Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_26Cob-78-2014.pdf
PDF · 97.99 KB
Case nature
Area
Subarea
26Cob/78/2014
Uznesenie
Krajský súd v Nitre v právnej veci žalobcu: ZSE Energia, a.s., Čulenova 6, Bratislava, IČO: 36 677 281, zastúpený: GRABAN, TORMA & PARTNERS s.r.o., Vodná 3, Košice, proti žalovanému: Vinohrady Jasová, s.r.o., Jasová 562, Jasová, IČO: 36 542 610, zastúpený: JUDr. Ing. Diana Višňovská, advokátka, Majzonovo nám. 2A, Nové Zámky, o zaplatenie 14.355,60 eura s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky č.k. 15Cb/303/2013-153 zo dňa 12.05.2014, jednohlasne takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Nové Zámky č.k. 15Cb/303/2013-153 zo dňa 12.05.2014 v napadnutej časti r u š í a vec v r a c i a tomuto súdu na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 7.242,12 eura spolu s 0,05% úrokmi z omeškania denne od 18.06.2013 do zaplatenia.
V časti o zaplatenie istiny vo výške 7.097,04 eura spolu s prísl. súd konanie zastavil a v zostávajúcej časti žalobu zamietol.
Zároveň súd vrátil žalobcovi súdny poplatok vo výške 403,30 eura.
Rozhodnutie o trovách konania si súd vymienil na čas po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
V odôvodnení rozhodnutia súd prvého stupňa uviedol, že žalobca sa žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia 7.113,48 eura s 0,05% úrokmi z omeškania za každý deň z omeškania zo sumy 3.548,52 eura od 24.11.2012 do zaplatenia, zo sumy 3.548,52 eura od 08.01.2013 do zaplatenia, zo sumy 7,57 eura od 01.03.2013 do zaplatenia, zo sumy 1,96 euraod 03.04.2013 do zaplatenia, zo sumy 6,91 eura od 29.01.2013 do zaplatenia a to z dôvodu celkovej úhrady faktúr č. 7010418749, 7010418750, 7010418751, 7010418752, 7010418754, 7010418756, 7102024339, 7102024340, 7102024341, 7102024342, 7102024343, 7102024344, ktorými vyúčtoval žalovanému kúpnu cenu dodaného tovaru a služieb (na základe zmluvy o dodávke elektriny č. 140190814 pre miesto spotreby č. 3108712110) a faktúr č. 7102042117, 7111106269 a 7150615349, ktorými vyúčtoval žalovanému poplatky za zaslané upomienky. Predmetné konanie bolo pôvodne vedené pod č.k. 14Cb/218/2013.
Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe potvrdil, že dňa 01.11.2007 uzavrel so žalobcom zmluvu č. 140190814 o dodávke elektriny vrátane prevzatia zodpovednosti za odchýlku so zabezpečením distribúcie elektriny a súvisiacich sieťových služieb oprávnenému odberateľovi predmetom, ktorej bol záväzok žalobcu dodávať elektrinu do odberného miesta odberateľa, uvedeného v zmluve v dohodnutom množstve a čase a podľa dohodnutého tarifného produktu. Predmetom zmluvy bolo zabezpečiť pre odberateľa distribúciu elektriny a ostatné distribučné služby. Uviedol, že podľa zmluvy mali byť
neoddeliteľnou súčasťou zmluvy aj platné všeobecné obchodné podmienky žalobcu, ktoré však podľa jeho tvrdenia pripojené k zmluve neboli a žalovaný sa s nimi neoboznámil. Ďalej uviedol, že mal za to, že bude platiť za spotrebované množstvo elektrickej energie tak, ako to bolo dohodnuté v bode 1 predmetu zmluvy. Pretože žalovaný žiadnu elektrickú energiu na predmetnom odbernom mieste nespotreboval, nárok žalobcu považuje v plnom rozsahu za nedôvodný. Odberným miestom je zavlažovacie zariadenie, ktoré sa zatiaľ nepoužívalo, a preto je zrejmé, že žalobca žiaden tovar ani služby žalovanému nedodal.
Prípisom doručeným dňa 23.12.2013 žalobca uviedol, že svoj návrh berie späť v časti istiny vo výške 7.097,04 eura ako aj v časti úrokov z omeškania vo výške 0,05% denne z uvedenej sumy a v tejto časti žiada konanie zastaviť.
Žalobca ďalej trval na žalobe v časti o zaplatenie 16,44 eura s 0,05% úrokmi z omeškania.
