Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_12CoE-4-2023.pdf
PDF · 102.37 KB
Case nature
Area
Subarea
12CoE/4/2023
Uznesenie
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Zmekovej a sudkýň JUDr. Renáty Pátrovičovej a JUDr. Denisy Šaligovej v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného Advokátskou kanceláriou Advocate, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, proti povinnej: J. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom M.. G. XXXX/X, XXX XX Y., o vymoženie sumy 330,61 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného a súdneho exekútora proti uzneseniu Okresného súdu Komárno č. k. 10Er/148/2007-22 zo dňa 03.09.2012 takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku II. o zastavení exekúcie a vo výrokoch III. a IV. o trovách exekúcie z r u š u j e .
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením výrokom I. návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora zamietol, výrokom II. exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil, výrokom III. priznal súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v sume 53,30 eura a výrokom IV. oprávnenému uložil povinnosť zaplatiť titulom trov exekúcie súdnemu exekútorovi sumu 53,30 eura do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia. Svoje rozhodnutie súd odôvodnil s odkazom na ustanovenie § 103 OSP, § 35, § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, § 39, § 52 ods. 1, 2, 3, § 53 ods. 1, 2, § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), § 57 ods. 1 písm. g), § 57 ods. 2, § 58 ods. 1, § 196, § 200 ods. 1, § 203 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), § 5 ods. 1, § 14 ods. 1, 2, 3, § 15 ods. 1, § 22 ods. 1, 2 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z.
2. V odôvodnení rozhodnutia súd uviedol, že exekučné konanie sa uskutočňuje na základe exekučného titulu, ktorým je Rozhodcovský rozsudok sp. zn. SR 5987/06 zo dňa 09.11.2006, vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s., IČO: 35 922 761, so sídlom v Bratislave, Karloveské rameno 8. Dňa 25.05.2009 predložil oprávnený súdu návrh na zmenu súdneho exekútora a žiadal, aby súd poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, exekútorský úrad Bratislava, Záhradnícka 60.
3. Súd preskúmal úverovú zmluvu č. XXXXXXX zo dňa 23.05.2006 ako aj predložené všeobecné podmienky poskytnutia úveru, ktoré v čl. 17 obsahujú rozhodcovskú doložku. Bol toho názoru, že v danom prípade nie je možné formuláciu rozhodcovskej doložky považovať za platnú rozhodcovskú zmluvu alebo rozhodcovskú doložku. Takto formulovaná doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tým, že znemožňuje spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a ponecháva ho výlučne na vôli dodávateľa. Doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, a preto je podľa § 39
Občianskeho zákonníka neplatná. Ak v určitej veci nedošlo k uzatvoreniu platnej rozhodcovskej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a vydať rozhodcovský rozsudok. Takýto rozsudok nie je vykonateľný a nemôže byť ani exekučným titulom, pretože nie je spôsobilý byť podkladom na nútený výkon rozhodnutia.
4. Súd priznal exekútorovi odmenu v sume 53,30 eura vrátane 20% DPH a na jej úhradu zaviazal oprávneného, keďže v zmysle § 203 ods. 1 Exekučného poriadku ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. Exekučný súd bol toho názoru, že oprávnený zavinil zastavenie exekúcie tým, že podal návrh na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu, ktorý nie je vykonateľný.
5. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý žiadal napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Uviedol, že súd rozhodol nad rámec zverenej právomoci (§ 205 ods. 2 písm. b/ OSP), nepodal sa návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný (§ 205 ods. 2 písm. a/, § 221 ods. 1 písm. e/ OSP), že súd odňal možnosť účastníkovi konať pred súdom (§ 205 ods. 2 písm. a/, § 221 ods. 1 písm. d/ OSP), konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 205 ods. 2 písm. b/ OSP) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ OSP). On nemal možnosť predniesť svoju argumentáciu a vyjadriť sa k argumentácii povinnej s cieľom ovplyvniť súdne rozhodnutie. Tvrdil, že ak exekučný súd založil svoje rozhodnutie na aplikácii smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, musela byť táto aplikácia založená na správnej interpretácii, ktorá neodporuje interpretácii uskutočnenej Súdnym dvorom EÚ. Poukázal na rozhodovaciu činnosť Spolkového súdneho dvora, Ústavného súdu Českej republiky, Ústavného súdu Slovenskej republiky a Krajského súdu v Bratislave. Oprávnený sa domáhal prerušenia konania postupom podľa § 109 ods. 1 písm. c) OSP a čl. 267 Zmluvy o fungovaní EÚ a žiadal o predloženie prejudiciálnych otázok Súdnemu dvoru EÚ. Všeobecný súd založil svoju právomoc na ustanovení § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, no nesprávnou a ústavne nesúladnou interpretáciou ustanovenia sa postavil do pozície orgánu vykonávajúceho komplexné preskúmanie exekučného titulu (§ 41 ods. 2 Exekučného poriadku). Všeobecný súd, ktorý koná v pozícii exekučného súdu, nebol legitímne schopný vykonávať úkony smerujúce k opätovnému komplexnému rozhodovaniu o veci s tým, že výsledkom takéhoto rozhodovania je úplná nemožnosť vykonať právo pre veriteľa, teda vmanévrovanie veriteľa do situácie ako by bol exekučný titul zrušený. Exekučný súd nie je súdom v zmysle § 40 ZoRK, nekoná o zrušení tuzemského rozhodcovského rozsudku a ani nepokračuje v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo v rozsahu uvedenom vo vzájomnej žalobe. Z hľadiska princípu právnej istoty, ktorý musí dotvárať stav ústavnosti v právnom štáte, nemôže ten istý štátny orgán (všeobecný súd) dotvárať svoje rozhodovacie oprávnenia smerujúce k zamedzeniu účinkom rozhodcovského rozsudku na právne postavenie dlžníka tam, kde neexistujú, a to preto, že z vôle zákonodarcu existujú na inom mieste a v inom čase, a to tam, kde ich platné právo zaraďuje. Zákon o rozhodcovskom konaní zámerne určuje lehotu, v ktorej je možné právny akt alebo jeho účinky právnou cestou napadnúť. Podotkol, že všeobecným súdom je daná právomoc posudzovať zákonnosť rozhodnutí rozhodcovských súdov iba v konaní o zrušení rozhodcovského rozsudku a nebol povinný zaoberať sa skúmaním, či príslušné deklaratórne rozhodnutie rozhodcovského súdu bolo vydané v súlade s platnými predpismi. Ak sa všeobecný súd nestotožní s ústavne súladnou interpretáciou § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, ktorá je obsiahnutá vo vyššie uvedenej argumentácii, žiadal, aby všeobecný súd postupom podľa § 109 ods. 1 písm. b) OSP prerušil konanie a podal Ústavnému súdu SR návrh na konanie o súlade ustanovenia § 44 ods. 2 veta práv a druhá Exekučného poriadku s čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy SR pre rozpor s princípom právnej istoty a princípom ochrany dôvery všetkých subjektov práva v právnom poriadku. Exekučný súd môže zastaviť konanie o výkone rozhodnutia rozhodcovského súdu alebo exekučného konania realizovaného na podklade takéhoto rozhodnutia len na návrh účastníka konania. Tvrdil, že exekučný súd konal pri revízii rozsudku rozhodcovského súdu mimo rámec zverenej právomoci a ignoroval procesné zásady súdneho rozhodovania v právnom štáte spojené s exekučnou vecou (princíp legality, zásada rovnosti, kontradiktórnosti súdneho konania, právo na súdnu ochranu, právo na spravodlivé súdne konanie, dvojinštančnosť súdneho konania). Poukázal tiež na tvrdenie súdu, že rozhodcovská doložka rozhodcovského súdu je neplatná pre rozpor s dobrými mravmi a aj jej výkon je konaním v rozpore s dobrými mravmi. Na tomto základe nie je možné dospieť k záveru, že možnosť voľby medzi rozhodujúcim orgánom je len fiktívna, resp. môže patriť len spotrebiteľovi. Takéto zdôvodnenie by nemalo logický, právny ani faktický základ. Nesúhlasil ani s právnym posúdením zmluvy o úvere ako zmluvy o spotrebnom úvere podľa zákona o spotrebiteľských úveroch. Ďalej poukazoval na
nesprávne posúdenie neprimeranosti úrokov z omeškania, keďže tieto úroky majú len sankčný charakter a dlžníkovi sa účtujú len v prípade, že by porušil zmluvné podmienky. Súd sa zaoberal otázkou úrokov z omeškania a skúmal ich z hľadiska dobrých mravov, pričom zdôraznil, že nie je možné odvolávať sa zo strany odporcov na dobré mravy, keďže každý odporca v čase, keď bol pri uzatvorení zmluvy o úvere v pozícii dlžníka, mal možnosť zvážiť, či zmluvu uzatvorí a či je schopný svoj záväzok splácať. Súd v exekučnom konaní nie je oprávnený z úradnej povinnosti vysloviť neprípustnosť exekúcie začatej na základe rozsudku ako exekučného titulu.
6. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie aj súdny exekútor vo výrokoch o trovách exekúcie. Namietal, že si vyčíslil poštovné v sume 19,65 eura, z ktorých mu súd priznal len sumu 5,52 eura vrátane DPH. Súd sám konštatoval, že po preštudovaní spisu nebola pochybnosť o doručení jednotlivých korešpondencií. Výška poštovného sa po každom roku mení, nie je jednotná. V spise sa nachádzajú aj doručenky a v správnej výške.
7. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP) ako aj skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 383 CSP) a po prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku II. o zastavení exekúcie a vo výrokoch III. a IV. o trovách exekúcie je potrebné podľa § 389 ods. 1 písm. d) a čl. 4 CSP zrušiť. Pri rozhodovaní odvolací súd mal na zreteli najmä nižšie citované ustanovenia:
8. Podľa čl. 4 ods. 1, 2 CSP ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci. Ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít.
9. Exekučný poriadok bol s účinnosťou od 01.07.2016 v ustanoveniach § 9a a § 9b rozsiahlo novelizovaný zákonom č. 125/2016 Z. z. o niektorých opatreniach súvisiacich s prijatím Civilného sporového poriadku, Civilného mimosporového poriadku a Správneho súdneho poriadku a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Podľa § 9a ods. 1,2,3,4 Exekučného poriadku: (1) Ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku. (2) Ustanovenia Civilného sporového poriadku o odpustení zmeškania lehoty, prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii, neodkladných opatreniach a zabezpečovacích opatreniach sa v konaní podľa tohto zákona nepoužijú. (3) Na účely tohto zákona sa pojem žaloba podľa povahy veci vykladá ako návrh na vykonanie exekúcie, námietky proti exekúcii, návrh na zastavenie exekúcie a návrh na odklad exekúcie. (4) Na účely tohto zákona sa pojmy strana a spor vykladajú ako účastník konania a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak. Naposledy bol Exekučný poriadok rozsiahlejšie novelizovaný zákonom č. 2/2017 Z. z., ktorý v prechodnom ustanovení § 243h ods. 1 prvej vety upravil, že ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
10. Z obsahu spisu vyplýva, že predmetné exekučné konanie sa začalo dňa 09.02.2007 doručením návrhu na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi. Ten dňa 20.02.2007 doručil súdu prvej inštancie žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Dňa 23.02.2007 súd prvej inštancie vydal poverenie č. XXXX XXXXXX, ktorým poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie vo veci oprávneného a povinnej. Uznesením č. k. 10Er/148/2007-22 zo dňa 03.09.2012 súd prvej inštancie výrokom I. návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora zamietol, výrokom II. exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil, výrokom III. priznal súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v sume 53,30 eura a výrokom IV. oprávnenému uložil povinnosť zaplatiť titulom trov exekúcie súdnemu exekútorovi sumu 53,30 eura do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený i súdny exekútor. O podanom odvolaní čiastočne rozhodol sudca súdu prvej inštancie uznesením č. k. 10Er/148/2007-80 zo dňa 02.08.2022 postupom podľa § 470 ods. 2 CSP, § 374 ods. 4 a § 202 ods. 2 OSP tak, že súd návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora zamietol.
11. Z obsahu spisu mal odvolací súd tiež za preukázané, že po vydaní napadnutého uznesenia (03.09.2012) súdny exekútor vydal v danej exekúcii dňa 04.11.2022 Upovedomenie o zastavení starej exekúcie v zmysle zákona č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoUNEK“)
12. Podľa § 1 ods. 1 ZoUNEK tento zákon upravuje postup ukončenia exekučných konaní začatých pred 1. aprílom 2017 a vedených podľa predpisov účinných do 31. marca 2017 (ďalej len „exekučné konanie“) a osobitosti postupu pri podaní opätovného návrhu na vykonanie exekúcie (ďalej len „opätovný návrh“).
13. Podľa § 1 ods. 2 ZoUNEK na účely tohto zákona sa starou exekúciou rozumie exekúcia začatá pred 1. aprílom 2017 a vedená podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
14. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) ZoUNEK, stará exekúcia sa týmto zákonom zastavuje, ak uplynula rozhodná doba a nejde o starú exekúciu podľa odseku 2.
