Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24P/138/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra v konaní pred samosudkyňou Mgr. Máriou Sitárovou, vo veci starostlivosti súdu o maloletú J. R., nar. XX.XX.XXXX, t.č. zverenú do osobnej starostlivosti otca, zastúpenú Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra, pracovisko Zlaté Moravce ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov: X. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom U., J. O., F. I. XX, t.č. bytom Y. XXX a J. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q., H. XXX/X, zastúpeného Mgr. Martinom Hurtajom, advokátom so sídlom Advokátskej kancelárie v Nitre, Štefánikova 15 o návrhu matky na zmenu výkonu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu a o návrhu otca na zmenu výkonu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, takto

rozhodol:

Súd mení rozsudok Okresného súdu Nitra č. k.: - 36 zo dňa 06.10.2011 tak, že maloletú J. R., nar. XX.XX.XXXX zveruje do osobnej starostlivosti otca, ktorý bude maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok a matku zaväzuje prispievať na jej výživu sumou vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona, ktoré je matka povinná platiť vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám otca, počnúc dňom 09.10.2014.

Zročné výživné matky za čas od 09.10.2014 do 30.11.2014 činí sumu 47,14 eura, ktorú sumu súd zaväzuje matku zaplatiť do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku k rukám otca.

Súd upravuje styk matky s maloletou J. R., nar. XX.XX.XXXX tak, že matka je oprávnená stretávať sa s maloletou každý párny týždeň v kalendárnom roku v čase od piatka od 16.00 hod. do nedele do 16.00 hod., v každom párnom kalendárnom roku od 24.12. od 09.00 hod. do 25.12. do 18.00 hod., v každom nepárnom kalendárnom roku od 31.12. od 09.00 hod. do 01.01. do 18.00 hod., počas letných školských prázdnin od 01.07. od 09.00 hod. do 15.07. do 18.00 hod. a od 01.08. od 09.00 hod. do 15.08. do 18.00 hod. Matka si maloletú v mieste bydliska dieťaťa prevezme a na tom istom mieste po ukončení styku maloleté dieťa otcovi včas a riadne odovzdá. Otec je povinný maloleté dieťa na stretnutia s matkou včas a riadne pripraviť a tejto odovzdať.

Súd návrh matky na zrušenie predbežného opatrenia zamieta.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Matka maloletého dieťaťa sa svojím písomným návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 22.04.20147 domáhala, aby súd zmenil rozsudok Okresného súdu Nitra č.k.: - 36 zo dňa 06.10.2011 tak, že maloletú J. R., nar. XX.XX.XXXX zverí do jej osobnej starostlivosti a otca zviaže prispievať na jej

výživu sumou vo výške 180,- eur mesačne. Svoj návrh odôvodnila tým, že otec opakovane nerešpektuje potreby maloletého dieťaťa, ktoré ona prihlásila od septembra na Základnú školu v Y., pričom otec maloletej dal dieťa bez jej vedomia zapísať aj do Základnej školy v Nitre. Rovnako poukázala na skutočnosť, že otec v čase jeho osobnej starostlivosti nemá vytvorené vhodné podmienky pre maloletú, nakoľko táto trávi čas predovšetkým s jeho rodičmi, ktorí sú vo vysokom veku, majú zdravotné problémy a nemajú dostatok síl riadne zvládať potreby maloletej.

Otec maloletého dieťaťa sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu písomným návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 25.04.2014 domáhal, aby súd zveril maloletú J. do jeho osobnej starostlivosti a matku zaviazal prispievať na jej výživu sumou vo výške 80,- eur mesačne. Styk matky s maloletým dieťaťom navrhol otec neupraviť. Svoj návrh odôvodnil tým, že maloleté dieťa sa opakovane vyjadruje, že chce žiť a bývať s ním. Otec poukázal ďalej na skutočnosť, že maloleté dieťa račkuje a zajakáva sa, preto s ním navštevuje logopéda, čo však matka nepovažuje za potrebné. Rovnako poukázal aj na to, že s matkou dieťaťa sa nedokážu dohodnúť na tom, kde bude maloleté dieťa plniť školskú dochádzku.

