Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_23P-205-2014.pdf
PDF · 100.59 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
K2-23P/205/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Gabrielou Tomčovčíkovou Šandalovou v právnej veci starostlivosti súdu o maloletého X. B., A.. XX.XX.XXXX, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce,sociálnych vecí a rodiny Košice, so sídlom v Košiciach na Staničnom námestí č. 9, dieťaťa D. B., A.. XX.X.XXXX, trvale bytom Q. O. A. L. J. Č.. XX a F. B., A.. X.XX.XXXX, zomrelého XX.X.XXXX, na návrh navrhovateľov P. F. U., A.. X.X.XXXX, Y. P., A.. XX.X.XXXX, oboch bývajúcich Q. A. A. J.. F. Č.. X, prechodne bývajúcich A. J.. P. Č.. XXX, v konaní o zverenie maloletého dieťaťa do pestúnskej starostlivosti takto
rozhodol:
Mení rozsudok Okresného súdu Košice II sp. zn. 23P 36/2012 zo dňa 24.7.2013 tak, že zveruje maloletého X. B., A.. XX.XX.XXXX, do pestúnskej starostlivosti navrhovateľov manželov F. U., A.. X.X.XXXX, Y. P., A.. XX.X.XXXX, ktorí sú oprávnení a povinní sa o maloletého osobne starať, zastupovať ho a spravovať jeho záležitosti v bežných veciach s tým, že rozhodnutia o veciach, ktoré nie sú bežnou záležitosťou podliehajú schváleniu súdu.
Pestúni sú povinní podávať tunajšiemu súdu vždy do 30.6. a 30.12. toho-ktorého roka písomnú správu o maloletom a o správe majetku maloletého.
Zaväzuje matku prispievať na výživu maloletého X. výživným vo výške po 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa od právoplatnosti tohto rozsudku do budúcna, ktoré výživné je matka povinná platiť vždy do 15. dňa toho-ktorého mesiaca vopred na účet Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trebišov.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovatelia doručili tunajšiemu súdu dňa 25.7.2014 návrh, ktorým žiadali o zverenie maloletého X. B. do ich pestúnskej starostlivosti a zároveň o zaviazanie rodičov maloletého prispievať na jeho výživu minimálnym zákonom stanoveným výživným vo výške po 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, ktorý návrh odôvodňovali tým, že maloletý bol umiestnený do profesionálnej rodiny Detského domova na Uralskej č. 1 v Košiciach na základe rozsudku Okresného súdu Košice II sp. zn. 43P 263/2012 zo dňa 30.5.2013, dňom 10.3.2014 bol hlásený do prehľadu detí, ktorým je potrebné sprostredkovať náhradnú rodinnú starostlivosť formou pestúnskej starostlivosti. Maloletého v detskom domove navrhovatelia navštívili prvýkrát 25.4.2014, ďalšie stretnutie bolo 3.7.2014, ktorého sa zúčastnili aj dcéry navrhovateľov, tretie stretnutie prebiehalo 7.7.2014 tiež za prítomnosti dcér navrhovateľov, štvrté stretnutie sa uskutočnilo 9.7.2014 bez prítomnosti dcér navrhovateľov, X. sa zo stretnutí tešil, pýtal sa na dcéry navrhovateľov, kedy ho prídu znovu navštíviť, na konci návštevy bol smutný, bolo mu ľúto, že sa musí s navrhovateľmi rozlúčiť, piate stretnutie sa už
dialo v rodinnom prostredí navrhovateľov dňa 21.7.2014. Medzi navrhovateľmi a maloletým ako i medzi dcérami navrhovateľov a maloletým sa vytvorili medzičasom vrúcne citové väzby, situácie odlúčenia X. prežíval s ľútosťou. Navrhovatelia uzavreli manželstvo po ročnej známosti T. XX.X.XXXX, z manželstva pochádzajú 2 maloleté dcéry Y., A.. XX.X.XXXX Y. P., A.. XX.X.XXXX, ktoré navštevujú základnú školu a materskú školu v A.. Navrhovatelia sú zamestnaní, navrhovateľ pracuje ako profesionálny vojak v S. a navrhovateľka je poštovou doručovateľkou. Vlastnia rodinný dom A. F. J.. Č.. X a od októbra 2013 obývajú zrekonštruovaný rodinný dom A. P. Č.. XXX Q. A., dom má 4 izby, kuchyňu, príslušenstvo. Navrhovatelia majú dostatočné skúsenosti s výchovou dieťaťa, vedia sa prispôsobiť potrebám maloletého, svoje manželstvo hodnotia ako harmonické, založené na láske a porozumení. Obidvaja sú občanmi SR, majú slovenskú národnosť a nemajú záznam v registri trestov a obidvaja sú zdraví.
