Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Co/411/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Novotného a sudcov JUDr. Adriany Kálmánovej PhD. a JUDr. Jarmily Pogranovej, v právnej veci navrhovateľa: Thorpe recovery, s.r.o. so sídlom Stráž 8419, Zvolen, IČO: 46 662 324, zastúpený JUDr. Petrom Psotkom, advokátom so sídlom Stráž 223, Zvolen, proti odporkyni: F. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z., P. XX, občan SR, t. č. na neznámom mieste, zastúpená opatrovníkom - Mesto Nitra so sídlom Štefánikova 60, Nitra, o zaplatenie 732,53 Eur istiny s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. -158 zo dňa 17. júla 2013, takto jednohlasne

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

Odporkyni n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Návrhom zo dňa 16.09.2010 sa pôvodný navrhovateľ (SKP, k.s. so sídlom Banská Bystrica, Lazovná 64, IČO: 44 915 691 ako správca konkurznej podstaty úpadcu KFZ Sys s.r.o. v konkurze, so sídlom Sládkovičovo, Košútska 1342, IČO: 36 814 148) domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by bola odporkyňa zaviazaná zaplatiť mu žalovanú sumu s príslušenstvom - úrokom z omeškania a náhradou trov konania na tom skutkovom základe, že sa jedná o postúpené pohľadávky obchodnou spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. Bratislava, Karadžičova 10, IČO: 35 763 469 a jedná sa o cenu za poskytnuté služby, ktoré odporkyňa voči tomuto poskytovateľovi neplnila riadne a včas a dostala sa do omeškania s platením svojich záväzkov, ktoré vyplývajú z piatich označených faktúr.

Rozsudkom č. k. -85) zo dňa 24. novembra 2011 Okresný súd Nitra ako súd prvého stupňa vo veci rozhodol tak, že odporkyňa je povinná zaplatiť (pôvodnému) navrhovateľovi sumu 140,42 Eur spolu s úrokom z omeškania a v zostávajúcej časti návrh (žalobu) zamietol, keď odporkyni náhradu trov konania nepriznal. Uvedený rozsudok, vydaný v prospech pôvodného navrhovateľa tento napadol včas podaným odvolaním proti zamietajúcej časti výroku a výroku o trovách konania účastníkov, na základe ktorého odvolania, po pripustení zámeny na strane navrhovateľa (uznesením zo dňa 17. januára 2013 č. k. -137) Krajský súd v Nitre ako súd odvolací uznesením č. k. -142 zo dňa 14. marca 2013 rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti týkajúcej sa zaplatenia sumy 525,76 Eur s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne od 18.02.2008 do zaplatenia a v časti náhrady trov konania účastníkov zrušil a vec vrátil v tejto časti súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Zrušujúce rozhodnutie odvolacieho súdu sa dotýka v žalovanej istine uplatňovaných nárokov na zmluvnú pokutu, keď odvolaním nenapadnutý vyhovujúci výrok súdu prvého stupňa sa týkal mesačne účtovaných poplatkov za službu.

Súd prvého stupňa vo veci ďalej konal a v poradí druhým rozhodnutím vo veci takto rozhodol:

I. Súd žalobu v zostávajúcej časti 592,11 eur s príslušenstvom z a m i e t a.

II. Súd určuje, že zmluvná podmienka v Dodatku k Zmluve o pripojení zo dňa 12.7.2007 pod bodom v časti: "V prípade, že účastník vypovie zmluvu o pripojení v lehote viazanosti /36 mesiacov/ alebo inak poruší zmluvný záväzok doby viazanosti, zaväzuje sa uhradiť zmluvnú pokutu vo výške plnej ceny modemu, t.j. pokuta za modem č. 1 je 840.-Sk je ako neprijateľná n e p l a t n á.

III. Súd určuje, že zmluvná podmienka v Dodatku k Zmluve o pripojení zo dňa 12.7.2007 "V prípade, že účastník vypovie zmluvu o pripojení počas doby viazanosti 36 mesiacov, alebo inak poruší zmluvný záväzok doby viazanosti, zaväzuje sa uhradiť zmluvnú pokutu vo výške plnej ceny zariadenia, t.j. pokuta za PC + 17 LCD monitor je 14.999.-Sk je ako neprijateľná n e p l a t n á .