15. Podľa § 2 ods. 2 ZoUNEK stará exekúcia sa podľa odseku 1 písm. a) nezastavuje, ak ide o a) vymoženie pohľadávky na výživnom, b) uspokojenie práva na nepeňažné plnenie, vrátane uspokojenia práva na peňažné plnenie, ak sú vymáhané v tom istom exekučnom konaní, c) vymoženie pohľadávky vzniknutej pri realizácii spoločných programov Slovenskej republiky a Európskej únie financovaných z fondov Európskej únie podľa osobitného predpisu, d) vymoženie plnenia priznaného rozhodnutím inštitúcie, orgánu, úradu a agentúry Európskej únie, e) vymoženie plnenia priznaného rozhodnutím správneho orgánu vo veci porušenia pravidiel hospodárskej súťaže podľa osobitného predpisu, f) starú exekúciu, v ktorej bol v posledných 18 mesiacoch predo dňom, keď sa má stará exekúcia podľa tohto zákona zastaviť, dosiahnutý výťažok spolu aspoň vo výške 15 eur, g) starú exekúciu, v ktorej je povinným ten, koho majetkové pomery ako dlžníka nemožno usporiadať podľa osobitného predpisu upravujúceho konkurzné konanie.
16. Podľa § 3 ods. 1 ZoUNEK rozhodnou dobou je doba piatich rokov. Rozhodná doba plynie odo dňa doručenia prvotného poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi (ďalej len „exekútor“), ak § 4 neustanovuje inak; na zmenu exekútora sa neprihliada.
17. Podľa § 3 ods. 2 ZoUNEK ak v rozhodnej dobe nedošlo k vymoženiu celého vymáhaného nároku, platí, že sa nezistil majetok, ktorý by stačil aspoň na úhradu trov starej exekúcie.
18. Podľa § 4 ods. 1 ZoUNEK ak súd ku dňu, keď sa má stará exekúcia podľa tohto zákona zastaviť rozhoduje o odklade starej exekúcie a odklad starej exekúcie povolí, odklad starej exekúcie je povolený alebo je stará exekúcia odložená, rozhodná doba podľa § 3 sa predlžuje o 12 mesiacov odo dňa uplynutia doby, na ktorú je stará exekúcia odložená.
19. Podľa § 4 ods. 2 ZoUNEK rozhodná doba podľa § 3 neuplynie skôr ako 12 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia súdu, ak súd ku dňu, keď sa má stará exekúcia zastaviť, rozhoduje o a) námietkach proti starej exekúcii, b) zastavení starej exekúcie, c) odklade starej exekúcie a odklad starej exekúcie nepovolí, d) vylúčení veci zo starej exekúcie, e) návrhu na pripustenie zmeny účastníka exekučného konania na strane povinného a zmenu účastníka exekučného konania povolí, f) schválení príklepu, g) schválení rozvrhu výťažku.
20. Podľa § 5 ods. 1 ZoUNEK ak sa stará exekúcia zastavila, exekútor vyhotoví upovedomenie o zastavení starej exekúcie, ktorého vzor zverejní Slovenská komora exekútorov po dohode s Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) na svojom webovom sídle v strojovo čitateľnom elektronickom formáte.
21. Podľa § 5 ods. 3 ZoUNEK upovedomenie o zastavení starej exekúcie zašle exekútor oprávnenému najneskôr do 120 dní od zastavenia starej exekúcie podľa tohto zákona. Ak ide o starú exekúciu, ktorá sa zastavuje ku dňu účinnosti tohto zákona, upovedomenie o zastavení starej exekúcie zašle exekútor oprávnenému do 180 dní od nadobudnutia účinnosti tohto zákona.
22. Podľa § 6 ods. 2 ZoUNEK paušálne trovy znáša oprávnený. Exekútor vyzve oprávneného na zaplatenie paušálnych trov v upovedomení o zastavení starej exekúcie, ak exekútor paušálne trovy uplatňuje.
23. Podľa § 7 ods. 1 ZoUNEK proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie, ktoré bolo vydané v rozpore s týmto zákonom, môže oprávnený podať do 30 dní od jeho doručenia u exekútora námietky. Námietky proti paušálnym trovám nie sú prípustné.
24. Podľa § 7 ods. 2 ZoUNEK námietky spolu s upovedomením o zastavení starej exekúcie predloží exekútor do 30 dní súdu. Ak námietky neboli podané, exekútor do 30 dní od uplynutia lehoty na podanie námietok doručí súdu upovedomenie o zastavení starej exekúcie.
