Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_8P-66-2014.pdf
PDF · 102.09 KB
Case nature
Area
Subarea
8P/66/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dunajská Streda pred sudkyňou JUDr. Antóniou Salayovou v právnej veci starostlivosti o maloleté dieťa : C. Y., L.. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom : Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda, so sídlom Ádorská 41, 929 01 Dunajská Streda, dieťa rodičov : matka - J. Y., L.. XX.XX.XXXX, J. D. Y. XXX/XX, XXX XX K. D. a otec - O. Y., L.. XX.XX.XXXX, J. G. XXXX/X, XXX XX J., zastúpeného : Advokátska kancelária Nagyová Tenkač, s.r.o., so sídlom Ružinovská 42, 821 01 Bratislava, o zvýšenie výživného takto
rozhodol:
Výživné na maloletého stanovené rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda 5C/89/2011- 25 zo dňa 29.11.2011 súd z doterajších 50 Eur mesačne zvyšuje na 100 Eur mesačne počnúc dňom 1.1.2015.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Matka maloletého dieťaťa sa návrhom zo dňa 10.09.2014 domáhala na tunajšom súde o zvýšenie výživného na maloleté dieťa. Žiadala o zvýšenie na sumu 250,00 Eur dňom podania návrhu, neskôr dňom 01.01.2015 s tým, že výšku ponechala na rozhodnutie súdu. Návrh odôvodnila zvyšujúcimi sa potrebami maloletého dieťaťa.
Otec maloletého dieťaťa súhlasil so zvýšením výživného na sumu 70,00 Eur s odôvodnením, že nenastala tak zásadná zmena pomerov, aby bolo výživné zvýšené na sumu vyššiu.
Kolízny opatrovník navrhol vzhľadom na plynutie času od ostatnej úpravy výživného a z toho plynúcu zmenu pomerov výživné na maloleté dieťa zvýšiť aspoň na sumu 100,00 Eur.
-2-
Vo veci bolo vykonané dokazovanie vypočutím účastníkov konania, oboznámením sa s obsahom listín predložených účastníkmi konania ako aj zadováženými súdom - rozhodnutia o zápise do 9 ročníka ( č.l. 4 a zhodne aj č.l. 37 ), správy o špeciálno - pedagogickom vyšetrení ( č.l. 5 a zhodne aj č.l. 38 ), správy o psychologickom vyšetrení ( č.l. 7 ), rodným listom ( č.l. 8 a zhodne aj č.l. 41 ), rozsudkom o rozvode ( č.l. 9 ), zárobkovým výkazom matky ( č.l. 26 ), správami sociálnej poisťovne ( č.l. 28, ), správou mesta
( č.l. 29 ), správou mestskej časti ( č.l. 30 ), potvrdením o zdaniteľných príjmoch matky ( č.l. 32, 33 ), pokladničnými dokladmi ( č.l. 34 až 36 ), poistnými zmluvami ( č.l. 42 a 43 ), zmluvou o záložnom práve ( č.l. 44 ), zmluvou o výkone správy ( č.l. 47 ), predpisom mesačných záloh ( č.l. 48 ), potvrdením o zdaniteľných príjmoch ( č.l. 55 a 56 ), mzdovým listom ( č.l. 57 až 62 ), zmluvou o spolupráci ( č.l. 63 až 71 ), prílohou k nej ( č.l. 72 až 76 ), knihou pohľadávok a faktúrami ( č.l. 77 až 83, č.l. 96, č.l. 98 ), potvrdením o podaní daňového priznania ( č.l. 84 až 93 ), výpisom z obchodného registra ( č.l. 94 ), čestným prehlásením ( č.l. 97 ), pokladničnými dokladmi ( č.l. 99 až 110 ) a obsahom pripojeného spisu tunajšieho súdu 5C/89/2011 a na základe takto vykonaného dokazovania bol ustálený nasledovný skutkový stav veci :
Rozsudkom tunajšieho súdu 5C/89/2011 -25 zo dňa 29.11.2011 bolo manželstvo rodičov maloletého dieťaťa rozvedené. Na čas po rozvode bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti matky. Otcovi bola uložená povinnosť platiť výživné na maloletého v sume 50,00 Eur mesačne. V tom čase maloleté dieťa malo 12 rokov. Chodilo do základnej školy v Dunajskej Strede. Do školy denne dochádzalo. Mesačne to predstavovalo výdavky v sume 22,00 Eur. Chodilo na zápasenie, kde bol poplatok 15,00 Eur mesačne. Okrem toho chodilo na tanec, kde bol poplatok 10,00 Eur mesačne. Na obedy sa stravovalo v školskej jedálni, kde bol poplatok okolo 25,00 - 30,00 Eur. Malo bežné zdravotné problémy. Matka maloletého v tom čase bola zamestnaná. Mala príjem okolo 500,00 Eur. Iný príjem nemala. Nemala inú vyživovaciu povinnosť. Bývali v rodinnom dome vo Vrakuni, kde mali k dispozícii jednu izbu. Otec maloletého dieťaťa bol zamestnaný. Mal príjem okolo 500,00 Eur. Iný príjem nemal. Nemal inú vyživovaciu povinnosť. Mal ísť bývať do podnájmu, kde mal platiť 450,00 Eur. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 21.12.2011. Uvedené vyplýva z pripojeného rozsudku ( č.l. 9 ) a tiež pripojeného spisu tunajšieho súdu 5P/89/2011.
