Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 4 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (24)Rozsudok_10C-9-2013.pdf
PDF · 124.12 KB
Case nature
Area
Subarea
10C/9/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Senica sudkyňou Mgr. Kristínou Valkovou v právnej veci navrhovateľov: 1.) I.. U. Q., M.. XX.X.XXXX, 2.) B. Q., M.. X.X.XXXX, 3.) R. Q., M.. XX.X.XXXX, 4.) L.. N. Q., M.. XX.X.XXXX, všetci bytom L. P. T. XXX, všetci právne zastúpení advokátkou: JUDr. Mária Trylčová, so sídlom J. Kráľa 738/12, Senica proti odporcom: 1.) P. W., M.. XX.X.XXXX, Q. Q. XXX, B., právne zastúpený advokátom: JUDr. Peter Schmidl, so sídlom Záhorácka 11, Malacky, 2.) B. U., J..P.. F. I. Y., P. P.R. Š. XX, Q., I.: XX XXX XXX, o ochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy, takto
rozhodol:
Odporcovia v 1. a 2. rade s ú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi v 1. rade sumu 8.000,- €, navrhovateľke v 2. rade sumu 8.000,- €, navrhovateľke v 3. rade sumu 8.000,- €, navrhovateľovi v 4. rade sumu 8.000,- € do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Súd konanie z a s t a v u j e čiastočne ohľadom sumy 16.000,- €.
Odporcovia v 1. a 2. rade s ú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 1.143,01 € do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku JUDr. Márii Trylčovej.
Odporcovia v 1. a 2. rade s ú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť súdny poplatok za návrh vo výške 1.026,- € do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku na účet Slovenskej republiky - Okresnému súdu Senica.
odôvodnenie:
Navrhovatelia v 1. až 4. rade rade sa svojim podaním zo dňa 10.4.2013, doručeným na tunajší súd dňa 24.4.2013, domáhali, aby súd zaviazal odporcov v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľom v 1. až 4. rade každému sumu 8.000,- € z titulu náhrady nemajetkovej ujmy za zásah do života manželky navrhovateľa v 1. rade a otca navrhovateľov v 2. až 4. rade V. Q., ktorá tragicky zahynula pri dopravnej nehode, ktorú spôsobil odporca v 1. rade. Ďalej si uplatnili nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v celkovej výške 16.000,- € pre všetkých navrhovateľov z titulu zásahu do práva V. Q. na život a na rodinný život.
Odporca v 1. rade s návrhom nesúhlasil a žiadal ho zamietnuť z dôvodu nedostatku pasívnej legitimácie, zároveň vzniesol námietku premlčania.
Odporca v 2. rade žiadal návrh zamietnuť pre nedostatok pasívnej legitimácie.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa v 1. rade, navrhovateľky v 2. a 3. rade, odporcu v 1. rade, svedkov L. T., M.. XX.X.XXXX, L. Q., M.. XX.X.XXXX, R. Q., M.. XX.X.XXXX, Ľ. F., M.. XX.X.XXXX, vyjadrením odporcu v 2. rade zo dňa 19.8.2013, písomným vyjadrením odporcu v 1. rade
zo dňa 17.3.2014, pripojeným spisom tunajšieho súdu 1T/73/2011, 9D/9/2010 zo spisu 4C/275/2012, správou Obce L. P.. T., čiastočným späťvzatím návrhu zo dňa 28.10.2014, súhlasom odporcu v 2. rade zo dňa 25.11.2014, odporcu v 1. rade zo dňa 24.11.2014, doplnením vyjadrenia k žalobe zo dňa 24.11.2014 odporcu v 2. rade a zistil nasledovný skutkový stav:
Súd mal preukázané z výpovede navrhovateľa v 1. rade, že na návrhu trvá tak ako bol podaný. Manželstvo s jeho neb. manželkou bolo výborné, boli si súdení, žili v spoločnej domácnosti, spolu vychovávali 3 deti, prakticky všetku starostlivosť o deti a domácnosť zabezpečovala manželka, lebo on odchádzal do práce o šiestej, vracal sa domov o 18.00 h. Manželka bola na materskej dovolenke do šiestich rokov veku mal. N., lebo tento bol chorý a bolo potrebné, aby s ním bola doma. 2 roky predtým ako prišlo k dopravnej nehode sa zamestnala, ale i tak mala ona všetko na starosti. Po dopravnej nehode sa ich život obrátil naruby a táto situácia ich dostala do kolien. Je pravdou, že im veľmi