Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_60Ek-2197-2022.pdf
PDF · 82.22 KB
Case nature
Area
Subarea
60Ek/2197/2022
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnom konaní oprávneného Mestská časť Bratislava - Nové Mesto, so sídlom Junácka 3216/1, 832 91 Bratislava - mestská časť Nové Mesto, IČO 00 603 317 proti povinnému V. W., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX T. U., o vymoženie 64,80 eur s prísl., o návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, o sťažnosti oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 60Ek/2197/2022 zo dňa 12.09.2022 takto
rozhodol:
Sťažnosť oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 60Ek/2197/2022 zo dňa 12.09.2022 z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. V právnej veci účastníkov tunajší súd uznesením sp. zn. 60Ek/2197/2022 zo dňa 12.09.2022, ktoré vydal vyšší súdny úradník, I. výrokom návrh oprávneného na vykonanie exekúcie zamietol a II. výrokom oprávnenému nárok na náhradu trov exekučného konania nepriznal.
2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že šetrením v Obchodnom vestníku súd zistil, že Okresný súd Nitra rozhodnutím sp. zn. 27OdK/110/2020 zo dňa 24.04.2020, ktoré bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 84/2020 dňa 04.05.2020, vyhlásil na majetok povinného (dlžníka) V. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. U., podnikajúci pod obchodným menom V. W., so sídlom U. č. XXX, R. XXXXXXX konkurz a ustanovil správcu W.. G. Z., so sídlom kancelárie N., E. č. XX. Súd pri rozhodovaní o návrhu na vykonanie exekúcie preskúmal návrh oprávneného na vykonanie exekúcie ako aj exekučný titul v zmysle platných ustanovení Exekučného poriadku. Súd počas posudzovania návrhu na vykonanie exekúcie zistil, že oprávnený podal opätovný návrh na vykonanie exekúcie v zmysle § 9 ods. 1 a nasl. zákona č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Súd mal za preukázané, že exekučným titulom je právoplatné a vykonateľné rozhodnutie vydané oprávneným č. 31279/2018/13/1 zo dňa 18.06.2018, ktorým bol povinný zaviazaný zaplatiť oprávnenému istinu vo výške 64,80 eur s príslušenstvom. Súd preskúmaním zistil, že nie sú splnené podmienky na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie z dôvodu vyhlásenia konkurzu na majetok povinného. Z vyššie uvedených skutočností je zrejmé, že vymáhaná pohľadávka vznikla pred kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz, z čoho vyplýva, že uvedenú pohľadávku je možné uspokojiť len vo vyhlásenom konkurze, inak sa oddlžením dlžníka v rozsahu určenom súdom stane nevymáhateľnou.
3. Každá platobne neschopná fyzická osoba, a to bez ohľadu na to, či ide alebo nejde o záväzky z jej podnikateľskej činnosti, má možnosť domáhať sa oddlženia prostredníctvom konkurzu alebo splátkového kalendáru. Inštitútom oddlženia sa dlžník zbaví starých dlhov, ktoré mu vznikli pred vyhlásením konkurzu alebo pred tým ako mu bola poskytnutá ochrana pred veriteľmi. Tiež sa zbaví všetkých záväzkov, ktoré by mohli vzniknúť v budúcnosti, na základe dovtedy uzatvorených zmlúv či záväzkov. Jedným z účinkov vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka, ktorý predpokladá ustanovenie § 167f ZoKR, je zákaz začatia a vedenia exekučného konania a obdobného vykonávacieho konania (daňové exekučné konanie), a povinnosť rozhodnúť o zastavení konania, v ktorom sa vymáha
pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená len v konkurze alebo sa považuje za nevymáhateľnú. Z uvedeného dôvodu súd považoval za potrebné vyriešiť otázku, či v danom prípade ide o pohľadávku, ktorú je možné uspokojiť prihláškou v konkurze alebo splátkovým kalendárom. Vzhľadom na vyššie uvedené súd návrh oprávneného na vykonanie exekúcie zamietol a oprávnenému nárok na náhradu trov exekučného konania nepriznal, nakoľko zastavenie konania možno pričítať oprávnenému preto, že pohľadávka v exekučnom konaní vznikla pred rozhodným dňom, čo si mohol oprávnený zistiť z verejne dostupných registrov.
4. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil citujúc ust. § 53 ods. 1, § 53 ods. 3 písm. b), § 53 ods. 4 prvá veta, § 199a, § 199b a § 199d ods. 1 Exekučného poriadku a § 166, § 166a ods. 1 písm. a), § 166c ods. 1, § 166e ods. 2, § 167a ods. 3, § 167f ods. 1, § 167f ods. 2 a § 199 ods. 9 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene niektorých zákonov.
5. Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonnej lehote sťažnosť, v ktorej uviedol, že pohľadávka, ktorá sa vymáha v tomto exekučnom konaní a pre ktorú bol vydaný exekučný titul, je pohľadávkou v zmysle zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorého § 84 oprávnený citoval. Nakoľko daňový nedoplatok zaniká až po šiestich rokoch odo dňa vyhlásenia konkurzu, je správca dane (v tomto prípade oprávnený) povinný pokračovať vo vymáhaní nedoplatku. Taktiež poukazujú na fakt, že predmetný konkurz na majetok povinného bol zrušený dňa 10.09.2020. Oprávnený vymáha na Okresnom súde Banská Bystrica voči totožnému povinnému pohľadávky v piatich rôznych exekučných konaniach, pričom v troch exekučných konaniach vedených na tunajšom súde pod sp. zn. 9Ek/2400/2022, sp. zn. 48Ek/2088/2022, sp. zn. 63Ek/1882/2022 už boli vydané poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi. Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhujú, aby konajúci súd sťažnosti vyhovel a rozhodol tak, že uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 60Ek/2197/2022 zo dňa 06.09.2022 sa zrušuje.
6. Podľa § 200 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
7. Podľa § 202 ods. 1 Exekučného poriadku v exekučnom konaní koná a rozhoduje vyšší súdny úradník, ak nejde o rozhodnutie o príklepe. Sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka. Pojednávanie súd nariaďuje, ak to pokladá za potrebné.
8. Podľa § 239 ods. 1 a 2 CSP proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
9. Podľa § 248 CSP o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.
10. Podľa § 249 CSP súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia pojednávania.
11. Podľa § 250 ods. 1 CSP ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
12. Podľa § 166a ods. 1 písm. a) zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „ZoKR“) ak tento zákon neustanovuje inak (§ 166b a 166c), len v konkurze alebo splátkovým kalendárom môžu byť uspokojené tieto pohľadávky : pohľadávka, ktorá vznikla pred kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz alebo poskytnutá ochrana pred veriteľmi (ďalej len "rozhodujúci deň").
13. Podľa § 166e ods. 2 ZoKR oddlžením sa pohľadávky, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze alebo splátkovým kalendárom (§ 166a), bez ohľadu na to, či boli alebo neboli prihlásené, stávajú voči dlžníkovi nevymáhateľné v rozsahu, v ktorom ho súd zbavil dlhov.
14. Podľa § 167v ods. 1 ZoKR správca bez zbytočného odkladu, po splnení rozvrhu výťažku alebo po tom, čo zistí, že konkurzná podstata nepokryje náklady konkurzu, oznámi v Obchodnom vestníku, že
konkurz sa končí. Takéto oznámenie však správca neuskutoční skôr, ako uplynie základná prihlasovacia lehota, a ak niektorý z veriteľov uhradil zálohu na trovy šetrení podľa § 166i ods. 2, nie skôr, ako takéto šetrenia uskutočnil. Oznámením v Obchodnom vestníku sa konkurz zrušuje.
15. Podľa § 84 ods. 1 písm. f) zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov daňový nedoplatok zanikne dňom nasledujúcim po uplynutí šiestich rokov od 1. vyhlásenia konkurzu alebo určenia splátkového kalendára podľa štvrtej časti všeobecného predpisu upravujúceho konkurzné konanie, a to v rozsahu nevymáhateľných daňových nedoplatkov; rovnako zanikajú aj neprihlásené pohľadávky a pohľadávky nezaradené v splátkovom kalendári určenom súdom, 2. vyhlásenia konkurzu, ak sa uplatnil postup podľa osobitného predpisu, a to v rozsahu pohľadávok, ktoré zostali po zrušení konkurzu neuspokojené bez ohľadu na to, či boli do konkurzu prihlásené.