IV. Odporcovi súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

Svoje rozhodnutie súd prvého stupňa odôvodnil s poukazom na vykonané dokazovanie, citované ustanovenia Občianskeho zákonníka (OZ - zákon č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov - § 53 ods. 1, 2 a 4, § 54 ods. 2), citované ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku (OSP - zákon č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov - § 153 ods. 4 a § 372s), článok 3 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a označené rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie tým, že návrh navrhovateľa v zostávajúcej časti predmetu konania považoval za nedôvodný, keď odporcovi v zmysle ustanovenia § 142 ods. 2 OSP náhradu trov konania nepriznal, lebo ich nežiadal priznať. Na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporkyňou došlo k uzavretiu Zmluvy o pripojení č. 9901045569 a Dodatku k tejto zmluve, keď súčasťou zmluvy boli i Všeobecné podmienky spoločnosti Slovak Telekom a.s.. Na základe uvedenej zmluvy sa navrhovateľ zaviazal odporkyni sprístupniť a poskytovať verejnú elektronickú komunikačnú službu Internet a účastník sa zaviazal platiť cenu za sprístupnenie a poskytovanie verejnej elektronickej komunikačnej siete Internet podľa platnej tarify, ktoré mu navrhovateľ faktúroval mesačne. Navrhovateľ si svoju povinnosť zo zmluvy splnil, odporkyňa za poskytnuté služby riadne a včas, t. j. v lehote splatnosti nezaplatila. Porušením tejto povinnosti vznikol odporkyni dlh (za mesačne účtované poplatky) vo výške prisúdenej prvým rozsudkom. Požadované zmluvné pokuty súd prvého stupňa navrhovateľovi nepriznal, lebo ich považoval za neprijateľné zmluvné podmienky a preto neplatné. Okrem toho nenašiel v listinných dôkazoch predložených navrhovateľom dohodnutú zmluvnú pokutu vo výške 1.999,-Sk (66,35 Eur) za porušenie doby viazanosti 36 mesiacov, za 4G internet plus, v zmluve je uvedená zmluvná pokuta vo výške 3.500,-Sk, teda iná ako vo faktúre navrhovateľa č. 7884239863 z 03.02.2008. V zostávajúcej časti uplatnených pokút za kúpu modemu vo výške 27,88 Eur a za predaj PC vo výške 497,88 Eur mal za to, že ide o neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením záväzku odporkyne, keď poukázal na to, že v zmysle platne uzavretej zmluvy boli dojednané viaceré zmluvné pokuty za porušenie doby viazanosti v rôznych (v) neprimerane vysokých sumách, čo považoval za neprijateľné zmluvné podmienky a v tejto časti preto za neplatné a nároky navrhovateľa v tejto časti zamietol. Mal za to, že takýmto spôsobom vyúčtované zmluvné pokuty plnia funkciu paušalizovanej náhrady škody a sú aj sankciou. Právny predchodca navrhovateľa ponúka svoje služby spotrebiteľom prostredníctvom štandardných zmlúv vopred pripravených, v ktorých spotrebitelia zmluvné podmienky ovplyvniť nemôžu, čo platí aj pre zmluvné pokuty, ktoré navrhovateľ od spotrebiteľov žiada zaplatiť vždy v nezmenenej výške, bez ohľadu na to, aký čas zostáva do konca doby viazanosti, reálne teda môže nastať situácia, že spotrebiteľ zaplatí 35 paušálnych mesačných poplatkov a pre nezaplatenie len jedného poplatku zaplatí rovnakú zmluvnú pokutu ako v prípade omeškania spotrebiteľa, ktorý sa do omeškania dostane už na úvod trojročného zmluvného vzťahu. Podmienky, za akých navrhovateľ (jeho právny predchodca) dohoduje zmluvnú pokutu v štandardných zmluvách, poškodzujú spotrebiteľa. Súdna kontrola štandardných zmlúv je postavená na absolútnej neplatnosti neprijateľných klauzúl a bolo by v rozpore s cieľom Smernice, ak by sa pred neprijateľnou podmienkou jeden spotrebiteľ chránil a druhý nie, rozhodujúce je, že problémová zmluvná podmienka v spotrebiteľskej zmluve je objektívne spôsobilá spotrebiteľa poškodiť. Nečestné podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce a z neplatnej zmluvnej podmienky nevzniklo navrhovateľovi právo na

plnenie a odporkyni povinnosť plniť. Účelom všeobecných zmluvných podmienok je podať informácie technickej a vysvetľujúcej povahy, tieto nesmú slúžiť na to, aby do nich dodávateľ v neprehľadnej, zložito formulovanej a miniatúrnymi písmenami písanej forme skryl pred spotrebiteľom také zmluvné dojednania, ktoré sú pre spotrebiteľa nevýhodné a o ktorých dodávateľ predpokladá, že pozornosti spotrebiteľa uniknú. Takýmto zmluvným dojednaniam nemožno priznať právnu ochranu pre rozpor s ustanovením § 39 OZ, teda pre rozpor s dobrými mravmi.