pomohla jeho rodina, ale i susedia a známi. V čase smrti jeho manželky bol jeho otec hospitalizovaný v nemocnici, lebo bol vážne chorý a to čo sa stalo manželke mu dokázali povedať až po 2 mesiacoch, zakrátko na to zomrel, prestal bojovať, tvrdil, že už nechce žiť, lebo manželku navrhovateľa v 1. rade mal veľmi rád. Naďalej žijú v spoločnej domácnosti, dcéra B. pracuje v Q., dochádza domov na víkendy. V súčasnej dobe sa snažia spolu postarať o všetky potreby, občas im pomôže jeho matka. Po smrti manželky bol PN, lebo to nezvládal, navštívil i psychiatra, užíval i lieky. Počas života manželky mali dobré vzťahy so susedmi, organizovali rôzne akcie, po jej smrti prestal chodiť na tieto akcie. Myslí, že tohto roku susedia niečo organizovali, ale on nebol prítomný. I ich známi často spomínajú na manželku ako na slniečko. V čase, keď manželka žila, boli vzťahy nielen medzi nimi ako manželmi, ale i vzťahy matky a detí veľmi dobré, myslí, že v súčasnej dobe tieto vzťahy sú troška iné, lebo dcéry sa nedokážu s ním porozprávať, tak ako by sa rozprávali s matkou. V čase dopravnej nehody mal mal. N. X rokov a keď prišlo k nehode spal, takže veľmi nevnímal, čo všetko sa stalo, bol zranený a musel byť hospitalizovaný v nemocnici asi 7 - 10 dní, len si pamätá, keď pri jednej návšteve v nemocnici mu povedal, že by chcel, aby jeho mamina bola v poriadku a aby zomrel ten ujo čo do nich narazil. Mal. N. mal šťastie zrejme keď spal a neprišlo u neho k takým poruchám, že by bolo nutné navštevovať psychiatra alebo psychológa. Je to ťažké, keď je nejaký sviatok, napr. deň matiek, všetky deti píšu listy matkám a on píše otcovi. Veľmi ťažko sa mu hovorí o tejto situácii, ktorá nastala po smrti manželky a matky. Po dopravnej nehode nemohol prestať pracovať, musel chodiť do práce a starostlivosť o mal. N. prevzala dcéra R., kým bol v práci. Najbližší susedia, s ktorými sa kamarátia sú: Ľ. F., manželia R. a L. Q., všetci bytom L. P.. T., E.. D.. V súčasnej dobe nemá známosť s inou ženou, mal krátku známosť, ale nedokázal v tejto známosti pokračovať. Pred 2 mesiacmi sa rozišli a nepamätá presne, či známosť trvala pol alebo trištvrte roka. Dotyčná žena navštevovala ich domácnosť, nežili v spoločnej domácnosti. Bezprostredne po nehode sa dcéra nedokázala viezť v aute, dostávala triašku, a preto musela vyhľadať odbornú pomoc.
Súd mal z výpovede navrhovateľky v 2. rade preukázané, že na návrhu trvá tak ako bol podaný, súhlasí s tým, čo povedal oco. V čase matkinej smrti študovala na strednej škole v D., bývala na internáte. Pomohli jej spolužiačky, u ktorých určitú dobu bývala. S týmito spolužiačkami sa i teraz stretáva. V čase, keď sa to stalo bola v maturitnom ročníku, mama sa tešila, že zmaturuje, tešila sa i na sestrinu maturitu. Je jej veľmi ťažko, keď sa potrebuje niečo spýtať mamy, v súčasnej dobe nemá známosť so žiadnym mužom. V súčasnej dobe pracuje v Q., kde i býva počas týždňa, na víkendy chodí domov, pomáha pri domácich prácach i prácach okolo domu.
Súd mal z výpovede navrhovateľky v 3. rade preukázané, že na návrhu trvá tak ako bol podaný. Súhlasí s výpoveďou otca aj sestry. Trávila s matkou najviac času. Je veľmi ťažké, že sa nemá s kým porozprávať tak ako sa predtým rozprávala s matkou. V čase, keď sa stala dopravná nehoda, študovala na Y. F. L., preto prevzala všetku starostlivosť o brata N., chodila s ním k lekárovi, starala sa o domácnosť, bolo to ťažké obdobie, musela i sama navštíviť psychológa, chodila k nemu na pohovory, ale prestala tam chodiť, lebo sa chcela so situáciou vysporiadať sama. Užívala upokojujúce lieky, nepamätá dokedy. Bezprostredne po smrti matky im pomáhala s varením a zabezpečovaním stravy stará mama a postupne prevzala všetky povinnosti týkajúce sa varenia a starostlivosť o brata N., keď bol otec v práci.