Žalobca sa žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia 7.242,12 eura s 0,05% úrokmi z omeškania za každý deň omeškania od 18.06.2013 do zaplatenia a to z dôvodu celkovej úhrady faktúr č. 7102074241, 7102074242, 7102074243, 7102074244, 7102074245, 7102074246, 7102074247, 7102074248, 7102074249, 7102074250, 7102074251 a 7102074252, ktorými vyúčtoval žalovanému kúpnu cenu dodaného tovaru a služieb, na základe zmluvy o dodávke elektriny č. 140190814 pre miesto spotreby č. 3108712110. Predmetné konanie je vedené pod č.k. 15Cb/303/2013.
Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe potvrdil, že dňa 01.11.2007 uzavrel so žalobcom zmluvu č. 140190814 o dodávke elektriny. Ďalej uviedol, že mal za to, že bude platiť za spotrebované množstvo elektrickej energie tak, ako to bolo dohodnuté v bode 1 predmetu zmluvy. Pretože žalovaný žiadnu elektrickú energiu na predmetnom odbernom mieste nespotreboval, nárok žalobcu považuje v plnom rozsahu za nedôvodný. V danom prípade ide o fakturovanú dodávku elektriny za rok 2012, žalovaný ju však považuje za vystavené neoprávnene, a preto požiadal žalobcu, aby mu ich zaplatenie odpustil. Žalovaný má jednoznačne za to, že predmetom zmluvy bola dodávka elektrickej energie a nie platba za rezervovanú kapacitu.
Súd v rámci dokazovania zistil tento skutkový stav:
Dňa 01.11.12007 uzavreli účastníci zmluvu o dodávke elektriny vrátane prevzatia zodpovednosti za odchýlku so zabezpečením distribúcie elektriny a súvisiacich sieťových služieb oprávnenému odberateľovi č. 140190814, v ktorej žalobca vystupoval na strane dodávateľa a žalovaný na strane odberateľa. Predmetom zmluvy bol záväzok dodávateľa v zmluvnom období: a) dodávať elektriny do odberného miesta odberateľa, uvedeného v zmluve v dohodnutom mieste a čase a podľa dohodnutého tarifného produktu. b) zabezpečiť pre odberateľa distribúciu elektriny a ostatné distribučné služby.
Predmetom zmluvy bol aj záväzok odberateľa zaplatiť za dodávku elektriny a za distribučné služby v cenách dohodnutých, podľa podmienok uvedených v zmluve a v súlade s predpismi na základe uplatnenia regulovaného prístupu k distribučnej sústave. Z písomného vyhotovenia zmluvy je zrejmé, že jej neoddeliteľnou súčasťou boli platné všeobecné obchodné podmienky dodávky elektriny pre odberateľov s tarifným produktom vrátane prevzatia zodpovednosti za odchýlku so zabezpečením distribúcie elektriny dodávateľa.
Účastníkmi dohodnutá sadzba za distribučné služby bola X2-S, s maximálnou rezervovanou kapacitou 350.0000000 kW.
Medzi účastníkmi nebolo sporné, že k ukončeniu predmetného zmluvného vzťahu, ktorý vznikol na základe zmluvy o dodávke elektriny č. 140190814 došlo ku dňu 13.02.2013.
Z rozhodnutia ÚRSO, č.0053/2012/E zo dňa 09.12.2011 bod 14, psím. h) je zrejmé, že sezónny odber je označený skratkou X2-S. Za sezónny odber sa považuje odber elektriny z distribučnej sústavy na napäťovej úrovni VN s priebehovým meraním typu A alebo B trvajúci najmenej 3 mesiace a najviac 7 mesiacov v kalendárnom roku v odbernom mieste, v ktorom množstvo elektriny odobratej počas sezónneho odberu elektriny v sadzbe X2-S tvorí najmenej 90% množstva elektriny odobratej za príslušný kalendárny rok. Sankcie za nedodržanie podmienok sezónneho odberu po ukončení kalendárneho roku
budú skontrolovaného podmienky splnenia sezónneho odberu za uplynulý kalendárny rok. V prípade nesplanenia podmienok bude doúčtovaný rozdiel medzi zaplateným odberom X2-S a v X2 a rozdiel medzi výkonom zaplateným v X2-S a maximálnym nameraným v X2. Odber a nameraný výkon sa prepočíta podľa tarify za prácu a tarify za výkon pri mesačnej RK v sadzbe X2. Predmetným rozhodnutím bolo nahradené rozhodnutie ÚRSO č. 0060/2011/E zo dňa 01.12.2010.
