novo vytvorenej parcely, ale svoje vlastnícke právo nijakým spôsobom k tomuto domu nedokladajú a hodnoverne nepreukazujú. Z obsahu zmluvy ďalej súd zistil, že nie je jasné, či predmetom daru je ideálny podiel alebo konkrétny byt a či vôbec nehnuteľnosť je reálne deliteľná na základe podmienok dojednaných v darovacej zmluve. Pokiaľ predmetom daru sú samostatné byty, je potom sporné, vzhľadom ku charakteru nehnuteľnosti, či sa jedná o vkladu schopnú listu v zmysle zákona o bytoch.
Podľa názoru súdu, takto koncipovaná darovacia zmluva je v rozpore s dobrými mravmi a neplatná v časti týkajúcej sa dojednania vecného bremena, najmä článku V. a článku VI. dojednanej zmluvy. Takéto ujednanie a zriadenie vecného bremena by fakticky znemožňovalo výkon spoluvlastníckeho práva maloletým deťom a to aj po nadobudnutí ich plnoletosti, čo je neprípustné. Výkon vlastníckeho práva alebo aj spoluvlastníckeho práva k nehnuteľným veciam možno obmedziť len na základe zákona alebo na základe rozhodnutia súdu. Za daných okolností by tak maloleté deti síce nadobudli do spoluvlastníctva v zmluve popisovanú nehnuteľnosť, avšak bez reálnej možnosti výkonu svojho práva. V tejto súvislosti súd poukazuje na ustanovenie § 43 ods. 1 Zákona o rodine, v ktorom sa uvádza, že mal. dieťa, ktoré je schopné s ohľadom na svoj vek a rozumovú vyspelosť vyjadriť samostatne svoj názor, má právo vyjadrovať ho slobodne vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa mal. dieťaťa má mal. dieťa právo byť vypočuté. Názoru malol. dieťaťu musí byť venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti.
Z hore uvedeného vyplýva, že ak rodičia maloletého dieťaťa sú zo zákona správcami majetku maloletého dieťaťa, má aj maloletý občan tohto štátu právo vyjadriť sa k veciam týkajúcim sa jeho osoby ako aj jeho majetku, pričom jeho názoru musí byť venovaná náležitá pozornosť.
Podľa R 59/1966 pri posudzovaní toho, či dohoda je alebo nie je v záujme maloletého dieťaťa, nemožno záujem maloletého vidieť iba v tom, či nadobudne vlastnícke právo, ale treba prihliadať aj na to, akú
bude mať možnosť užívať získané veci a aké budú náklady spojené s ich udržiavaním. Platí to najmä vtedy, ak ide o nadobudnutie spoluvlastníckych práv.
Z obsahu zmluvy nevyplýva, ako sa budú hradiť bežné náklady súvisiace s užívaním a bežnou údržbou predmetnej nehnuteľnosti, ktorú by maloletí dostali do svojho spoluvlastníctva, kto ich bude hradiť a či vôbec mal. deti majú alebo nemajú nejaké finančné zdroje na úhradu týchto nákladov, keďže ako spoluvlastníkom predmetnej nehnuteľnosti im vyplynú povinnosti vlastníka veci, napr. platiť dane, dávky, odvody, ktoré sú spojené s vlastníctvom a údržbou nehnuteľnosti. Za daných okolností tak súd dospel k záveru, že takto uzavretá zmluva nie je v najlepšom záujme detí, mohla by skôr viesť k rozporom a nedorozumeniam medzi účastníkmi tejto zmluvy a mohla by slúžiť aj ako nástroj nátlaku na jednotlivých členov domácnosti, Súd preto návrh matky na schválenie takéhoto právneho úkonu, ktorý za maloleté deti vykonala zamietol, ako nedôvodný.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho
písomného doručenia na Krajský súd v Banskej Bystrici, prostredníctvom
tunajšieho súdu v 3 vyhotoveniach.
V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, kto ho robí - odvolateľ, ktorej veci sa týka, v akom rozsahu odvolateľ napáda rozhodnutie, v čom je rozhodnutie alebo postup okresného súdu nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť), uviesť dátum a podpis.