Uvedený rozsudok včas podaným odvolaním napadol len navrhovateľ, domáhajúci sa jeho zmeny tak, aby jeho návrhu v zostávajúcej časti predmetu konania bolo vyhovené, resp. aby rozsudok súdu prvého stupňa bol zrušený a vec vrátená súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Súdu prvého stupňa vyčítal to, že na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza i z nesprávneho právneho posúdenia veci. V predmetnom konaní dostatočným spôsobom preukázal, že medzi jeho právnym predchodcom a odporkyňou vznikol záväzkovo právny vzťah, keď pri uzatváraní zmluvy sa odporkyňa rozhodla pre využitie akciovej ponuky na kúpu rodinného počítača s LCD monitorom v akciovej (symbolickej) cene 1,- Sk, ako aj zľavy na kúpu modemu a DSL Ethernet, pričom podmienkou poskytnutia akcie bol súhlas odporkyne so zotrvaním v záväzkovo právnom vzťahu počas zmluvnej doby viazanosti v trvaní 36 mesiacov. Zmluvné strany si ako sankciu za porušenie zmluvne dojednanej doby viazanosti písomne a dostatočne určito dojednali zmluvnú pokutu vo výške 14.999,- Sk, resp. 840,- Sk, právo na ktorú si jeho právny predchodca uplatnil z dôvodu, že odporkyňa ukončila zmluvu o pripojení pred uplynutím zmluvnej doby viazanosti, keď táto pohľadávka radom postúpení ním preukázaných bola postúpená na neho. Nespochybňuje právnu kvalifikáciu v tom smere, že na daný právny vzťah je potrebné aplikovať aj ustanovenia § 52 a nasl. OZ, teda že medzi zmluvnými stranami došlo k uzatvoreniu tzv. „spotrebiteľskej zmluvy“. Musí sa konštatovať, že spoločnosť Slovak Telekom a.s. má oproti iným súťažiteľom zvýšené podnikateľské riziko a má preto účinnú možnosť chrániť sa proti protiprávnym stavom neplnenia účastníkov, a to formou, ktorú zákon dovoľuje, resp. výslovne nezakazuje. Odporkyňa si dobu zmluvnej viazanosti vybrala sama, keď mohla uzatvoriť zmluvný vzťah aj s kratšou dobou zmluvnej viazanosti, resp. aj bez nej, čo by však malo vplyv na cenové podmienky. Odporkyňa si samostatne zvolila druh programu služby a balíkov, ako aj druh koncového zariadenia a v danom prípade tak podľa jeho názoru nie je v právach a povinnostiach zmluvných strán nerovnováha, keď povinnosť odporkyne zotrvať v zmluvnom vzťahu zodpovedala povinnosti spoločnosti Slovak Telekom, a.s. poskytnúť jej zľavu na služby a koncové zariadenie. Nesúhlasí ani s názorom, že fixne dojednaná zmluvná pokuta neprimerane ukracuje spotrebiteľa, nakoľko poskytovateľom služby sú akciové ceny prístrojov a pripojenia premietnuté do zmluvných pokút, ktoré v podstate predstavovali stratu výhody akciových cien v prípade nedodržania zmluvnej doby viazanosti. Zmluvnú pokutu tak nemožno považovať za neprimerane vysokú sankciu, keď k podobnému právnemu záveru dospel aj Krajský súd v Nitre v konaní vedenom pod spisovou značkou . Všeobecné obchodné podmienky považuje za dostatočne zrozumiteľné aj jasne čitateľné, keď je evidentné z konania odporkyne, že až do porušenia svojich zmluvných povinností sa nimi spravovala. Nedodržaním zmluvnej viazanosti poskytovateľovi vznikla škoda, ktorej výška spočíva v rozdiele medzi skutočnou cenou a zľavnenými cenami, ktoré boli odporkyni poskytnuté, pričom táto hodnota je vyčíslená súčtom uplatnených zmluvných pokút. Inštitút zmluvnej pokuty predstavuje odôvodnenú ochranu veriteľa slúžiacu k zaisteniu pohľadávky tým spôsobom, že pôsobí na dlžníka, aby svoje povinnosti plnil a zároveň prináša veriteľovi kompenzáciu - paušalizovanú náhradu škody. Poskytovateľovi v jeho ekonomickej sfére vznikla škoda spojená s nákladmi na kúpu koncových zariadení, resp. modemu a ich následným predajom za znížené (symbolické) ceny. S poukazom na všetky okolnosti predmetného prípadu možno preto ním uplatnené právo na zaplatenie zmluvnej pokuty považovať za právo na paušalizovanú náhradu škody, ktorú skutočnosť výslovne pripustil aj konajúci súd v odôvodnení svojho rozhodnutia. Ak mal preto prvostupňový súd za to, že dojednanie o zmluvnej pokute je neprijateľná zmluvná podmienka, mal zisťovať, či skutočnosti ním tvrdené nemožno podriadiť pod zákonné ustanovenie o náhrade škody a rozhodnúť tak, že by mu v konaní priznal škodu, ktorú mu odporkyňa porušením svojej zmluvnej povinnosti spôsobila, čo však konajúci súd neučinil. Ak by poskytovateľ odporkyni nevyúčtoval zmluvné pokuty, vznikla by mu pomerne vysoká škoda, nakoľko jeho samotné náklady výrazne prevyšovali sumy, aké odporkyni vyúčtoval za zriaďovacie poplatky, ako aj poskytované služby. Navrhovateľ nie je povinný svoj nárok právne kvalifikovať a súd musí zistiť, či skutočnosti navrhovateľom tvrdené možno podriadiť pod niektoré zákonné ustanovenia, spravidla hmotnoprávnu normu.

