Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_30S-215-2021.pdf
PDF · 148.63 KB
Case nature
Area
Subarea
30S/215/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Jančárovej a členov senátu JUDr. Jozefa Šuleka a Mgr. Denisy Slivovej, v právnej veci žalobcu: X. O.
- Charlie, s.r.o., so sídlom Štúrova 159A, 949 01 Nitra, IČO: 35 953 756, právne zast.: JUDr. Zuzana Bartová, advokátka, so sídlom J. XX, XXX XX I., proti žalovanému: Národný inšpektorát práce, so sídlom Masarykova 10, 040 01 Košice - mestská časť Staré Mesto, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného Číslo spisu NIP/NIP_PO/BEZ/2021/4063 zo dňa 05.10.2021, takto
rozhodol:
Krajský súd v Žiline z r u š u j e rozhodnutie Národného inšpektorátu práce, Košice Číslo spisu NIP/ NIP_PO/BEZ/2021/4063 zo dňa 05.10.2021 a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.
Žalobca má voči žalovanému právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozhodnutím žalovaný Národný inšpektorát práce, Košice podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej „Správny poriadok“) zamietol odvolanie žalobcu a prvostupňové rozhodnutie Inšpektorátu práce Žilina, č.: 154/2021-IZA-2.3/pok/R/M zo dňa 27.07.2021 potvrdil. Predmetným prvostupňovým rozhodnutím bola žalobcovi podľa § 19 ods. 2 písm. a) bod 1. zákona č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 125/2006 Z.z.“) uložená pokuta vo výške 2 000 Eur za porušenie povinností vyplývajúcich z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) bod 4. zákona č. 125/2006 Z.z., spočívajúce v porušení § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a) zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 82/2005 Z.z.“) za to, že dňa 15.10.2020 o 13:15 hod. na kontrolovanom pracovisku: „stavba stánku, parkovisko HM Tesco, Košická ul., Žilina“ využíval závislú prácu fyzickej osoby: O. X. (nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom O. G. X/XX, I. XXX XX), ktorý pre účastníka konania (pozn. súdu: žalobcu) vykonával závislú prácu: stavba stánku a nemal s menovanou fyzickou osobou založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu (zákon č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov); ktoré bolo zistené pri výkone inšpekcie práce podľa § 7 ods. 3 písm. a) v nadväznosti na § 13 ods. 2 a § 14 ods. 1 až 5 zákona č. 125/2006 Z.z., ktorý bol vykonaný v období od 15.10.2020 do 18.01.2021 u účastníka konania na kontrolovanom pracovisku: „stavba stánku, parkovisko HM Tesco, Košická ul., Žilina“ a na inšpektoráte práce a je popísané v protokole o výsledku inšpekcie práce č.: IZA-8-47-2.3/P-A25-21 zo dňa 18.01.2021.
2. Proti tomuto rozhodnutiu v zákonnej lehote podal správnu žalobu žalobca. Tvrdí, že rozhodnutiami správnych orgánov došlo k porušeniu jeho subjektívnych práv a domáha sa ich zrušenia z dôvodu
uvedeného v ust. § 191 ods. 1 písm. d), e), f) a g) zákona č. 162/2016 Z.z. Správneho súdneho poriadku (SSP), nakoľko: d) je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, e) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, f) skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, g) došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej. Žalobca namieta, že je v správnom konaní ako účastník konania označený bez akýchkoľvek skutočností a podkladov a v rozpore s výpoveďou kontrolovanej osoby. Od začiatku popiera skutočnosť, že by mal ako zamestnávateľ nariaďovať prácu kontrolovanej osobe O. teda od počiatku v celom rozsahu spochybňuje a namieta svoju pasívnu legitimáciu v predmetnom správnom konaní. Na preukázanie skutočnosti, že naozaj p. O. X. žiadnu prácu neprideľoval, navrhol, aby správny orgán vyžiadal od HM Tesco Žilina vyjadrenie, ktorý subjekt v danom období realizoval stavbu stánku. Účastníkovi konania
- spoločnosti X. O. - Charlie, s.r.o. táto skutočnosť nie je známa a stavbu stánku nerealizoval. Ak neexistoval ani len právny podklad na vykonávanie podnikateľskej činnosti účastníka konania, neexistuje ani možnosť, že by na danom mieste dokázal účastník konania fyzickej osobe (zamestnancovi) nariaďovať prácu. Inšpektorát práce Žilina absolútne bez akejkoľvek logiky z odpovedí dotazovaného p. O. X. vyvodil svoje závery, a to že kontrolovaná osoba vykonáva pre účastníka konania závislú prácu. Zdôraznil, že kontrolovaná osoba uvádzala skutočnosti ohľadne pána X. O., t.j. ohľadne fyzickej osoby a ani raz neuviedol označenie X. O. - Charlie, s.r.o. Z prvostupňového rozhodnutia nevyplýva, akým logickým myslením a postupom dospel správny orgán prvého stupňa k zisteniu a presvedčeniu, že zatiaľ čo kontrolovaná osoba hovorí o fyzickej osobe p. X. O., má sa jednať o právnickú osobu - spoločnosť X. O. - Charlie, s.r.o. Presne rovnakým spôsobom mohol byť ako účastník konania označená spoločnosť Labonte s.r.o., prípadne niektorá z ďalších spoločností, v ktorých v dotknutom období X. O. pôsobil ako konateľ. Žalobca zdôraznil, že kontrolovaná osoba neuviedla, že sa na práci dohodla s účastníkom konania a účastník konania mu nenariadil prácu. Kontrolovaná osoba uviedla, že „X. O. mi povedal, aby som doviezol materiál, obkladačky veci na elektriku, káble a pod.