Zo zisteného skutkového a právneho stavu vyvodil súd tento právny záver:
V danom prípade účastníci uzavreli kúpnu zmluvu podľa § 409 a nasl. Obchodného zákonníka, v ktorej žalobca vystupoval na strane predávajúceho a žalovaný na strane kupujúceho. Neoddeliteľnou súčasťou uvedenej zmluvy boli platné všeobecné obchodné podmienky dodávky elektriny pre odberateľov s tarifným produktom vrátane prevzatia zodpovednosti za odchýlku so zabezpečením distribúcie elektriny Dodávateľa (všeobecné podmienky).
V prípade úhrady kúpnej ceny za tovar a služby za obdobie roka 2011 súd považoval za preukázanú skutočnosť, že žalobca uznal reklamáciu žalovaného za uvedené obdobie a k vystaveným nedoplatkovým opravným faktúram vystavil ďalšie preplatkové opravné faktúry. Po čiastočnom späťvzatí žaloby uvedené nebolo predmetom konania.
Pokiaľ ide o úhradu faktúr č. 7102042117, 7111106269 a 7150615349, ktoré boli žalobcom tiež vystavené za obdobie roku 2011 súd dospel k záveru, že v tejto časti žalobcov návrh nie je možné považovať za dôvodný a v tejto časti preto žalobu ako nedôvodnú zamietol. Uvedenými faktúrami žalobca fakturoval dodanie tovaru a služieb ako aj zaslané upomienky, avšak žiadnym spôsobom oprávnenosť tejto fakturácie nepreukázal, keďže v súvislosti s vystavenými faktúrami za dodaný tovar a služby uznal reklamáciu žalovaného. Rovnako žiadnym spôsobom nepreukázal oprávnenosť uvedenej fakturácie za žalovanému zaslané upomienky práve vo výške 3,- eur za upomienku, pričom ani jednu z uvedených upomienok súdu nepredložil.
V prípade obdobia roku 2012 súd vykonaným dokazovaním považoval za jednoznačne zistené, že v danom období žalovaný nedodržal podmienky sezónneho odberu stanovené jednak v cenníku za distribúciu elektriny ale aj v rozhodnutí ÚRSO č. 0053/2012/E zo dňa 09.12.2011 v dôsledku ktorej skutočnosti vznikla žalovanému povinnosť (v zmysle uvedeného) zaplatiť žalobcovi sankcie za nedodržanie podmienok sezónneho odberu. V prípade nesplnenia podmienok bol žalovanému doúčtovaný rozdiel medzi zaplateným odberom v X2-S (v sadzbe sezónneho odberu) a sadzbou X2 a rozdiel medzi výkonom zaplateným v X2-S a maximálnym nameraným v X2. Odber a nameraný výkon bol následne prepočítaný podľa tarify za prácu a tarify za výkon pri mesačnej RK v sadzbe X2. Je teda zrejmé, že v tomto prípade žalobca postupoval v súlade s uvedeným cenovým rozhodnutím ako aj v súlade s uvedenými podmienkami, keď v opravných faktúrach odrátal rezervovanú kapacitu 17,5 kW, ktorú žalovaný v pôvodných faktúrach za dané obdobie zaplatil, ktorá bola účtovaná pre sezónny odber X2- S, v súlade s cenovým rozhodnutím ÚRSO č. 0053/2012/E písm. g) bod 10 (ii).
Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný neuhradil žalobcovi faktúry za odber roku 2012 v lehote ich splatnosti, dostal sa s plnením peňažných záväzkov do omeškania dňom 18.06.2013 a vznikla mu tak povinnosť zaplatiť žalobcovi aj úroky z omeškania.
Na základe všetkých uvedených skutočností súd nárok žalobcu za obdobie roku 2012 považoval za dôvodný a preto v tejto časti žalobe vyhovel.
Proti rozsudku v časti, ktorou súd žalobu zamietol, podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, ktorým sa domáhal jeho zmeny tak, že súd vyhovie návrhu v celej časti. V odvolaní žalobca ďalej uviedol, že odôvodnenie v plnom rozsahu odráža nesprávne právne posúdenie skutkového stavu veci, odôvodnenie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa navyše neúplne zistil skutkový stav na základe predložených dôkazov a v neposlednom rade, súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.
