Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_16C-361-2014.pdf
PDF · 101.17 KB
Case nature
Area
Subarea
16C/361/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Monikou Juskovou v právnej veci žalobcu: Pohotovosť, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti žalovanému: Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti SR, Župné námestie 13, 813 11 Bratislava, o náhradu škody a nemajetkovej ujmy takto
rozhodol:
z a m i e t a návrh žalobcu na prerušenie konania,
žalobu z a m i e t a,
náhradu trov konania žalovanému n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobným návrhom pôvodne Okresnému súdu Humenné doručeným 27.9.2012 domáhal toho, aby súd uložil žalovanému zaplatiť mu náhradu majetkovej škody 125 Eur a nemajetkovú ujmu 1 698,32 eura z dôvodu oneskoreného rozhodnutia Okresného súdu Humenné o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie žalobcu ako oprávneného voči povinnému Š. F., ktorú exekútor viedol pod sp. zn. A. XXXX/XXXX. Vec bola pôvodne vedená na Okresnom súde Humenné pod sp. zn. XXC XXX/XXXX a spojená bola na spoločné konanie a rozhodnutie s ďalšími vecami s tým, že spoločné konanie bude sa viesť pod sp. značkou XXC XXX/XXXX. Krajský súd v Prešove uznesením XXNcC XX/XXXX z 18.10.2012 Krajský súd v Prešove rozhodol tak, že sudcovia Okresného súdu Humenné sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci vedenej pod sp. zn. XXC XXX/XXXX a vec prikázal Okresnému súdu Prešov.
Uznesením sp. zn. XXC XXX/XXXX - XX zo 16.9.2014 Okresný súd Prešov rozhodol okrem iného tak, že vylúčil na samostatné konanie vec vedenú pôvodne na Okresnom súde Humenné pod sp. zn. XXC XXX/XXXX.
Z dôvodov, pre ktoré bola žaloba podaná vyplýva, že škoda a nemajetková ujma mala žalobcovi byť spôsobená nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Humenné, nakoľko nerozhodol o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do 15 dní od doručenia žiadosti. Podľa žalobcu vec pritom nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti, nevyžadovala sa taká spolupráca s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu. Majetková škoda, ktorá žalobcovi vznikla predstavuje náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a vymáhania pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím o nej. V tomto období vynaložil na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnancov pomocou informačného systému sumu 70 Eur,
na udržiavanie a správu informačného systému sumu 40 Eur, na administratívne spracovanie textov urgencií adresovaných exekučnému súdu, na publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií adresovaných exekučnému súdu, na poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania na exekučnom súde 15 Eur. Čo sa týka náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch, poukázal žalobca na to, že márnym uplynutím času boli reálne ohrozené jeho legitímne očakávania a došlo k vyvolaniu viacerých rizík. Náhrada nemajetkovej ujmy má kompenzovať vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania, porušenie jeho práv, stratu legitímnych očakávaní, straty dôvery v právo a spravodlivé riešenie veci a vyvolanie rizík ohrozujúcich konečné vymoženie pohľadávky. Čo sa týka výšky sumy náhrady nemajetkovej ujmy, žalobca uviedol, že pri kvantifikácii vychádzal zo súm, ktoré sťažovateľom priznal Ústavný súd Slovenskej republiky pri konštatovaní prieťahov v konkrétnom období. Primeranou sumou podľa žalobcu je suma 660 Eur za každý rok meškania, resp. 55 Eur za jeden mesiac.
Žalovaný vo vyjadrení uviedol, že návrh žalobcu je nedôvodný a potrebné je ho zamietnuť. Pokiaľ žalobca uplatňuje nárok na náhradu škody s odkazom na zákon č. 514/2003 Z. z., predpoklady pre náhradu škody nepreukázal. Pre vznik zodpovednosti štátu musia byť splnené všetky podmienky súčasne, musí ísť o nezákonné rozhodnutie, resp. nesprávny úradný postup, musí vzniknúť škoda a medzi nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou musí byť príčinná súvislosť. Tieto predpoklady žalobca nepreukázal, nepreukázal taktiež predpoklady pre to, aby mala mu byť priznaná nemajetková ujma. Žalovaný poukázal na povahu a predmet konania, v ktorom malo k tvrdenému nesprávnemu úradnému postupu dôjsť, a to pri zohľadnení povahy podnikateľskej činnosti žalobcu a povedomí, ktoré je okolo žalobcu vytvorené. Žalobca a jeho praktiky sú vnímané verejnosťou negatívne. Kvôli predmetom záujmu Európskej komisie súdy konštatovali porušovanie práv spotrebiteľa a v konečnom dôsledku práve podnikateľská činnosť žalobcu podnietila zvýšenú potrebu ochrany práv spotrebiteľa na všetkých úrovniach štátnej moci. Žalobca je vnímaný ako spoločnosť využívajúca neprijateľné podmienky, zneužívajúca slabé finančné a právne vnímanie nízkopríjmových osôb. Jeho postupy nie sú v súlade s dobrými mravmi. Čo sa týka žalobcom vyčíslenej škody a sumy náhrady nemajetkovej ujmy, žalovaný uviedol, že suma náhrady majetkovej škody je len sumou hypotetickou, nezodpovedajúcou kritériám vzniku nároku na náhradu škody, nejde o skutočnú škodu, ktorá by žalobcovi vznikla. Taktiež sumu žiadanej náhrady nemajetkovej ujmy žalobca vyčíslil vychádzajúc z rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktoré citoval. Úvaha žalobcu však nie je správna, pri rozhodovaní o výške náhrady nemajetkovej ujmy je nevyhnutné zohľadniť špecifiká každej jednotlivej veci, aj to, o aký subjekt ide, pokiaľ tvrdí, že mu vznikla ujma, t. j. či ide o osobu fyzickú alebo právnickú. Žalovaný taktiež uviedol, že tak u nároku na majetkovú škodu, ako aj nemajetkovú ujmu neexistuje príčinná súvislosť.
Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie na deň 4.12.2014. Na pojednávanie neustanovili sa účastníci konania ani právny zástupca žalobcu. Žalovaný žiadal o ospravedlnenie svojej neúčasti na pojednávaní s tým, aby súd konal aj v jeho neprítomnosti. O ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní žiadal aj právny zástupca žalobcu žiadajúc súčasne o odročenie pojednávanie z dôvodu kolízie pojednávaní, o čom súdu doklad nepredložil. Žalobca súčasne navrhol konanie prerušiť s poukazom na to, že na Okresnom súde Prešov prebieha pod sp. zn. XC X/XXXX konanie o náhradu škody pre porušenie práva Európskej únie, ktorého sa má dopustiť Okresný súd Prešov v exekučnom konaní.
Podľa § 109 ods. 2 písm. c) O. s. p., pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu alebo ak súd dal na takéto konanie podnet.
Súd majúc za to, že dôvody pre prerušenie konania v zmysle návrhu žalobcu danými nie sú rozhodol tak, že návrh žalobcu na prerušenie konania zamietol.
Súd vykonal dokazovanie listinami zo spisu Okresného súdu Humenné sp. zn. XEr XXX/XXXX a z listín z tohto spisu zistil:
Žiadosť na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie žalobcu ako oprávneného proti povinnému Š. F. bola Okresnému súdu Humenné doručená 26.5.2009, a to na základe exekučného titulu, ktorým bol rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. W. zo 16.1.2009. Písomnosťou zo dňa 2.6.2009 súd vyzval exekútora k predloženiu zmluvy o úvere, na základe ktorej bol vydaný
exekučný titul. Rovnaká požiadavka v rovnaký deň bola adresovaná taktiež právnemu zástupcovi žalobcu ako oprávneného. Súdny exekútor listom zo dňa 10.6.2009 súdu oznámil, že zmluvou o úvere nedisponuje. Žalobca v reakcii na požiadavku súdu žiadal o predĺženie lehoty na predloženie súdom žiadanej listiny z dôvodu značnej administratívnej náročnosti, predĺženie lehoty žiadal o 60 dní. Súdom žiadané písomnosti zaslal v prílohe listu zo dňa 16.9.2009. Požiadavku súdu na zodpovedanie toho, koľko povinný uhradil pred vydaním exekučného titulu žalobca zodpovedal 22.1.2010. Dňa 11.6.2010 uznesením XEr XXX/XXXX - XX Okresný súd Humenné zamietol žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia nad sumu 331,94 eura. Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Prešove uznesenie Okresného súdu Humenné z 11.6.2010 potvrdil, uznesenie nadobudlo právoplatnosť 12.4.2011. Následne Okresný súd Humenné uznesením XEr XXX/XXXX - XX z 29.7.2011 žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol v celom rozsahu; rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 19.11.2011.
Na základe zisteného skutkového stavu súd, vychádzajúc z právnej úpravy platnej v rozhodnom období, uzatvára:
Podľa § 3 ods. 1 písm. d) zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (v ďalšom aj len „zákon č. 514/2003“), štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom.
Podľa § 4 ods. 1 písm. a) zákona č. 514/2003 Z. z., vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak 1. škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon neustanovuje inak, 2. škodu spôsobil notár pri výkone verejnej moci, 3. škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa osobitného predpisu.
Podľa § 9 ods. 1 a 2 zákona č. 514/2003 Z. z., v znení účinnom do 31.12.2012, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.
Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
Podľa § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z., v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.
Podľa § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z. z., výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, b) závažnosť vzniknutej ujmy na okolnosti, za ktorých k nej došlo, c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote, d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.