Matka maloletého sa k návrhu písomne nevyjadrila, kolízny opatrovník po prešetrení pomerov doporučil návrhu v celom rozsahu vyhovieť. Po začatí konania vo veci otec maloletého zomrel dňa XX.X.XXXX.
Súd vykonal dokazovanie vypočutím navrhovateľky, navrhovateľa, matky, kolízneho opatrovníka, listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:
Rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 43P 263/2012 zo dňa 30.5.2013, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 28.6.2013, bola maloletému X. B., A.. XX.XX.XXXX, nariadená ústavná starostlivosť, za účelom ktorej bol umiestnený v Detskom domove Uralská 1 v Košiciach. Rodičia dieťaťa boli zaviazaní prispievať na jeho výživu výživným vo výške po 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa.
Uznesením tunajšieho súdu sp. zn. 23P 205/2014 zo dňa 30.7.2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 3.9.2014, súd predbežne na základe nariadeného predbežného opatrenia zveril maloletého X. do osobnej starostlivosti navrhovateľov na základe nimi podaného návrhu zo dňa 25.7.2014.
Navrhovatelia, ako vyplýva z výpisu z katastra nehnuteľností, sú spoluvlastníkmi dvoch rodinných domov v obci A..
Navrhovateľka je pracovníčkou X. F., Y..X.. od 22.4.2014.
Navrhovateľ je zamestnancom XX. P. F. S..
Z výpisov z registra trestov vyplýva, že navrhovateľka ani navrhovateľ nemajú záznam v registri trestov.
Zo správ Detského domova Uralská 1, Košice a zo správy kolízneho opatrovníka vyplýva, že počas vyššie uvedených stretnutí navrhovateľov s maloletým sa medzi nimi vytvorili vzájomné silné citové väzby a veľmi blízky vzťah a maloletý sa dožaduje prítomnosti navrhovateľov a ich maloletých dcér.
Otec dieťaťa bol pôvodne vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 1.11.2008, bol poberateľom dávok v hmotnej núdzi vo výške 107,30 €.
Matka maloletého, ako vyplýva zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, bola vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 30.1.2013 do 7.7.2013, dňom 8.7.2013 bola vyradená z dôvodu nástupu do pracovného pomeru, v uvedenom období evidencie jej dávky úradom práce vyplácané neboli. Matka maloletého naposledy pracovala vo C. O., kde bol s ňou pracovný pomer ukončený z organizačných dôvodov, má ukončenú základnú školu. T.č. matka nemá žiaden príjem, žije z výpomoci od svojho druha.