Súd mal preukázané z výpovede odporcu v 1. rade, že veľmi ľutuje to, čo sa stalo, čo spôsobil. Chápe i smútok navrhovateľov, zvlášť keď prišli o manželku a matku. To čo urobil ho zožiera tiež, bolí ho to, lebo zobrať niekomu ľudský život nie je len tak, ťažko sa mu s tým žije. Nemá finančné prostriedky na to, aby mohol navrhovateľom zaplatiť odškodnenie tak ako požadujú. Predmetné motorové vozidlo s ktorým spôsobil nehodu, mal požičané od syna prevádzateľa vozidla, ktorý o tom vedomosť ani nemal.
Je zamestnaný od G. XXXX, zárobok má XXX,- €, z čoho XXX,- € je úver - splátka, ktorý si zobral na D. R., je slobodný. Oľutoval svoj čin na pojednávaní v trestnej veci, nedokázal sa však osobne stretnúť s navrhovateľmi. Nenapísal ani žiadny list priamo navrhovateľom, neponúkol im žiadnu pomoc.
Súd mal z výpovede svedkyne L. T., M.. XX.X.XXXX, preukázané, že je sestra navrhovateľa v 1. rade a krstná a birmovná matka jeho detí. Spolu s bratom a jeho manželkou mali veľmi dobrý vzťah ešte predtým ako uzavrel manželstvo. Jeho manželka bola jeho prvá láska a jeho láska na celý život. I po uzavretí jeho manželstva a uzavretí jej manželstva mali veľmi dobré vzťahy, lebo majú i deti asi v rovnakom čase narodené. Často sa vzájomne navštevovali i často stretávali u ich rodičov. Trávili spolu dovolenky. Brat zabezpečoval rodinu a švagriná bola tá, ktorá sa starala o deti a domácnosť, vždy bolo u nich čisto, z ich domácnosti bolo vždy cítiť domov. Po dopravnej nehode si myslí, že bola veľkou oporou pre brata a jeho deti. Keď bola švagriná ešte v nemocnici, denne ju navštevovali a pomáhala bratovi i po jej smrti. Naďalej sa navštevovali, pomáhala deťom brata radiť ako majú viesť celú domácnosť, aby sa mohli o seba postarať. Má vedomosť o tom, že po smrti švagrinej brat a jeho dcéra R. museli vyhľadať i odbornú pomoc. Pokiaľ ide o deti navrhovateľa určite sa so smrťou matky nevyrovnali, nedokážu však o tom hovoriť. Mal. N. často plače, keď sa snaží hovoriť s deťmi o ich matke, iba si vypočujú čo im povie, ale samy na to nereagujú. Naďalej sa snaží spolu s jej matkou radiť hlavne dcéram pri vedení domácnosti. Má s deťmi kamarátsky vzťah, keď niečo potrebujú, obracajú sa na ňu o radu. Naďalej navštevuje domácnosť brata i v súčasnej dobe. Pokiaľ má vedomosť, jej brat po smrti neb. V. nemal vzťah s inou ženou.
Súd mal z výpovede svedkyne L. Q., M.. XX.X.XXXX, preukázané, že pozná navrhovateľov ako susedov viac ako 10 rokov, potom ako sa presťahovali do L. P.. T.. Boli viacerí susedia, ktorí sa stretávali, vzájomne sa navštevovali. Pokiaľ má vedomosť, vzťahy v manželstve a rodine navrhovateľa boli veľmi dobré. Keď sa stretávali na akciách, p. Q. a jeho manželka boli vždy v kľude, ona bola vždy vysmiata, bola také slniečko. Riadne sa staralo o domácnosť, lebo p. Q. chodil pracovať. Smrť p. Q. ich všetkých veľmi zarmútila, bol to šok. Snažili sa pomôcť rodine, či už s vybavovaním pohrebu i neskôr, hlavne poradiť dcéram v starostlivosti o domácnosť s varením, praním a pod. Niekedy pre rodinu i navarili. Vie, že pomáhala i matka p. Q.. Má vedomosť o tom, že p. Q. i dcéra R. vyhľadali o odbornú pomoc. O tom, čo sa stalo p. Q. sa jej ťažko hovorí i teraz, jej osobne sa nezdôverovali deti ani p. Q. po smrti matky i manželky. V súčasnej dobe ako susedia sa už veľa nestretávajú, lebo majú menej času. Ona s manželom začala podnikať. Po smrti p. Q. sa ešte ako susedia stretávali a volali na stretnutia p. Q., ale on nechcel chodiť, chlapi ho volávali na posedenie, o tom sa však môže vyjadriť jej manžel. P. Q.Á. bola ideálna, jednoznačná žena, bola jednička v kuchyni, stíhala sa starať o 3 deti, neskôr nastúpila aj do práce, nikdy by nikomu neublížila. Dalo sa s ňou rozprávať o hocičom, jednoducho bola slniečko. Nevie sa vyjadriť ako často chodil navrhovateľ na pivo, bolo to sem-tam.