Vyjadrenie k podanému odvolaniu podané nebolo.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania s verejným vyhlásením rozhodnutia a viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania navrhovateľa dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné podľa ustanovenia § 219 ods. 1 OSP ako vecne správny potvrdiť a v odvolacom konaní úspešnej odporkyni náhradu trov odvolacieho konania nepriznať, nakoľko jej žiadne trovy v tomto konaní nevznikli a žiadne si ani neuplatnila.

Nakoľko sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvého stupňa obsiahnutými v napadnutom rozhodnutí, na tieto aj ako na svoje pre ich správnosť len poukazuje a opakovať ich preto nebude (§ 219 ods. 2 OSP). Odvolací súd len dodáva, že neplatne dojednanú zmluvnú pokutu nemá možnosť súd nijak modifikovať a že dojednanie zmluvnej pokuty v rovnakej nezmenenej výške, bez ohľadu na to, v akom časovom úseku svojej zmluvnej viazanosti spotrebiteľ poruší svoje zmluvné záväzky, predstavuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a teda neprijateľnú zmluvnú podmienku s následkom jej absolútnej neplatnosti. Naviac odvolací súd dodáva, že odvolateľ neuviedol žiadny odvolací dôvod k tvrdeniu súdu prvého stupňa o tom, že dojednanie zmluvnej pokuty vo výške 1.999,- Sk zo zmluvy nevyplýva, keď tiež v Zmluve o pripojení a tiež aj Dodatku k tejto zmluve na ich prvej strane pri uvedenej položke „Doba viazanosti služby“ nie je vyznačená žiadna možnosť - doba viazanosti služby. Odvolací súd sa nestotožnil ani s argumentáciou odvolateľa v tom, že mal prípadne ním uplatňovaný nárok posúdiť aj z hľadiska nároku na náhradu škody a takto mu ho prípadne i priznať. Z podaného návrhu navrhovateľa jednoznačne vyplýva, že sa domáhal zaplatenia požadovaných súm titulom ceny za poskytnuté služby, s odkazom na označené faktúry, keď faktúra č. 7884239863 zo dňa 03. 02. 2008, (splatná 17. 02. 2008) uvádza ako predmet fakturácie tri zmluvné pokuty. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že predmet konania bol navrhovateľom špecifikovaný ako zmluvný záväzok - nárok na zmluvnú pokutu vychádzajúci z osobitného ustanovenia zmluvy, teda predmetom konania nebolo uplatnenie si náhrady škody, toto nebolo predmetom konania a dokazovania. Nároky na zmluvnú pokutu a na náhradu škody sú samostatné nároky uplatniteľné popri sebe, s osobitnými podmienkami ich vzniku a výšky, ako aj s osobitnými (zákonom podmienenými) spôsobmi ich dokazovania (preukázania) v súdnom konaní. Na tom nič nemení ani to, že požadovaná zmluvná pokuta predstavuje určitú paušalizovanú formu náhrady škody, jej požadovaním však nie je predmetom konania bez ďalšieho aj zaplatenie škody a preto súd prvého stupňa vychádzajúc zo skutkového vymedzenia predmetu konania navrhovateľom správne konal a rozhodoval len o tom, čo predmetom konania určil vo svojom návrhu navrhovateľ (a čo bolo aj predmetom jeho dokazovania pred súdom prvého stupňa). Názorom iného senátu v inej (staršej) veci nebol súd v tomto konaní viazaný a tento ani nevzhliadol.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.