Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2T/141/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky v konaní pred samosudkyňou JUDr. Dianou Cvikovou, v trestnej veci obžalovaného O. Š.É. pre zločin porušovania domovej slobody podľa , písmeno a) , na základe obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Nové Zámky sp.zn. z 22.10.2014 na hlavnom pojednávaní konanom dňa 04.12.2014, takto

rozhodol:

Obžalovaný O. Š., nar. XX.XX.XXXX O. I. E., trvale bytom I. E., t.č. vo výkone väzby v ÚVV I.,

je v i n n ý , ž e

dňa 12.05.2014, v doobedňajších hodinách, v I. E., I. I.Á. U. Č.. XX, na druhom poschodí bytového domu, vošiel do bytu č. X v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov - otca obžalovaného B. Š., I. XX.XX.XXXX, ktorý je osobou nepočujúcou a pozbavenou spôsobilosti na právne úkony a matky obžalovaného Y. Š., I.. XX.XX.XXXX, ktorá je osobou nepočujúcou, a to bez súhlasu vlastníka tohto bytu, výzve Y. Š. na opustenie bytu nevyhovel a tento opustil až na opakovanú výzvu privolanej hliadky Obvodného oddelenia PZ Nové Zámky, pričom sa uvedeného konania dopustil napriek tomu, že bol rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. z 30.08.2007 právoplatným dňa 15.09.2007 uznaný vinným zo zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa písmeno a) a bol mu uložený trest odňatia slobody 3 roky so zaradením na jeho výkon do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia,

t e d a

neoprávnene vnikol do obydlia iného a čin spáchal na chránenej osobe (blízkej osobe, osobe vyššieho veku a chorej osobe),

č í m s p á c h a l

zločin porušovania domovej slobody podľa , písmeno a) s poukazom na ustanovenie písmeno c), písmeno e), písmeno f) .

Z a t o s a o d s u d z u j e

Podľa s použitím , (za nezistenia žiadnej poľahčujúcej okolnosti podľa a za zistenia priťažujúcej okolnosti podľa písmeno m) ), na trest odňatia slobody 6 (šesť) rokov.

Podľa písmeno b) sa na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

odôvodnenie:

Prokurátor Okresnej prokuratúry Nové Zámky podal dňa 22.10.2014 pod sp.zn. obžalobu na obvineného O. Š. pre zločin porušovania domovej slobody podľa , písmeno a) s poukazom na ust. písmeno e) na tom skutkovom základe, že dňa 12.05.2014, v presne nezistenom čase, v I. E., I. I. Č. XX, neoprávnene vnikol do bytu majiteľa B. Š., I. XX.XX.XXXX tak, že po tom, ako jeho otec B. Š. otvoril vchodové dvere bytu, bez povolenia vošiel dovnútra, výzve na opustenie bytu neuposlúchol, v ktorom sa neoprávnene zdržiaval aj naďalej až do príchodu hliadky Obvodného oddelenia PZ Nové Zámky, ktorá ho opätovne vyzvala na opustenie bytu, ktorej výzve obvinený O. Š., najprv neuposlúchol, v byte naďalej zotrval až do opätovnej výzvy hliadky Obvodného oddelenia PZ.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je nevinný zo skutku uvedeného v obžalobe a súd následne vykonal dokazovanie jeho výsluchom, prečítaním zápisnice o výsluchu svedkyne Y. Š. z prípravného konania, znaleckým dokazovaním a oboznámením listinných dôkazov.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní vypovedal, že v predmetný deň spal na chodbe v činžovnom dome, v ktorom vlastnia byt jeho rodičia, a to preto, že nemal kľúče od bytu. Uviedol, že zvonil do bytu rodičov a čakal, kedy mu jeho matka otvorí, pretože sa chcel dozvedieť, čo sa deje. Na to jeho otec otvoril dvere, ten ho vpustil do bytu, a to tak, že mu posunkom naznačil, aby vošiel dovnútra a následne v byte zostal, až kým neprišli policajti. Tiež uviedol, že sa potreboval osprchovať, jeho matka bola v byte a ako ho zbadala, povedala mu, aby sa osprchoval a išiel preč a tvrdil i to, že vždy, keď sa prišiel do bytu osprchovať, tak ho rodičia vyháňali, ako dôvod uviedol to, že s ním matka má zrejme nejaký problém. Obžalovaný poprel, že by matku v byte niekedy napadol a dôvodil, že z bytu nemohol odísť, pretože matka ho tam zamkla, keď to išla nahlásiť na políciu a po návrate svojho otca do bytu tento neopustil preto, že nebol osprchovaný a proste neodišiel. Obžalovaný ďalej tvrdil, že o tom, že mal zrušený trvalý pobyt v predmetnom byte nevedel, matka mu to nepovedala a tiež nedostal žiadne písomné vyrozumenie. Následne však potvrdil, že má vedomosť o tom, že byt je vlastníctvom jeho rodičov, tiež uviedol, že ovláda posunkovú reč a jeho otec je pozbavený spôsobilosti na právne úkony.