Toho času maloletý má viac ako 15 rokov. Chodí do 9 ročníka základnej školy v mieste svojho bydliska. Ako uviedla matka, zo školy chodievajú často na výlety a predstavuje to zvýšené výdavky. Na obedy sa stravuje doma. Ako sa vyjadrila matka maloletého dieťaťa, maloletý sa nestravuje v školskej jedálni, pretože suma 30,00 Eur na stravné je pre ňu vysoká. Vo voľnom čase sa venuje počítačom. Chodí na počítačový krúžok v rámci školy, kde nie je poplatok, ale chcel by chodiť aj na ďalší krúžok v rámci mesta, kde je poplatok. Až na problémy s učením, ako to vyplýva z pripojených psychologických správ, má bežné zdravotné problémy. Problémy s učením si vyžadujú jeho doučovanie. Matka uviedla, že za doučovanie platí okolo 8 Eur na jednu hodinu doučovania, ale doklady o tom predložiť nevie. Uvedené vyplýva z návrhu matky, jej vyjadrenia na pojednávaní a čiastočne aj z listín predložených.
Matka maloletého dieťaťa je zamestnaná. Má príjem okolo 760,00 Eur. Iný príjem nemá. Nemá inú vyživovaciu povinnosť. Vlastní byt, ktorý má zaťažený hypotékou. Spláca ju v sume po 186,00 Eur mesačne. Okrem toho spláca pôžičku na rekonštrukciu bytu v sume 106,00 Eur mesačne, mesačné zálohové platby za byt v sume 170,00 Eur. Potom sú to výdavky na elektrinu 40,00 Eur mesačne, na UPC - 35,00 Eur mesačne, sporenie pre maloletého 25,00 Eur mesačne, sporenie pre ňu 21,00 Eur mesačne, dôchodkové 15,00 Eur mesačne. Potom toho sú to výdavky na smeti a plyn. Býva s nimi aj jej matka, ktorá prispieva
-3-
sumou 150,00 Eur mesačne. Uvedené vyplýva z jej vyjadrenia a tiež zadovážených listín. Zo zárobkového výkazu od zamestnávateľa matky ( č.l. 26 ) vyplýva, že matka čistý mesačný príjem v sume 762,30 Eur.
Otec maloletého dieťaťa je zamestnaný. Podľa jeho vyjadrenia má čistý mesačný príjem 547,00 Eur. Pracuje ako kuriér. Na výkon práce používa svoje osobné motorové vozidlo. S tým má spojené výdavky na pohonné hmoty a údržbu vozidla. Okrem toho sú to výdavky na mobilný telefón okolo 30,00 Eur mesačne. Mobilný telefón potrebuje kvôli svojej práci, pri doručovaní zásielok, na komunikáciu so zákazníkmi. Okrem toho si platí odvody do poisťovne a 160,00 Eur prispieva na bývanie priateľke.
Vlastní jedno motorové vozidlo. Iný majetok nemá. Nemá inú vyživovaciu povinnosť. Uvedené vyplýva z písomného vyjadrenia otca, jeho vyjadrenia na pojednávaní a tiež z listín, ktoré predložil.
Podľa ust. § 163 ods. 1/ O.s.p. rozsudok odsudzujúci na plnenie v budúcnosti zročných dávok alebo na plnenie v splátkach možno na návrh zmeniť, ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď došlo k zmene pomerov.
Podľa ust. § 163 ods. 2/ O.s.p. rozsudky o výchove a výžive maloletých detí a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností, alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.
Podľa ust. § 26 zák. o rodine ak sa zmenia pomery, môže súd aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práva a povinností.