Maloletý pochádza z družobného pomeru rodičov, má 2 súrodencov, plnoletú N. B. a maloletého F. B.. Matka sa s maloletým zdržiavala v rómskej lokalite A. O. a pre dieťa nevyhovujúcom prostredí, bola asanovaná, neskôr matka bola zachytená hliadkou Mestskej polície s maloletým na sídlisku Nad Jazerom, dieťa bolo nájdené v zanedbanom stave, preto bolo dieťa umiestnené do detského domova na základe predbežného opatrenia tunajšieho súdu sp. zn. 7PPOm 20/2012 zo dňa 6.11.2012, následne bola nariadená maloletému ústavná starostlivosť už uvedeným rozsudkom sp. zn. 43P 263/2012 zo dňa 30.5.2013. Matka dieťaťa pre vážny úraz bola hospitalizovaná, po prepustení z nemocnice dňa 21.12.2012 sa zdržiavala na rôznych miestach, žila na sídlisku Luník IX, v lete 2013 bola bezdomovkyňou, prespávala pod holým nebom, neskôr obývala záhradnú chatku v Mestskej časti Nad
Jazerom, následne sa zdržiavala v Mestskej časti Košice - Krásna a prespávala s druhom v chodbičke unimobunky, potom sa zdržiavala v záhradkárskej osade za Malou stanicou v záhradnej chatke, kde bývali aj ďalšie osoby.
Detský domov pracoval s rodinou maloletého X. v rámci sanácie rodiny za účelom možného navrátenia dieťaťa matke. Matka maloletého v detskom domove navštevovala sporadicky, veľakrát na dohodnuté stretnutie neprišla, prípadne prišla s druhom, ktorý javil známky požitia alkoholu, nedokázala si zabezpečiť stabilné bývanie, na posledné stretnutie rodinného kruhu sa matka nedostavila. Detským domovom bola zhodnotená 6 mesačná sanácia rodiny ako neúspešná a bol zmenený plán sociálnej práce s dieťaťom, bol určený nový cieľ sociálnej práce a to sprostredkovanie náhradnej rodinnej starostlivosti formou pestúnskej starostlivosti maloletému, následne preto bolo dieťa nahlásené dňom 10.3.2014 do prehľadu detí, ktorým je potrebné sprostredkovať náhradnú rodinnú starostlivosť.
Kolízny opatrovník opakovane vyjadril názor, že zverejnenie maloletého do pestúnskej starostlivosti navrhovateľom je v najlepšom záujme dieťaťa, doporučoval ich návrhu vyhovieť.
Na pojednávaní konanom vo veci dňa 5.12.2014 navrhovatelia na podanom návrhu v celom rozsahu trvali, zhodne udávali, že medzi maloletým a nimi sa vytvorili veľmi silné citové väzby, dieťa sa adaptovalo v ich rodinnom prostredí a cíti sa členom ich rodiny, zotrvali na svojom návrhu, ktorý zdôvodňovali aj tým, že maloletému chcú vytvoriť úplné rodinné zázemie, aby dieťa aj po dosiahnutí dospelosti malo kde byť ukotvené a kam sa obracať v prípade potreby o pomoc.
Matka na uvedenom pojednávaní s návrhom navrhovateľov pôvodne nesúhlasila, dôvodila tým, že sa zlepšili jej pomery, keďže v týždni, v ktorom bolo vykonané pojednávanie, sa nasťahovala do rodinného domu k svojej dcére, ide o 3 izbový rodinný dom, v ktorom obývala so svojím ďalším maloletým synom F., narodeným v roku XXXX, samostatnú izbu, v domácnosti bývala aj plnoletá dcéra N. a 2 tety jej detí zo strany nebohého otca detí. Na náklady na bývanie neprispievala v tom čase žiadnou formou. Pokiaľ ide o syna F., tento bol matke zverený do starostlivosti rozhodnutím súdu, pričom ako vyplynulo z výpovede matky maloletý bol nezvestným od leta 2014, políciou bol vypátraný 20.11.2014, o mieste pobytu maloletého v čase nezvestnosti matka bližšie informácie nevedela, z informácie od polície mala za to, že sa zdržiaval niekde v Čechách a následne niekde „v chatke na Opátskom“, F. navštevoval pôvodne X. X., štúdium ukončil na konci 1. ročníka, následne sa zdržiaval na neznámom mieste a do školy sa odmietol vrátiť. V izbe, ktorú má matka s F. k dispozícii uvádzala, že sa nachádzajú 3 postele, televízor, video skriňa, poličky.