Podľa § 17 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z. z., výška nemajetkovej ujmy spôsobenej rozhodnutiami uvedenými v § 7 a 8 je najmenej jedna tridsatina priemernej nominálne mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za predchádzajúci kalendárny rok, a to za každý, aj začatý deň pozbavenia osobnej slobody.
Podľa § 17 ods. 5 zákona č. 514/2003 Z. z., v žiadosti o predbežné prerokovanie nároku a pri uplatnení nároku na súde je poškodený povinný uviesť požadovanú výšku úhrady podľa odsekov 1 a 2.
Podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.
S účinnosťou od 1.1.2013 bol § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. zmenený tak, že znie: Pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo zbytočných prieťahov v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Zmena právnej úpravy realizovaná bola zákonom č. 412/2012 Z. z., pričom tento zákon prechodné ustanovenia neobsahoval; nakoľko ide o ustanovenie s procesnoprávnym aspektom, súd nároky uplatnené žalobcom posúdil v zmysle aktuálnej právnej úpravy, aj keď v čase, keď boli žalobné návrhy podané, zákon č. 514/2003 Z. z. túto úpravu neobsahoval.
Žalobca žalobným návrhom uplatnil nárok na náhradu škody a náhradu nemajetkovej ujmy v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. argumentujúc nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Humenné (prieťahmi, nerozhodnutím v zákonom stanovenej lehote). Výšku majetkovej škody a nemajetkovej ujmy kvantifikoval ako následok toho, že exekučný súd - Okresný súd Humenné nedodržal zákonom stanovenú 15-dňovú lehotu, v ktorej mal buď vydať poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi, ktorý o poverenie žiadal alebo jeho žiadosť o udelenie poverenia zamietnuť.
Vychádzajúc z citovaného zákonného ustanovenia, predpokladom toho, aby bolo možné v konaní pred súdom rozhodovať o náhrade škody a nemajetkovej ujmy ako dôsledku nesprávneho úradného postupu, pre nedodržanie zákonnej lehoty alebo prieťahy v konaní je podanie sťažnosti na prieťahy v exekučnom konaní, resp. podanie žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy v konaní (§ 62 a nasl. zákona č. 757/2004 Z. z.), rozhodnutie o tom, že sa sudca dopustil disciplinárneho previnenia, následkom ktorého sú prieťahy v súdnom konaní (§ 120 a nasl. zákona č. 385/2000 Z. z.), rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva, z ktorého vyplýva, že porušené bolo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti konštatujúce porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.
Žalobca v žalobe ani netvrdil, že disponuje rozhodnutím alebo konštatovaním kompetentného orgánu, že v namietanom exekučnom konaní došlo k zbytočným prieťahom alebo že by niektorý sudca rozhodujúci v exekučnej veci bol disciplinárne zodpovedný za prieťahy exekučných konaní. Žalobca síce poukazoval na to, že podával žiadosti s cieľom získať informácie o stave exekučného konania, tieto jeho žiadosti nie sú však sťažnosťami, aké právna úprava predpokladá. Pri absencii záväzného stanoviska, resp. rozhodnutia kompetentného orgánu o tom, že exekučný súd spôsobil zbytočné prieťahy v konaní je možné konštatovať absenciu podstatného predpokladu pre posúdenie relevantnosti žalobami uplatnených nárokov.
Aj pri neexistencii zmeny právnej úpravy, ustanovenia § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z., účinnej od 1.1.2013, je potrebné uviesť, že nároky uplatnené žalobcom posúdené by boli ako nedôvodné. Ako vyplýva z exekučného spisu, žalobca podal návrh na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu, ktorým bol rozhodcovský rozsudok, pričom povinným v exekučnom konaní bol spotrebiteľ. Slovenská právna úprava poskytuje subjektom majúcim v záväzkových vzťahoch postavenie spotrebiteľa zvýšenú ochranu. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Exekučný súd je v každom štádiu exekučného konania povinný skúmať, či rozhodcovský rozsudok nezaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je právne nedovolené alebo odporujúce dobrým mravom. Pri zistení neexistencie podmienok materiálnej
alebo formálnej vykonateľnosti exekučného titulu musí na tieto zistenia procesne reagovať. Súd v exekučnom konaní rozhodujúci musel vychádzať nielen z príslušných ustanovení Exekučného poriadku, ale aj zo zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní.
Podľa § 45 ods. 1, 2 a 3 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise, b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b), c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).
V exekučnom konaní, z ktorého žalobca vyvodzoval svoje nároky, exekučný súd postupoval v súlade s citovanou právnou úpravou, preto po doručení žiadosti exekútora o vydanie poverenia žiadal oprávneného o predloženie listín, posúdenie ktorých považoval za potrebné v záujme skúmania, či sú splnené formálne a materiálne predpoklady pre vedenie exekúcie. Táto povinnosť súdu je akcentovaná aj v uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. H. Ú. XXX/XXXX - XX z 9.12.2010.