Ku konštatovaniu prvostupňového súdu uvádza, že: 1. Faktúra č. 7150 615 349 bola vystavená dňa 10.01.2013 celkovo vo výške 6,91 eura za dodanie tovaru a služieb v období od 01.12.2012 do 31.12.2012
2. Faktúra č. 7102 042 117 bola vystavená dňa 12.02.2013 celkovo vo výške 7,57 eura za dodanie tovaru a služieb v období od 01.01.2013 do 31.01.2013 3. Faktúra č. 7111 106 269 bola vystavená dňa 13.03.2013 celkovo vo výške 1,96 eura za dodanie tovaru a služieb v období od 01.02.2013 do 13.02.2013.
Z uvedeného je nesporné, že súd nesprávne a mylne uvádza, že tieto faktúry boli vystavené za obdobie roku 2011, a teda súd nesprávne a neúplne zistil skutkový stav, keď tieto tri faktúry dal do súvislosti s uznaním reklamácie žalovaného samotným žalobcom a následným čiastočným späťvzatím, čím došlo k inej vade konania, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
Zjavný rozpor je viditeľný práve v tej skutočnosti, že prvostupňový súd považoval nárok žalobcu za obdobie roku 2012 za dôvodný, na druhej strane prvú vyššie citovanú faktúru za obdobie mesiaca december 2012 za dôvodnú nepovažoval. Rovnako tak aj zvyšné dve faktúry za obdobie mesiacov január a február 2013, resp. do 13.02.2013 kedy došlo k ukončeniu zmluvného vzťahu medzi účastníkmi konania, preto je nepochybné, že žalovaný bol a je povinný zaplatiť riadne vyfakturovaný sezónny odber elektriny za obdobie od 01.12.2012 až do 13.02.2013, spolu vo výške 16,44 eura v zmysle hore citovaných troch faktúr spolu s úrokom z omeškania, tak ako je uvedené v čl. II tohto odvolania.
Predmetom fakturácie bol výlučne zmluvne dohodnutý odber v sadzbe sezónneho odberu (tarifa produktu X2-S).
Čo sa týka údajného nepreukázania oprávnenosti fakturácie za žalovanému zaslané upomienky vo výške á 3,- eurá, ktoré sú obsahom faktúr č. 7150 615 349 a č. 7102 042 117, s týmto záverom prvostupňového súdu taktiež nemožno súhlasiť.
Prílohou samotného návrhu na začatie konania zo dňa 01.07.2013 boli aj Všeobecné obchodné podmienky pre oprávnených odberateľov so zmluvou o združenej dodávke elektriny ZSE Energia, a.s., účinné od 01.08.2012 a účinné od 01.01.2013 (ďalej len „VOP“), v zmysle ktorých, konkrétne čl. VIII bod 8.9 VOP pre rok 2012 a čl. IX bod 9.9 VOP pre rok 2013: „Ak odberateľ neuhradí akúkoľvek faktúru zo zmluvného vzťahu s Dodávateľom podľa Zmluvy v lehote splatnosti, Dodávateľ má právo vyzvať Odberateľa na zaplatenie faktúry napríklad formou písomnej výzvy na zaplatenie (upomienka), SMS správnou, telefonicky a pod. Dodávateľ je oprávnený účtovať Odberateľovi náklady na písomnú výzvu v súlade s Cenníkom služieb Dodávateľa. (...)“. Oprávnenosť fakturácie upomienky preukázané jednoznačne bola.
Výška a oprávnenosť fakturácie ceny za upomienku nikdy nebola samotným žalovaným namietaná a rozporovaná.
Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie aj žalovaný, a to proti výroku, ktorým mu súd uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 7.242,12 eura spolu s príslušenstvom.
V dôvodoch odvolania žalovaný uviedol, že súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Žalobca vo svojom návrhu na vydanie platobného rozkazu uvádza, že súčasťou zmluvy boli aj Všeobecné obchodné podmienky navrhovateľa podľa zmluvy. Všeobecné obchodné podmienky dodávky elektriny pre odberateľov však neoddeliteľnou súčasťou zmluvy neboli, boli v nej spomenuté, ale neboli k zmluve pripojené a žalovaný sa s nimi neoboznámil.
Žalovaný mal za to, že bude platiť za spotrebované množstvo elektrickej energie tak ako bolo dohodnuté v bode 1. Predmet zmluvy. Nakoľko žalovaný žiadnu elektrickú energiu na predmetnom odbernom mieste nespotreboval považuje nárok žalobcu v plnom rozsahu za nedôvodný.