Súd mal z výpovede svedka R. Q., M.. XX.X.XXXX, preukázané, že navrhovateľ v 1. rade je jeho sused a teraz už i dobrý kamarát. V čase, keď žila jeho manželka, sa navštevovali, robili oslavy a posedenia. Vie, že i manželstvo bolo veľmi dobré. V. bola dobrá kuchárka, bola dobrá matka, vždy bola usmievavá. Po smrti V. stáli pri ňom, psychicky ho podporovali. Manželka nielen jeho, ale i ďalších susedov, chodila pomáhať aj radiť dcéram navrhovateľa pri vedení domácnosti. Stretávali sa nielen oni s navrhovateľom ale i ďalší susedia, postupom času však stretnutí bolo menej. Spolu s manželkou posledné 3 roky majú málo času, lebo majú obchod. Viackrát sa snažil stretnúť s p. Q. na pive, niekedy sa stretli, niekedy sa mu nechcelo ísť. Nevie sa vyjadriť kedy boli naposledy na pive. Stalo sa, že sa s p. Q. bavil o smrti jeho manželky, ťažko sa však hľadá útecha, keď človek takú vec nezažil. Pokiaľ môže z jeho pohľadu hodnotiť manželstvo Q. dal by najvyššiu známku, lebo ich manželstvo bolo perfektné. Bola to V., ktorá bola vždy vysmiata. Nevie o tom, že by p. Q. mal po smrti manželky nejakú partnerku.
Súd mal z výpovede svedkyne Ľ. F., M.. XX.X.XXXX, preukázané, že s navrhovateľom nie je v príbuzenskom vzťahu, sú susedia. Manželia Q. sa prisťahovali asi v r. 1999 alebo 2000. Začali sa stretávať, lebo sa stretávali ich deti. Postupne spolu chodievali na plesy. Rôzne stretnutia boli raz u jedných alebo u druhých. Manželstvo Q. môže hodnotiť ako veľmi dobré, bola to V., ktorá bola vždy usmiata, nikdy ju nevidel nahnevanú, vždy ona vniesla dobrú náladu do stretnutí. Má vedomosť o tom, že starostlivosť o domácnosť a deti zabezpečovala V.. O domácnosť a deti sa starala riadne. Po smrti V. sa snažili v začiatkoch pomáhať napr. keď manželka napiekla koláč, zaniesli i Q., postupne sa ich stretnutia obmedzili. V súčasnej dobe sa najviac stretáva s N. pri športových aktivitách.
Súd mal z písomného vyjadrenia odporcu v 1. rade zo dňa 17.3.2014 preukázané, že nie je pravdou, že by odporca v 1. rade neprejavil skutočnú ľútosť nad svojim činom. Za svoj skutok niesol riadne trestnoprávnu zodpovednosť, nakoľko sa k všetkému doznal, uznal svoju vinu a za to bol právoplatne odsúdený rozsudkom OS Senica sp. zn. 1T/73/2011. Čo sa týka občianskoprávnej zodpovednosti, zastáva názor, že povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel má pokrývať i náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej blízkym osobám obetí usmrtených pri dopravnej nehode. A preto by nemal byť odporca v 1. rade pasívne legitimovaný a nemajetková ujmy by sa mala žiadať od odporcu v 2. rade, kde bolo osobné motorové vozidlo následkom, ktorého zomrela V. Q., poistené. Čo sa týka nárokov žalobcov, považuje ich za neprimerané. Dôvodom je, že náhrada imateriálnej ujmy v peniazoch nie je náhradou za život, ale slúži len na zmiernenie následkov vzniknutej ujmy, pričom pri stanovení jej výšky je smerodajných niekoľko faktorov, a to či bol žalovaný pôvodcom takéhoto zásahu, či k zásahu do práv došlo úmyselne alebo z nedbanlivosti tak ako aj to, ako bol navrhovateľ uspokojený v trestom konaní. Slovenský právny poriadok neobsahuje vyčíslenie hodnoty ľudského života, ani len rámcovo, preto je potrebné vychádzať z dostupných súdnych rozhodnutí a judikatúry. Český Občiansky zákonník určuje cenu života od 85 tisíc do 240 tisíc Kč. České súdy prihliadajú aj k satisfakčnému významu toho, že odporca bol odsúdený aj v rámci trestného konania, a preto im nie je jasné, na základe akých rozhodnutí/judikatúry navrhovateľ vychádzal pri určení nemajetkovej ujmy.