25. Podľa § 7 ods. 3 ZoUNEK súd dôvodným námietkam vyhovie tak, že uznesením upovedomenie o zastavení starej exekúcie zruší. Oneskorené alebo neprípustné námietky súd uznesením odmietne. Nedôvodné námietky súd uznesením zamietne. Rozhodnutie o námietkach súd doručí oprávnenému a exekútorovi.
26. Podľa § 8 ods. 1 ZoUNEK exekučné konanie sa končí právoplatnosťou uznesenia súdu o zamietnutí námietok alebo uznesenia súdu, ktorým sa námietky odmietli. Ak námietky neboli podané, exekučné konanie sa končí doručením upovedomenia o zastavení starej exekúcie súdu. Ukončením exekučného konania sa považuje poverenie na vykonanie exekúcie za vrátené.
27. Keďže sa exekučné konanie v tejto veci začalo pred 1. aprílom 2017 a podľa § 243h ods. 1 vety prvej Exekučného poriadku sa dokončuje podľa predpisov účinných do 31. marca 2017, vzťahuje sa s účinnosťou od 01.01.2020 aj na toto konanie zákon č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
28. Zákonom o ukončení niektorých exekučných konaní dochádza za splnenia v ňom vymedzených podmienok k zastaveniu starých exekúcii priamo zo zákona (ex lege) (§ 2 ZoUNEK). Ak dôjde zo zákona k zastaveniu exekúcie, exekučný súd už nemôže znovu rozhodovať o jej zastavení. Okamihom, v ktorom zo zákona nastávajú účinky zastavenia exekúcie, odpadá predmet konania. K zastaveniu starej exekúcie dochádza zo zákona, súd rozhodnutie o jej zastavení nevydáva. Skutočnosť, že k zastaveniu exekúcie došlo po splnení zákonom predpokladaných podmienok, sa účastník exekučného konania dozvie z upovedomenia o zastavení starej exekúcie, ktoré vyhotoví súdny exekútor poverený vykonaním exekúcie. Ten ho musí zaslať oprávnenému v lehote určenej podľa toho, či dôvod zastavenia starej exekúcie vznikol ku dňu nadobudnutia účinnosti zákona (do 180 dní od zastavenia starej exekúcie) alebo dôvod vznikol v priebehu účinnosti zákona (do 120 dní od zastavenia starej exekúcie). Keďže k zastaveniu starej exekúcie dochádza priamo zo zákona, rozhodnutie súdneho exekútora o zastavení exekučného konania, ktoré má formu „upovedomenia“ (§ 5 ZoUNEK), ako aj rozhodnutie (exekučného) súdu o zastavení exekučného konania (§ 8 ZoUNEK), má len deklaratórne účinky (deklaruje formou rozhodnutia súdneho exekútora alebo exekučného súdu následok toho, že zo zákona došlo k zastaveniu starej exekúcie, ktorým je formálne ukončenie exekučného konania, v rámci ktorého konania bola zastavená stará exekúcia vedená).
29. Zastavenie starých exekúcií podľa ustanovení ZoUNEK (§ 2 ods. 1) sa dotýka dvoch veľkých skupín starých exekúcií. Prvá skupina sú staré exekúcie, ktoré sa zastavujú priamo nadobudnutím účinnosti ZoUNEK, t. j. dňa 1. januára 2020. Ide o najstaršie exekúcie, ktoré trvajú (§ 3) k nadobudnutiu účinnosti ZoUNEK viac ako päť rokov (t. j. ku dňu nadobudnutia účinnosti ZoUNEK, teda k 01.01.2020 uplynula rozhodná doba piatich rokov plynúca odo dňa doručenia prvotného poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi a v posledných 18 mesiacoch - v období od 01.6.2018 do 31.12.2019 - nebol dosiahnutý výťažok spolu aspoň vo výške 15 eur), ak nejde o výnimky zo zastavenia starých exekúcií (t. j. nejde o absolútnu výnimku podľa § 2 ods. 2 alebo o relatívnu výnimku, v ktorej sa rozhodná doba piatich rokov predlžuje o 12 mesiacov podľa § 4). Druhá skupina starých exekúcií bude zastavená (zo zákona), ak po účinnosti ZoUNEK nastanú podmienky uvedené v § 2 ods. 1 ZoUNEK. Pôjde o tie staré exekúcie, v ktorých po účinnosti ZoUNEK nastane niektorá zo skutočností predpokladaná v § 2 ods. 1, t. j. v ktorých po účinnosti ZoUNEK uplynie rozhodná doba piatich rokov alebo v ktorých po účinnosti ZoUNEK oprávnený alebo povinný zanikne bez právneho nástupcu, oprávnený podá návrh na zastavenie starej exekúcie, alebo dôjde k vyhláseniu konkurzu, reštrukturalizácie alebo oddlženia, ak nepôjde v týchto
prípadoch o niektorú z výnimiek zo zastavenia starých exekúcií. V týchto prípadoch platí, že dôvod pre zastavenie starej exekúcie musí nastať po nadobudnutí účinnosti ZoUNEK (zákaz retroaktivity).