Svedkyňa Y. Š. (matka obžalovaného) na hlavnom pojednávaní vzhľadom na uvedený príbuzenský pomer k obžalovanému využila svoje právo podľa a odmietla vypovedať a preto súd na návrh prokurátora podľa prečítal jej výpoveď z prípravného konania. Svedkyňa vtedy vypovedala, že jej manžel ráno dňa 12.05.2014 odišiel von z bytu sa poprechádzať, ich syn sa dostal do bytu tak, že dlho zvonil na zvonček (ktorý zvonenie signalizuje svetlom, keďže obaja s manželom sú nepočujúci), ako jej manžel vychádzal z bytu, obžalovaný vkĺzol do bytu a zavrel dvere. Svedkyňa uviedla, že obžalovanému ukazovala a aj na neho otvorila ústa a šepotom mu hovorila, nech odíde z bytu preč, že s nimi nemôže bývať a musí ísť preč, avšak tento jej posunkom povedal, že sa nevzdá a byt neopustí a toto vyčítala aj z jeho úst. Následne sa pýtala obžalovaného, prečo si nehľadá prácu, načo ju vytiahol na chodbu a posadil do kresla na chodbe. Obliekla sa preto a išla k lekárovi, pretože deň predtým ju obžalovaný chytil za lícne kosti a za ruku a potom išla na políciu. Svedkyňa uviedla i to, že obžalovanému povedala, že mu zrušili trvalý pobyt v byte.

Súd na hlavnom pojednávaní vypočul i znalca MUDr. Vincenta Štefáka, ktorý podal vo veci znalecký posudok z odvetvia psychiatrie spolu so znalkyňou MUDr. Líviou Katonovou, pričom tento zotrval na podanom znaleckom posudku, v ktorého záveroch zhodne skonštatovali, že obžalovaný netrpí a ani v čase činu netrpel žiadnou duševnou chorobou, ktorá by mala vplyv na jeho rozpoznávacie a ovládacie schopnosti, zistili u neho emočne nestabilnú poruchu osobnosti, ktorá však nie je duševnou poruchou.

Z výpisu z listu vlastníctva č. 7415 pre obec Nové Zámky, katastrálne územie Nové Zámky súd zistil, že byt č. 8 na 2. poschodí bytového domu súpisného č. 4847, vo vchode č. 14 je v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov Y. Š. F. B. Š..

Z potvrdenia Mesta Nové Zámky z 07.10.2013 súd zistil, že obžalovaný má hlásený trvalý pobyt v meste bez udania konkrétnej adresy od 13.09.2013.

Z listinných dôkazov, zadovážených zo spisu Okresného súdu Nové Zámky sp.zn. súd zistil, že rozsudkom č.k. -22 z 19.07.2002, právoplatným dňa 02.08.2002, bol B. Š. pozbavený spôsobilosti na právne úkony z dôvodu, že trpí znížením rozumových schopností a poruchou štruktúry osobnosti, ktoré mu bránia vykonávať akékoľvek právne úkony, pričom i vzhľadom na hluchonemotu nie je schopný sa ani správne vyjadrovať. Opatrovníkom B. Š. bola ustanovená jeho manželka Y. Š.R..

MUDr. Peter Štofko pri vyšetrení poškodenej Y. Š. dňa 12.05.2014 o 11.59 hod. zistil drobné hematómy na brade a pravom zápästí.

Z úradného záznamu hliadky OO PZ Nové Zámky súd zistil, že obžalovaný byt poškodených opustil až na ich opakovanú výzvu a následne pri predvádzaní kládol aktívny odpor.

