Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Co/281/2014

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci navrhovateľky B. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XX, zastúpenej Mgr. Marošom Nešťákom, advokátom so sídlom v Bratislave, Einsteinova 25, adresa pre doručovanie: AKMN, s.r.o., AK M., pobočka Košice, Park mládeže 1, 040 01 Košice, proti odporcovi T. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XX, o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia s prísl., o odvolaní navrhovateľky proti uzneseniu Okresného súdu Prešov zo dňa 08.09.2014 č.k. - 30 takto

rozhodol:

Mení uznesenie tak, že nariaďuje odporcovi dočasne nevstupovať do rodinného domu bez súp. č., nachádzajúceho sa na pozemku KN 3331/35, zapísanom na LV č. XXXX, kat. úz. A., do právoplatného skončenia konania o vylúčenie odporcu z užívania domu.

Ukladá navrhovateľka, aby v lehote do 30 dní od doručenia tohto uznesenia, podala na príslušnom súde žalobu o vylúčenie odporcu z užívania tejto nehnuteľnosti.

V prevyšujúcej časti uznesenie potvrdzuje.

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol návrh zo dňa 15.08.2014 na nariadenie predbežného opatrenia a náhradu trov konania účastníkom nepriznal. V dôvodoch odvolania poukázal na skutočnosť, že navrhovateľka sa podaným návrhom domáhala, aby súd zakázal odporcovi vstupovať na nehnuteľnosti nachádzajúce sa v kat. úz. A. a zapísané na LV č. XXXX do právoplatného skončenia konania o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností manželov k maloletým deťom na čas po rozvode a zároveň sa domáhal nariadenia predbežného opatrenia ohľadom zverenia mal. A. a mal. V. do svojej osobnej starostlivosti. V tejto časti bol návrh vylúčený na samostatné konanie. Podaný návrh navrhovateľka odôvodňovala tým, že z manželstva pochádzajú tri deti - dve maloleté a jeden plnoletý syn s tým, že v posledných piatich rokoch prestalo manželstvo plniť svoju základnú funkciu, správanie odporcu nadobudlo rozmery psychického nátlaku, týrania a manipulácie so životom navrhovateľky, ktoré spočívalo v úplnej kontrole a zásahoch do jej osobnej slobody a slobody rozhodovania. Navrhovateľka si musela vyžadovať súhlas odporcu s návštevami svojich príbuzných, von mohla chodiť v určenom čase, s povolením odporcu. V prípade nedodržania hrozilo zo strany odporcu fyzické násilie, vyhrážky, následné obmedzovania v domácnosti. Akákoľvek diskusia na tému odlúčenia manželov sa vo väčšine prípadov skončila trestami zo strany odporcu, obmedzovaním osobnej slobody navrhovateľky, vyhrážaním sa, že „skončí na ulici“, že jej „zoberie deti“, že od neho nevysúdi ani korunu. Intenzita týchto prevažne verbálnych útokov narástla v júli na spoločnej dovolenke v W. ju odporca za prítomnosti ostatných hostí ubytovacieho zariadenia udrel do tvárovej časti hlavy a spôsobil jej zranenie, ktoré má následky v podobe ďalšieho liečenia. Bezprostredne po tomto útoku bola navrhovateľka údajne ošetrená v zdravotníckom zariadení v W.. Po návrate z dovolenky absolvovala z dôvodu pretrvávajúcich problémov so sluchom návštevu špecializovaných lekárov. Navrhovateľka v dôsledku popísaného útoku trpí závratmi, slabo počuje na jedno ucho, má mierne problémy s koordináciou. Tlak