“ Konštatovania odvolacieho orgánu sú nesprávne a nepravdivé a správne orgány absolútne nerozlišujú medzi fyzickými a právnickými osobami. Kontrolovaný subjekt označil pána X. O. za svojho kamaráta a pre neho (ako fyzickú osobu) priviezol pár vecí do Žiliny. Účastníka konania označili správne orgány právnickú osobu, spoločnosť s ručením obmedzeným X. O. - Charlie, s.r.o. Akým spôsobom môže mať kontrolovaný subjekt kamarátsky vzťah k právnickej osobe, spoločnosti s ručením obmedzeným, však už ani jeden správny orgán nevysvetlil. Žalobca ďalej namieta, že nie je zrejmé, z akej skutočnosti vyvodil tak prvostupňový ako aj odvolací orgán záver, že miesto, kde kontrolovali kontrolovaný subjekt je pracoviskom účastníka konania. Nie je teda zrejmé, z čoho správny orgán usúdil, že priestranstvo pred HM Tesco Žilina, Košická ul. je pracoviskom kontrolovanej osoby, navyše teda zriadeným účastníkom konania. Zo žiadnej z odpovedí kontrolovanej osoby ani zo žiadnej inej skutočnosti či okolnosti nevyplýva, že by sa malo jednať o pracovisko. Ďalej žalobca namieta konštatovanie správneho orgánu na strane 6 prvostupňového rozhodnutia, že vykonávanie práce v mene zamestnávateľa preukazuje to, že kontrolovaná fyzická osoba sa nachádzala na pracovisku účastníka konania, o čom svedčí zápisnica o podaní informácie a vyhotovená fotodokumentácia, ktorá je súčasťou administratívneho spisu z výkonu inšpekcie práce. Pán O. X. priamo v zápisnici uviedol, že vykonáva prácu v mene účastníka konania. Správny orgán zastáva názor, že aj napriek tomu, že účastníka konania kontrolovaná fyzická osoba označila za kamaráta, uvedené nevylučuje, aby sa jednalo o výkon závislej práce. Žalobcovi nie je zrejmé, ako môže byť právnická osoba kamarátom. Poukázal tiež na ust. § 90 Zákonníka práce s tým, že kontrolovaná osoba na dotaz o začiatku a konci pracovnej zmeny uviedla „iba dnes“, napriek čomu správny orgán absolútne nelogicky považuje uvedenú odpoveď za dostatočnú na skonštatovanie určeného pracovného času. Správny orgán prvého stupňa ako aj odvolací orgán súčasne skutočnosť, že p. O. ako zamestnanec na základe dohody o pracovnej činnosti pracoval pre účastníka konania od 22.10.2020 do 31.12.2020, posúdil tak, že z tohto mal správny orgán za preukázané, že p. O. X. pracoval pre účastníka konania už skôr, a teda aj 15.10.2020. Nie je pritom zrejmé z čoho konkrétne má uvedená úvaha správneho orgánu vyplývať, o to viac, ak dohodnutou prácou na základe dohody o pracovnej činnosti od 22.10.2020 bola pozícia údržbár. Táto práca ani zďaleka nesúvisí so stavebnou činnosťou, či s vyložením materiálu. Neexistuje tak jediná súvislosť medzi prácou, ktorú p. O. X. vykonával pre účastníka konania na základe Dohody o pracovnej činnosti zo dňa 21.10.2020 a údajnou závislou prácou kontrolovanej osoby „zistenou“ v predmetnom konaní pre účastníka konania. Žalobca tiež namieta, že nikde v odôvodnení napadnutého rozhodnutia sa neuvádza, ako sa správny orgán vysporiadal s odpoveďou kontrolovanej
osoby na otázku č. 8, že: „Pracujem zadarmo, je to môj kamarát“. Pracovnoprávny vzťah je podľa žalobcu vzťahom odplatným, a nie je možné dohodnúť pracovnoprávny vzťah bezodplatne, na úkor zamestnanca. Podľa žalobcu otázky inšpektora kladené kontrolovanej osobe možno bez pochyby označiť ako otázky kapciózne. Žalobca namieta aj správnosť posúdenia jeho neúčasti na prerokovaní Protokolu dňa 02.12.2020, v dôsledku čoho trpí doterajšie konanie vážnou procesnou vadou a protokol nemožno považovať za relevantný dokument, keďže bol vypracovaný v hrubom rozpore s ust. § 13 ods. 2 zákona č. 125/2006 Z.z. a doterajšie správne konanie je postihnuté viacerými procesnými vadami, spôsobenými postupom správneho orgánu v rozpore s ust. § 32 ods. 1, ods. 2 a § 33 ods. 2 Správneho poriadku. Pán X. O. nepoprel skutočnosti, ktoré tvrdí kontrolovaná osoba - že ho ako fyzická osoba požiadal o prevoz pár vecí do Žiliny, ako kamarátsku výpomoc, a to jedenkrát, jednorazovo, a nie z pozície zamestnávateľa, čo pán X. ako súkromná fyzická osoba ani nemôže byť. Podľa žalobcu napadnuté rozhodnutia vychádzajú z absolútne svojvoľného výkladu odpovedí kontrolovanej osoby a vyvodenia nelogických záverov, ktoré nemajú oporu v žiadnom zo zaobstaraných podkladov a dôkazov správnych orgánov, a teda úplne bezdôvodne označujú spoločnosť X. O. - Charlie, s.r.o. za účastníka konania. Navrhol preto rozhodnutia správnych orgánov zrušiť, vec vrátiť na ďalšie konanie správnemu orgánu prvého stupňa a žalobcovi priznať právo na náhradu trov konania.
3. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 04.04.2022. Zotrval na skutkových zisteniach a právnom posúdení veci, ako ho uviedol v napadnutom rozhodnutí. Pokuta vo výške 2 000 Eur bola žalobcovi uložená podľa § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 zákona o inšpekcii práce a zákona o nelegálnom zamestnávaní za porušenie § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a) zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní. Podľa žalovaného prvostupňový správny orgán jednoznačne preukázal, že zo strany žalobcu došlo k porušeniu ust. § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a) zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní. Žalovaný identicky ako vo svojom žalobou napadnutom rozhodnutí považuje námietky žalobcu, vrátane jeho záverov za irelevantné a neodôvodnené. Má za to, že žalobca nepredložil nijaké dôkazy, ktoré by po vecnej alebo právnej stránke spochybnili, prípadne vyvrátili zistené porušenie povinnosti. Prvostupňový správny orgán pri vydaní napadnutého rozhodnutia vychádzal zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu a z relevantných listinných dôkazov, ktoré boli predložené k výkonu inšpekcie práce. Táto skutočnosť je dôkazovo doložená protokolom, ako aj zápisnicou o podaní informácie o vysvetlení dôvodu prítomnosti fyzickej osoby na pracovisku, spísanej s fyzickou osobou - pánom O. a vyhotovená fotodokumentácia, ktorá je súčasťou administratívneho spisu z výkonu inšpekcie práce. K námietkam žalobcu ohľadne kladenia otázok žalovaný uviedol, že je pravdou, že zápisnice bývajú z dôvodu efektívneho výkonu inšpekcie práce predpripravené najmä v tých prípadoch, ak sa jedná o úzko zameranú inšpekciu práce, avšak poskytujú dostatočný priestor na objektívne zistenie všetkých skutočností. Zápisnicu o podaní informácie kontrolovanou osobou O. X. zo dňa 15.10.2020 nie je dôvodné spochybňovať. Osoba ich podala bez nátlaku, slobodne a vlastnoručne podpísala. Otázky, ktoré boli kladené p. O. X. nepovažuje žalovaný za sugestívne alebo kapciózne, ale ako otázky, ktoré smerovali ku zisteniu relevantných skutočností v súvislosti s vymedzeným predmetom inšpekcie práce a východiskami, ktoré mali umožniť náležité vyhodnotenie administratívnej zodpovednosti žalobcu v súvislosti s kontrolou zákazu nelegálneho zamestnávania, pokiaľ ide o znaky závislej práce. V danom prípade nie je relevantné, na základe akého právneho vzťahu realizoval žalobca na kontrolovanom pracovisku stavebné práce. Relevantné je, že na kontrolovanom pracovisku vykonával závislú prácu pre žalobcu pán O. X.. Menovaný pre žalobcu pred zahájením výkonu inšpekcie práce vykonával závislú prácu na základe uzatvoreného pracovnoprávneho vzťahu viackrát. Pokiaľ sa kontrolovaná osoba ústne dohodla s konateľom spoločnosti je jednoznačne preukázané, že vykonávala prácu pre žalobcu. Žalovaný nesúhlasí s tým, že by z výpovede kontrolovanej osoby nebola zrejmá identifikácia účastníka konania do takej miery, aby nemohla byť voči nemu vyvodzovaná zodpovednosť za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania. Žalovaný zopakoval, že prvostupňový správny orgán jednoznačne preukázal, že zo strany žalobcu došlo k porušeniu ust. § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a) zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní. Žalovaný sa nestotožnil so žalobcom a má zato, že prvostupňový správny orgán pri rozhodovaní v správnom konaní o uložení pokuty prihliadal na všetky vyjadrenia a doklady uplatnené alebo predložené žalobcom, ktoré boli podkladom na spravodlivé a zákonne rozhodnutie vo veci samej. Prvostupňový orgán podľa žalovaného posudzoval každý dôkaz jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti a vysporiadal sa so všetkými námietkami žalobcu. Ďalej žalovaný uviedol, že prvostupňovému správnemu orgánu sa prostredníctvom Okresného úradu Trebišov, Odbor živnostenského podnikania nepodarilo dodatočne získať nájomnú zmluvu. Zároveň bola dožiadaná spoločnosť TESCO STORES SR, a. s., Cesta na Senec 2, 821 04 Bratislava - mestská časť Ružinov, ako vlastník pozemkov, o poskytnutie informácie, či mala v roku 2020 uzatvorenú
zmluvu so žalobcom, odpoveď však prvostupňový orgán neobdržal. Žalovaný tiež poukázal na to, že vyššie uvedená skutočnosť nespôsobuje nepreskúmateľnosť rozhodnutia, nakoľko tento dôkaz nebol hodnotený ako jediný a ani ako zásadný dôkaz administratívnej zodpovednosti žalobcu. K námietke žalobcu týkajúcej sa neúčasti na prerokovaní protokolu dňa 02.12.2020 žalovaný zotrváva v názore, že v procesnom postupe inšpektorov práce nezistil také porušenia právnych predpisov, ktoré by spôsobovali procesnú vadu ako uvádza žalobca. Podľa názoru žalobcu bola neúčasť konateľa žalobcu na prerokovaní protokolu dňa 02.12.2020 posúdená nesprávne v neprospech žalobcu a v dôsledku toho trpí doterajšie konanie vážnou procesnou vadou. Pokiaľ ide o námietku žalobcu, že protokol nemožno považovať za relevantný dokument, keďže bol vypracovaný v hrubom rozpore s ust. § 13 ods. 2 zákona o inšpekcii práce a doterajšie správne konanie je postihnuté viacerými procesnými vadami, žalovaný poukázal na ust. § 14 ods. 1 zákona č. 125/2006 Z.z., ktoré citoval a poukázal na to, že v zmysle opatrení štátnych orgánov prijatých v súvislosti s vyhlásenou mimoriadnou situáciou na území SR na zamedzenie šírenia nákazy COVID-19, bolo v protokole o výsledku inšpekcie práce uvedené, že ku skutočnostiam uvedeným v bode protokolu má štatutárny zástupca, resp. splnomocnený zástupca spoločnosti možnosť vyjadriť sa v lehote 3 pracovných dní o prevzatia, resp. doručenia protokolu. V protokole bola zároveň žalobcovi daná možnosť prerokovať predmetný doručený protokol s inšpektorom práce telefonicky, na uvedené telefónne číslo v pracovných dňoch v čase od 07:00 h do 14:00 h. Ak mal žalobca pochybnosť o nezákonnosti protokolu z výkonu inšpekcie práce, mohol ho napadnúť samostatnou správnou žalobou v zákonnej lehote 2 mesiacov od jeho oznámenia, čo však žalobca neučinil. Protokol o výsledku inšpekcie práce je len jedným z podkladov k vydaniu napadnutého individuálneho správneho aktu. Znaky závislej práce podľa názoru prvostupňového správneho orgánu ako aj žalovaného boli preukázané, ako to vyplynulo aj zo zápisnice o podaní