Podľa ust. § 48 Zákona o rodine, ak rodičia nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloleté dieťa a ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd môže rozhodnúť o jeho zverení do pestúnskej starostlivosti fyzickej osoby, ktorá má záujem stať sa pestúnom a spĺňa ustanovené predpoklady (ďalej len „pestún“). Pestúnom sa môže stať len fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, je zapísaná do zoznamu žiadateľov o pestúnsku starostlivosť podľa osobitného predpisu 10) a spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že bude pestúnsku starostlivosť vykonávať v záujme maloletého dieťaťa. Maloleté dieťa možno zveriť do spoločnej pestúnskej starostlivosti aj manželom. Pri zverení maloletého dieťaťa do pestúnskej starostlivosti jednému z manželov je potrebný písomný súhlas druhého manžela. Súhlas nie je potrebný, ak manželia nežijú v domácnosti, ak druhý manžel nemá spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu alebo ak je zadováženie súhlasu spojené s ťažko prekonateľnou prekážkou. V rozhodnutí podľa odseku 1 súd vymedzí rozsah práv a povinností pestúna k maloletému dieťaťu.
Podľa ust. § 49 Zákona o rodine, maloleté dieťa, nad ktorým nie je nariadená ústavná starostlivosť, možno takto zveriť do starostlivosti budúcich pestúnov iba so súhlasom rodičov. Ak do troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia podľa odseku 1 nepodá budúci pestún návrh na začatie konania o zverení maloletého dieťaťa do pestúnskej starostlivosti, dočasné zverenie maloletého dieťaťa uplynutím tejto lehoty zanikne.
Podľa ust. § 50 Zákona o rodine, pestún je povinný vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v rovnakom rozsahu, v akom ju vykonávajú rodičia. Právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať
jeho majetok má iba v bežných veciach. Ak pestún predpokladá, že rozhodnutie zákonného zástupcu maloletého dieťaťa v podstatných veciach nie je v súlade so záujmom maloletého dieťaťa, môže sa domáhať, aby tento súlad pri konkrétnom rozhodnutí zákonného zástupcu preskúmal súd. Na správu majetku maloletého dieťaťa sa primerane použijú ustanovenia § 32 a 33. Ak bolo maloleté dieťa zverené do pestúnskej starostlivosti len jednému z manželov, ustanovenie § 30 ods. 2 sa použije primerane. Maloleté dieťa, ktoré žije v domácnosti s pestúnom, je povinné podieľať sa osobnou pomocou, a ak má príjem z vlastnej práce, aj príspevkom z tohto príjmu na spoločných potrebách rodiny. Počas výkonu pestúnskej starostlivosti rodičia maloletého dieťaťa vykonávajú svoje rodičovské práva a povinnosti len v rozsahu, v akom nepatria pestúnovi. Rodičia majú právo stýkať sa s maloletým dieťaťom, ktoré bolo zverené do pestúnskej starostlivosti. Ak sa s pestúnom nedohodnú o výkone tohto práva, rozhodne na návrh niektorého z rodičov alebo pestúna súd. Ustanovenia odsekov 1 až 5 sa primerane použijú aj na dočasné zverenie maloletého dieťaťa podľa § 49.
Podľa ust. § 51 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do pestúnskej starostlivosti určí rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať maloletému dieťaťu výživné rozsah ich vyživovacej povinnosti a súčasne im uloží povinnosť, aby výživné poukazovali orgánu sociálnoprávnej ochrany detí.