odporcu napriek všetkému nepoľavil, jeho nepochopiteľné správanie a ponižovanie zostalo zachované, avšak bez fyzických útokov. Súd prvého stupňa ďalej poukázal na to, že predpokladom na nariadenie žiadaného predbežného opatrenia je to, že konkrétna označená povinná osoba je dôvodne podozrivá z násilia, predovšetkým fyzického násilia, hoci sa nedá vylúčiť ani psychické týranie. Osvedčenie takéhoto podozrenia obvykle vyplýva z obsahu trestného oznámenia alebo oznámenia priestupku, prípadne spisov orgánu povereného starostlivosť o rodinu a detí alebo z vedomostí spolubývajúcich alebo susedov, tvrdení rodiča, manželky, družky a podobne. V danom prípade podľa súdu prvého stupňa navrhovateľka svoj návrh na nariadenie predbežného opatrenia jednak neosvedčila tým, že ho nedoplnila, nepredložila preklad listiny, ktorá mala byť podľa jej tvrdenia vystavená zdravotníckym zariadením v W. a taktiež nešpecifikovala nehnuteľnosť - stavbu určenú na bývanie, vrátane jej lokalizácie na niektorom z pozemkov zapísaných na liste vlastníctva. Navrhovateľka síce v návrhu tvrdila, že na niektorom z označených pozemkov sa nachádza rodinný dom, ale v danom prípade sa jedná podľa všetkého o neskolaudovanú stavbu, ktorá nie je na liste vlastníctva zapísaná a ani inde špecifikovaná. Či ide o stavbu na bývanie, nie je preukázané, ani to, kde presne sa rodinný dom nachádza, preto ak by aj predpoklady na nariadenie predbežného opatrenia boli osvedčené, išlo by o rozhodnutie nevykonateľné. Okrem toho navrhovateľka napriek výzve neozrejmila, z akých dôvodov uvádza, že návrhom vo veci samej sa mieni domáhať rozvodu manželstva. V konaní o rozvod manželstva, na čo ju súd upozornil, sa riešia rozpory v spolužití manželov a jeho predmetom nie sú užívacie práva k veciach. Zo zmyslu návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým sa účastník domáha dočasného vylúčenia, resp. obmedzenia výkonu užívacích práv inej osoby k veci, vyplýva totiž iný predmet konania vo veci samej ako je rozvod manželstva. Návrhom neboli splnené predpoklady, za ktorých môže súd predbežné opatrenie nariadiť, preto ho zamietol.

Proti tomuto uzneseniu podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľka, ktorá navrhla uznesenie zrušiť a vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V dôvodoch odvolania uvádza, že na základe telefonickej výzve súdu sa konalo pojednávanie, kde zákonná sudkyňa JUDr. N. A. podrobne vypočula navrhovateľku ku všetkým okolnostiam uvádzaných v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia. Navrhovateľka už v čase pojednávania považovala za neobvyklý prístup sudkyne, ktorá požadovala od nej zabezpečenie účasti odporcu pri evidentne preukázanom domácom násilí a tvrdila, že bez jeho účasti vo veci nemôže rozhodnúť. Ďalším z veľmi zvláštnych tvrdení sudkyne bolo, že podľa Občianskeho súdneho poriadku nemožno bez súčasného podania trestného oznámenia vyhovieť návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, čo nevedela zdôvodniť. Navrhovateľka podrobne vysvetlila súdu všetky dôvody, ktoré ju viedli k voľbe civilnej forme ochrany, napriek tomu súd podmienil nariadenie predbežného opatrenia podaním trestného oznámenia na odporcu. Navrhovateľka pritom oznámila súdu, že trvá na dôvodoch, ktoré ju viedli k podaniu tohto návrhu a oznámila súdu, že trestné oznámenie zatiaľ nepodáva z obavy o svoj život a žiada, aby súd rozhodol na základe predložených a vykonaných dôkazov. Až 27.08.2014 bola navrhovateľke doručená výzva súdu na doplnenie návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, pričom navrhovateľka osobným podaním z 05.09.2014 výzve súdu riadne vyhovela a návrh doplnila. Následne jej bolo doručené uznesenie o zamietnutí návrhu súdom prvého stupňa, ktorý svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že navrhovateľka v určenej lehote svoj návrh neopravila a nedoplnila. Právny zástupca navrhovateľky vzhľadom na zjavnú zmätočnosť rozhodnutia o zamietnutí návrhu kontaktoval v deň doručenia uznesenia konajúci súd, kde mu bolo oznámené, že sa stala chybička, keď bolo rozhodnutie expedované a pani sudkyňa si nevšimla podanie navrhovateľky, ktorým bol návrh doplnený. Následne cestou zapisovateľky súdu bolo právnemu zástupcovi navrhovateľky telefonicky oznámené, že môže zvoliť procesné prostriedky nápravy, ak uzná za vhodné, avšak pani sudkyňa odkazuje, že aj tak by návrhu nevyhovela. Z obsahu odvolania a z procesného postupu súdu vyplýva, že v rámci rozhodovania o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia súd procesne pochybil, keďže nezobral do úvahy doplnené podanie a expedovalo sa rozhodnutie bez uplynutia stanovenej lehoty na doplnenie návrhu vo veci samej. Postupom súdu došlo k odňatiu možnosti navrhovateľka konať pred súdom. Paradoxné je, že súd sám vyzval navrhovateľku na doplnenie návrhu, avšak sám vo veci rozhodol a rozhodnutie expedoval bez toho, aby uplynula lehota na doplnenie podania, ktorú sám určil a predmetné doplnenie návrhu pri svojom rozhodovaní vôbec nezobral do úvahy. Týmto procesným postupom súdu došlo k závažnej vade v konaní, pričom zároveň poukazuje navrhovateľka na neúmernú celkovú dĺžku tohto konania. Súd mal možnosť bezodkladne vyzvať navrhovateľku na doplnenie návrhu už na pojednávaní, čo sa nestalo. V popisovanom prípade, ktoré má skutkovo bez pochyby charakter domáceho násilia, je rýchla a efektívna ochrana podľa pôvodného návrhu jednou z mála možností pre zabránenie ďalšieho násilia, ktoré bolo preukázané listinnými dôkazmi. Pri predbežnom opatrení