informácie fyzickou osobou O. Zabezpečenie zmluvy od vlastníka parkoviska HM Tesco Žilina aj podľa žalovaného nie je potrebné ako dôkaz zaobstarať, nakoľko s takouto informáciou nemusí disponovať pri preukazovaní porušenia zákazu nelegálneho zamestnávania a existencia, resp. neexistencia takéhoto zmluvného vzťahu nemá vplyv na správny delikt, ktorý sa účastníkovi konania kladie za vinu. Z administratívneho spisu vyplýva, že prvostupňový správny orgán tak z opatrnosti urobil až po vydaní rozhodnutia (snažil sa získať od nájomcu stánku, v ktorom bola vykonaná inšpekcia práce, zmluvu o nájme nebytových priestorov), avšak opakovane uvádza, že uvedené nie je nevyhnutne potrebné zisťovať, resp. preukazovať pri správnom delikte nelegálneho zamestnávania. Ďalej žalovaný uviedol, že ide o tzv. inštitút objektívnej zodpovednosti za správne delikty, pri ktorej správny orgán preukazuje len porušenie právnej povinnosti zo strany účastníka konania, nie zavinenie. Zamestnávateľ je zodpovedný už tým, že k porušeniu došlo, bez ohľadu na to, či ide o zavinené alebo nezavinené konanie, alebo o opomenutie. Teda pre vznik objektívnej zodpovednosti zamestnávateľa za správny delikt je úplne nepodstatné, či k pochybeniu došlo zavinením určitých okolností, zavinením zamestnancov zamestnávateľa alebo iných subjektov ako zamestnávateľa a ani o okolnosť, že zamestnávateľ následne dodatočne odstránil zistený nedostatok. Ako prvostupňový správny orgán tak i žalovaný sa dostatočne venoval odôvodneniu všetkými zákonnými kritériami nevyhnutnými pre uloženie pokuty, konkrétne ust. § 19 ods. 6 zákona o inšpekcii práce. Podľa názoru žalovaného postup správnych orgánov v danom posudzovanom prípade bol plne s platnou legislatívou. Výsledky a závery inšpekcie práce sú zhrnuté v protokole o výsledku inšpekcie práce, ktorý následne v začatom správnom konaní predstavuje jeden z podkladov pre vydané rozhodnutie a ktorý spolu s ostatnými obstaranými dôkazmi v štádiu výkonu inšpekcie práce má následne status dôkazného prostriedku v správnom konaní. Žalovaný má za to, že žalobca uvádza identické skutočnosti ako v správnom konaní, s čím sa prvostupňový orgán vysporiadal vo svojom rozhodnutí o uložení pokuty zo dňa 27.07.2021. Žalovaný s ohľadom na uvedené a predložený administratívny spis navrhol, aby správny súd bez nariadenia pojednávania rozsudkom zamietol správnu žalobu žalobcu ako nedôvodnú.
4. Žalobca v replike doručenej správnemu súdu dňa 13.06.2022 k vyjadreniu žalovaného zo dňa 04.04.2022 okrem iného uviedol, že argumenty žalovaného uvádzané v napadnutom rozhodnutí ako aj v jeho vyjadrení k žalobe sú nedostatočné a nepresvedčivé, nevychádzajú zo žiadnych dokladov a dôkazov a sú len domnienkami žalovaného. Len na domnienke či pocite a absolútne nesprávnom posúdení zistených skutočností je založené presvedčenie žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa, že žalobca má byť subjektom, u ktorého mala byť inšpekciou práce zistená nelegálna práca a bola mu za to uložená pokuta rozhodnutím, ktorého preskúmanie je predmetom tohto konania. Žalobca poukazuje na to, že žalovaný je v danej veci argumentačne tak v kríze, že si dovolí vo vyjadrení zaslanom súdu dopĺňať a korigovať vyjadrenie žalobcu obsiahnutého v žalobe, čo je možné zistiť porovnaním oboch dokumentov. Žalobca opätovne uvádza, že p. X. sa nedohodol s p. X. z titulu pozície konateľa žiadnej spoločnosti, a preto sa nemôže jednať o nelegálnu prácu a už vôbec nie vykonávanú pre
žalobcu. Poukazuje tiež na to, že žalovanému ako ani správnemu orgánu prvého stupňa sa nepodarilo získať dôkaz o tom, či vôbec spoločnosť X. O. - Charlie, s.r.o. mala realizovať nejakú výstavbu stánku pre OD TESCO Žilina. Žalobca naďalej tvrdí, že predmetný dôkaz mal žalovaný resp. správny orgán prvého stupňa zaobstarať, nakoľko ak by žalobca nemal žiaden právny vzťah k údajnému stavaniu stánku pre OD TESCO Žilina, nemohol by tam vykonávať ani žiadnu činnosť prostredníctvom svojich zamestnancov. Žalobca naďalej tvrdí, že žiadnu výstavbu stánku pre OD TESCO Žilina nerealizoval. Má za to, že nie je povinný svoju nevinu preukazovať, naopak, je to žalovaný, resp. správny orgán prvého stupňa, kto má ukladať pokuty len za tie správne delikty, o ktorých spáchaní nemá žiadnu pochybnosť a ktorých spáchanie má za jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností za preukázané. V danom prípade je však uloženie pokuty založené na žiadnych dôkazoch a len na prispôsobených domnienkach žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa. Žalobca zdôrazňuje, že žalovaný ani vo svojom vyjadrení k žalobe žalobcu nevysvetlil, akým spôsobom dospel k záveru, že uvedením mena a priezviska fyzickej osoby X. má kontrolovaná osoba O. X. na mysli práve právnickú osobu X. O. - Charlie, s.r.o. Žalobca naďalej trvá na svojej žalobe a navrhuje, aby správny súd zrušil obe rozhodnutia správnych orgánov a vec vrátil na ďalšie konanie správnemu orgánu prvého stupňa, priznal žalobcovi právo na náhradu trov konania eventuálne aby zrušil obe rozhodnutia a žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania.
5. Žalovaný dupliku k replike žalobcu doručenej dňa 13.06.2022 nepodal.
6. Krajský súd v Žiline, ako správny súd, prejednal vec bez nariadenia pojednávania za splnenia procesných podmienok stanovených v § 107 ods. 1 písm. a) zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej „SSP“) a contrario v spojení s § 137 ods. 4 SSP. O verejnom vyhlásení rozsudku bola spísaná zápisnica.
7. Krajský súd v Žiline preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj postup, ktorý predchádzal jeho vydaniu, podľa § 177 a nasl. SSP v spojení s § 194 a nasl. SSP, pričom nezistil dôvod aplikácie § 195 SSP, inak viazaný žalobnými bodmi v zmysle § 134 ods. 1, § 183 SSP. Zistil, že napadnuté rozhodnutie je potrebné zrušiť podľa § 191 ods. 1 písm. e), f), g) z nasledovných dôvodov:
8. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
Podľa § 194 ods. 1 SSP správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie.
Podľa § 194 ods. 2 SSP ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach správneho trestania ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.
Podľa § 191 ods. 1 písm. e) SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci.
