Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6C-216-2014.pdf
PDF · 107.08 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
TO-6C/216/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Topoľčany samosudcom Ľubošom Chrenkom v právnej veci navrhovateľa: Quantum Credit, a.s., so sídlom Tomášikova 23/C, Bratislava, IČO: 47248980, zastúpený: PERSPECTA Legal, s.r.o., so sídlom Tomášikova 23/C, Bratislava, IČO: 36668745 proti odporcovi: W. C., nar. XX.X.XXXX, bytom N. J. XXX/XXX, T., o zaplatenie 727,36 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 146,47 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške : 9,50 % ročne zo sumy 17,99 eura od 4.10.2011 do zaplatenia, 9,25 % ročne zo sumy 3,50 eura od 4.12.2011 do zaplatenia, 9,50 % ročne zo sumy 66,80 eura od 4.10.2011 do zaplatenia, 9,50 % ročne zo sumy 54,68 eura od 4.11.2011 do zaplatenia, 9 % ročne zo sumy 3,50 eura od 4.1.2012 do zaplatenia.
Uvedené súd povoľuje odporcovi splácať v mesačných splátkach po 30 eur, a to vždy do 20-teho dňa v mesiaci, začínajúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku, a to pod následkom straty výhody splátok a exekúcie.
Vo zvyšku súd návrh z a m i e t a.
Odporcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal uloženia povinnosti odporcovi zaplatiť mu istinu 17,99 eura, s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne od 4.10.2011 do zaplatenia, istinu 3,50 eura s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne od 4.12.2011 do zaplatenia, istinu 331,94 eura s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne od 4.12.2012 do zaplatenia, istinu 66,80 eura s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne od 4.10.2011 do zaplatenia, istinu 54,68 eura s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne od 4.11.2011 do zaplatenia, istinu 3,50 eura s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 4.1.2012 do zaplatenia, istinu 248,95 eura s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne od 4.12.2012 do zaplatenia z dôvodu, že Slovak Telekom, a.s. so sídlom Bratislava uzavrela s odporcom podľa § 43 Zákona č. 610/2003 Z. z. dňa 13.5.2011 zmluvu o pripojení, predmetom ktorej bolo poskytnutie dátových služieb prostredníctvom mobilného internetového pripojenia a dňa 13.5.2011 podpísali dodatok k zmluve o pripojení, predmetom ktorého bolo poskytnutie zľavy na zariadenie uvedené v dodatku v lehote viazanosti 24 mesiacov. Na základe zmluvy Slovak Telekom odporcovi poskytoval plnenie riadne a včas. Odporca faktúry neuhradil a tým porušil zmluvnú povinnosť, z čoho následne mu vyplýva povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu, ktorá predstavovala sumu 331,94 eura a ďalej neuhradil za faktúry fakturované
na sumy 17,99 eura a 3,50 eura. Dňa 20.11.2013 uzavrel navrhovateľ so Slovak Telekom zmluvu o postúpení pohľadávok a predmetné pohľadávky sa stali vlastníctvom navrhovateľa. Ďalej Slovak Telekom, a.s. Bratislava uzavrela s odporcom podľa vyššie citovaného zákonného ustanovenia dňa 20.5.2011 zmluvu o pripojení, predmetom ktorej bolo poskytnutie dátových služieb prostredníctvom mobilného internetového pripojenia a dňa 20.5.2011 dodatok k zmluve o pripojení, predmetom ktorého bolo poskytnutie zľavy na zariadenie telefón Huawei E1750 v lehote viazanosti 24 mesiacov. Na základe zmluvy Slovak Telekom poskytoval odporcovi plnenie riadne a včas. Odporca faktúry však neuhradil a porušil tak zmluvnú povinnosť, z čoho mu následne vyplýva povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu, ktorá predstavuje sumu 248,95 eura. Okrem tejto boli odporcovi fakturované sumy 66,80 eura, 54,68 eura a 3,50 eura. Dňa 20.11.2013 uzavrel navrhovateľ so Slovak Telekom zmluvu o postúpení pohľadávok a predmetné pohľadávky sa stali vlastníctvom navrhovateľa. Na základe uvedeného došlo zo strany Slovak Telekom k oznámeniu o postúpení pohľadávky voči odporcovi.