Okresný súd v Nitre uznesením č.k.: - 10 zo dňa 28.04.2014 spojil oba návrhy na spoločné konanie.

Matka vypočutá ako účastníčka konania pred tunajším súdom uviedla, že dcéra je u nej odmalička, otec dieťaťa s nimi nikdy nebýval, chodieval ju pozerať dvakrát týždenne. Problém vznikol po tom, čo bolo potrebné rozhodnúť, do ktorej školy bude chodiť. Ona ju zapísala v Y., pretože 11 detí zo škôlky tam spolu pôjde. Je to málotriedka, budú tam síce aj s druhákmi, ale tí sú iba traja - štyria. Jej dcéra hovorí niečo úplne iné ako otcovi, hovorí že by chcela bývať u obidvoch, nikdy jej nepovedala, že iba u otca. Čo sa týka zajakávania, podľa nej sa zajakáva viac keď príde od otca, vždy jej hovorí, aby rozprávala pomaly. Bola s ňou dvakrát u logopedičky, jej dcéra povedala, že u otca moc necvičí, doma cvičí. Dcéru si striedajú podľa rozsudku, čo sa týka kričania, tak ona zase tvrdí, že doma kričí babka a dedko, keď kričala na Q., tak sa jej pýtala prečo to robí a ona jej povedala, že tak kričí babka a dedko. Najväčším problémom bola tá škola. Keď to riešili pri posúdení zrelosti dieťaťa s pani psychologičkou X. a pani riaditeľkou z materskej školy aj zo základnej školy, všetky navrhovali, aby dcéra chodila do školy do Y., že to bude pre ňu lepšie. Keď otec prihlásil bez jej vedomia dcéru do školy na W., bola osobne za pani riaditeľkou a tá sa tiež vyjadrila, že pre dcéru bude lepšie, pokiaľ bude chodiť do školy v Y., kde tie deti pozná. Čo sa týka tej dohody, že dcéra bude navštevovať školu v Nitre, tak tú ona podpísala preto, aby bol pokoj, lebo otec dieťaťa jej povedal, že keď s tým nebude súhlasiť, tak že zavolá do Y. policajtov, keď nenastúpi do školy do Nitry.

Otec vypočutý ako účastník konania pred tunajším súdom uviedol, že svoj návrh podával z toho dôvodu, že J. už asi dva roky nechce chodiť k matke. Stále si myslel, že sa to hádam zlepší, že čím bude dieťa staršie, že si to uvedomí, že k tej mame by mala chodiť, a že si aj matka uvedomí v čom robí chybu, pretože J. aj pani učiteľke rozprávala, že mamina ju nikdy nepohladká, nepoľúbi, a že všetku lásku dostáva iba od neho. Tiež je problém, že matka ju neučí umývať si ruky po použití WC, splachovať záchod, potom sa tak správa aj v škôlke a aj keď príde ku nim, musia ju na to neustále upozorňovať. Keď je u nich, celý týždeň si na matku ani nespomenie, on vidí ako to dieťa trpí, akonáhle jej povie, že ju ide zaviesť k mame, začne plakať, že k nej nechce ísť. Toto sa stáva aj počas hry keď sa spolu hrajú, z ničoho nič začne plakať s tým, že ona k mame nechce ísť, že chce zostať s ním. Tiež by bol rád keby išla k tej mame s radosťou, ale nie je to tak. Podľa neho je problém v tom, že keď je u matky, tak je tam piate koleso, pretože tam majú tú malú, tej sa všetci venujú, nemá tam tú lásku, ktorú vyžaduje. Keď ide od neho k mame, tak mamu aj prehliadne, ani si ju nevšimne, ide za deťmi. Keď však ide od nej ku nemu, tak ho víta, hodí sa mu do náručia, takže z tohto všetkého je vidieť, že dieťa nemá k matke vzťah, nemá tam vytvorené dobré prostredie, chce bývať s ním, preto aj podal tento návrh.