30. V prípade predmetnej exekúcie súd prvej inštancie rozhodoval o zastavení exekúcie podľa ustanovení Exekučného poriadku uznesením č. k. 10Er/148/2007-22 zo dňa 03.09.2012, ktorým exekúciu zastavil z dôvodu nevykonateľnosti exekučného titulu (§ 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku). Uvedené rozhodnutie súdu o zastavení exekúcie však nenadobudlo právoplatnosť, pretože voči nemu podal v zákonnej odvolacej lehote oprávnený aj súdny exekútor odvolanie. Predtým ako bolo o podaných odvolaniach rozhodnuté odvolacím súdom, súdny exekútor v danej veci vydal dňa 04.11.2022 upovedomenie o zastavení starej exekúcie s odkazom na dôvod uvedený v § 2 ods. 1 písm. a) ZoUNEK, t.j. z dôvodu uplynutia rozhodnej doby.
31. Odvolací súd po preskúmaní obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že predmetná exekúcia bola takto zastavená duplicitne, a to jednak podľa ustanovení Exekučného poriadku exekučným súdom napadnutým uznesením zo dňa 03.09.2012 a aj ex offo v dôsledku nadobudnutia účinnosti zákona ZoUNEK (v zmysle Upovedomenia o zastavení starej exekúcie). Duplicitné zastavenie exekúcie je v našom právnom poriadku neprípustné, pretože exekúcia nemôže byť právoplatne zastavená z dvoch rôznych právnych dôvodov. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o procesnom postupe pre odstránenie uvedenej duplicity zastavenia predmetnej exekúcie odvolací súd prihliadol na skutočnosť, že vydané upovedomenie o zastavení starej exekúcie môže byť v zmysle § 7 ods. 3 ZoUNEK zrušené len rozhodnutím súdu o námietkach oprávneného podaných proti vydanému upovedomeniu. V zmysle § 7 ods. 1 ZoUNEK totiž proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie, ktoré bolo vydané v rozpore s týmto zákonom, môže oprávnený podať do 30 dní od jeho doručenia u súdneho exekútora námietky, o ktorých dôvodnosti rozhoduje exekučný súd. V predmetnej exekúcii k podaniu takýchto námietok oprávneným nedošlo, a teda 30-dňová lehota na podanie námietok oprávneným uplynula. Márnym uplynutím lehoty na podanie námietok sa v zmysle § 8 ods. 1 ZoUNEK exekučné konanie končí doručením upovedomenia o zastavení starej exekúcie súdu, tak ako tomu bolo i v danej veci. Z uvedeného vyplýva, že dôvod, pre ktorý súd prvej inštancie exekúciu uznesením č. k. 10Er/148/2007-22 zo dňa 03.09.2012 zastavil, zanikol a súčasne došlo i k ukončeniu predmetného exekučného konania.
32. Odvolací súd v závere poznamenáva, že vo vydanom upovedomení o zastavení starej exekúcie súdny exekútor neuviedol výšku paušálnych trov exekúcie. V zmysle § 6 ods. 2 druhá veta ZoUNEK, exekútor vyzve oprávneného na zaplatenie paušálnych trov v upovedomení o zastavení starej exekúcie, ak exekútor paušálne trovy uplatňuje. Keďže v predmetnom upovedomení neboli uvedené žiadne paušálne trovy exekúcie, odvolací súd v súlade s uvedeným ustanovením mal za to, že súdny exekútor si paušálne trovy exekúcie neuplatnil.
33. Na základe vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení odvolací súd postupom podľa § 389 ods. 1 písm. d) a čl. 4 CSP uznesenie súdu prvej inštancie zrušil, pretože zanikli dôvody na jeho vydanie.
34. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).