Zo spisu Okresného súdu Nové Zámky sp.zn. súd zistil, že obžalovaný bol rozsudkom z 30.08.2007, právoplatným dňa 15.09.2007, uznaný vinným zo zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa písmeno a) , pričom poškodenými predmetným trestným činom obžalovaného boli rovnako jeho rodičia. Obžalovanému bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 3 roky so zaradením na jeho výkon do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, z výkonu ktorého bol podmienečne prepustený dňa 05.02.2009 a následne sa v skúšobnej dobe tohto podmienečného prepustenia osvedčil. V predchádzajúcej trestnej veci bol rovnako skúmaný duševný stav obžalovaného, a to tiež so záverom, že tento netrpí žiadnou duševnou chorobou ani poruchou, ktorá by mala vplyv na jeho ovládacie alebo rozpoznávacie schopnosti s tým, že trpí zmiešanou poruchou osobnosti, čo nie je duševné ochorenie ale celoživotná povahová premenná, ktorá nie je liečiteľná. Z posudku z vyšetrenia duševného stavu v uvedenej trestnej veci poškodeného B. Š. súd zistil, že jeho intelekt je na dolnej hranici normy a jeho osobnosť je hendikepovaná od narodenia prítomnou hluchonemotou a istými reziduami po opakovaných psychických atakoch pri základnej ťažkej polymorfnej poruche osobnosti. Posudkom z vyšetrenia duševného stavu poškodenej Y. Š. v predchádzajúcej trestnej veci obžalovaného mal súd preukázané, že táto nie je mentálne poškodenou, jej osobnosť je hendikepovaná prítomným sluchovým deficitom.

Na základe vyššie opísaného dokazovania, hodnotením vykonaných dôkazov jednotlivo ako aj v ich vzájomných súvislostiach, na základe ústnosti a bezprostrednosti hlavného pojednávania, ktoré konajúcemu súdu umožňujú pozorovať jednotlivé vypovedajúce osoby a ich reakcie na položené otázky, dospel k záveru, že obžalovaný sa dopustil skutku tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Súd o vine obžalovaného nemal žiadne pochybnosti, pričom vychádzal z prečítanej výpovede poškodenej Y. Š., ktorá jednoznačne uviedla, že obžalovaný vstúpil do ich s manželom spoločného bytu bez ich súhlasu, vlastne vkĺzol do bytu v čase, keď tento opúšťal jej spôsobilosti na právne úkony pozbavený a súčasne nepočujúci manžel, pričom obžalovaného sama vyzývala, aby byt opustil a rovnako mu oznámila aj skutočnosť, že v byte má zrušený trvalý pobyt. Z výpovede poškodenej je zrejmé i to, že obžalovaný túto výzvu na opustenie bytu odmietol rešpektovať a v tomto zotrval až do príchodu polície. Obžalovaný, znalý posunkovej reči, sám pritom na hlavnom pojednávaní potvrdil skutočnosť, že matka ho vyzývala na opustenie bytu, vedel o stanovisku rodičov, že si neželajú, aby do ich bytu chodil, práve z tohto dôvodu býval na ulici a napriek tomu do bytu vstúpil, na výzvu poškodenej ho neopustil a neopustil ho ani vtedy, keď sa do neho vrátil poškodený B. Š.. Obžalovaný pritom dôvodil výlučne vlastnými potrebami, a to tým, že sa jednoducho musel osprchovať. Pokiaľ ide o tvrdenie obžalovaného, že ho do bytu vpustil jeho otec naznačeným posunkom, túto obranu obžalovaného súd považoval za nevierohodnú, a to jednak nezodpovedajúcu výpovedi poškodenej Y. Š. a jednak preto, že obžalovaný mal vedomosť o skutočnosti, že jeho otec je osobou pozbavenou spôsobilosti na právne úkony, pri ich vykonávaní ho je oprávnená zastupovať výlučne jeho manželka - poškodená Y. Š. a preto tento právne relevantný súhlas s užívaním bytu alebo vstupu doň ani nemohol a nemôže udeliť. Obžalovaný sa uvedeného protiprávneho konania dopustil napriek tomu, že bol vyššie citovaným rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky uznaný vinným zo zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 odsek

1 písmeno a) , pričom poškodeným týmto trestným činom boli rovnako jeho zdravotne hendikepovaní rodičia.

Obžalovaný uvedeným protiprávnym konaním naplnil všetky formálne znaky skutkovej podstaty zločinu porušovania domovej slobody podľa , písmeno a) z hľadiska objektu, objektívnej stránky, subjektu ako aj subjektívnej stránky, pretože úmyselne ( písmeno a) ) zasiahol do objektu, chráneného , ktorým je záujem na ochrane domovej slobody jednotlivcov tým, že neoprávnene vnikol do obydlia iného a čin spáchal na chránenej osobe (osobe vyššieho veku a súčasne chorej osobe a osobe blízkej) podľa písmeno c), písmeno e), písmeno f) . Súd nemal žiadne pochybnosti ani o priamej príčinnej súvislosti medzi uvedeným protiprávnym konaním obžalovaného a jeho úmyselným zavinením na strane jednej a následkom jeho činu na strane druhej. Materiálna stránka trestného činu bola naplnená tým, že ide o trestný čin, kvalifikovaný ako zločin.