Právny zástupca otca uviedol, že maloletá sa už od novembra minulého roka kontinuálne vyjadruje, že chce žiť so svojim otcom, toto vyjadrenie je jednoznačné, vyjadrila sa tak už v novembri 2013 pred psychologičkou R., ktorá robila pohovor aj s matkou a následne sa tak vyjadrovala aj pred ÚPSVaR a to opakovane. V poslednom čase však nastala veľmi závažná zmena, kedy dieťa už prešlo do fyzických prejavov, napr. že si trhá vlasy a podobne a tiež to čo oznámila súdu učiteľka zo škôlky, že pokiaľ nemôže

byť u otca, že si niečo spraví. Ak už dieťa má takéto sklony, je to preto, že jeho názor nie je dlhodobo rešpektovaný, z oboznámených správ je zrejmé, že je tu polarizácia ako sa dieťa správa u matky a ako u otca.

Kolízny opatrovník na pojednávaní uviedol, že počas pohovoru, ktorý bol robený s J. táto jednoznačne vyjadrila svoj postoj byť v starostlivosti svojho otca a jeho rodiny, matku síce nezavrhovala, ale ku všetkému sa pozitívne vyjadrovala iba na stranu otca a jeho rodičov. Snažili sa riešiť problémy pri odovzdávaní dieťaťa, obaja rodičia boli predvolaní na rovnaký čas za účelom konštruktívnej dohody a riešenia problémov pri odovzdávaní dieťaťa, ktoré avizoval otec, žiaľ matka sa vždy dostavila na iný deň alebo čas, hoci na to nemala žiadny vážny dôvod, čiže u nich sa rodičia nestretli. Tiež matke pri tejto príležitosti odporučili ako sa má zachovať keď bude dieťa plakať, keď jej ju bude otec odovzdávať, že má povedať aby neplakala, že teda môže zostať u ocka ešte jeden deň a že na druhý deň ju otec prinesie. Matka ale tento návrh neakceptovala. Osobne bola prítomná pri rozhovore s J. ohľadne školy, J. ani nespomenula, že by mala ísť do školy do Y., bola v tom, že bude chodiť do školy v Nitre. Ona sa jej spýtala do ktorej školy by chcela chodiť, aj bola trošku vystrašená, povedala jej, že jej rodičia povedali, že bude chodiť do tej školy, ktorú si sama vyberie. Keď J. povedala, že bude chodiť do Nitry, ukľudnila ju, že sa nemusí báť, že obaja rodičia to budú akceptovať, že budú šťastní. Keď ju v tomto ubezpečila, tak J. ožila, bola veselá, sama zavolala rodičov dovnútra, spolu to prebrali a matka dieťaťa s týmto rozhodnutím dcéry súhlasila. Následne na to matka 02.09. dala dcéru do školy v Y., bolo to proti vôli dieťaťa. Maloletá sa vyjadrila, že túži zostať u otca v jeho starostlivosti, preto navrhuje, aby súd zamietol návrh matky na zverenie maloletej do jej starostlivosti. Čo sa týka úpravy styku, návrh právneho zástupcu otca bol prednesený racionálne, takže navrhuje styk upraviť takýmto spôsobom. Navrhuje, aby súd rešpektoval právo J. vyjadriť sa kde chce mať svoj domov a čím skôr zastabilizovať rodinné prostredie.