Rozhodcovský rozsudok je exekučným titulom s určitými špecifikami, na rozdiel od iných exekučných titulov zákon oprávňuje, aby súdy v konaní o nútenom výkone rozhodcovského rozsudku toto konanie zastavili na návrh alebo aj bez návrhu ak rozhodcovské konanie nemalo vôbec prebehnúť, pretože predmetom sporu bola vec, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania, alebo predmetom sporu bola vec už rozhodnutá, tiež vtedy, keď rozhodcovský rozsudok je v rozpore so zákonom alebo je v rozpore s dobrými mravmi, alebo ním prisúdené plnenie je nemožné. Nie je podstatné, že nebola podaná žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. XCdo XXX/XXXX z 29.3.2011).
Výkon rozhodnutia je integrálnou súčasťou práva na súdnu ochranu, preto exekučný súd v exekučných konaniach, na ktoré žalobca poukazoval, skúmal exekučné tituly žalobcu, čím dĺžka exekučného konania od doručenia žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia do vydania samotného poverenia nebola takej povahy, aby bolo možné usúdiť, že vydanie poverení v exekučných konaniach vykazovalo znaky prieťahov konania. V tejto súvislosti je potrebné poukázať aj na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky H.. Ú.W. XXX/XXXX-XX zo 14.12.2012, kde Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Pojem „zbytočné prieťahy“ je pojmom autonómnym, ktorý možno vykladať a aplikovať predovšetkým materiálne. Podľa Ústavného súdu Slovenskej republiky doba rozhodovania exekučného súdu o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia v trvaní viac ako 13 mesiacov by vo všeobecnosti nebola ústavne udržateľnou, ale pokiaľ sťažovateľ (sťažovateľom v konaní pred ústavným súdom bol samotný žalobca) podával žiadosti o udelenie poverení na vykonanie exekúcie hromadne v rovnakom čase, zaťažil tým všeobecný súd väčším počtom podaní, vzhľadom na čo musel počítať s určitým technicko-administratívnym zdržaním na strane všeobecného súdu, ktoré spôsobilo, že o žiadostiach exekútora bolo rozhodnuté s určitým časovým odstupom, čo je ústavne akceptovateľné.
V exekučnom konaní, ktoré súd posudzoval, rozhodol súd o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia v čase, ktorý rozsahom nedosahoval Ústavným súdom akceptovaný rozsah 13 mesiacov. Je potrebné uviesť, že na rozhodovacom procese v štádiu do rozhodnutia o zamietnutí žiadosti exekútora o udelenie poverenia v časti a aj na následnom rozhodovacom procese, výsledkom ktorého bolo úplné zamietnutie žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, podieľal sa aj samotný žalobca ako oprávnený, nakoľko neposkytoval exekučnému súdu súčinnosť spôsobom a v čase, ako by bolo možné očakávať.
Čo sa týka kvantifikácie majetkovej škody, je potrebné uviesť, že žalobca mal za to, že je potrebné, aby súd žalovanej uložil nahradiť mu skutočnú škodu, ku ktorej malo dôjsť v dôsledku zmenšenia jeho majetku. Pokiaľ žalobca mal za to, že náklady, ktoré vo vzťahu ku konkrétnej exekučnej veci vyčíslil mu vznikli, súd mal jeho tvrdenia za nie relevantné. Informačné systémy, na ktoré žalobca
poukazoval vzhľadom na svoj predmet činnosti musí udržiavať tak či tak a náklady, ktoré vyčíslil, nemohli byť priamo spôsobené tvrdeným oneskoreným konaním exekučného súdu. Žiadna priama príčinná súvislosť z tvrdenia žalobcu nevyplynula. Okrem toho, ak žalobca realizuje podnikateľskú činnosť spojenú so značným rizikom, na čo sám poukázal, musí si byť vedomý, že pri jeho podnikateľskej činnosti vzniknú riziká s dôsledkami z rizík vyplývajúcimi. Uvedené sa týka nielen žalobcom tvrdenej vzniknutej majetkovej škody, ale aj nemajetkovej ujmy, ktorú požadoval.
Z dôvodov, ktoré súd uviedol, žalobný návrh žalobcu ako nedôvodný zamietol.
O trovách konania rozhodoval súd podľa zásady úspechu vo veci, ustanovenia § 142 ods. 1 O. s. p. Žalobca bol v konaní neúspešný, nemá právo na náhradu trov s konaním mu vzniknutých. Úspešný žalovaný trovy nežiadal, ich náhradu si v zmysle ustanovenia § 151 ods. 1 O. s. p. neuplatnil, preto mu súd náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Podľa ustanovenia § 205 ods. 2, 3 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a ), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.