§ 273 ods. 1 Obchodného zákonníka, časť obsahu zmluvy možno určiť aj odkazom na všeobecné obchodné podmienky vypracované odbornými alebo záujmovými organizáciami alebo odkazom na iné obchodné podmienky, ktoré sú stranám uzavierajúcim zmluvu známe alebo k návrhu priložené.
Iné obchodné podmienky uvedené v odseku 1 nemajú charakter všeobecne známych obchodných podmienok, lebo sa uplatňujú v užšie vymedzenom prostredí. Preto odsek 1 vymedzuje podmienky ich záväznosti prísnejšie ako pri všeobecných obchodných podmienkach. Aj tu musia zmluvné strany s týmito obchodnými podmienkami vyjadriť súhlas, ale na to, aby boli pre zmluvné strany záväzné, zákon vyžaduje, aby boli stranám uzavierajúcim zmluvu známe alebo aby boli priložené k návrhu zmluvy. Ak zmluva na takéto podmienky odkáže a tieto sa stanú súčasťou zmluvy treba však predpokladanú znalosť týchto podmienok preukázať. To je povinná urobiť strana, ktorá sa znalosti týchto podmienok dovoláva.
V § 273 ods. 2 Obchodného zákonníka zákon rieši konflikt, keď sa všeobecné obchodné podmienky alebo iné obchodné podmienky dostanú do rozporu s ustanoveniami zmluvy. Tento stret sa rieši s prihliadnutím na zásadu zmluvnej voľnosti, teda tak, že zákon uprednostňuje zmluvné dojednania pred obchodnými podmienkami. To znamená, že obchodné podmienky ako nepriame zmluvné dojednania majú vo vzťahu k priamemu zmluvnému dojednaniu subsidiárnu povahu. Ustanovenie odseku 2 má dispozitívny charakter, a preto zmluvné strany môžu toto interpretačné pravidlo vylúčiť. Kogentné je ustanovenie § 269 ods. 1.
K odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca, ktorý žiadal aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v žalovaným napadnutej časti ako vecne správny potvrdil. Uviedol, že sa stotožňuje so závermi súdu prvého stupňa, ku ktorým dospel na základe vykonaného dokazovania. Tvrdenia žalovaného považuje za účelové a špekulatívne. Ďalej uvádza, že podľa čl. I ods. 1.3 Zmluvy neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli platné Všeobecné obchodné podmienky dodávky elektriny pre odberateľov s tarifným produktom vrátane prevzatia odchýlky so zabezpečením distribúcie elektriny dodávateľa a podľa čl. VII ods. 2 zmluvy, zmluvné strany vyhlasujú, že si túto zmluvu prečítali, bola spísaná podľa ich skutočnej a slobodnej vôle, jej obsahu porozumeli a na znak súhlasu s ňou oprávnení zástupcovia zmluvných strán pripájajú svoje podpisy.
Žalovaný na znak porozumenia obsahu zmluvy (tzv. aj o neoddeliteľnej súčasti zmluvy - VOP a ich záväznosti v platnom znení) túto zmluvu bez výhrad podpísal, čo absolútne vyvracia odôvodnenie odvolania žalovaného proti rozhodnutiu prvostupňového súdu. Zmluva bola uzatvorená medzi dvoma podnikateľskými subjektmi podľa § 2 ods. 2 Obch. zák., kde sa predpokladajú vyššie odborné znalosti a takisto je úplne bežnou praxou, že obchodné záväzkové vzťahy medzi dvoma podnikateľmi sú spravidla špecifikované a podrobnejšie upravené vo VOP. Skutočnosť, že žalovaný sa s VOP neoboznámil nie je a nemôže byť na ťarchu žalobcu, nakoľko žalovaný mal bezpochyby o existencii, neoddeliteľnosti a záväznosti VOP vedomosť už od počiatku vzniku zmluvného vzťahu.
Žalovaný o existencii VOP mal vedomosť aj z doručených faktúr, ktoré žalovaný dokonca uhradil, v ktorých je na prednej strane čitateľne napísané: „Dôležité informácie (...) Nové Všeobecné obchodné podmienky a cenník účinný od 01.01.2011 nájdete (...)“.
Odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu ako aj žalovaného podľa § 212 ods. 1 a 214 ods. 1 OSP, pričom dospel k záveru, že odvolania sú dôvodné a preto rozsudok v napadnutej časti podľa § 221 ods. 1 písm. h) OSP zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Podľa citovaného ustanovenia súd rozhodnutie zruší ak súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenia právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav veci.
