Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_21C-30-2014.pdf
PDF · 88.6 KB
Case nature
Area
Subarea
21C/30/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín samosudkyňou JUDr. Tatianou Porubänovou v právnej veci žalobcov 1/ X.. T. K., bytom T., J. XXXX/X, zastúpeného Mgr. F. D., bytom v T., A. N. - N. I. X/B, 2/ K. K., bytom T., J. XXXX/ X, právne zastúpenej Mgr. Martinom Berecom, advokátom v Trenčíne, Domus Petra - Pod Sokolice 1/ B, oboch žalobcov občanov Slovenskej republiky, proti žalovaným 1/ A. J., bytom T., Q. XXXX/X, 2/ J. N., bytom T., C. XXXX/XX, 3/ J. Q., bytom T., C. XX, 4/ Q. Q., bytom T., C. XX, 5/ S. A., bytom T., C. XX, 6/ X.. C. J., bytom T., C. XX, právne zastúpenému JUDr. Marekom Doktorom, advokátom v Trenčíne, Piaristická 273/21, 7/ E. J. bytom T., C. XX, právne zastúpenej JUDr. Marekom Doktorom, advokátom v Trenčíne, Piaristická 273/21, 8/ V. C., bytom T., gen. C. XX, 9/ C. C., bytom T., gen. C. XX, 10/ J. U., bytom T., C. XX, 11/ X.. O. K., bytom T., C. XX, 12/ E. K., bytom T., C. XX, 13/ O. C., bytom T., C. XX, XX/ H. Q., bytom P. - C. XX, zastúpenej C. C., bytom T., C. XX, všetkých žalovaných občanov Slovenskej republiky, o zriadenie vecného bremena takto
rozhodol:
Žaloba s a z a m i e t a .
O trovách konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobcovia sa domáhali, aby súd zriadil vecné bremeno, spočívajúce v práve prejazdu motorových vozidiel cez parc. č. XXXX/X, k. ú. T., zapísanej na LV č. XXX na parc. č. XXXX/XX, k. ú. T., zapísanej na LV č. XXXX. Uviedli, že sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností parc. č. XXXX/XX a XXXX/ XX, k. ú. T., zapísaných na LV č. XXXX. Na parc. č. XXXX/XX majú záujem postaviť garáže, s ktorým zámerom K. T. vyslovilo predbežný súhlas, ktorý je podkladom pre vydanie územného rozhodnutia. Žalovaní sú podielovými spoluvlastníkmi parc. č. XXXX/X, k. ú. T., zapísanej na LV č. XXX, pričom tento pozemok im slúži ako prístupová komunikácia ku garážam, ktorých sú vlastníkmi a zároveň tento pozemok slúži ako prístupová cesta na parc. č. XXXX/XX, XXXX/XX a tiež XXXX/XX. Takto tomu bolo aj v minulosti, hoci parc. č. XXXX/XX a XXXX/XX boli v minulosti detským ihriskom, resp. nevyužívanou plochou. Žalobcovia poukázali na to, že na nehnuteľnosti v ich vlastníctve, parc. č. XXXX/XX a XXXX/ XX iný prístup nie je možný, pričom niektorí so žalovaných na vstup do svojej garáža používajú aj parc. č. XXXX/XX v ich vlastníctve. Žalobcovia tento stav rešpektujú, zároveň však recipročne od žalovaných požadujú vstup na svoje nehnuteľnosti cez parc. č. XXXX/X, ktorá je vo vlastníctve žalovaných. Mali záujem tento problém riešiť mimosúdne, k dohode o spoločnom užívaní uvedených nehnuteľností však nedošlo. Žalobcovia ďalej poukázali na to, že žiadané právo prechodu cez parc. č. XXXX/X získali vydržaním, nakoľko už 7 rokov sú vlastníkmi parc. č. XXXX/XX a XXXX/XX, predtým boli tieto pozemky využívané na rekreačné účely, čo znamená ža parc. č. XXXX/X využívali nielen majitelia garáží, ale aj žalobcovia, prípadne ich právni predchodcovia.
Žalovaný 1/ nesúhlasil so žalobou, mal za to, že zriadením vecného bremena by sa znížila hodnota jeho garáže, toto mu v budúcnosti môže spôsobiť iba problémy.