Súd mal z pripojeného spisu tunajšieho súdu 1T/73/2011 preukázané, že rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 1T/73/2011-288 zo dňa 25.10.2011 bol P. W., M.. XX.X.XXXX uznaný za vinného, že dňa XX.X.XXXX viedol motorové vozidlo zn. N. U., ev.č.: P.-XXX Q., riadne sa nevenoval vedeniu vozidla a nesledoval situáciu v cestnej premávke a dostal šmyk a s vozidlom prešiel do protismeru, kde došlo k zrážke s protiidúcim vozidlom zn. G. K., ev. č.: M.-XXX K., ktoré viedla V. Q., ktorá spôsobeným početným zraneniam podľahla. Spolujazdci R. Q. a N. Q., N. W. a P. B. utrpeli tiež viaceré zranenia. P. W. tak svojim konaním porušil ust. § 4 ods. 1 písm. c), § 9 ods. 1, 2 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke teda inému z nedbanlivosti spôsobil smrť a čin spáchal porušením dôležitej povinnosti uloženej mu podľa zákona a inému z nedbanlivosti ublížil na zdraví tým, že porušil dôležitú povinnosť uloženú mu podľa zákona, čím spáchal prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona a prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona, za čo bol odsúdený na úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 3 roky, pričom výkon trestu sa mu podmienečne odložil so skúšobnou dobou v trvaní 4 roky s povinnosťou probačného dohľadu. Zároveň mu bol uložený trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v cestnej premávke v trvaní 5 rokov. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 25.10.2011.
Súd mal zo správy Obce L. P.. T. preukázané, že I.. U. Q., B. Q., R. Q., N. Q. a neb. manželka V. Q. sa prisťahovali do ich obce v roku 1998. Kúpili rodinný dom, v ktorom bývajú doteraz. Rodina má v ich obci dobrú povesť.
Súd mal z čiastočného späťvzatia návrhu zo dňa 28.10.2014 preukázané, že navrhovatelia zobrali svoj návrh v časti uplatnenej náhrady nemajetkovej ujmy v celkovej výške 16.000,- € pre všetkých navrhovateľov z titulu zásahu do práva V. Q. na život a na rodinný život späť a konanie žiadali v tejto časti zastaviť.
Súd mal z písomného podania odporcu v 2. rade zo dňa 25.11.2014 preukázané, že s čiastočným späťvzatím návrhu navrhovateľov súhlasí.
Súd mal z písomného podania odporcu v 1. rade zo dňa 24.11.2014 preukázané, že s čiastočným späťvzatím návrhu navrhovateľov súhlasí.
Súd mal z doplnenia vyjadrenia k žalobe zo dňa 24.11.2014 odporcu v 2. rade preukázané, že slovenská právna úprava zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, pod pojmom škoda nerozumie nemajetkovú ujmu, teda ujmu, ktorú je povinná uhradiť osoba, ktorá zásah do osobnostných práv spôsobila, ak iný spôsob nápravy nie je možný, naopak tieto pojmy striktne odlišuje. Náhrada nemajetkovej ujmy nespadá po rozsah poistenia upravený v § 4 zákona o PZP, a preto navrhovatelia v 1. až 4. rade nemajú nárok na túto náhradu od odporcu v 2. rade, a to ani po vydaní rozhodnutia V. K.- XX/XXXX, nakoľko uvedené rozhodnutie je záväzné len inter partes a vzhľadom na odlišné rozhodné právo, ktoré je aplikované v danej veci, ho nemožno použiť ako argumentáciu v tejto prejednávanej
veci. Nemajetková ujmy teda nie je krytá z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Nie je daná pasívna legitimácia odporcu v 2. rade v konaní o náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch z dôvodu zásahu odporcu v 1. rade do práva na súkromie a rodinný život navrhovateľov 1. až 4. rade podľa § 13 ods. 2 OZ v spojení s § 4 ods. 2 zákona o PZP. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu SR č. 4Cdo/168/2009 v konaní o náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej zásahom do osobnostných práv, je v zmysle § 11 a nasl. OZ nositeľom hmotnoprávnej povinnosti ten subjekt, ktorý neoprávnený zásah do osobnostných práv spôsobil. Predmetom poistného krytia z povinného zmluvného poistenia nie je nemajetková ujmy.