Podľa § 191 ods. 1 písm. f) SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu.
Podľa § 191 ods. 1 písm. g) SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.
Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu 15.10.2020 právnická osoba a fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 2 a 3. Fyzická osoba nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 3.
Podľa § 2 ods. 2 písm. a) citovaného zákona nelegálne zamestnávanie je zamestnávanie právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, 1) ak využíva závislú prácu fyzickej osoby a nemá s ňou založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu 2). 1) Napríklad zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov, Obchodný zákonník. 2) Zákon č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov. Zákon č. 400/2009 Z.z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Podľa § 5 ods. 1 písm. a) citovaného zákona kontrolu nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania vykonáva inšpektorát práce.
Podľa § 5 ods. 3 citovaného zákona právnická osoba a fyzická osoba je povinná kontrolnému orgánu poskytovať informácie v rozsahu svojej pôsobnosti, poskytovať doklady, vyjadrenia a ďalšie písomnosti potrebné na zabezpečenie prípravy kontroly, výkonu kontroly a plnenia povinností podľa osobitného predpisu; 10a) ak ide o právnickú osobu a fyzickú osobu, ktorá zamestnáva štátneho príslušníka tretej krajiny, je povinná predložiť kontrolnému orgánu vykonávajúcemu kontrolu nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania aj kópiu dokladu o pobyte alebo iného oprávnenia na pobyt štátneho príslušníka tretej krajiny podľa osobitného predpisu. 8) 10a) § 12 písm. ad) a § 13 ods. 1 písm. e) piaty bod zákona č. 5/2004 Z.z. v znení zákona č. 223/2011 Z.z. § 7 ods. 3 písm. s) zákona č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Podľa § 5 ods. 4 citovaného zákona fyzická osoba je povinná kontrolnému orgánu vykonávajúcemu kontrolu nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania a) preukázať totožnosť, b) predložiť doklad, ktorý obsahuje identifikačné číslo sociálneho zabezpečenia fyzickej osoby, 11) c) odôvodniť prítomnosť na pracovisku. 11) § 235 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 43/2004 Z.z.
Podľa § 19 ods. 2 písm. a) bod 1. zákona č. 125/2006 Z.z. o nelegálnej práci a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase právoplatnosti rozhodnutia žalovaného, inšpektorát práce uloží pokutu zamestnávateľovi alebo fyzickej osobe za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania od 2 000 eur do 200 000 eur, a ak ide o nelegálne zamestnávanie dvoch a viac fyzických osôb súčasne, najmenej 5 000 eur.
Podľa § 19 ods. 6 citovaného zákona inšpektorát práce pri ukladaní pokuty podľa odsekov 1 a 2 zohľadňuje jej preventívne pôsobenie a pri určovaní výšky pokuty prihliada najmä na a) závažnosť zisteného porušenia povinností a závažnosť ich následkov, b) počet zamestnancov zamestnávateľa a riziká, ktoré sa vyskytujú v činnosti zamestnávateľa, c) počet nelegálne zamestnaných fyzických osôb, ak ide o uloženie pokuty podľa odseku 2 písm. a) prvého bodu, d) skutočnosť, či zistené porušenie povinností je dôsledkom neúčinného systému riadenia ochrany práce u zamestnávateľa alebo či ide o ojedinelý výskyt nedostatku, e) opakované zistenie toho istého nedostatku.
Podľa § 12 ods. 1 písm. a) citovaného zákona inšpektor práce je pri výkone inšpekcie práce oprávnený vstupovať voľne a kedykoľvek do priestorov a na pracoviská podliehajúce inšpekcii práce a v nevyhnutnom rozsahu na súkromné pozemky a komunikácie.
Podľa § 12 ods. 1 písm. f) citovaného zákona inšpektor práce je pri výkone inšpekcie práce oprávnený používať technické prostriedky na zhotovenie fotodokumentácie, videodokumentácie a zvukových záznamov potrebných na výkon inšpekcie práce, ak ich použitie nezakazujú osobitné predpisy 7). 7) Zákon č. 215/2004 Z.z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 638/2005 Z.z.
Podľa § 12 ods. 1 písm. g) citovaného zákona inšpektor práce je pri výkone inšpekcie práce oprávnený požadovať preukázanie totožnosti od fyzickej osoby nachádzajúcej sa na pracovisku zamestnávateľa a vysvetlenie dôvodu jej prítomnosti.
Podľa § 21 ods. 3 citovaného zákona na konanie podľa § 4 písm. e), § 6 ods. 1 písm. b), d) a e), § 7 ods. 3 písm. d), e), i) a s), ods. 8 písm. b) a ods. 9, § 12 ods. 2 písm. d) až f), § 19 a 20 sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, 26) ak tento zákon neustanovuje inak. Všeobecné predpisy o správnom konaní sa nevzťahujú na vydanie oprávnenia, preukazu, osvedčenia a povolenia podľa tohto zákona. 26) Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) v znení neskorších predpisov.
Podľa § 32 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „Správny poriadok“) správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.
Podľa § 32 ods. 2 citovaného zákona podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán.
Podľa § 21 ods. 1 citovaného zákona správny orgán nariadi ústne pojednávanie, ak to vyžaduje povaha veci, najmä ak sa tým prispeje k jej objasneniu, alebo ak to ustanovuje osobitný zákon. Ak sa má pri ústnom pojednávaní uskutočniť ohliadka, uskutočňuje sa ústne pojednávanie spravidla na mieste ohliadky.
Podľa § 47 ods. 3 citovaného zákona v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 311/2001 Z.z. (Zákonník práce) závislá práca je práca vykonávaná vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, osobne zamestnancom pre zamestnávateľa, podľa pokynov zamestnávateľa, v jeho mene, v pracovnom čase určenom zamestnávateľom.
Podľa § 1 ods. 3 citovaného zákona závislá práca môže byť vykonávaná výlučne v pracovnom pomere, v obdobnom pracovnom vzťahu alebo výnimočne za podmienok ustanovených v tomto zákone aj v inom pracovnoprávnom vzťahu. Závislá práca nemôže byť vykonávaná v zmluvnom občianskoprávnom vzťahu alebo v zmluvnom obchodnoprávnom vzťahu podľa osobitných predpisov.