Vo veci bol vytýčený termín pojednávania, ktorého sa navrhovateľ nezúčastnil, neúčasť na pojednávaní bola ospravedlnená písomne prostredníctvom zástupcu a to listom zo dňa 2.12.2014. V liste ďalej uvádza, že výšku zmluvnej pokuty nemožno hodnotiť ako neprimerane vysokú, pretože podnik ako právnická osoba založená za účelom dosahovania a vytváranie zisku vstupoval do zmluvného vzťahu s odporcom za účelom dosiahnutia určitého hospodárskeho výsledku. Ten mal predstavovať sumu minimálne 311,76 eura, ako súčin doby viazanosti a výšky mesačného poplatku za služby.
Odporca vo svojej výpovedi uviedol, že je pravdou, že s právnym predchodcom navrhovateľa uzatvoril zmluvy o pripojení a k ním patriace dodatky. Boli mu poskytované internetové služby, za ktoré riadne neplatil. Požiadal o možnosť splácať dlh navrhovateľovi v mesačných splátkach po 30 eur, pretože pracuje brigádne po dobu dvoch mesiacov so zárobkom 60 eur. Žije u rodičov, ktorým prispieva na bývanie 30 eur a 30 eur by splácal navrhovateľovi.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom odporcu, oboznámením sa s obsahom zmlúv o pripojení, ich dodatkov, faktúr, ďalších listinných dôkazov a zistil tento skutkový stav: Dňa 20.11.2013 uzatvoril navrhovateľ ako postupník so spoločnosťou Slovak Telekom, a.s., so sídlom Bajkalská 28, Bratislava ako postupcom, zmluvu o postúpení pohľadávok, predmetom ktorej okrem iného boli pohľadávky voči odporcovi. Odporca dňa 13.5.2011 uzatvoril s právnym predchodcom navrhovateľa Slovak Telekom, a.s. Bratislava zmluvu o pripojení podľa ustanovenia § 43 a nasl. Zákona č. 610/2003 Z. z. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie dátových služieb prostredníctvom mobilného internetového pripojenia s programom služby „MI NEOB2“. Súčasne bol podpísaný dodatok k zmluve o pripojení dňa 13.5.2011, predmetom ktorého bolo poskytnutie zľavy na dátové zariadenie LEADTEK USB MODEM BLACK, ktorého kúpna cena bola 1 euro. Z tabuľky č. 1 vyplýva doba viazanosti 24 mesiacov a výška zmluvnej pokuty 331,94 eura. Z bodu 2 dodatku vyplýva, že účastník sa zaväzuje, že po dobu viazanosti tohto dodatku, uvedenej v tabuľke č. 1, nepožiada o deaktiváciu, resp. zrušenie služby a že sa nedopustí takého konania a ani neumožní také konanie, na základe ktorého by podniku vzniklo právo deaktivovať službu, alebo zrušiť službu odstúpením od zmluvy o pripojení, alebo právo vypovedať zmluvu o pripojení z dôvodov porušenia povinností zo strany účastníka. Z bodu 3/ dodatku vyplýva, že v prípade porušenia zmluvných povinností zo strany účastníka, najmä povinnosti uvedenej v bode 1/ alebo 2/ dodatku, alebo v čl. 3/ bod 3.4, alebo 3.5. , alebo v čl. 5/ bod 5.2. písma. a/ až c/ všeobecných podmienok je účastník povinný uhradiť Podniku zmluvnú pokutu vo výške uvedenú v tabuľke č. 1 dodatku.
Z faktúry č. 7109116282, ktorú vystavil právny predchodca navrhovateľa za zúčtovacie obdobie od 15.8.2011 do 14.9.2011, s dátumom splatnosti 3.10.2011 vyplýva, že bola fakturovaná suma na úhradu s DPH vo výške 17,99 eura. Z faktúry č. 7111693334, ktorú vystavil právny predchodca navrhovateľa dňa 15.11.2011, s dátumom splatnosti 3.12.2011 vyplýva, že bola fakturovaná suma na úhradu s DPH vo výške 3,50 eura za upomienku oneskorenej platby. Z faktúry č. 7211785175, ktorú vystavil právny predchodca navrhovateľa za zúčtovacie obdobie od 15.10.2012 do 14.11.2012, s dátumom splatnosti 3.12.2012 vyplýva, že bola fakturovaná odporcovi právnym predchodcom navrhovateľa zmluvná pokuta vo výške 331,94 eura.