Žalovaná 2/ súhlasila so zriadením vecného bremena, s podmienkou, že bude môcť pre vjazd do svojej garáže používať aj parc. č. XXXX/XX.
Žalovaní 3/, 4/ súhlasili so žalobou, avšak za splnenia konkrétnych podmienok, napr. celý priestor bude dostatočne odvodnený, dodržia sa minimálne vzdialenosti medzi ich garážou a novými garážami, vyrieši sa odpratávanie snehu, prípadné škody počas výstavby nových garáží žalobcovia nahradia.
Žalovaná 5/ nesúhlasila so žalobou, poukázala na to, že žalobcovia kúpili predmetné pozemky s vedomí, že na parc. č. XXXX/XX nemajú prístup, prechod zvýšeného množstva áut cez parc. č. XXXX/X si vyžaduje prejazd tesne vedľa ich garáží, ktoré , vzhľadom na svoj vek už nie sú v dobrom technickom stave.
Žalovaní 6/, 7/ nesúhlasili so žalobou. Poukázali na to, že v zmysle § 151o ods. 3 Obč. zákonníka môže súd zriadiť vecné bremeno, spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok len v prospech vlastníka už existujúcej stavby, ktorá podmienka nie je splnená, navyše žalobcovia žiadajú zriadiť vecné bremeno bezodplatne. Okrem toho žalobcovia nepreukázali, že prístup na svoje nehnuteľnosti nie je možné zabezpečiť inak.
Žalovaní 8/, 9/ súhlasili so žalobou, avšak za splnenia konkrétnych podmienok, a síce že vydanie stavebného povolenia pre stavbu žalobcov bude podmienené vecným bremenom práva prechodu a prejazdu v ich prospech po parc. č. XXXX/XX.
Žalovaný 10/ súhlasil so žalobou.
Žalovaní 11/, 12/ súhlasili so žalobou, avšak za splnenia konkrétnych podmienok, napr. celý priestor bude dostatočne odvodnený, dodržia sa minimálne vzdialenosti medzi ich garážou a novými garážami, vyrieši sa odpratávanie snehu, prípadné škody počas výstavby nových garáží žalobcovia nahradia.
Žalovaná 13/ súhlasila so žalobou.
Žalovaná 14/ nesúhlasila so žalobou, poukázala na to, že kúpa parc. XXXX/XX a XXXX/XX bola účelová. Ohľadne parc. č. XXXX/XX nebolo umožnené predkupné právo pre majiteľov garáží, ktorí na tomto mieste majú vybudovanú betónovú plochu, ktorá im umožňuje plynulý vstup do ich garáží, žalobcovia museli pri kúpe vedieť, že k svojim nehnuteľnostiam nebudú mať prístup, navyše K. T. prerušilo územné konanie vo veci stavby žalobcov do doby, kým si prístupovú cestu nevyriešia.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu 1/, žalovanej 5/, prečítal podstatný obsah listinných dôkazov predložených účastníkmi a zistil tento skutkový stav veci:
Z LV č. XXXX k. ú. T. vyplýva, že žalobcovia sú bezpodielovými spoluvlastníkmi parc. reg. C č. XXXX/ XX a XXXX/XX, v podiele 1/1.
Z LV č. XXX k. ú. T. vyplýva, že žalovaní sú podielovými spoluvlastníkmi parc. č. XXXX/X, konkrétne žalovaný 1/ v podiele 1/10, žalovaná 2/ v podiele 1/10, žalovaní 3/, 4/ v podiele 1/10, žalovaná 5/ v podiele 1/10, žalovaní 6/, 7/ v podiele 1/10, žalovaní 8/, 9/ v podiele 1/10, žalovaný 10/ v podiele 1/10, žalovaní 11/, 12/ v podiele 1/10, žalovaná 13/ v podiele 1/10, žalovaná 14/ v podiele 1/10.