Matka v konečnom návrhu žiadala, aby súd zveril dieťa buď do jej starostlivosti s tým, že žiada, aby bolo výživné určené vo výške 180,- eur alebo aby zostala striedavá osobná starostlivosť zachovaná. Pokiaľ by bola dcéra zverená otcovi, ona nemá z čoho výživné platiť, je si vedomá toho, že minimálne výživné musí platiť každý rodič. Nosila by ju do školy aj do Nitry keby dieťa zostalo v striedavej starostlivosti, cestovné by platila z toho, čo jej on bude platiť výživné 70,- eur, možno by sa aj zamestnala, to človek nikdy nevie ako to príde.

Právny zástupca otca v konečnom návrhu uviedol, že navrhuje zveriť maloletú J. do osobnej starostlivosti otca. Čo sa týka výšky výživného, tak toto ponecháva na úvahu súdu. Tiež navrhuje upraviť styk matky s dieťaťom totožne ako predniesol do zápisnice. Matka dieťaťa od podania návrhu tvrdí, že sa otec nevie o dieťa postarať, že dieťa chce byť iba s ňou, že u otca nemá kamarátov, avšak všetky tieto skutočnosti tvrdené matkou boli v priebehu konania vyvrátené.

Kolízny opatrovník v konečnom návrhu uviedol, že keďže rodičia dieťaťa sa pre dobro maloletej J. neboli schopní a ani ochotní dohodnúť, navrhuje, aby súd na základe vykonaného dokazovania zveril maloletú do osobnej starostlivosti otca, matke určil minimálne výživné, styk upravil tak ako to navrhol právny zástupca otca. Chce dať do pozornosti rodičov, že dieťa je smutné keď odchádza od otca, tak isto aj keď odchádza od matky, takže dieťa bude smutné stále.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil návrh, rozhodnutie o prijatí dieťaťa do materskej školy, rodný list dieťaťa, správu zo Základnej školy Topoľová, rozhodnutie Základnej školy Y., lekársku správu, uznesenie o spojení veci, správu z logopedickej ambulancie, čestné prehlásenie, správu od PhDr. R., písomné vyjadrenie právneho zástupcu, lustráciu na matku v Sociálnej poisťovni, oznámenie úradu práce, vyjadrenie matky k tvrdeniam otca, správu zo šetrenia pomerov u oboch rodičov zo dňa 09.06.2014, správu od PhDr. R. zo dňa 19.06.2014, správu z materskej školy o maloletom dieťati, rozhodnutie Základnej školy W. o prijatí dieťaťa, návrh otca, správu zo šetrenia pomerov v rodine, úradný záznam zo dňa 27.08.2014, správu zo psychologickej konzultácie zo dňa 30.07.2014, priebežnú správu z psychologickej konzultácie zo dňa 05.09.2014, mailovú správu zo Základnej školy Y., potvrdenie o návšteve školy, správu od MUDr. A., čestné prehlásenie druha matky, čestné prehlásenie, správu zo zdravotnej poisťovne Union, doklady k výdavkom matky a jej druha, výpis z účtu matky, potvrdenie o príjme otca, doklady z prílohovej obálky, mailové správy zo Základnej školy

W. a Základnej školy Y., pripojený spis Okresného súdu Nitra sp. zn. , z neho návrh otca, doklady k výdavkom otca, potvrdenie o príjme otca, doklady z prílohovej obálky, spisy Okresného súdu Nitra sp. zn.: , , z neho rozhodnutie na čl. 36 a nasledovné a zistil tento skutkový stav:

Práva a povinnosti rodičov k maloletej J. R., nar. XX.XX.XXXX boli upravené rozsudkom Okresného súdu Nitra č.k.: - 36 zo dňa 06.10.2011, ktorým súd zveril maloletú J. do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, otca zaviazal prispievať na jej výživu sumou vo výške 70,- eur mesačne, súd matke výživné neurčil. Súd zároveň predmetným rozsudkom upravil styk rodičov s maloletým dieťaťom v čase výkonu osobnej starostlivosti druhého rodiča.