Listom zo dňa 29.11.2013 právny predchodca navrhovateľa oznámil odporcovi postúpenie pohľadávky podľa § 524 a nasl. OZ navrhovateľovi vo výške 353,43 eura spolu s príslušenstvom.
Odporca dňa 20.5.2011 uzatvoril s právnym predchodcom navrhovateľa Slovak Telekom, a.s. Bratislava zmluvu o pripojení podľa ustanovenia § 43 a nasl. Zákona č. 610/2003 Z. z. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie dátových služieb prostredníctvom mobilného internetového pripojenia s programom služby „DATA SIM MI NEOB1“. Súčasne bol podpísaný dodatok k zmluve o pripojení dňa 20.5.2011, predmetom ktorého bolo poskytnutie zľavy na telekomunikačné zariadenie a to mobilný telefón Huawei E1750, ktorý bol odporcovi odpredaný za cenu 1 euro. Z tabuľky č. 1 vyplýva doba viazanosti 24 mesiacov a výška zmluvnej pokuty 248,95 eura. Z bodu 2 dodatku vyplýva, že účastník sa zaväzuje, že po dobu viazanosti tohto dodatku, uvedenej v tabuľke č. 1, nepožiada o deaktiváciu, resp. zrušenie služby a že sa nedopustí takého konania a ani neumožní také konanie, na základe ktorého by podniku vzniklo právo deaktivovať službu, alebo zrušiť službu odstúpením od zmluvy o pripojení, alebo právo vypovedať zmluvu o pripojení z dôvodov porušenia povinností zo strany účastníka. Z bodu 3/ dodatku vyplýva, že v prípade porušenia zmluvných povinností zo strany účastníka, najmä povinnosti uvedenej v bode 1/ alebo 2/ dodatku, alebo v čl. 3/ bod 3.4, alebo 3.5., alebo v čl. 5/ bod 5.2. písma. a/ až c/ všeobecných podmienok je účastník povinný uhradiť Podniku zmluvnú pokutu vo výške uvedenú v tabuľke č. 1 dodatku.
Z faktúry č. 7109088588, ktorú vystavil právny predchodca navrhovateľa dňa 15.9.2011, za zúčtovacie obdobie od 15.8.2011 do 14.9.2011, s dátumom splatnosti 3.10.2011 vyplýva, že bola fakturovaná suma na úhradu s DPH vo výške 66,80 eura. Z faktúry č. 7110514905, ktorú vystavil právny predchodca navrhovateľa dňa 15.10.2011, s dátumom splatnosti 3.11.2011 vyplýva, že bola fakturovaná suma na úhradu s DPH vo výške 54,68 eura, za fakturačné obdobie 15.9.2011 až 14.10.2011 na sumu 42,65 eura s DPH 20 % , t. j. 8,53 eura a za upomienku oneskorenej platby 3,50 eura, spolu 54,68 eura. Z faktúry č. 7112832283, ktorú vystavil právny predchodca navrhovateľa dňa 15.12.2011, s dátumom splatnosti 3.1.2012 vyplýva, že bola fakturovaná suma na úhradu s DPH vo výške 3,50 za upomienku oneskorenej platby. Z faktúry č. 7211779521, ktorú vystavil právny predchodca navrhovateľa dňa 15.11.2012, s dátumom splatnosti 3.12.2012 vyplýva, že bola fakturovaná odporcovi právnym predchodcom navrhovateľa zmluvná pokuta vo výške 248,95 eura.
Listom zo dňa 29.11.2013 právny predchodca navrhovateľa oznámil odporcovi postúpenie pohľadávky podľa § 524 a nasl. OZ navrhovateľovi vo výške 373,93 eura spolu s príslušenstvom.
Podľa § 43 ods. 1 zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách (ďalej len "zákon o elektronických komunikáciách"), Zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.
Podľa § 42 ods. 1 písm. a) zákona o elektronických komunikáciách, Podnik má právo na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do troch mesiacov od posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb,
Podľa § 42 ods. 4 písm. a), b) zákona o elektronických komunikáciách, Účastník je povinný a) používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom, so zmluvou o pripojení a so všeobecnými podmienkami, b) platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní.