9. Z obsahu administratívneho spisu a predloženého spisového materiálu vyplýva, že Inšpektorát práce Žilina vykonal v období od 15.10.2020 do 18.01.2021 u zamestnávateľa X. O. - Charlie, s.r.o., Štúrova 159A, Nitra 949 01 (ďalej kontrolovaný subjekt) inšpekciu práce, ktorá bola zameraná na kontrolu dodržiavania zákazu nelegálneho zamestnávania podľa ustanovení zákona č. 82/2005 Z.z. a na dodržiavanie § 1 ods. 3 Zákonníka práce.
10. Výsledkom inšpekcie práce bol Protokol č. IZA-8-47-2.3/P-A25-21, reg. č.: IPZA/IPZA_OPPV/ KON/2021/3834, č. ú.: 21 107 zo dňa 18.01.2021. V bode B označenom ako Zistené nedostatky je uvedené, že kontrolovaný subjekt X. O. - Charlie, s.r.o., Štúrova 159A, Nitra 949 01, IČO: 35 953 756 na pracovisku „stavba stánok parkovisko HM Tesco, Košická ul., Žilina“ porušil zákaz nelegálneho zamestnávania tým, že dňa 15.10.2020 o 13:15 hod. využíval závislú prácu fyzickej osoby: O. X. nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom O. G. X/XX, I. XXX XX, ktorý vykonával práce ako stavba stánku, nemal s ňou založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu (zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov), čím porušil ustanovenie § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a) zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
11. Následne na to prvostupňovým rozhodnutím bola žalobcovi podľa § 19 ods. 2 písm. a) bod 1. zákona č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov uložená pokuta vo výške 2 000 Eur za porušenie povinnosti vyplývajúcej z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) bod 4. zákona č. 125/2006 Z.z., spočívajúcej v porušení § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a) zákona č. 82/2005 Z.z. na skutkovom základe, uvedenom vo výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia. Druhostupňový správny orgán toto rozhodnutie potvrdil.
12. Správny súd poznamenáva, že inšpekcia je konaním a postupom správneho orgánu, ktorým predovšetkým dochádza k zisťovaniu skutkového stavu. Zistené skutočnosti zhrnuté v protokole o výsledku inšpekcie následne slúžia najmä ako podklad pre ďalší postup správneho orgánu, teda pre rozhodnutie, či má byť následne začaté vo veci správne konanie. Výkon inšpekcie práce predstavuje skôr faktickú činnosť spočívajúcu v získavaní, zaznamenávaní a zadokumentovaní informácií zodpovedajúcich objektívnej realite preverovanej oblasti pracovnoprávnych vzťahov u konkrétneho zamestnávateľa v určenom období (zisťovanie skutkového stavu). Úlohou inšpektorátu práce pri tejto činnosti je kontrola úrovne dodržiavania pracovnoprávnych predpisov, t.j. overovanie súladu výkonu práv a povinností vyplývajúcich zamestnancom a zamestnávateľom z pracovnoprávnych vzťahov so zákonom, ako aj overovanie ďalších skutočností tvoriacich obsah inšpekcie práce podľa § 2 ods. 1 zákona č. 125/2006 Z.z.
13. Inšpektor práce musí vypracovať protokol o výsledku inšpekcie práce, ak pri výkone inšpekcie práce zistí u kontrolovaného zamestnávateľa alebo fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, nedostatky. V záujme zabezpečenia objektivity inšpekcie práce a právnej istoty dozorovaných subjektov inšpektor práce umožní po vyhotovení protokolu o výsledku inšpekcie práce zamestnávateľovi, prípadne poverenému zamestnancovi, alebo podnikajúcej fyzickej osobe, aby sa oboznámili s protokolom o výsledku inšpekcie práce a vyjadrili sa k nemu (ústne alebo písomne). Ak sa dozorovaný subjekt dodatočne v stanovenej lehote písomne vyjadrí ku skutočnostiam uvedeným v protokole o výsledku inšpekcie práce, inšpektor práce je povinný vypracovať dodatok k protokolu. Obsahom dodatku, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou protokolu, je vyjadrenie kontrolovaného subjektu a stanovisko inšpektora práce obsahujúce posúdenie tohto vyjadrenia. Zákonodarca v ust. § 14 zákona o inšpekcii práce zakotvil formálne a obsahové náležitosti protokolu o výsledku inšpekcie práce. Dôvodom detailnej úpravy jednotlivých náležitostí, ako aj postupu vypracovania, prerokovania a doručovania tohto dokumentu obsahujúceho výsledky inšpekcie práce, je jeho využitie štátnymi orgánmi v oblasti inšpekcie práce v ďalších činnostiach patriacich do ich pôsobnosti (správne konanie na uplatňovanie sankčných oprávnení, podnety na zlepšenie ochrany práce) ako aj kontrolovanými subjektmi pri skvalitňovaní pracovného prostredia a pracovných podmienok zamestnancov. Z ustanovenia § 14 ods. 1 zákona o inšpekcii práce vyplýva, že protokol okrem iného obsahuje miesto a čas vykonania inšpekcie práce ako aj dátum vyhotovenia protokolu. Z úvodnej časti Protokolu č. IZA-8-47-2.3/P-A25-21 zo dňa 18.01.2021 v posudzovanej veci vyplýva, že inšpekciu práce vykonali inšpektori práce u zamestnávateľa X. - Charlie, s.r.o., Štúrova 159A, Nitra 949 01 v období od 15.10.2020 do 18.01.2021 v kontrolovanom subjekte a na inšpektoráte práce. V časti „Pri výkone inšpekcie práce bolo zistené:“ sa uvádza, že dňa 15.10.2020 v čase 13:15 hod. bola vykonaná kontrola fyzických osôb nachádzajúcich sa na pracovisku kontrolovaného subjektu „stavba stánok parkovisko HM Tesco, Košická ul., Žilina". Na základe čoho inšpektori práce stanovili, že vykonali kontrolu fyzickej osoby O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom O. G. X/XX, I. XXX XX, ktorý vykonával závislú prácu pre zamestnávateľa a nachádzal sa na pracovisku kontrolovaného subjektu stavba stánok parkovisko HM Tesco, Košická ul., Žilina, nie je pritom zrejmé a dôkaz o skutočnosti, že išlo skutočne o pracovisko žalobcu, v predloženom administratívnom