Striedavá osobná starostlivosť ohľadom maloletej J. prebiehala spočiatku bez väčších problémov. Prvé problémy nastali, keď začala maloletá J. navštevovať predškolské zariadenie. Podľa vyjadrenia matky otec nerešpektoval potreby dieťaťa a v čase jeho starostlivosti dieťa predškolské zariadenie riadne nenavštevovalo, čím podľa nej narúšal nielen školský poriadok ale aj zdravý vývoj dieťaťa a jeho zaraďovanie do detského kolektívu. Matka zároveň namietala, že otec nemá vytvorené vhodné podmienky pre starostlivosť o maloletú, nakoľko táto podľa nej trávi čas predovšetkým s jeho rodičmi, ktorí sú vo vysokom veku. Otec vo svojom návrhu vyzdvihoval, že podnetom na podanie jeho návrhu bolo opakované sa vyjadrovanie maloletého dieťaťa, že chce žiť a bývať s ním. Dieťa podľa otca pobyt u matky odmieta, v dôsledku čoho s ním navštívil aj pedopsychológa. Rovnako poukázal aj na skutočnosť, že s maloletým dieťaťom navštevuje logopéda, čo matka nepovažuje za potrebné. Najpodstatnejší problém, ktorý však medzi rodičmi vznikol sa týka nejednotného názoru rodičov ohľadom toho, kde bude dieťa plniť povinnú školskú dochádzku. Matka dieťa prihlásila do Základnej školy v Y., teda v mieste jej bydliska, pričom svoje rozhodnutie odôvodnila najmä tým, že dieťa má v mieste bydliska vytvorené priateľstvá a kolektív. Apeluje, že ide málotriedku, kde sa môže učiteľka deťom viac individuálne venovať. Poukazuje zároveň na to, že v súčasnosti nepracuje a mohla by sa dieťaťu po celý čas doma venovať. Otec považuje pre maloleté dieťa za vhodnejšiu Základnú školu na W. ulici v Nitre, vyzdvihuje najmä vyššiu úroveň ním zvolenej školy. Na margo málotriedky namieta, že ide o spojené ročníky, čo nehodnotí ako pozitívny fakt individuálneho venovania sa žiakom. Poukazuje ďalej, že okrem toho plní prianie dieťaťa, ktoré chce zostať s ním. V čase, keď maloletá J. navštevovala ešte predškolské zariadenie, bol prostredníctvom Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra, pracovisko Zlaté Moravce vykonaný pohovor s riaditeľkou Materskej školy v Y. z ktorého vyplýva, že riaditeľka pozorovala rozdielne správanie maloletej v závislosti od toho, či maloletá prichádzala do predškolského zariadenia z domácnosti matky alebo z domácnosti otca. Z domácnosti otca prichádzala podľa riaditeľky kľudná, slušná a tichá, do programu sa zapájala, s otcom alebo so starými rodičmi, ktorí ju priviedli, sa dlho lúčila. Pokiaľ dieťa priniesla matka, bolo dieťa hlučné, kričalo po deťoch, s matkou sa nelúčilo. Otec sa o výsledky maloletej pravidelne a intenzívne zaujímal, matka len v poslednom období, čo považovala riaditeľka za účelové. V tomto čase bol vykonaný aj pohovor s maloletým dieťaťom, ktoré v rozhovore uviedlo, že u otca sa jej páči viac, maminka ju neľúbi. Keď ju tatino prinesie k mamine, ona k nej nechce ísť, a preto plače. Počas rozhovoru sa zároveň vyjadrila, že bude prváčka na Základnej škole v Nitre, možnosť bývania u matky nepripúšťala. Za účelom riešenia problémov, ktoré pri odovzdávaní dieťaťa vznikali, neslušného správania maloletej po návrate od matky ako aj odmietania matky a návratu do jej rodiny zo strany dieťaťa, boli rodičia opakovane predvolaní na referát poradensko - psychologických služieb, pričom matka sa dostavila vždy v iný deň alebo v iný čas, aby sa nestretla s otcom, pričom referátom navrhované riešenia odmietala. V rámci referátu poradensko - psychologických služieb bolo vykonané aj orientačné zhodnotenie úrovne citových vzťahov dieťaťa. Náhodne vybraté podnety v teste potvrdili, že maloletá J. citovo preferuje otca a babku z otcovej strany, ďalšou dôležitou osobu je stará matka z O.. Citovú atmosféru v rodine matky vníma viac negatívne. Atmosféru i vzťahy k otcovi a jeho rodičom prežíva v oveľa intenzívnejšej pohode a má väčšiu potrebu žiť s nimi v spoločnej domácnosti. Maloletá aj v rámci tohto pohovoru vyjadrila túžbu, že by chcela zostať u otca a nastúpiť do školy v Nitre. V auguste sa preto uskutočnila konzultácia s rodičmi za účelom dosiahnutia dohody ohľadom školy, ktorú bude maloletá navštevovať. Matka prezentovala radosť dieťaťa, že bude chodiť do školy do Y., otec toto popieral, lebo jemu sa dieťa vyjadrovalo opačne. Rodičia sa nakoniec pod odborným vedením dopracovali k dohode, že budú akceptovať rozhodnutie dieťaťa. Maloletá J. sa následne v rozhovore vyjadrila, že do školy sa teší a chce navštevovať Základnú školu v Nitre. Rodičia boli oboznámení s názorom dieťaťa a obaja prehlásili, že želanie dcéry budú rešpektovať. Napriek tejto skutočnosti, matka dňa 02.09.2014 zaniesla maloleté dieťa do Základnej školy Y., otec následne v rámci svojej starostlivosti do Základnej školy do Nitry. V rámci pohovoru, ktorý bol