Podľa ust. § 52 Zákona o rodine, pestúnska starostlivosť zaniká a) dosiahnutím plnoletosti dieťaťa, b) smrťou maloletého dieťaťa, c) smrťou pestúna, d) umiestnením maloletého dieťaťa do ochrannej výchovy alebo nástupom do výkonu trestu odňatia slobody, e) právoplatným rozhodnutím súdu o zrušení pestúnskej starostlivosti, f) rozvodom manželov, ktorým bolo maloleté dieťa zverené do spoločnej pestúnskej starostlivosti. Súd zruší pestúnsku starostlivosť len z vážnych dôvodov, najmä ak pestún zanedbáva starostlivosť o maloleté dieťa alebo porušuje svoje povinnosti; urobí tak vždy, ak o to požiada pestún. Ak zanikla pestúnska starostlivosť podľa odseku 1 písm. f) a rodičia naďalej nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloleté dieťa, súd môže na návrh jedného z bývalých manželov, ktorým bolo maloleté dieťa zverené do spoločnej pestúnskej starostlivosti, ponechať maloleté dieťa v jeho osobnej starostlivosti, ak je to v záujme maloletého dieťa, najmä s ohľadom na jeho citové väzby a stabilitu výchovného prostredia. Návrh môže jeden z manželov podať zároveň s návrhom na rozvod. Ak jeden z manželov, ktorým bolo maloleté dieťa zverené do pestúnskej starostlivosti, zomrie, stáva sa pestúnom pozostalý manžel. Ak s tým pestún a maloleté dieťa zverené do pestúnskej starostlivosti súhlasia, súd môže z dôležitých dôvodov predĺžiť pestúnsku starostlivosť až na jeden rok po dosiahnutí plnoletosti. Ak zanikne pestúnska starostlivosť z dôvodov uvedených v odseku 1 písm. c) alebo e) a rodičia naďalej nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloleté dieťa, súd rozhodne o ďalšej náhradnej starostlivosti o dieťa; ak súd zistí, že u maloletého dieťaťa sú predpoklady na osvojenie, začne aj bez návrhu konanie o osvojiteľnosti. 11)
Podľa ust. § 53 Zákona o rodine, podmienky poskytovania príspevkov pestúnskej starostlivosti a ich výšku upravuje osobitný zákon.
Podľa ust. § 62 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. 13) Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.
Podľa ust. § 75 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Podľa ust. § 81 ods.1 Zákona o rodine, ak súd rozhodne o umiestnení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti, pestúnskej starostlivosti, o nariadení ústavnej starostlivosti alebo o uložení ochrannej výchovy, upraví aj rozsah vyživovacej povinnosti rodičov alebo iných osôb povinných poskytovať maloletému dieťaťu výživné. Súd v rozhodnutí, ktorým nariaďuje ústavnú starostlivosť, súčasne uloží rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať dieťaťu výživné povinnosť, aby výživné poukazovali zariadeniu, do ktorého má byť dieťa umiestnené.
Podľa § 2 písm. c/ zák. č. 601/2003 Z. z. o životnom minime v platnom znení, za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa § 3 spoločne, sa považuje suma alebo úhrn súm 90,42 eura mesačne, ak ide 1. o zaopatrené neplnoleté dieťa, 2. o nezaopatrené dieťa.