spise a spisovom materiáli zaslanom žalovanými elektronicky, absentuje. Túto skutočnosť v podanej žalobe namieta aj sám žalobca a namietal ju aj v odvolaní zo dňa 10.08.2021, podanom proti prvostupňovému rozhodnutiu, na čo žalovaný nereagoval a na strane 4 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia len stručne uviedol, že pokiaľ sa jedná o účastníkom konania navrhovaný dôkaz - zabezpečenie zmluvy od vlastníka parkoviska HM Tesco Žilina, odvolací správny orgán sa stotožňuje s názorom prvostupňového správneho orgánu, že predmetný dôkaz nie je potrebné zaobstarať, nakoľko takouto informáciou nemusí disponovať pri preukazovaní porušenia zákazu nelegálneho zamestnávania a existencia, resp. neexistencia takéhoto zmluvného vzťahu nemá vplyv na správny delikt, ktorý sa účastníkovi konania kladie za vinu. Ďalej žalovaný uvádza, že z administratívneho spisu vyplýva, že prvostupňový správny orgán tak z opatrnosti urobil až po vydaní rozhodnutia (snažil sa získať od nájomcu stánku, v ktorom bola vykonaná inšpekcia práce, zmluvu o nájme nebytových priestorov), avšak opakovane uvádza,
že uvedené nie je nevyhnutne potrebné zisťovať, resp. preukazovať pri správnom delikte nelegálneho zamestnávania. Že inšpekcia práce bola vykonávaná v stánku zo žiadnej časti protokolu nevyplýva a táto skutočnosť nie je preukázaná ani pripojenou fotodokumentáciou, ktorá pozostáva len z fotokópie jednej snímky, zachytávajúcej neznámu osobu otočenú chrbtom (zrejme O. stojaceho vedľa už postaveného dreveného stánku. Naviac protokol o inšpekcii práce bol vyhotovený v posudzovanej veci, ako vyplýva z jeho prvej strany až 18.01.2021, preto nie je zrejmé, ako mohol správny orgán konštatovať splnenie svojej povinnosti vyplývajúcej z ust. § 13 ods. 2 veta prvá zákona č. 125/2006 Z.z. (prerokovať protokol so zamestnávateľom alebo ním povereným zamestnancom) spôsobom podľa § 14 ods. 4 zákona č.125/2006 Z.z. už dňa 02.12.2020, čo je časovo nelogické. Pokiaľ teda žalobca v žalobe namieta správnosť posúdenia jeho neúčasti na prerokovaní protokolu dňa 02.12.2020 a namieta, že protokol bol vypracovaný v rozpore s ust. § 13 ods. 2 zákona č. 125/2006 Z.z., správny súd považuje túto námietku za opodstatnenú a dodáva, že len protokol spĺňajúci zákonné kritériá môže byť využitý ako zákonný dôkaz pre následné správne konanie na uplatňovanie sankčných oprávnení a ukladanie pokút.
14. Správny súd ďalej konštatuje, že správne orgány ako nespochybniteľný dôkaz preukazujúci nelegálne zamestnávanie žalobcu hodnotia Zápisnicu o podaní informácie kontrolovanej fyzickej osoby O. X., nar. XX.XX.XXXX zo dňa 15.10.2020 v čase o 13:15 hod. a vyhotovenú fotodokumentáciu, pozostávajúcu, ako už bolo vyššie uvedené, z fotokópie jedinej fotografie. Pokiaľ O. X. na otázku inšpektora práce akú prácu vykonávate, odpovedal: „Staviam stánok pred HM Tesco Žilina, Košická ul., pre kamaráta X. O.“ a vzápätí uviedol: „X. O. mi povedal, aby som doviezol materiál, obkladačky veci na elektriku, káble a pod.“, pričom sa bližšie absolútne nevyjadril, čo teda konkrétne na stánku robí, zhotovuje, buduje resp. aké práce vykonáva, keď podľa pripojenej fotokópie fotografie stánok je už postavený, zistenie skutkového stavu správnymi orgánmi s poukazom na námietky žalobcu je potrebné považovať za nedostatočné. Žalovaný reagoval na námietky žalobcu ako účastníka konania ohľadne kladenia otázok len konštatovaním, že prvostupňový správny orgán uviedol, že je pravdou, že zápisnice bývajú z dôvodu efektívneho výkonu inšpekcie práce predpripravené najmä v tých prípadoch, ak sa jedná o úzko zameranú inšpekciu práce (napr. práve na kontrolu nelegálneho zamestnávania, kedy je potrebné preukazovať zákonom definované znaky závislej práce), avšak poskytujú dostatočný priestor na objektívne zistenie všetkých skutočností. Vypočúvaná osoba má možnosť slobodne a úplne odpovedať na položené otázky, pričom jej nie je poskytnutý len obmedzený priestor vo forme jednoslovných odpovedí áno - nie. Podľa názoru správneho súdu buď mali teda inšpektori práce formou fotodokumentácie zadokumentovať činnosť, ktorú konkrétne O. X. na stánku, ktorý už bol podľa pripojenej fotokópie fotografie v čase kontroly postavený, vykonával, alebo položiť mu pre riadne zistenie skutkového stavu doplňujúce otázky a nespoliehať sa len na „predpripravenú zápisnicu“. Z pripojenej fotodokumentácie ani zo zápisnice o podaní informácie spísanej dňa 15.10.2020 o 13:15 hod. s O. X. totiž nie je možné vôbec zistiť, či došlo k nelegálnemu zamestnávaniu O. X. žalobcom a iné dôkazy, preukazujúce túto skutočnosť, správne orgány nezabezpečili. S vysvetlením O. X., že len ráno prišiel z Nitry, že mu kamarát X. O. povedal, aby doviezol materiál, obkladačky veci na elektriku, káble, je to jeho kamarát a pracuje zdarma, sa správny orgán žiadnym spôsobom nevysporiadal. Žalovaný pritom opakovane poukazuje na skutočnosť, že dôvody, ktoré žalobca uvádza v odvolaní podanom proti prvostupňovému rozhodnutiu a v žalobe sú irelevantné, a odmieta vyjadrenie žalobcu o rozhodnutí vo veci bez spoľahlivého podkladu pre rozhodnutie. Z vyjadrení kontrolovanej osoby O. X. ako aj žalobcu však nevyplynulo, že by žalobca O. X. nelegálne zamestnával, tento bol nútený stavať stánok na pokyn žalobcu, ktorý ho podľa tvrdenia O. X. iba požiadal, aby doviezol veci ním označené z Nitry do Žiliny. V konaní pred správnym orgánom tak nebolo ničím preukázané, že by medzi kontrolovanou osobou O. X. a žalobcom existoval vzťah nadriadenosti a podriadenosti, práve naopak z ich vyjadrení by skôr vyplynul záver, že išlo