vykonaný s maloletou v októbri 2014 maloletá uviedla, že na Základnej škole v Nitre sa jej veľmi páči, páči sa jej tam viac ako v Y., lebo v Nitre má veľa kamarátov, v Y. nie. Do školy sa pripravuje s rodičmi. Skutočnosť, že strávila víkend u matky nehodnotila pozitívne, vyjadrila sa, že jej nechýbajú ani jej sestry ani mamina. Uviedla, že chce bývať u svojho otca, k matke chce chodiť iba v sobotu, ale bez prespania. Na základe vyššie uvedených skutočností, keď dieťa navštevovalo striedavo dve základné školy, žiadal právny zástupca otca predbežný opatrením určiť, že maloletá J. bude v školskom roku 2014/2015 plniť povinnú školskú dochádzku na Základnej škole W. 8 v Nitre a na pojednávaní dňa 25.09.2014 podal ústne do zápisnice ďalší návrh na nariadenie predbežného opatrenia a to ohľadne zverenia dieťaťa do starostlivosti otca, nakoľko matka sa vyjadrila, že nie je schopná zabezpečiť dochádzku dieťaťa do školy v Nitre v čase, keď je dieťa v jej starostlivosti. Preto Okresný súd v Nitre uznesením č.k.:

- 80 zo dňa 03.10.2014 dočasne zveril maloletú J. do osobnej starostlivosti otca a určil, že maloletá bude plniť povinnú školskú dochádzku na Základnej škole na W. ulici 8 v Nitre. Súd zároveň rozhodol, že otec nie je povinný platiť výživné určené rozsudkom Okresného súdu Nitra č.k.: - 36 zo dňa 06.10.2011. Predbežné opatrenie nadobudlo vykonateľnosť dňa 09.10.2014 a právoplatnosť dňa 24.10.2014