Podľa ust. § 33 Zákona o rodine, ak sú záujmy maloletého dieťaťa súvisiace so spravovaním jeho majetku ohrozené a rodičia sami neurobili alebo nie sú schopní urobiť vhodné opatrenia na ochranu majetku, súd môže na tento účel ustanoviť maloletému dieťaťu majetkového opatrovníka; tomuto rozhodnutiu nemusí predchádzať rozhodnutie o obmedzení rodičovských práv a povinností. Majetkovým opatrovníkom sa môže stať fyzická osoba, ktorá s ustanovením za majetkového opatrovníka súhlasí, je spôsobilá na právne úkony v plnom rozsahu a spĺňa predpoklad, že funkciu majetkového opatrovníka bude vykonávať v záujme maloletého dieťaťa. Ak nebolo možné ustanoviť za majetkového opatrovníka žiadnu fyzickú osobu, súd ustanoví za majetkového opatrovníka obec alebo inú právnickú osobu, ktorá s ustanovením za majetkového opatrovníka súhlasí a spĺňa predpoklad, že funkciu majetkového opatrovníka bude vykonávať v záujme maloletého dieťaťa. V rozhodnutí o ustanovení majetkového opatrovníka podľa odseku 1 súd uvedie konkrétny rozsah majetku, ktorý bude opatrovník spravovať, spôsob nakladania s ním a lehoty, v ktorých je majetkový opatrovník povinný predkladať súdu správy o nakladaní s majetkom maloletého dieťaťa. Majetkový opatrovník nesmie pri výkone správy majetku brať na seba neprimerané majetkové riziká. Za riadny výkon svojej funkcie zodpovedá súdu a podlieha jeho pravidelnému dohľadu. Súd môže podmieniť platnosť právneho úkonu majetkového opatrovníka svojím súhlasom. Za porušenie povinností pri spravovaní majetku zodpovedá majetkový opatrovník podľa všeobecných predpisov o náhrade škody. 8) Pri výkone správy majetku maloletého dieťaťa majetkovým opatrovníkom sa použije osobitný predpis. 9) Záverečný účet zo správy majetku dieťaťa je majetkový opatrovník povinný predložiť súdu najneskôr do dvoch mesiacov po skončení svojej funkcie. Majetkový opatrovník má počas výkonu svojej funkcie právo na náhradu nákladov spojených so správou majetku maloletého dieťaťa a na primeranú odmenu z výnosu majetku maloletého dieťaťa po skončení svojej funkcie. Výšku odmeny určí súd.
Podľa ust. § 157 ods. 3 O.s.p., ak je na pojednávaní vyhlásený rozsudok za prítomnosti všetkých účastníkov alebo ich zástupcov, ktorí sa vzdajú odvolania, uvedie súd v odôvodnení rozsudku iba predmet konania a ustanovenia zákona, podľa ktorých rozhodol.
Vzhľadom na vyššie uvedený zistený skutkový stav, v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a zveril maloletého X. do pestúnskej starostlivosti navrhovateľov, keďže dospel k jednoznačnému záveru, že takéto rozhodnutie je v záujme maloletého, ktorému umožní vyrastať v úplnej harmonickej rodine, ktorá mu dokáže zabezpečiť všetko potrebné pre jeho všestranný vývin vrátane citových väzieb, materiálneho zabezpečenia. Navrhovatelia jednoznačne preukázali, že sú spôsobilí zabezpečovať takúto starostlivosť o maloletého, žijú v harmonickom usporiadanom manželstve, z ktorého pochádzajú 2 maloleté deti, dcéry navrhovateľov, medzi ktorými a maloletým sa takisto vytvorili už medzičasom citové väzby, domáce prostredie u navrhovateľov je veľmi vhodné pre výchovu maloletého. Matka nepreukázala súdu schopnosť zabezpečovať riadnu starostlivosť o maloletého, napriek dlhej práci s matkou dieťaťa detským domovom ako aj kolíznym opatrovníkom matka dlhodobo svoju situáciu nijakým spôsobom neriešila, v súčasnosti len niekoľko dní sa zdržiava v domácnosti dcéry, ako je uvedené vyššie, matka nevedela preukázať, že ide o dlhodobé riešenie jej bytovej otázky, navyše z výpovede samotnej matky vyplynulo, že zlyhala pokiaľ ide o zabezpečenie osobnej starostlivosti o svojho staršieho maloletého syna F., ktorý napriek tomu, že bol zverený do jej osobnej starostlivosti sa dlhodobo zdržiaval na neznámom mieste, nepripravuje sa štúdiom na svoje ďalšie povolanie, čo súd vyhodnotil ako nezvládanie výchovy tohto dieťaťa zo strany matky. Keďže matka dieťaťa je dlhodobo bez vlastného príjmu a okrem maloletého X. má vyživovaciu povinnosť voči maloletému F., z jej strany súd určil minimálne zákonom stanovené výživné.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo začať i bez návrhu.
Poučenie:
Odvolanie voči tomuto rozsudku nie je možné podať, pretože účastníci sa práva podať ho účinne vzdali.