Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_18P-100-2014.pdf
PDF · 85.6 KB
Case nature
Area
Subarea
18P/100/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Máriou Žákovou v právnej veci navrhovateľa: D.. O. S., R.. XX.XX.XXXX, D. F.Á. X, J., zast. advokátom JUDr. Jaroslav Čollák, so sídlom Floriánska 19, Košice, proti odporkyni: N. S., R.. XX.X.XXXX, D. F. X, J., zast. advokátom JUDr. Matej Sýkora, so sídlom Zoborská 13, Košice, za účasti maloletého dieťaťa: R. S., R.. XX.X.XXXX, zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, v konaní o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode takto
rozhodol:
Manželstvo účastníkov konania uzavreté dňa XX.X.XXXX pred Mestským úradom vo C.Í., Č. W., zapísané v knihe manželstiev Mestského úradu vo C. vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom XX r o z v á d z a .
Pre čas po rozvode manželstva z v e r u j e maloletú R. S., R.. XX.X.XXXX do osobnej starostlivosti matky s tým, že právo zastupovať maloletú a spravovať jej majetok majú obaja rodičia.
Navrhovateľ je povinný prispievať na výživu maloletej R. S. sumou 50 EUR mesačne, vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca do rúk matky vopred, počínajúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku.
Styk navrhovateľa s maloletou R. S. n e u p r a v u j e .
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom podaným dňa XX.X.XXXX domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd manželstvo účastníkov rozviedol, maloletú dcéru zveril do osobnej starostlivosti odporkyne a z jeho strany určil pre maloletú výživné vo výške 50 € mesačne. V návrhu uviedol, že s odporkyňou uzavreli manželstvo dňa XX.X.XXXX asi po polročnej známosti, pričom odporkyňa bola v tom čase tehotná. K rozporom došlo už počas prvého roku manželstva, kedy odporkyňa nadväzovala známosti s inými mužmi a trávila voľný čas so spoločnosťou, ktorú navrhovateľ nepoznal. V roku 2010 odišiel navrhovateľ z Policajného zboru SR do výsluhového dôchodku a jeho príjem sa značne zmenšil na 360 € mesačne, v dôsledku čoho odporkyňa prestala rešpektovať všetky pravidlá manželského spolužitia. V roku 2011 začal navrhovateľ študovať na vysokej škole, ktorú ukončil s titulom Bc.. Počas štúdia sa mu nepodarilo nájsť si zamestnanie, v dôsledku čoho odporkyňa znásobila urážky a nadávky na jeho osobu o neschopnosti, lenivosti, častovala ho vulgárnosťami, hoci on sa staral o poriadok v domácnosti, o dcéru a jej voľný čas a študijné výsledky v škole. Problémom v manželstve bola aj odporkynina neschopnosť hospodáriť s finančnými prostriedkami v domácnosti. Mala chorobnú mániu nakupovať, čo riešila stále
úvermi a pôžičkami do neúnosných možností splácania. Príjem odporkyne predstavuje približne 3000 € mesačne. Navrhovateľovi celú výšku dôchodku strháva banka na úver, nemá dostatok finančných prostriedkov na zaplatenie mesačnej platby spojenej s bývaním, ani životné minimum, ktorým si môže zabezpečiť stravovanie. Živia ho rodičia. Z uvedených dôvodov navrhoval určiť výživné na dcéru vo výške 50 € mesačne.
Z vyjadrenia odporkyne zo dňa 25.9.2014 súd zistil, že dňa 18.6.2014 opustila spoločnú domácnosť. Uviedla, že manželstvo sa roky snažila zachrániť, avšak majú rozdielne názory na fungovanie ich spoločného života. Manžela nikdy slovne neurážala, skôr to bolo naopak. Dcéru si nekupuje, venuje jej všetok voľný čas. Vzťah dcéry a navrhovateľa bol komplikovaný, nakoľko navrhovateľ nemá k deťom vzťah. K ostatným skutočnostiam uvedeným v návrhu sa nevyjadrovala, nakoľko sa nezakladajú na pravde.
Zo správy kolízneho opatrovníka zo dňa 26.9.2014 súd zistil, že maloletá je študentkou 2. ročníka súkromného gymnázia F. s priemerným prospechom. Učí sa anglický jazyk, má rada zvieratá. Je zdravá, o rozvode rodičov je informovaná, chce byť zverená do starostlivosti matky.
Kolízny opatrovník navrhoval zveriť maloletú do osobnej starostlivosti matky, styk neupravovať a výživné určiť podľa možností otca.
Z rozhodnutia Ministerstva vnútra SR č. p. SPOU-OSZ-00045319/2013-VZ zo dňa 18.7.2013 súd zistil, že navrhovateľovi bol týmto rozhodnutím zvýšený výsluhový dôchodok na sumu 357,64 € mesačne.
Z potvrdenia zamestnávateľa odporkyne Združenie spoločenstiev vlastníkov bytov na Slovensku zo dňa 10.9.2014 súd zistil, že čistý priemerný mesačný príjem odporkyne za obdobie od 9/2013 do 8/2014 predstavoval 714,56 €.
Podľa § 1 ods. 1, 2 zákona o rodine č. 36/2005, manželstvo je zväzok muža a ženy, ktorý vzniká na základe ich dobrovoľného a slobodného rozhodnutia uzavrieť manželstvo po splnení podmienok ustanovených týmto zákonom. Účelom manželstva je vytvoriť harmonické a trvalé životné spoločenstvo, ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí.
Podľa § 18 zákona o rodine č. 36/2005, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach . Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
Podľa § 19 ods. 1 zákona o rodine č. 36/2005, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.
Podľa § 22 zákona o rodine č. 36/2005, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
Podľa § 23 ods. 1 až 3 zákona o rodine č. 36/2005, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
Podľa § 27 ods. 1 zákona o rodine č. 36/2005, manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.
Podľa ust. § 28 ods. 1 zákona č. 36/ 2005 Z.z. o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä
a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého
dieťaťa,
b)zastupovanie maloletého dieťaťa,
c) správa majetku maloletého dieťaťa.
Podľa ust. § 28 ods. 2 zákona č. 36/ 2005 Z.z. o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
Podľa § 36 ods. 1 zákona č. 36/ 2005 Z.z. o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a 26 sa použijú primerane.
Podľa ust. § 62 ods. 1,2,3,4 a 5 zákona č. 36/ 2005 Z.z. o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa ust. § 75 ods. 1, 2 zákona č. 36/ 2005 Z.z. o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Súd na základe vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami vyhovel návrhu a manželstvo účastníkov rozviedol, nakoľko dospel k záveru, že toto neplní svoju spoločenskú funkciu a nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia do budúcna.
Na základe dohody rodičov maloletú dcéru zveril do osobnej starostlivosti matky a zo strany otca určil výživné vo výške 50 € mesačne. Stretávanie sa otca s dcérou neupravoval, nakoľko to účastníci nepožadovali.
O trovách konania rozhodol súd podľa ust. § 144 O.s.p., podľa ktorého účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod alebo neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. Súd však môže priznať i náhradu týchto trov alebo ich časti, ak to odôvodňujú okolnosti prípadu alebo pomery účastníkov.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nemôže podať odvolanie navrhovateľ ani odporkyňa, nakoľko sa obaja po jeho vyhlásení, krátkom odôvodnení a poučení o možnosti podať voči nemu opravný prostriedok tohto práva vzdali voči všetkým výrokom rozsudku.
Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie kolízny opatrovník, a to do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia na Okresný súd Košice I v 3 písomných vyhotoveniach. (§ 204 ods. 1 O.s.p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 O.s.p.).