postačuje ako jeden z predpokladov pre jeho nariadenie len samotné osvedčenie skutočností, ktoré odôvodňujú dočasnú úpravu pomerov účastníkov. Ani po uplynutí lehoty 30 dní nedošlo k meritórnemu rozhodnutiu a navyše účastník je donútený podávať odvolanie z dôvodu procesnej chyby sudcu. Navrhovateľka tiež nesúhlasí s odôvodnením súdu prvého stupňa ohľadom toho, že v konaní o rozvod manželstva sa riešia rozpory v spolunažívaní manželov a jeho predmetom nie sú užívacie práva k veciam. Toto odôvodnenie je nepochopením inštitútu predbežného opatrenia - zákazu vstupu do bytu, ktorý má slúžiť na efektívnu ochranu pred domácim násilím. V danom prípade nemožno tento inštitút zaradiť bez ďalšieho medzi riešenie užívacích práv k nehnuteľnostiam, ako sa to domnieva súd. Jeho cieľom je deklarovaná ochrana pred domácim násilím a to dočasného charakteru. Má za to, že samotný vzťah návrhu, ktorého podstata je ochrana pred domácim násilím a veci samej de jure neexistuje a ak má súd za to, že zo zmyslu návrhu vyplýva iný predmet konania, má povinnosť sám uložiť navrhovateľke takýto návrh podať. Napriek tomu navrhovateľka uvádza, že vzhľadom na násilnícke a agresívne správanie odporcu je konanie o rozvod manželstva, ktoré definitívnym spôsobom ruší právny vzťah medzi manželmi a nastoľuje slobodu navrhovateľky, relevantným vetným prepojením medzi návrhom, ktorý má zastaviť násilné správanie odporcu. Za súčasného stavu existencie formálneho zväzku je predsa len postavenie odporcu iné, kedy z titulu postavenia manžela svojim spôsobom ovláda situáciu, disponuje čiastočne s vôľou navrhovateľky, v manželstve sú dané spoločné práva jeho účastníkov, kým po rozvode nastáva podstatne odlišný právny režim tak v majetkových, ako aj vzájomných vzťahov účastníkov. Ak mal súd prvého stupňa pochybnosti o vzájomnom vzťahu navrhovateľkou žiadaných predbežných opatrení s vecou samou, môže časovo obmedziť trvanie predbežných opatrení podľa § 76 ods. 3 posledná veta O.s.p. V popisovanom prípade môže súdne rozhodnutie vo veci rozvodu manželstva nepochybne prispieť k definitívnej a právom regulovanej úprave vzťahov medzi účastníkmi konania a k maloletým deťom, ktoré sú rovnako ohrozené násilím tak, ako navrhovateľka a nie sú schopné samostatne sa brániť. Tvrdenie súdu prvého stupňa je v absolútnom rozpore s účelom predbežného opatrenia, ako aj s názorom Ministerstva spravodlivosti SR a Generálneho prokurátora SR, ktorí proklamujú boj proti latentným formám domáceho násilia, ktorému má práve inštitút dočasného zákazu vstupu slúžiť. Preto navrhovateľka trvá na podanom odvolaní z dôvodu procesnej chyby súdu, odňatia možnosti účastníka konať pred súdom, procesnú vadu konania a nezákonnosť rozhodnutia a o zamietnutí návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, zmätočnosť odôvodnenia tohto rozhodnutia a nesprávne právne posúdenie veci.

Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie v zmysle zásad vyjadrených v § 212 ods. 1,2 O.s.p. spolu s konaním ktoré jeho vydaniu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a zistil, že odvolanie je sčasti opodstatnené.

Podľa § 74 ods. 1 O.s.p., pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie, ak je potrebné, aby dočasne boli upravené pomery účastníkov alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený.

Podľa § 76 ods. 1 písm. g/ O.s.p., predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby nevstupoval dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivý z násilia.