Podľa § 11 Zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.
Podľa § 13 ods. 1, 2, 3 OZ fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie. Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.
Podľa § 100 OZ právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 101 OZ pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Podľa § 415 OZ každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.
Podľa § 420 ods. 1 OZ každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
Podľa § 427 ods. 1 OZ fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.
Podľa § 430 ods. 1 OZ namiesto prevádzateľa zodpovedá ten, kto použije dopravný prostriedok bez vedomia alebo proti vôli prevádzateľa. Prevádzateľ zodpovedá spoločne s ním, ak takéto použitie dopravného prostriedku svojou nedbalosťou umožnil. Súd z výsledkov vykonaného dokazovania vyvodil ten právny záver, že návrh navrhovateľov bol podaný dôvodne.
Navrhovatelia v 1. až 4. rade sa svojim návrhom domáhali, aby súd zaviazal odporcov v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľom v 1. až 4. rade každému sumu 8.000,- € z titulu náhrady nemajetkovej ujmy za zásah do života manželky navrhovateľa v 1. rade a otca navrhovateľov v 2. až 4. rade V. Q., ktorá tragicky zahynula pri dopravnej nehode, ktorú spôsobil odporca v 1. rade. Ďalej si uplatnili nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v celkovej výške 16.000,- € pre všetkých navrhovateľov z titulu zásahu do práva V. Q. na život a na rodinný život. Ako odporcu v 2. rade žalovali poisťovňu, v ktorej bolo poistené motorové vozidlo, ktorým odporca v 1. rade spôsobil predmetnú dopravnú nehodu a keďže na uplatnené nároky sa vzťahuje poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel, odporca v 2. rade je rovnako pasívne legitimovaný.
V priebehu konania, prípisom zo dňa 28.10.2014 zobrali navrhovatelia svoj návrh v časti uplatnenej náhrady nemajetkovej ujmy v celkovej výške 16.000,- € pre všetkých navrhovateľov z titulu zásahu do práva V. Q. na život a na rodinný život späť a odporcovia v 1. a 2. rade so späťvzatím návrhu v tejto časti súhlasili, súd konanie v predmetnej časti zastavil.
V prvom rade sa súd musel vysporiadať s otázkou pasívnej legitimácie odporcu v 1. a 2. rade. Súd mal v konaní bezpečne preukázané, že dňa XX.X.XXXX prišlo k dopravnej nehode zavinenej odporcom v 1. rade, v dôsledku ktorej p. V. Q. - manželka navrhovateľa v 1. rade a matka navrhovateľov v 2. až 4. rade zahynula. Právoplatným rozsudkom Okresného súdu Senica č.k. 1T/73/2011 zo dňa 25.10.2011 bol odporca v 1. rade uznaný vinným z prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona a prečinu ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona. V zmysle § 427 ods.1 OZ za škodu vyvolanú osobitnou povahou prevádzky zodpovedajú fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu, t.j. odporca v 1. rade, ktorý analogicky zodpovedá i za nemajetkovú ujmu spôsobenú navrhovateľom touto prevádzkou. Za prevádzkovateľa dopravného prostriedku treba považovať toho, kto má trvalú možnosť právnej a faktickej dispozície s vozidlom. Hoci odporca v 1. rade nebol prevádzateľom motorového vozidla, ktorým spôsobil dopravnú nehodu, ale mal ho zapožičané od syna prevádzateľa, avšak bez jeho vedomia, jeho zodpovednosť je daná v zmysle § 430 OZ. S poukazom na vyššie uvedené možno konštatovať, že odporca v 1. rade je pasívne legitimovaný. Súdny dvor vo svojom rozhodnutí C-22/12 zo dňa 24.10.2013 konštatoval, že čl. 3 ods. 1 smernice Rady 72/166/EHS z 24.4.1972 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú motorovými vozidlami a kontroly plnenia povinnosti poistenia tejto zodpovednosti, čl. 1 ods. 1 a 2 druhej smernice Rady 84/5/EHS z 30.12.1983 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel, zmenenej a doplnenej smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2005/14/ES z 11.5.2005, a čl. 1 ods. 1 tretej smernice Rady 90/232/EHS z 14.5.1990 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel sa majú vykladať v tom zmysle, že povinné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla má pokrývať aj náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej blízkym osobám obetí usmrtených pri dopravnej nehode, ak jej náhradu na základe zodpovednosti poisteného za škodu upravuje vnútroštátne právo uplatniteľné v spore vo veci samej. Vo svetle rozsudku Súdneho dvora konštatoval i Krajský súd Prešov vo svojom rozhodnutí č.k. 6Co/127/2010, že ak vnútroštátne právo umožňuje rodinným príslušníkom obete dopravnej nehody požadovať náhradu utrpenej nemajetkovej ujmy, náhrada tejto ujmy musí byť krytá povinným poistením motorového vozidla. Náhrada nemajetkovej ujmy tak musí byť likvidovaná z povinného zmluvného poistenia a právna úprava, ktorá by tomuto odporovala, bráni naplneniu cieľa vyššie uvedených smerníc Európskej únie a takáto právna úprava sa nesmie použiť. S poukazom na uznesenie Krajského súdu Prešov č.k. 6Co/127/2010 a najmä rozsudok Súdneho dvora C-22/12 zo dňa 24.10.2013 súd dospel k jednoznačnému záveru, že odporca v 2. rade je pasívne legitimovaný.