Matka maloletého dieťaťa je v súčasnosti na neplatenej predĺženej rodičovskej dovolenke s maloletou Q., je nezamestnaná, podľa svojho vyjadrenia sa pre chýbajúce doklady z Rakúska, nie je schopná zaevidovať ako uchádzačka o zamestnanie na príslušnom úrade práce, sociálnych vecí a rodiny. Prácu si však aktívne hľadá, o čom predložila súdu doklady. So svojím priateľom obýva dvojizbový rodinný dom, kde výdavky spojené s bývaním pozostávajú z úhrady preddavku za spotrebu elektrickej energie v sume 80,- eur mesačne a výdavkov na tuhé palivo v sume 800,- eur ročne. Matkin príjem pozostáva z prídavku na jedno maloleté dieťa vo výške 23,52 eura. Matkin priateľ pracuje ako sezónny robotník v Rakúsku, od septembra je nezamestnaný, poberá z Rakúska podporu v nezamestnanosti, v súčasnosti vo výške 670,- eur. Matka má vo svojej starostlivosti ďalšie dve deti maloleté deti, maloletú Q. U., ktorá pochádza zo vzťahu s jej súčasným partnerom a maloletú a J. G., ktorá pochádza z jej ďalšieho vzťahu. Okrem toho má matka ďalšiu vyživovaciu povinnosť voči maloletému D. G., ktorý je zverený do osobnej starostlivosti svojho otca. Otec maloletého dieťaťa býva v spoločnej domácnosti so svojimi rodičmi, ktorým na úhradu nákladov spojených s bývaním prispieva sumou vo výške 200,- eur mesačne. Otec je zamestnaný v spoločnosti ARRIVA NITRA a.s., kde dosahuje priemerný čistý mesačný príjem vo výške 690,75 eura.

Matka svojím podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 12.11.2014 označeným ako "Návrh na doplnenie dokazovania" žiadala do konania prizvať znalca z odboru pedopsychológia ako aj zrušiť nariadené predbežné opatrenie č.k.: - 80 zo dňa 03.10.2014.

Podľa , ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.

Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností a možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

Od 01.07.2013 predstavuje minimálne výživné sumu 27,13 eura na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, veta prvá, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.

Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

Podľa § 78 ods. 1/ Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

Podľa § 25 ods. 3 Zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo ho zakáže.

Podľa § 25 ods. 4 Zákona o rodine, ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti.

Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že ďalšie trvanie striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, do ktorej bola maloletá J. zverená, nie je v záujme maloletého dieťaťa. Rodičia maloletého nie sú schopní spolu komunikovať a rodičovsky spolupracovať tak, aby spoločne dokázali hájiť najlepšie záujmy dieťaťa a rešpektovať jeho potreby a pocity. Nedokázali sa v záujme dieťaťa ani dohodnúť, kde bude maloleté dieťa plniť povinnú školskú dochádzku. Napriek tomu, že sa pod odborným vedením obaja rodičia napokon zhodli, že budú rešpektovať rozhodnutie dieťaťa,