Ako z rozhodnutia súdu prvého stupňa vyplýva, žalobca si svoj nárok na zaplatenie žalovanej sumy odvodzuje od zmluvy uzavretej medzi účastníkmi konania dňa 01.11.2007 a hlavne zo všeobecných obchodných podmienok dodávky elektriny, z ktorých jednotlivé nároky majú vyplývať.
Žalovaný od začiatku konania namietal tú skutočnosť, že všeobecné obchodné podmienky, od ktorých odvodzuje žalobca svoj nárok, súčasťou zmluvy neboli a žalovaný s nimi ani nebol oboznámený.
Súd prvého stupňa napriek uvedenej obrane žalovaného v tomto smere dokazovanie nevykonal, hoci posúdenie či všeobecné obchodné podmienky boli alebo neboli súčasťou zmluvy, bolo pre rozhodnutie vo veci rozhodujúce. Súd konštatoval v napadnutom rozhodnutí, že účastníci konania uzavreli kúpnu
zmluvu podľa § 409 a nasl. Obchodného zákonníka, pričom prijal záver, že nedeliteľnou súčasťou zmluvy boli aj všeobecné obchodné podmienky, nakoľko to vyplýva z písomného vyhotovenia zmluvy.
V tomto smere odvolací súd zhodne ako žalovaný poukazuje na ust. § 273 ods.1 Obch. zák., podľa ktorého časť obsahu zmluvy možno určiť aj odkazom na všeobecné obchodné podmienky vypracované odbornými alebo záujmovými organizáciami alebo dotazom na iné obchodné podmienky, ktoré sú stranám uzavierajúcim zmluvu známe alebo k návrhu priložené. Hoci súd prvého stupňa ust. § 273 ods. 1 Obch. zák. neaplikoval a teda neposudzoval o aký druh všeobecných obchodných podmienok ide, odvolací súd zastáva názor, že v danom prípade sa zmluva odvoláva na iné obchodné podmienky (t.j. nie obchodné podmienky vypracované odbornými alebo záujmovými organizáciami), nakoľko všeobecné obchodné podmienky predpokladajú ich znalosť každému, kto v určitej oblasti podniká a sú všeobecne v tejto oblasti známe. Naopak podmienky, na ktoré sa zmluva odvoláva sú podmienkami vypracovanými jednou zmluvnou stranou a uplatňujú sa v užšie vymedzenom prostredí. Tieto iné obchodné podmienky majú ťažšie uplatniteľný alebo prísnejší režim záväznosti, nakoľko z ust. § 273 ods. 1 Obch. zák. je zrejmé, že buď ide o obchodné podmienky, ktoré sú dobre známe aj druhej strane, nakoľko medzi účastníkmi ide o dlhodobý zmluvný vzťah a vtedy postačuje ak zmluva na takéto podmienky odkáže alebo pôjde o obchodné podmienky, ktoré zmluvným stranám známe nie sú, a preto ako podmienkou ich záväznosti sa požaduje ich priloženie k zmluve. Pri pochybnostiach alebo v prípade sporu je potrebné znalosť obchodných podmienok druhou stranou preukázať, pričom dôkazné bremeno je na strane, ktorá sa znalosti týchto podmienok dovoláva.
Odhliadnuc od skutočnosti, že zmluva predložená žalobcom žiadnu neoddeliteľnú súčasť v podobe všeobecných obchodných podmienok neobsahuje, ani z textu samotnej zmluvy, ktorá má tri strany nevyplýva, že by jej prílohou tieto všeobecné obchodné podmienky boli. Navyše obchodné podmienky, na ktoré sa zmluva odvoláva, nie sú žiadnym spôsobom špecifikované (t.j. o aké podmienky ide, z ktorého dňa, kedy nadobudli účinnosť a pod.)
K návrhu na začatie konania dokonca žalobca predložil súdu, hoci nie ako súčasť zmluvy, všeobecné obchodné podmienky účinné od 01.01.2013, hoci zmluva bola uzatvorená dňa 01.11.2007.
Keďže súd prvého stupňa sa týmito skutočnosťami nezaoberal, neposúdil platnosť všeobecných obchodných podmienok v súlade s ust. § 273 ods. 1 cit. zák. a neodstraňoval od počiatku tvrdený rozpor o tom, či obchodné podmienky boli alebo neboli súčasťou zmluvy, keďže sa uspokojil s formuláciou čl. I. bod 1.3 zmluvy, bol naplnený dôvod na postup podľa § 221 ods. 1 písm. h) OSP.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.