len o drobnú výpomoc, nakoľko medzi nimi bol kamarátsky vzťah. Navyše nebolo vôbec preukázané, či túto činnosť vykonával O. X. za odplatu, či ju vykonával v pracovnom čase určenom žalobcom. Z uvedeného teda vyplýva, že doposiaľ zistený skutkový stav neumožňuje prijať záver o tom, že zo strany O. X. išlo o výkon závislej práce a že podozrenie z nelegálneho zamestnávania je dostatočne preukázané. Správny súd sa stotožňuje s názorom žalovaného v tom smere, že vysvetlenia fyzických osôb prítomných na pracoviskách kontrolovaných inšpektorátmi práce zachytené v zápisniciach o dôvode ich prítomnosti na pracovisku sú jedinečným dôkazom, nakoľko tieto fyzické osoby ich podávajú bezprostredne na mieste, kde sa výkon inšpekcie práce uskutočňuje, z čoho možno predpokladať, že tieto informácie nemôžu byť ovplyvnené tretími osobami alebo vopred pripravené s vedomím, že kontrolovanému subjektu (zamestnávateľovi) hrozí uloženie sankcie a taktiež prítomné fyzické osoby sú poučené o následkoch podania nepravdivých alebo neúplných vysvetlení a o následkoch marenia výkonu inšpekcie práce, ale za predpokladu, že zápisnice o podaných vysvetleniach
sú dostatočné, vyplýva z nich riadne zistený skutkový stav, poskytujú všetky potrebné informácie, z ktorých možno vyvodiť záver o nelegálnom zamestnávaní, sú úplné a nie sú medzi nimi rozpory. Správny orgán nie je povinný s odkazom na § 21 ods. 1 Správneho poriadku nariaďovať ústne pojednávanie v konaní o inom správnom delikte, je však povinný presne a úplne zistiť skutočný stav veci, čo sa v posudzovanej veci nestalo (obdobne rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžo/1/2013 zo dňa 24.09.2014 a 8Sžo/66/2013 zo dňa 20.11.2014).
15. Pokiaľ ide o závislú prácu, tento pojem predstavuje jeden z kľúčových termínov problematiky nelegálneho zamestnávania, výpomoci či alternatívnych zmluvných typov. Pri posudzovaní, v akom vzťahu sa osoba vykonávajúca určitú prácu nachádza voči zadávateľovi práce, je rozhodujúce, či sú naplnené znaky závislej práce, a to bez ohľadu na to, či medzi nimi bola uzavretá zmluva alebo nie. V zmysle § 1 ods. 2 Zákonníka práce sú pre závislú prácu charakteristické tieto znaky: vzťah medzi zamestnancom a zamestnávateľom sa vyznačuje nadriadenosťou na strane zamestnávateľa a podriadenosťou na strane zamestnanca; zamestnanec prácu vykonáva samostatne (t.j. bez toho, aby ňou poveril inú osobu); zamestnanec prácu vykonáva podľa pokynov zamestnávateľa; zamestnanec prácu vykonáva v mene zamestnávateľa; zamestnanec prácu vykonáva na mieste a v čase určenom zamestnávateľom. Mzda alebo odmena za výkon práce pri skúmaní naplnenia znakov závislej práce bola vypustená z definície závislej práce novelou Zákonníka práce účinnou od 1. marca 2015. Správne orgány bez toho, aby náležitým spôsobom vyhodnotili, či mala práca resp. činnosť, vykonávaná O. dňa 15.10.2020 črty závislej práce a na základe akých skutočností k takému záveru dospeli, vo svojich rozhodnutiach len skonštatovali, že išlo o výkon závislej práce. Pokiaľ žalobca namieta, že je v správnom konaní ako účastník konania označený bez akýchkoľvek skutočností a podkladov, v rozpore s výpoveďou kontrolovanej osoby, namieta svoju pasívnu legitimáciu ako účastníka, namieta že O. sa nenachádzal na jeho pracovisku, nevykonával pre neho závislú činnosť, nebol s ním dohodnutý žiaden pracovný čas a prácu nevykonával v jeho mene, z ktorého dôvodu nedošlo k naplneniu znakov závislej práce, tak ako to definuje Zákonník práce, a preto nemohlo dôjsť k spáchaniu správneho deliktu nelegálneho zamestnávania podľa § 2 ods. 2 písm. a) zákona č. 82/2005 Z.z., správny súd musí konštatovať, že žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí s poukazom na ust. § 47 ods. 3 Správneho poriadku nevysporiadal s touto odvolacou námietkou žalobcu riadne. Ak žalobca v žalobe namietal, že preukázanie skutočnosti, že kontrolovaná osoba O. mal pre žalobcu vykonávať závislú prácu, bolo povinnosťou správneho orgánu a správny orgán na preukázanie uvedenej skutočnosti nevykonal žiadne ďalšie dokazovanie, musel správny súd vyhodnotiť aj túto žalobnú námietku ako opodstatnenú.
16. S poukazom na dôvody vyššie uvedené bolo potrebné napadnuté rozhodnutie žalovaného číslo spisu NIP/NIP_PO/BEZ/2021/4063 zo dňa 05.10.2021 zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie, a to podľa ust. § 191 ods. 1 písm. e), f), g) SSP, nakoľko zistenie skutkového stavu orgánu verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia nemá oporu v administratívnom spise a došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej. V priebehu ďalšieho konania žalovaný doplní dokazovanie naznačeným smerom a vysporiada sa náležite s námietkami žalobcu, ktoré uplatnil už v jeho odvolaní zo dňa 10.08.2021 proti prvostupňovému rozhodnutiu.
17. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že žalobcovi, ktorý bol vo veci úspešný, správny súd priznal voči žalovanému právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania v celom rozsahu.
18. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku j e m o ž n é podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Žiline na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne v dvoch vyhotoveniach. Zmeškanie tejto lehoty nie je možné odpustiť.
V kasačnej sťažnosti je potrebné uviesť všeobecné náležitosti podania podľa § 57 SSP, t.j. ktorému správnemu súdu je podanie určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová
značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d) SSP, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.