Žalobca 1/ uviedol, že parc. č. XXXX/XX kúpil pred 7 rokmi a parc. č. XXXX/XX asi pred 3 rokmi. Jeho zámerom bolo a naďalej je postaviť na tomto mieste 9 garáží, čo je podľa jeho názoru v súlade s územným plánom mesta. Pripustil, že môžu vzniknúť problémy s prístupom na tieto pozemky. Predpokladal, že nakoniec dôjde k dohode, keďže niektorí so žalovaných užívajú pre vstup do svojej garáže jeho parc. č. XXXX/XX. Doposiaľ žiadnu stavebnú činnosť nezačal, v rámci stavebného konania dostal určitý predbežný súhlas. Toho času sa o pozemok parc. č. XXXX/XX nestará, je možné, že ho kosí niekto iný. Na svoje pozemky inú možnosť prístupu nevidí.
Žalovaná 5/ nesúhlasila so zriadením vecného bremena. Všetkých 10 garáží bolo postavených v r. 1968, ona vlastní garáž odkedy sa postavila. Do garáží sa chodí stále tou istou cestou ako sa chodilo. Kedysi bolo na ploche detské ihrisko, na ktoré chodili deti a matky s kočiarmi z okolia. Ak potrebuje niekto niečo zaviezť domov, použije príjazdovú cestu k domu. Oni dostali do užívania od mesta celú plochu pri garážach až po hrádzu, o ktorú sa starali.
Z rozhodnutia K. T. zo dňa 20. 2. 2014 , č. ÚSŽPDI/2014/28557/8428/11-DV, MsÚ 70489/2013 vyplýva, že územné konanie vo veci návrhu X.. T. K. a K. K. na vydanie rozhodnutia o umiestnení stavby "Garáže T., C. ulica" na parc. č. XXXX/XX bolo prerušené do právoplatného rozhodnutia Okresného súdu Trenčín vo veci zriadenia vecného bremena cez pozemok parc. č. XXXX/X, k. ú. T..
Podľa § 151n ods. 1 - 3 Obč. zákonníka vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria určitej osobe. Vecné bremená spojené s vlastníctvom nehnuteľnosti prechádzajú s vlastníctvom veci na nadobúdateľa. Pokiaľ sa účastníci nedohodli inak, je ten, kto je na základe práva zodpovedajúceho vecnému bremenu oprávnený užívať cudziu vec, povinný znášať primerane náklady na jej zachovanie a opravy; ak však vec užíva aj jej vlastník, je povinný tieto náklady znášať podľa miery spoluužívania.
Podľa § 151o ods. 1 - 3 Obč. zákonníka vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť tiež výkonom práva (vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností. Zmluvou môže zriadiť vecné bremeno vlastník nehnuteľnosti, pokiaľ osobitný zákon nedáva toto právo aj ďalším osobám. Ak nie je vlastník stavby zároveň vlastníkom priľahlého pozemku a prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak, súd môže na návrh vlastníka stavby zriadiť vecné bremeno v prospech vlastníka stavby spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok.
Spôsoby vzniku vecných bremien a práv zodpovedajúcich vecným bremenám sú v zákone uvedené taxatívne. § 151o ods. 3 Obč. zákonníka umožňuje zriadiť vecné bremeno rozhodnutím súdu v tých prípadoch, ak vlastník stavby nie je zároveň vlastníkom priľahlého pozemku a prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak. Návrh na zriadenie vecného bremena môže podať vlastník stavby, v prospech ktorého súd zriadi vecné bremeno spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok. Priľahlý pozemok je pozemok, cez ktorý sa vlastník stavby môže dostať ku komunikácii, prípadne k pozemku, z ktorého má možnosť dostať sa ku komunikácii.
V tomto prípade nebolo sporné, že žalobcovia sú vlastníkmi parc. č. XXXX/XX a XXXX/XX, ku ktorým majú prístup majú prístup len cez parc. č. XXXX/X, ktorá je vo vlastníctve žalovaných. Zároveň nebolo sporné, že žalobcovia na uvedených parcelách nemajú postavenú žiadnu stavbu, toho času len majú záujem stavbu postaviť. Za takýchto okolností ale žalobcovia nemajú nárok domáhať sa požadovaného zriadenia vecného bremena súdnou cestou, pretože, ako vyplýva z vyššie citovaných ustanovení Obč. zákonníka, súd môže svojim rozhodnutím zriadiť vecné bremeno len v prospech vlastníka stavby. Táto základná podmienka zo strany žalobcov splnená nebola, preto súd žalobu zamietol.