matka túto dohodu nakoniec neakceptovala a dieťa priviezla na začiatku školského roka do školy v mieste jej bydliska. Rovnako si takýmto spôsobom presadzoval svoj názor aj otec maloletého dieťaťa, v dôsledku čoho maloletá J. navštevovala striedavo dve základné školy podľa toho, v starostlivosti ktorého z rodičov sa aktuálne nachádzalo. Obaja rodičia v priebehu konania zároveň spochybňovali schopnosť druhého rodiča zabezpečiť riadnu starostlivosť o maloleté dieťa, či už po výchovnej, citovej alebo finančnej stránke. Pri svojom rozhodovaní venoval súd náležitú pozornosť aj názoru maloletého dieťaťa, ktoré v rámci rôznych pohovorov a konzultácií s pracovníčkami úradu práce, sociálnych vecí a rodiny jednoznačne a opakovane vyjadrilo vôľu žiť so svojím otcom, ku ktorému má vytvorený blízky citový vzťah, a ku ktorému prejavuje oveľa silnejšie a intenzívnejšie citové väzby ako ku svojej matke. Rovnako sa dieťa opakovane vyjadrilo aj ohľadom školy, keď dieťa jednoznačne preferuje Základnú školu v Nitre, kde však matka nie je schopná zabezpečiť jeho dochádzku. Navyše je vzťah maloletého dieťaťa a matky narušený, maloletá J. nepociťuje zo strany matky lásku, jej neprítomnosť ako ani neprítomnosť svojich súrodencov v čase starostlivosti otca nepostráda. Rovnako sa k zrušeniu striedavej osobnej starostlivosti priklonil aj kolízny opatrovník, ktorý vyjadril potrebu rešpektovať túžbu a voľu maloletého dieťaťa žiť v domácnosti otca. V zmysle vyššie zistených skutočností preto súd nepovažoval za potrebné v ďalšom doplniť dokazovanie znaleckým posudkom a na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že ďalšie trvanie striedavej osobnej starostlivosti sa javí ako nevhodné a maloletú J. je potrebné zveriť do osobnej starostlivosti otca. V starostlivosti otca neboli zistené žiadne nedostatky, maloletá J. má u otca vytvorené vhodné podmienky, stabilné a podnetné prostredie, v Základnej škole v Nitre sa jej darí. So zverením maloletej J. do osobnej starostlivosti otca súd zároveň riešil aj otázku vyživovacej povinnosti matky, pričom matku vzhľadom k jej schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom zaviazal prispievať na výživu maloletého dieťaťa sumou minimálneho výživného, ktoré minimálne výživné prestavuje od 01.07.2013 sumu vo výške 27,13 eura. Podľa názoru súdu je matka v sociálnej situácii, v ktorej sa nachádza, z objektívnych dôvodov, keď je síce dlhodobo nezamestnaná, ale prácu si aktívne hľadá. Keďže súd zaviazal matku vyživovacou povinnosťou od 09.10.2014, teda od vykonateľnosti predbežného opatrenia, ktorým bola maloletá J. zverená do osobnej starostlivosti otca, vzniklo tak matke za obdobie od 09.10.2014 do 30.11.2014 zročné výživné v sume 47,14 eura [(/27,13 eura : 30 dní/ x 23 dní) + (27,13 eura x 1 mesiac)], ktorú sumu súd uložil matke zaplatiť do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku v zmysle Súd súčasne rozhodol aj o úprave styku matky s maloletým dieťaťom a to tak, že táto je oprávnená sa s dieťaťom stretávať každý párny týždeň v kalendárnom roku v čase od piatka od 16.00 hod. do nedele do 16.00 hod., v každom párnom kalendárnom roku od 24.12. od 09.00 hod. do 25.12. do 18.00 hod., v každom nepárnom kalendárnom roku od 31.12. od 09.00 hod. do 01.01. do 18.00 hod., počas letných školských prázdnin od 01.07. od 09.00 hod. do 15.07. do 18.00 hod. a od 01.08. od 09.00 hod. do 15.08. do 18.00 hod. Takto upravený styk umožní podľa názoru súdu matke reparovať narušené, resp. ochladnuté vzájomné citové väzby s maloletým dieťaťom a súčasne sa aj naďalej podieľať na výchove maloletého dieťaťa. Tiež zabezpečí pravidelný kontakt maloletej so svojimi súrodencami a to aj udržiavanie ich vzájomných citových väzieb. Pokiaľ ide o návrh matky na zrušenie predbežného opatrenia, súd tento návrh zamietol, nakoľko až do právoplatnosti tohto rozhodnutia je dočasná úprava jednak zverenia maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti otca ako aj potreba určenia miesta výkonu povinnej školskej dochádzky za účelom stabilizácie výchovného prostredia ako aj riadneho plnenia školskej dochádzky maloletým dieťaťom, nevyhnutná.

O trovách konania súd rozhodol podľa , písm. a / tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania, keďže išlo o konanie, ktoré súd mohol začať i bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre. Podľa v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach () uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v ,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené( ),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.