Podľa § 544 ods. 1 OZ, Ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
Podľa § 52 ods. 1 OZ, Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 3 OZ, Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 OZ, Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 4 písm. k/ OZ, Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku,
Podľa § 53 ods. 5 OZ, Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 3 OZ, Výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
Podľa § 53a ods. 1 OZ, Ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.
Podľa § 517 ods. 1 prvá veta a ods. 2 OZ, Dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. (v stave účinnom do 31.1.2013), Výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Podľa § 10c citovaného nariadenia vlády, Ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.
Zákonom č. 150/2004, ktorým bol novelizovaný občiansky zákonník, bola prebratá Smernica Rady č. 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach spotrebiteľských úveroch.
Podľa článku 3 ods. 1, 2 Smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993, Zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou.
Podľa článku 5 Smernice, V prípade zmlúv, v ktorých sú všetky alebo niektoré podmienky ponúkané spotrebiteľovi v písomnej forme, musia byť vždy tieto podmienky vypracované zrozumiteľne. Keď existuje pochybnosť o zmysle podmienky, prednosť má výklad priaznivejší pre spotrebiteľa. Toto pravidlo výkladu neplatí v súvislosti s postupmi stanovenými v čl. 7 ods. 2 .
Podľa článku 6 ods. 1 Smernice, Členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, aj jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.
Podľa ustálenej judikatúry systém ochrany zavedený Smernicou Rady č. 93/13/EHS o nekalých zmluvných podmienkach vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu ako aj úroveň informovanosti. Takáto situácia vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené dodávateľom, bez možnosti ovplyvniť ich obsah. Smernica 93/13/EHS vyvažuje nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom zásahom zo strany štátu. Preto súd aj bez návrhu námietky zo strany spotrebiteľa je povinní prihliadať na neprijateľné zmluvné podmienky. Preto podľa čl. 6 Smernice treba zvážiť, či spotrebiteľská zmluva, ktorá obsahuje nekalé podmienky obstojí ako celok.
Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že zmluvy, ktoré boli uzatvorené medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom sú zmluvami spotrebiteľskými. Návrh podaný navrhovateľom bol podaný dôvodne, avšak len čiastočne, keďže právny predchodca navrhovateľa si svoju zmluvnú povinnosť vyplývajúcu zo zmlúv o pripojení plnil riadne a poskytoval odporcovi dátové služby prostredníctvom mobilného internetového pripojenia, ktorých úhradu si uplatnil v súlade so zmluvou a všeobecnými obchodnými podmienkami, a to faktúrami za predmetné obdobia tak ako jednotlivé sumy boli fakturované, avšak okrem fakturácií zmluvných pokút vo výške 331,94 eura a 248,95 eura. Dôvodnosť návrhu tak je daný čo do sumy 146,47 eura, pozostávajúcej z jednotlivých súm tak, ako sú uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
O úroku z omeškania rozhodol súd v zmysle citovaných ustanovením § 517 ods. 2 OZ a § 3 citovaného nariadenia vlády, keď do omeškania sa odporca dostal nasledujúcim dňom po splatnosti jednotlivých faktúr.
Podľa § 160 ods. 1 O.s.p., Ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
Súd vyhovel žiadosti odporcu a umožnil mu dlh voči navrhovateľovi splácať v mesačných splátkach po 30 eur, keď zohľadnil pomery na strane odporcu tak, ako ich uviedol vo svojej výpovedi.
Vo zvyšnej časti návrh, ktorý sa týkal uplatnenej zmluvnej pokuty súd zamietol ako nedôvodný, posudzoval primeranosť a dôvodnosť uplatnenej zmluvnej pokuty, táto povinnosť mu vyplýva z toho, že ide o spotrebiteľskú zmluvu.