Nič však nebráni účastníkom konania, aby si svoje vzťahy upravili zmluvou, teda aby došlo k zriadeniu vecného bremena zmluvou. Treba však poukázať na to, že v prípadoch, keď vecné bremeno zaťažuje celú nehnuteľnosť napr. právom prechodu cez určitú časť pozemku, a táto nehnuteľnosť je v podielovom spoluvlastníctve, sa vyžaduje, aby všetci spoluvlastníci boli účastníkmi zmluvy (nestačí ich súhlas). Zaťaženie nehnuteľnosti vecným bremenom uvedeného obsahu je nakladanie s nehnuteľnosťou a každý zo spoluvlastníkov môže ňou takto disponovať len v rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu, a nie v rozsahu spoluvlastníckych podielov ostatných spoluvlastníkov. V tejto súvislosti súd nebral do úvahy návrh žalobcu 1/ na odročenie pojednávania za účelom mimosúdneho riešenia sporu, nakoľko žalobe nebolo možné vyhovieť a k uzavretiu zmluvy môže dôjsť bez ohľadu na to, či prebieha takéto konanie.
Podľa § 134 ods. 1 - 4 Obč. zákonníka oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť. Takto nemožno nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré nemôžu byť predmetom vlastníctva, alebo k veciam,
ktoré môžu byť len vo vlastníctve štátu alebo zákonom určených právnických osôb ( § 125). Do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca. Pre začiatok a trvanie doby podľa odseku 1 sa použijú primerane ustanovenia o plynutí premlčacej doby.
Podľa § 129 ods. 1 Obč. zákonníka držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba.
Žalobcovia ďalej vyslovili názor, že žiadané vecné bremeno nadobudli vydržaním. K zákonným predpokladom vydržania patria: a) nadobúdateľ je oprávneným držiteľom veci po celú vydržaciu dobu, b) nepretržitosť vydržacej doby, ktorou je neprerušovaný stav užívania predmetu vydržania počas zákonom ustanovenej doby, ktorá je pri hnuteľnostiach tri roky a pri nehnuteľnostiach desať rokov. Prekážkou nepretržitosti nie je právne nástupníctvo, pretože právny nástupca si do vydržacej doby môže započítať aj dobu, po ktorú vec oprávnene držal jeho právny predchodca. Plynutie vydržacej doby je pretrhnuté vtedy, ak držiteľ prestane byť dobromyseľný alebo prestane nakladať s vecou ako so svojou.
Držba práva môže byť oprávnená alebo neoprávnená. Najbežnejším prípadom držby práva je držba práva, ktoré zodpovedá vecnému bremenu, t.j. vecnému právu k cudzej veci , napr. právo na prechod cez pozemok suseda. Predpokladom oprávnenosti držby práva je to, že držiteľ vykonáva právo zodpovedajúce napríklad vecnému bremenu pre seba a so zreteľom na všetky okolnosti a povahu konkrétneho prípadu je dobromyseľný, že mu toto právo patrí, aj keď z objektívneho hľadiska nemá na to žiaden právom aprobovaný dôvod.
Právo zodpovedajúce vecnému bremenu je možné nadobudnúť aj vydržaním, ale za splnenia podmienok v § 134 ods. 1 - 4 Obč. zákonníka. Splnenie týchto podmienok však žalobcovia nepreukázali. Ako uviedol žalobca 1/, parc. č. XXXX/XX nadobudol pre 7 rokmi, parc. č. XXXX/XX pred 3 rokmi, zároveň si bol vedomý, že k týmto pozemkom má prístup len cez pozemok, ktorý nie je v jeho vlastníctve. Nebola tak splnená podmienka oprávnenosti držby a tiež nebola splnená podmienka trvania vydržacej doby 10 rokov. Žalobcovia tedy právo prechodu cez parc. č. XXXX/X vydržaním nadobudnúť nemohli.
O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 151 ods. 3 O. s. p.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je m o ž n é podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Trenčíne prostredníctvom tunajšieho súdu písomne dvojmo.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca,
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, § 205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).