Podľa ust. § 62 ods. 1/ zák. o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa ust. § 62 ods. 2/ zák. o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa ust. § 62 ods. 3/ zák. o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery, je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa ust. § 62 ods. 4/ veta prvá/ zák. o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.
Podľa ust. § 62 ods. 5/ zák. o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa ust. § 63 ods. 1/ zák. o rodine rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúci dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť doklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje 20- násobok sumy životného minima.
-4-
Podľa ust. § 75 ods. 1/ zák. o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa ust. § 77 ods. 1/ zák. o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné na maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Podľa ust. § 78 ods. 1 veta prvá / zák. o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.
Podľa ust. § 78 ods. 3 / zák. o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Pri každej zmene výživného jeho zvýšením musí súd skúmať, či od ostatnej úpravy výživného nastala zmena pomerov, ktorá by zmenu výživného jeho zvýšením odôvodňovala alebo nie. Či ide o zmenu takého rozsahu, že umožňuje zvýšenie výživného alebo nie. Či sa výdavky a potreby maloletého dieťaťa oproti ostatnej úprave výživné zmenili tak, že sú dôvodom na zvýšenie výživného alebo nie. Či sa zmenili podmienky povinného rodiča do takej miery, že je schopný platiť viac než doteraz určenú výšku výživného. Zmenu pomerov musí súd posudzovať porovnaním pomerov, ktoré tu boli v čase vydania ostatného rozhodnutia o výživnom ku dňu rozhodovania o návrhu na jeho zmenu. V danom prípade tak súd musel porovnávať pomery, ktoré tu boli v roku 2011, kedy bolo naposledy na čas po rozvode rodičov maloletej určené výživné s pomermi ku dňu odkedy matka žiada zvýšenie výživného a ku dňu rozhodovania v danej veci.
Matka žiadala o zvýšenie výživného od podania návrhu, teda od 10.09.2014, pričom žiadala o zvýšenie výživného na sumu 250,00 Eur mesačne a neskôr uviedla, že o zvýšenie žiada od januára 2015 a sumu ponecháva na úvahu súdu, ale aspoň na sumu 100,00 Eur mesačne.
U maloletého dieťaťa oproti roku 2011, kedy bola ostatná úprava výživného na neho, nastala výrazná a zásadná zmena pomerov. V roku 2011 maloleté dieťa malo 12 rokov a chodilo do základnej školy. Teraz je o 3 roky staršie, malo 15 rokov v tomto roku. Zákonite už len samotným uplynutím tak dlhého času nastala zmena pomerov, ktorá si vyžaduje zvýšenie výživného, lebo dieťa je staršie, väčšie a zákonite s tým sú spojené jeho zvýšené odôvodnené potreby. Chodí do posledného ročníka základnej školy. Stále ide o povinnú školskú dochádzku ( zo zákona ). Preto ide o výdavky odôvodnené. Ako vyplýva z pripojených psychologických správ, má problémy s učením, potrebuje viac času na učenie, špecifický prístup pri učení doma i v škole a podľa vyjadrenia matky aj doučovanie. Je všeobecne známe a súdu je to známe z jeho rozhodovacej činnosti aj v iných veciach, že doučovanie sa spája s určitými finančnými výdavkami a tak je tomu aj v danom prípade. Aj toto je zmena pomerov, vyžadujúca si vyššie odôvodnené potreby dieťaťa. Samozrejme stále sú to aj výdavky na stravu doma, ošatenie, obuv a pod. Nemožno opomenúť, že odôvodnenými výdavkami maloletého dieťaťa sú aj náklady na bývanie a s tým spojené náklady ( voda, kúrenie, elektrina a pod. ) Aj maloleté dieťa má totiž tieto výdavky ako aj
-5-
dospelí. Potom sú to ešte bežné výdavky, ako má každé maloleté dieťa, vlastne každý človek. Všetky tieto zmeny si vyžadujú zvýšenie výživného.