16. Podľa § 85 ods. 4 Daňového poriadku právo na vymáhanie daňového nedoplatku zaniká po 20 rokoch po skončení kalendárneho roku, v ktorom daňový nedoplatok vznikol.
17. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 249 CSP a dospel k záveru, že sťažnosť oprávneného nie je dôvodná.
18. Je nesporné, že exekučné konanie sa začalo dňa 24.08.2022, keď oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu rozhodnutia č. 31279/2018/13/1 zo dňa 18.06.2018, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 03.08.2018 a vykonateľnosť dňa 21.08.2018. Zároveň mal súd preukázané, že uznesením Okresného súdu Nitra sp. zn. 27OdK/110/2020 zo dňa 04.05.2020 bol na majetok povinného vyhlásený konkurz a uznesenie o vyhlásení konkurzu bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 84/2020 pod č. K035529 vydanom dňa 04.05.2020. Z uvedeného vyplýva, že vymáhaná pohľadávka vznikla pred kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz (§ 166a ods. 1 písm. a) ZoKR), a preto ju bolo možné uspokojiť len vo vyhlásenom konkurze, inak sa oddlžením dlžníka v rozsahu určenom súdom stala nevymáhateľnou. Oprávnený však namieta, že je povinný pokračovať vo vymáhaní nedoplatku, a to vzhľadom na ust. § 84 Daňového poriadku, nakoľko daňový nedoplatok zaniká až po šiestich rokoch odo dňa vyhlásenia konkurzu.
19. Daňový nedoplatok je síce verejnoprávnou pohľadávkou, ale to neznamená, že sa na ňu nevzťahujú účinky oddlženia. Rozhodujúci je okamih vzniku pohľadávky a pokiaľ daňový nedoplatok vznikol pred rozhodujúcim dňom, je tento nedoplatok nevymáhateľný. Je potrebné totiž vziať do úvahy význam a účel oddlžovacieho konania, ktorým je zbaviť dlžníka starých záväzkov, t. j. urobiť za minulosťou dlžníka „hrubú čiaru“ a umožniť mu začať odznova bez toho, aby bolo možné od neho vymáhať „staré dlhy“ z obdobia spred oddlženia. Z toho vyplýva nutnosť aplikácie ZoKR a z neho plynúca nevymáhateľnosť pohľadávky aj na daňové nedoplatky. Oprávneným citované ust. § 84 Daňového poriadku na danú vec nedopadá. Slovné spojenie „zánik práva vymáhať daňový nedoplatok“ použitý zákonodarcom v ust. 84 je potrebné chápať ako samostatný právny pojem, ktorý sa priamo viaže len k oblasti daňového konania, a to aj vo väzbe ust. § 85, ktorý upravuje premlčacie a prekluzívne lehoty na vymáhanie daňových nedoplatkov. Naproti tomu nevymáhateľnosť pohľadávky voči dlžníkovi v prípade jeho oddlženia znamená len vylúčenie tam uvedenej pohľadávky z uspokojenia voči oddlženému dlžníkovi, nie jej zánik. S ohľadom na uvedené má exekučný súd za to, že pokiaľ ust. § 84 ods. 1 písm. f) Daňového poriadku upravuje právny dôvod zániku daňového nedoplatku, vzťahuje sa táto úprava len na následky uplynutia prekluzívnej lehoty podľa § 85 ods. 4 Daňového poriadku, t. j. len na oblasť daňového práva a nemá žiadny presah do oblasti konkurzného (oddlžovacieho) konania, ktoré stanovuje de facto nevymáhateľnosť akejkoľvek aj daňovej pohľadávky (okrem nedotknutých pohľadávok a pohľadávok vylúčených z uspokojenia) v prípade oddlženia dlžníka. Uvedenú pohľadávku by bolo možné vymáhať iba v prípade zrušenia oddlženia pre nepoctivý zámer (lehota 6 rokov v ust. § 84 ods. 1 písm. f) je tiež lehotou, v ktorej možno podať návrh na zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer), či z iných zákonných dôvodov umožňujúcich