Podľa § 76 ods. 3 O.s.p., súd pri nariadení predbežného opatrenia uloží navrhovateľovi, aby v lehote, ktorú mu určí, podal návrh na začatie konania na súde alebo na rozhodcovskom súde; ak ide o konanie, ktoré možno začať aj bez návrhu, súd vydá uznesenie o začatí konania. Môže tiež určiť, že predbežné opatrenie bude trvať len po určený čas.

Podľa § 132 O.s.p., dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.

Zmyslom predbežného opatrenia je dočasná úprava pomerov účastníkov, pričom musí byť poskytnutá ochrana tomu, kto o vydanie žiada, tak v rámci ústavných a zákonných pravidiel aj tomu, voči komu

predbežné opatrenie smeruje. Ochrana toho, proti komu má navrhované predbežné opatrenie smerovať, však nemôže dosiahnuť takú intenzitu, aby prakticky znemožnila ochranu oprávnených záujmov druhej strany, teda toho, kto o vydanie predbežného opatrenia žiada.

Pred nariadením predbežného opatrenia nemusí byť nárok dokázaný, musí však byť aspoň osvedčený.

Osvedčenie (na rozdiel od dokazovania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti), pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Pri nariadení predbežného opatrenia teda súd poskytne oprávnenému účastníkovi dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia, aj za cenu, že skutočný stav veci ešte nie je náležite zistený a teda že subjektívne právo, ani jeho zodpovedajúca povinnosť nie sú celkom nepochybné. Dočasnou úpravou urobenou vo forme predbežného opatrenia sa preto neprejudikujú práva a povinnosti účastníkov, ani posúdenie právneho vzťahu medzi nimi. Znamená to, že obsahom dočasnej úpravy v neskoršom konaní nie je súd viazaný a môže rozhodnúť inak.

Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že predbežné opatrenie nie je konečným rozhodnutím a jeho účelom je dočasná úprava pomerov účastníkov. Pred nariadením predbežného opatrenia podľa § 76 ods. 1 písm. g/ O.s.p. preto postačuje, ak je osvedčené dôvodné podozrenie z násilia. Osvedčenie dôvodného podozrenia z násilia znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce), pričom postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná.

Aplikácia predbežného opatrenia v zmysle § 76 ods. 1 písm. g/ O.s.p. je aktuálnym a účinným prostriedkom preventívneho riešenia problematiky násilia. Násilie možno vo všeobecnosti definovať ako úmyselné použitie fyzickej sily alebo moci, buď len pravdepodobne ohrozené alebo skutočné, proti osobe alebo proti určitej skupine alebo spoločenstvu, ktoré buď má za následok alebo má vysokú pravdepodobnosť následok poranenia, psychickú škodu a podobne. Násilie znamená najčastejšie označenie jednorazového fyzického ataku, resp. postupu, pri ktorom človek spôsobuje ujmu druhému človeku. Iná charakteristika násilia hovorí o akýchkoľvek atakoch, vrátane zanedbávania, ktoré ovplyvňujú život, fyzickú a psychickú integritu alebo slobodu jednotlivca, alebo poškodzujú rozvoj jeho osobnosti. Neodmysliteľnou kategóriou násilia je bolesť a hrozba bolesti. Deklarácia o odstránení násilia páchaného na ženách, schválená Valným zhromaždením OSN v roku 1993 označuje násilie ako akýkoľvek násilný čin, ktorý vedie alebo by mohol viesť k fyzickej, sexuálnej alebo psychickej ujme alebo zraneniu, vrátane vyhrážania sa takýmito činmi, zastrašovania, alebo svojvoľného obmedzovania slobody a to vo verejnom či súkromnom živote (do pozornosti uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. ).

Je potrebné konštatovať, že navrhovateľka v konaní predložila súdu viaceré listinné dôkazy, ktoré pre toto štádium konania osvedčujú, že zo strany odporcu došlo k fyzickému útoku na jej osobu počas ich pobytu v zahraničí, čo dokumentuje predložený platobný doklad o ošetrení navrhovateľky v W. zo dňa 23.07.2014 (č.l. 12). Po návrate na územie Slovenska navrhovateľka absolvovala viacero lekárskych vyšetrení, v rámci ktorých uvádzala, že bola manželom atakovaná - udretá po hlave v oblasti tváre vľavo aj v oblasti ucha. V tejto súvislosti vykonala neurologické vyšetrenie 30.07.2014, ošetrenie v ambulancii odborného lekára ORL dňa 04.08.2014, ktorý ju odoslal na audiometrické vyšetrenie, keď toto vyšetrenie bolo realizované 05.08.2014 s výsledkom zistenia kombinovanej poruchy sluchu ľahkého stupňa pre udávanú anamnézu - úraz tváre vľavo aj v oblasti ucha a bola jej nariadená liečba. Navrhovateľka v priebehu konania bola zároveň súdom prvého stupňa vypočutá ako účastníčka konania na pojednávaní dňa 15.08.2014, kde podrobným spôsobom popísala priebeh tohto konfliktu a zároveň sa vyjadruje aj k predchádzajúcim okolnostiam spolužitia s odporcom v manželstve, kde poukazovala na to, že problémy v manželstve sú dlhodobé, spočívajú v arogantnom, vulgárnom a agresívnom správaní sa odporcu. Navrhovateľka opakovane vyjadrovala svoje obavy o život a zdravie, tak svojej osoby ako aj detí.