Je nepochybné, že v dôsledku konania odporcu v 1. rade prišlo k zásahu do súkromia navrhovateľov, ktorého súčasťou je právo rozvíjať a vytvárať vzťahy s ostanými ľudskými bytosťami, najmä v citovej oblasti, aby tak fyzická osoba mohla rozvíjať a napĺňať vlastnú osobnosť. Práve ochrana tohto práva je zabezpečená prostredníctvom ustanovenia § 11 OZ. Súd mal z výpovedí svedkov L. T., M.. XX.X.XXXX, L. Q., M.. XX.X.XXXX, R. Q., M.. XX.X.XXXX, Ľ. F., M.. XX.X.XXXX, že manželstvo navrhovateľa v 1. rade a neb. p. V. Q. bolo veľmi harmonické, nepochybne medzi nimi a ich deťmi existovalo silné citové puto, mali sa navzájom veľmi radi a úmrtie manželky navrhovateľa v 1. rade a matky navrhovateľov v 2. až 4. rade bolo pre nich mimoriadne traumatizujúce a hlboko zasiahlo do ich životov, o čom svedčí i skutočnosť, že navrhovateľ v 1. rade a navrhovateľka v 3. rade museli vyhľadať odbornú pomoc psychológa a následky smrti p. V. Q. ešte stále všetci pociťujú. Práve násilné pretrhnutie týchto väzieb predstavuje neoprávnený zásah do osobnostných práv navrhovateľov a tým boli splnené predpoklady pre priznanie ochrany osobnostných práv podľa ustanovení § 13 OZ. Odporca v 1. rade sa na pojednávaní vyjadril, že veľmi ľutuje, čo sa stalo a čo spôsobil, nakoľko však morálna satisfakcia v zmysle ustanovenia § 13 ods. 1 OZ nie je postačujúca, vznikol navrhovateľom nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch v zmysle ustanovení § 13 ods. 2 a ods. 3 OZ.
Pri úvahe o výške náhrady nemajetkovej ujmy súd prihliadal na nenapraviteľný následok vzniknutý smrťou p. V. Q.. Súd zohľadnil skutočnosť, že v dôsledku úmrtia p. V. Q. prišlo k nepredvídateľnému a definitívnemu prerušeniu rodinných a citových väzieb, k strate manželky navrhovateľa v 1. rade a matky navrhovateľov v 2. až 4. rade, s ktorým si vzájomne pomáhali, podporovali sa, s ktorým sa delili o radosti i starosti zo života, mali spoločné plány do budúcnosti. Je nepochybné, že smútok zo straty manželky a matky je trvalý a jej úlohu v živote nemôže nikto nijako nahradiť. Zásahom do života nebohej okrem iného
nielenže došlo k strate najväčšej, strate života, ale zasiahlo sa aj do manželského zväzku a manželstvo, ktoré je v spoločnosti významnou spoločenskou kategóriou, zaniklo. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že náhrada nemajetkovej ujmy vo výške 8.000,- € pre každého z navrhovateľov je primeraná a spôsobilá aspoň z časti zmierniť následky neoprávneného zásahu do práv na ochranu osobnosti navrhovateľov s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva prišlo a preto odporcov v 1. a 2. rade zaviazal spoločne a nerozdielne na zaplatenie náhrady nemajetkovej ujmy v uvedenej výške. Súd zaviazal odporcov v 1. a 2. rade na náhradu nemajetkovej ujmy navrhovateľom spoločne a nerozdielne, nakoľko mal preukázané, že za škodu zodpovedajú spoločne a to odporca v 1. rade z titulu zavinenia a odporca v 2. rade z titulu povinného zmluvného poistenia motorového vozidla, ktorým bola predmetná dopravná nehoda spôsobená.