Zmluvná pokuta v zmysle § 544 OZ je jedným zo zabezpečovacích prostriedkov. Je to dohodou účastníkov určená peňažná suma, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi, ak poruší svoju zmluvnú povinnosť. Zmluvnú pokutu možno dohodnúť pre prípad nesplnenia záväzku vôbec alebo pre prípad porušenia akejkoľvek inej zmluvnej povinnosti. Podstatnou náležitosťou dohody o zmluvnej pokute je určenie výšky pokuty alebo určenie spôsobu jej určenia. Spôsob jej určenia má byť jednoznačný. Výška pokuty nie je zákonom limitovaná, nemôže byť však v rozpore so zásadou zakotvenou v ust. § 3 OZ, podľa ktorého výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Podľa platnej judikatúry systém ochrany zavedený smernicou Rady 93/13/EHS o nekalých zmluvných podmienkach vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení. Pokiaľ ide o vyjednávaciu silu ako aj úroveň informovanosti, táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom bez toho, aby mohol ich obsah ovplyvniť. Smernica Rady 93/13/EHS o nekalých zmluvných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách si stanovila za cieľ vyvážiť nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom pozitívnym zásahom štátu. Ukladá členským štátom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol viazaný nekalými podmienkami a zvážiť, či spotrebiteľská zmluva obsahuje nekalé podmienky.
V danej veci zmluvné pokuty boli vopred zo strany právneho predchodcu navrhovateľa naformulované, bez možnosti ich zmeny zo strany spotrebiteľa, teda odporcu, pričom z článku 3/ ods. 2 Smernice vyplýva, že podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ pritom nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou, ako to bolo aj v tomto prípade. Súd musí z úradnej povinnosti zisťovať existenciu neprijateľných zmluvných podmienok v spotrebiteľských zmluvách. V danej veci je nepochybné, že
dohoda o zmluvnej pokute spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech žalovaného.
Pri rozhodovaní o nároku na zmluvnú pokutu súd nielenže zohľadňoval jednotlivé jej funkcie tak, ako nato poukázal aj právny zástupca navrhovateľa, ale na druhej strane bolo potrebné prihliadať aj na jej primeranosť, aby jej výška nebola v rozpore s dobrými mravmi tak, ako to má na mysli citované ustanovenie § 3 OZ. Zmluvná pokuta má pritom zabezpečovací sankčný kompenzačný charakter, ktorej výška nemôže byť v rozpore so zásadou uvedenou v ustanovení § 3 OZ. V danej veci je nepochybné, že predmetné zmluvy o pripojení a dodatky k ním sú formulárovo vopred pripravené tak, že odporca nemohol ovplyvniť ich obsah. Výška zmluvných pokút vyplýva z dodatkov k zmluvám o pripojení a to tabuľky č. 1. Odporca je pritom viazaný zmluvnou pokutou v rovnakej výške, bez ohľadu na dĺžku viazanosti a bez ohľadu nato, kedy došlo k ukončeniu zmluvy, prípadne porušeniu zmluvnej povinnosti, teda či k tomu dochádza na začiatku zmluvného vzťahu, alebo na jeho konci. Tiež nerozlišuje, ako si odporca plnil svoje povinnosti, koľko počas doby viazanosti zaplatil za poskytnuté služby. Takéto dojednanie o zmluvnej pokute súd považoval za neprijateľné s poukazom na ustanovenie § 53 ods. 3 písm. k/ OZ, keď zmluvy o pripojení a ich dodatky nerozlišujú, kedy dochádza k ukončeniu zmluvy, k porušeniu zmluvných povinností, vzhľadom na priebeh dĺžky doby viazanosti. Na základe uvedeného nebolo možné návrhu navrhovateľa vyhovieť.
Podľa § 53a ods. 1 veta prvá OZ, Ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi.
V danej veci navrhovateľ sa domáha zaplatenia zmluvnej pokuty 331,94 eura a 248,95 eura. Zmluvné pokuty rovnakého významu boli vyhlásené za neprijateľné zmluvné podmienky súdmi Slovenskej republiky. Právny predchodca navrhovateľa podľa § 53a ods. 1 OZ mal povinnosť zdržať sa používania takejto neprijateľnej podmienky, alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi, a nárok na plnenie z takejto zmluvnej podmienky nemôže ani uplatňovať na súde. Pokiaľ takýto nárok bol uplatnený, súd ho musel zamietnuť.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 3 O.s.p. a odporcovi, ktorý mal v konaní podstatnejší úspech, náhradu trov konania nepriznal, pretože mu podstatné trovy v konaní ani nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v dvoch vyhotoveniach, cestou Okresného súdu Topoľčany na Krajský súd v Nitre. Podľa § 205 ods. 1, 2, 3 O.s.p., V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Exekučný poriadok), ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.