Podľa zistení odvolacieho súdu navrhovateľka dňa 05.09.2014 podala na OS Prešov návrh na rozvod manželstva s odporcom a úpravu ich práv a povinností k mal. deťom na čas po rozvode (sp. zn. ) a v tomto návrhu taktiež popisuje okolnosti spolužitia účastníkov ako aj daného konfliktu. Je tiež zrejmé, že na základe návrhu navrhovateľky bolo OS Prešov uznesením č.k. -23 nariadené predbežné opatrenie, ktorým súd mal. V. A., nar. XX.XX.XXXX a mal. A. A., nar. XX.XX.XXXX, zveril do osobnej starostlivosti matky - navrhovateľky. Pri pohovore s kolíznym opatrovníkom v spomínanom konaní navrhovateľka uvádzala, že dôvodom návrhu bola neúnosná situácia, hlavne psychické a fyzické násilie zo strany odporcu.

Odvolací súd preto konštatuje, že predložené listinné dôkazy v spojení s výsluchom navrhovateľky dostatočne osvedčujú naplnenie hypotézy uvedenej v ustanovení § 76 ods. 1 písm. g/ O.s.p., a preto postupom podľa § 220 O.s.p. bolo zmenené uznesenie súdu prvého stupňa tak, že odporcovi sa uložilo nevstupovať dočasne do spoločného rodinného domu bez súpisného čísla, ktorý sa nachádza na parcele KN 3331/35, zapísanej na LV č. XXXX, kat. úz. A., a to do právoplatného skončenia konania o vylúčenie odporcu z užívania takejto nehnuteľnosti. Navrhovateľka sa podaným návrhom domáhala uloženia zákazu odporcovi vstupovať aj na okolité pozemky, ktoré sú taktiež v bezpodielovom spoluvlastníctve účastníkov, čo preukazuje výpis z LV č. XXXX kat. úz. A.. Už citované ustanovenie § 76 ods. 1 písm. g/ O.s.p. však umožňuje, aby sa odporcovi uložil zákaz nevstupovať len do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivý z násilia a takéto zákonné ustanovenie sa netýka navrhovateľkou označených pozemkov, preto v prevyšujúcej časti bolo uznesenie prvostupňového súdu ako vecne správne potvrdené (§ 219 ods. 1 O.s.p.).

Odvolací súd zároveň v súlade s § 76 ods. 3 O.s.p. uložil navrhovateľke v lehote 30 dní od doručenia tohto uznesenia podať na príslušnom súde žalobu o vylúčenie odporcu z užívania predmetnej nehnuteľnosti. Nemožno sa stotožniť s argumentáciou navrhovateľky, že by toto predbežné opatrenie malo byť viazané na ukončenie konania o rozvod manželstva účastníkov s prísl. V konaní o rozvod manželstva účastníkov sú riešené rozpory v spolužití manželov a ako konštatoval aj súd prvého stupňa, jeho predmetom nie sú užívacie práva k veciam, či už hnuteľným alebo nehnuteľným. Ustanovenie § 76 ods. 1 písm. g/ O.s.p. bezprostredne nadväzuje na § 146 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak sa z dôvodu fyzického alebo psychického násilia alebo hrozby takého násilia vo vzťahu k manželovi alebo k blízkej osobe, ktorá býva v spoločnom dome alebo byte, stalo ďalšie spolužitie neznesiteľným, môže súd na návrh jedného z manželov obmedziť užívacie právo druhého manžela k domu alebo bytu patriacemu do bezpodielového spoluvlastníctva, prípadne ho z jeho užívania úplne vylúčiť. V nadväznosti na nariadené predbežné opatrenie tak bude úlohou navrhovateľky podať žalobu o veci samej v zmysle predpokladov ustanovenia § 146 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

V konečnom rozhodnutí o veci bude rozhodnuté aj o trovách tohto konania o nariadenie predbežného opatrenia (§ 145 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.