U matky maloletého dieťaťa pokiaľ sa týka jej príjmových pomerov, nastala zmena pomerov, lebo jej príjem sa oproti ostatnej úprave výživného z roku 2011 zvýšil na sumu okolo 760,00 Eur. V ostatnom sa jej pomery zmenili tiež, pretože má v osobnej starostlivosti maloleté dieťa, ktoré je oproti roku 2011 o 3 roky staršie, čiže zákonite má matka naň vyššie všetky jeho odôvodnené potreby než tomu bolo v roku 2011. Okrem toho tak ako každému inému, aj jej stúpli výdavky na domácnosť a náklady s tým spojené ako aj náklady na živobytie svoje a maloletého dieťaťa v dôsledku vývoja cien. Aj ona je povinná podieľať sa na výžive maloletého dieťaťa. Matka si však túto povinnosť plní, pretože mu zabezpečuje bývanie a s tým spojené služby. Zabezpečuje mu stravu, oblečenie. Hradí výdavky s tým spojené. Keďže ide o dieťa
vo veku, kedy si už nevyžaduje celodennú starostlivosť, je povinná vzhľadom na svoj príjem podieľať sa okrem osobnej starostlivosti aj sumou okolo 20,00 Eur mesačne, pretože jej osobná starostlivosť je jej mierou podielu na výžive maloletého dieťaťa. Jej miera podielu na výživnom je určite vyššia, ako mierou sa podieľa na výžive otec maloletého dieťaťa, pretože nejde len o platenie výživného, ale aj o starostlivosť o dieťa ako takú, ktorú matka maloletému dieťaťu poskytuje.
U otca maloletého dieťaťa nenastala nejaká výraznejšia zmena pomerov pokiaľ sa týka jeho príjmu. V roku 2011 mal príjem o niečo nižší ako má teraz. Aj jemu vzrástli odôvodnené výdavky na domácnosť a náklady na živobytie ako každému. Inak sa jeho pomery zásadným spôsobom nezmenili.
Vyhodnotením vyššie uvedených zmien dospel súd k záveru, že na strane maloletého dieťaťa nastala zmena pomerov odôvodňujúca zvýšenie výživného a taktiež na strane jeho otca nastala zmena pomerov odôvodňujúca zvýšenie výživného na maloleté dieťa. U maloletého nastala zmena pomerov odôvodňujúca zvýšenie výživného vo väčšom rozsahu ako u otca maloletého dieťaťa. Keďže však miera vyživovacej povinnosti maloletého dieťaťa je vždy podmienená a limitovaná možnosťami a schopnosťami povinného rodiča, tak dieťa ( okrem práva podieľať na lepšej životnej úrovni povinného rodiča ) má aj povinnosť podieľať sa na jeho horšej životnej úrovni, čo sa odzrkadľuje vo výške jeho výživného, a to je aj daný prípad. Za pomerov, ktoré toho času povinný otec má, je potom dôvodné zvýšenie na sumu 100,00 Eur mesačne. Pri určení tejto výšky súd vychádzal z rozhodovacej praxe súdov, keď rodičia majú vyživovaciu povinnosť len k jednému maloletému dieťaťu a keď sa výživné tak určuje v rozpätí 20 - 25,00 % z príjmu povinného rodiča. Ak prihliadneme na jeho príjem, ktorý mal v roku 2011 a výživné, ktoré bolo na maloleté dieťa určené v tom čase a odôvodnené potreby maloletého dieťaťa v tom čase a príjem povinného otca teraz a odôvodnené potreby maloletého dieťaťa toho času, bolo výživné zvýšené na spodnej hranici tohto rozpätia. Takto bude zohľadnené aj to, aby bol povinný otec schopný sám si zabezpečiť svoje živobytie. Vyššia výška výživného by už bola nad rámec možností a schopností otca maloletého dieťaťa a to nie je účelom zákona. Výživné na dieťa musí odrážať pomery rodičov dieťaťa. Od ich pomerov je závislá výška výživného na dieťa a miera, akou je možné jeho potreby uspokojiť.
Matka žiadala zvýšenie na sumu 250,00 Eur a z dôvodov vyššie uvedených je tak jej návrh nad zvýšenie na sumu 100,00 Eur mesačne nedôvodný. Vyššia výška zvýšenia by bola na ujmu otca maloletého dieťaťa. Nezodpovedala by jeho možnostiam a schopnostiam, ktoré má. Pri takej výške by už nebol schopný svoje živobytie si zabezpečiť sám.
-6-
Na druhej strane zvýšenie na sumu 70,00 Eur navrhované povinným otcom vzhľadom na zmenu pomerov na strane maloletého dieťaťa súd považoval taktiež za nedôvodný, lebo pomery otca umožňujú zvýšenie na sumu vyššiu, a to na sumu 100,00 Eur mesačne.
O trovách konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p., lebo ide o konanie, ktoré je možné začať aj bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave ( § 204 ods. 1/ O.s.p. ).
Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy ( § 42 ods. 3 O.s.p. ).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1/ O.s.p. ).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( §205a)
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 205 ods. 2/ O.s.p. ).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 205 ods.3/ O.s.p. ).
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu ( § 251 ods. 1/ O.s.p. ), ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.