zrušenie právoplatného rozhodnutia o oddlžení, čo však v danej veci nie je splnené. Preto exekučný súd uzatvára, že pohľadávka oprávneného, ktorej vymoženia sa domáha v tomto exekučnom konaní, je nevymáhateľná. Nevymáhateľnosť znamená, že pohľadávka síce nezaniká, ale stráca svoju dôležitú vlastnosť, a to právny nárok predstavujúci možnosť núteného uplatnenia pohľadávky prostredníctvom orgánov verejnej moci. Na túto nevymáhateľnosť, ktorá nastáva ex lege, prihliada súd ex offo, pričom oddlženiu podliehajú v zásade všetky pohľadávky veriteľov s
výnimkou pohľadávok vylúčených z uspokojenia (nevymáhateľné pohľadávky) v zmysle § 166b ZoKR a nedotknutých pohľadávok v zmysle § 166c ZoKR. Oddlžením povinného sa tak aj pohľadávka oprávneného stala voči povinnému nevymáhateľnou a keďže v zmysle cit. ustanovenia § 166e ods. 2 ZoKR účinky oddlženia trvajú aj po skončení konkurzu, t. j. aj vtedy ak bol konkurz ako spôsob oddlženia zrušený, vyšší súdny úradník správne postupoval, keď návrh oprávneného na vykonanie exekúcie zamietol z dôvodu, že neboli splnené podmienky pre vydanie poverenia na vykonanie exekúcie.
20. K poukazu oprávneného na fakt, že konkurz na majetok povinného bol zrušený dňa 10.09.2020, exekučný súd uvádza, že nie každé zrušenie konkurzu podľa štvrtej hlavy ZoKR, t. j. oddlženia má rovnaké účinky so zreteľom k vyhlásenému oddlženiu. Iné účinky sú, ak konkurz je zrušený konkurzným súdom uznesením napr. podľa § 167v ods. 3 ZoKR, resp. § 166f ods. 1 až 6 ZoKR, kde sa rušia i účinky vyhláseného oddlženia. Iné účinky sú pri zrušení konkurzu podľa § 167v ods. 1 či 2 ZoKR, ktorý realizuje samotný správca konkurznej podstaty oznámením o skončení konkurzu v Obchodnom vestníku. V takomto prípade účinky konkurzu nezanikajú a pohľadávka, ktorej uspokojenie spadá do konkurzu, zostáva nevymáhateľnou a oddlženou. Keďže konkurz bol zrušený iba oznámením správcu o skončení konkurzu v Obchodnom vestníku podľa § 167v ods. 1 ZoKR dňa 10.09.2020, zostávajú účinky oddlženia naďalej v platnosti a predmetná pohľadávka ako nevymáhateľná nemôže byť preto predmetom žiadnej exekúcie.
21. K poukazu oprávneného na ďalšie konania (sp. zn. 9Ek/2400/2022, sp. zn. 48Ek/2088/2022 a sp. zn. 63Ek/1882/2022) voči povinnému, v ktorých boli vydané poverenia na vykonanie exekúcie, súd uvádza, že v uvedených konaniach nedošlo k vydaniu rozhodnutia, ale iba k vydaniu poverenia na vykonanie exekúcie, ktoré nie je rozhodnutím súdu, ale ide len o individuálny právno-aplikačný akt, ktorý má priame účinky len voči osobe súdneho exekútora, t. j. voči nemu prostriedok nápravy možný nie je (v zásade vydaniu poverenia môže namietať súdny exekútor), pričom súdu neprináleží polemizovať, z akých dôvodov vyšší súdni úradníci vydali poverenia, aj keď neboli splnené podmienky na ich vydanie, nakoľko svoj procesný postup, ktorého výsledkom je vydanie poverenia, vyšší súdny úradník neodôvodňuje. Postup súdu (vyšších súdnych úradníkov) v oprávnenom uvedených konaniach nemožno považovať za ustálenú rozhodovaciu prax a už vôbec nie najvyšších súdnych autorít v zmysle čl. 2 ods. 2 CSP.
22. Preto súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti uznesenia a sťažnosť oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 60Ek/2197/2022 zo dňa 12.09.2022 zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.