Zo správ a charakteristík k osobe obžalovaného a odpisu z registra trestov súd zistil, že tento z miesta trvalého bydliska nie je bližšie hodnotený, okrem právoplatného odsúdenia pre hore uvedený trestný čin bol opakovane postihnutý v priestupkovom konaní, a to aj za priestupok v súvislosti s fyzickým napadnutím svojej matky. Tak, ako vyplýva zo znaleckého posudku z vyšetrenia duševného stavu obžalovaného v prejednávanej veci, ako aj z posudku, zadováženého vo veci jeho predchádzajúceho odsúdenia, obžalovaný trpí emočne nestabilnou poruchou osobnosti, ktorá nie je duševnou poruchou ani chorobou.

Súd pri rozhodovaní o treste postupoval podľa zásad uvedených v , zisťoval poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, prihliadol na spôsob spáchania činu, jeho následok, osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Súd u obžalovaného nezistil žiadnu poľahčujúcu okolnosť podľa (a to ani obhajobou uvádzanú poľahčujúcu okolnosť podľa písmeno h) ), ale zistil u neho okolnosť priťažujúcu podľa písmeno m) (t.j. už bol za trestný čin odsúdený). Súd podľa posúdil mieru a závažnosť zistenej priťažujúcej okolnosti pri absencii okolnosti poľahčujúcej, keďže však sa obžalovaný v prejednávanej veci opätovne dopustil zločinu, súd podľa nepoužil ust. , ale trest obžalovanému ukladal podľa , t.j. pri zvýšení dolnej hranice zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu polovicu postupom podľa . Po úprave základnej trestnej sadzby pri zločine podľa 3 až 8 rokov trestu odňatia slobody podľa tak súd obžalovanému trest ukladal v sadzbe 5 rokov a 6 mesiacov až 8 rokov trestu odňatia slobody. Vo vzťahu k námietkam obhajoby o nemožnosti aplikovať pri ukladaní trestu ust. z dôvodu jeho neústavnosti rovnako ako pri tzv. asperačnej zásade, súd na tomto mieste považuje za potrebné zdôrazniť, že rozpor akéhokoľvek zákonného ustanovenia s je oprávnený vysloviť jedine Ústavný súd Slovenskej republiky. Súd však takéto rozhodnutie (nález) Ústavného súdu vo vzťahu k ust. nie je známy. Súd preto obžalovanému uložil trest odňatia slobody s použitím uvedeného ustanovenia, a to vo výmere 6 rokov. Súd pri určení výmery tohto trestu prihliadol na fakt, že obžalovaný sa opakovane dopúšťa protiprávnych konaní voči svojim rodičom, ktorí sú nielen osobami vyššieho veku, ale aj osobami s celoživotným zdravotným postihnutím a ktoré vzhľadom na svoj zdravotný hendikep majú sťažené možnosti brániť sa proti jeho atakom. Je pritom zrejmé, že u obžalovaného ani vykonaný nepodmienečný trest odňatia slobody, uložený mu za predchádzajúci trestný čin spáchaný na jeho rodičoch, u neho neviedol k náprave a z vykonaného dokazovania je zjavný aj jeho vzťah k nim. Uvedený záver súd vyvodil jednak z pohnútky činu obžalovaného (zjavne a výlučne motivovanú dosiahnutím uspokojenia svojej vlastnej aktuálnej potreby), ako aj spôsobom označovania rodičov obžalovaným vo výpovedi na hlavnom pojednávaní (svoju poškodenú matku ako „dotyčná“ a svojho poškodeného otca ako „ten so slúchadlami“). Súd preto uvedenú výmeru trestu vzhľadom na súčasné pomery obžalovaného, jeho osobnosť a hore uvedené okolnosti ním spáchaného činu považoval za dostatočnú a potrebnú na dosiahnutie jeho nápravy, ako aj z hľadiska potreby ochrany spoločnosti. Keďže obžalovaný bol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody, uloženého mu za úmyselný trestný čin, súd ho na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na súde, proti ktorého rozsudku smeruje a to do l5 dní od oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku, ( odsek l ). V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje, a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo, ( odsek l ).