Ohľadom námietky premlčania odporcu v 1. rade súd považuje za potrebné uviesť, že premlčanie ako kvalifikované uplynutie času má za následok zánik súdnej vymáhateľnosti nároku, v dôsledku čoho premlčané právo nemožno oprávnenému súdne priznať. Na premlčanie sa prihliada len na námietku. Premlčaním právo nezaniká, iba sa oslabuje a trvá ďalej vo forme naturálneho záväzku, čo znamená, že jeho uplatniteľnosť je obmedzená na dobrovoľné splnenie zo strany povinného subjektu. Občiansky zákonník stojí na princípe premlčania so všeobecnou trojročnou premlčacou dobou v zmysle § 101 OZ. Uvedená doba sa použije všade tam, kde pre jednotlivé práva nie je Občianskym zákonníkom ustanovená osobitná premlčacia doba, a to je i prípad peňažnej satisfakcie - práva na náhradu nemajetkovej ujmy. Táto trojročná premlčacia doba plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Právo môže byť vykonané prvý raz, keď vznikne možnosť podať na jeho základe žalobu, teda keď je actio nata. Tento okamih je daný objektívne a nezávisle na subjektívnej okolnosti (napr. na tom, že oprávnený nevedel o svojom práve). Dopravná nehoda sa stala XX.X.XXXX a navrhovatelia si svoj nárok uplatnili žalobou na súde dňa 24.4.2013, t.j. v rámci plynutia trojročnej premlčacej. Vzhľadom na uvedené súd vyhodnotil námietku premlčania ako nedôvodnú.
Podľa § 2 ods. 2, veta prvá Zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej len Zákon o súdny poplatkoch), ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený.
Podľa § 4 ods. 2, písm. i) zákona o súdnych poplatkoch od poplatku je oslobodený navrhovateľ v konaní o náhradu škody alebo nemajetkovej ujmy, ktoré mu boli spôsobené trestným činom,
Nakoľko sú navrhovatelia v zmysle § 4 ods. 2, písm. i) Zákona o súdnych poplatkoch oslobodení od platenia súdnych poplatkov, súd zaviazal na úhradu súdneho poplatku za návrh vo výške 1.026,- € spoločne a nerozdielne odporcu v 1. rade a odporcu v 2. rade. Súdny poplatok bol vypočítaný v zmysle položky 7b písm. b) Prílohy k zákonu o súdnych poplatkoch ako 66,- € + 3 % zo sumy 32.000,- €.
Podľa § 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Súd rozhodol o trovách konania v zmysle ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. a navrhovateľom, ktorí boli v konaní plne úspešní súd priznal náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 1.143,01 €, ktorú sú povinní uhradiť odporca v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne.
Podľa § 10 ods. 8 Vyhlášky č. 655/2004 z.z o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb je základom pre určenie tarifnej odmeny suma 2.000,- € a tarifná odmena na 1 úkon je 91,29 €. Právnemu zástupcovi prislúcha 50 % základnej sadzby tarifnej odmeny podľa §11 predmetnej vyhlášky, nakoľko sú vykonávané spoločné úkony pri zastupovaní 4 osôb, t.j. suma 45,65 € za 1 úkon.
Trovy právneho zastúpenia v sume 1.143,01 € pozostávajú z tarifnej odmeny vo výške 913,- € v zmysle § 10Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. (4 navrhovatelia x 5 úkonov á 45,65 €: prevzatie a príprava právneho zastúpenia 4.2.2013 - 1 úkon, písomné podanie na súd - žaloba zo dňa 10.4.2013 - 1 úkon, stanovisko navrhovateľov zo dňa 8.10.2013 k vyjadreniu odporcu v 2. rade zo dňa 19.8.2013 - 1 úkon, účasť na pojednávaní dňa 11.9.2014 - 1 úkon, účasť na pojednávaní dňa 4.12.2014 - 1 úkon), zo sumy
39,51 € predstavujúcej režijný paušál podľa § 16 ods. 3 Vyhlášky (3 x 7,81 € + 2 x 8,04) + 20 % DPH vo výške 190,50 €.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave, dvojmo.
Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O. s. p.). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O. s. p., tzn. musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O. s. p.). Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, písm. a/- f/ O. s. p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O. s. p.). Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205a ods. 1 O. s. p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.