Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_8CoP-483-2014.pdf
PDF · 85 KB
Case nature
Subarea
8CoP/483/2014
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti S. U. nar. X.X.XXXX a C. U. nar. XX.X.XXXX zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach deti O.. A. U. nar. X.X.XXXX bývajúcej v P. na D. Č.. XX a E.. S. U. nar. X.X.XXXX bývajúceho v U. Č.. XXX zastúpeného JUDr. Jolanou Fuchsovou advokátkou so sídlom advokátskej kancelárie v Košiciach na Štúrovej ulici č. 20 v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností o nariadenie predbežného opatrenia na návrh otca a matky o odvolaní otca proti uzneseniu Okresného súdu Košice - okolie č.k. 9P 363/2014 - 17 zo dňa 15.10.2014 a o odvolaní otca proti uzneseniu Okresného súdu Košice I č.k. 21P 156/2014-8 zo dňa 1.10.2014 takto
rozhodol:
Spája na spoločné odvolacie konanie vec vedenú pod sp. zn. 7CoP 325/2014 a vec sp. zn. 8Cop 483/2014 s tým, že ďalej bude vedená pod sp. zn. 8CoP 483/2014.
Potvrdzuje uznesenie č.k. 9P 363/2014-17 Okresného súdu Košice - okolie zo dňa 15.10.2014, ktorým boli maloleté deti S. U. nar. X.X.XXXX a C. U.Š. nar. XX.X.XXXX zverené do starostlivosti matky.
Mení uznesenie Okresného súdu Košice I č.k. 21P 156/2014-8 zo dňa 1.10.2014 tak, že upravuje styk maloletých C. S. a C. s otcom každý párny víkend v sobotu od 13:00 do 16:00 hod. s tým, že otec maloleté deti prevezme pred bytom matky a na tom istom mieste deti v stanovený čas odovzdá. Matka je povinná maloleté deti na styk s otcom riadne a včas pripraviť.
odôvodnenie:
Okresný súd Košice - okolie uznesením č.k. 9P 363/2014-17 z 15.10.2014 zveril predbežným opatrením maloleté deti S. U. nar. X.X.XXXX a C. U. nar. XX.X.XXXX do osobnej starostlivosti matky O.. A. U. nar. X.X.XXXX. Pri tomto rozhodnutí právne vychádzal z ust. § 74 O.s.p. a § 76 ods. 1 písm. b/ O.s.p. a z predložených listinných dôkazov, kedy dospel k záveru, že matka dostatočne osvedčila nariadenie predbežného opatrenia, konajúci súd sa stotožnil so skutkovými a právnymi dôvodmi návrhu, preto zveril maloleté deti C. a S. do dočasnej starostlivosti matky.
Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletých detí. Uviedol, že aj on ako otec je toho názoru, že za súčasnej situácie v ich rodine je dôvodné upraviť nariadením predbežného opatrenia rodičovské práva a povinnosti, preto aj on podal návrh na vydanie predbežného opatrenia, ktorým sa domáhal nariadenia striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov. Zdôraznil, že návrh podal preto, lebo s matkou maloletých detí sa nedá žiadnym spôsobom dohodnúť o úprave styku. Poprel tvrdenie matky, že by sa choval v minulosti agresívnym spôsobom voči nej. Konštatoval, že ide o jej absolútny výmysel napriek tomu, že 10.8.2014 došlo medzi nimi ku konfliktu, avšak táto skutočnosť nastala v dôsledku dlhodobo neúnosných a zlých vzťahov so svokrou. V dôsledku týchto dlhodobo zlých, priam neudržateľných rodinných vzťahov došlo za určitých okolností k závažnejšiemu konfliktu, v dôsledku ktorého matka s maloletými deťmi opustila spoločnú domácnosť v rodinnom dome v U.. Nešlo však o konanie z jeho strany zamerané voči maloletým deťom. Naopak skutočnosť, že deti boli pri
konflikte prítomné ho veľmi mrzí, pretože v konečnom dôsledku táto udalosť ovplyvnila maloleté deti vo vzťahu k nemu. Je však predovšetkým v jeho záujme, aby došlo k obnoveniu emočnej stability detí, ale najmä, aby bol zachovaný kontakt s deťmi, ktorý už aj z toho dôvodu, že ide o chlapcov je mimoriadne dôležitý pre ich osobnostný vývin a je aj v ich záujme, aby na ich výchove sa otec podieľal. Keďže matka mu neumožňuje styk s maloletými deťmi, podal návrh o zverenie do striedavej osobnej starostlivosti, ktorú vie aj on zabezpečiť minimálne tak, ako to vie zabezpečiť matka a v prípade záporného stanoviska navrhol, aby bol upravený aspoň styk s maloletými deťmi.
K odvolaniu otca sa písomne vyjadrila matka maloletých detí. Navrhla, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil. Zdôraznila predovšetkým, že maloleté deti v súčasnej dobe neprejavujú záujem výraznejšie sa kontaktovať s otcom. Naďalej v nich pretrváva zážitok z konfliktu, pri ktorom boli prítomné. Navrhla preto, aby odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil.
K odvolaniu otca sa písomne vyjadril aj kolízny opatrovník. Vo svojej správe opísal súčasné pomery na strane matky maloletých detí a skutočnosti týkajúce sa školskej dochádzky, aktivít a správania sa v škole. Vzhľadom k tomu, že matka neumožnila osobný kontakt kolízneho opatrovníka s maloletými deťmi, kolízny opatrovník sa nevedel vyjadriť k otázke samotného zverenia, resp. aká je vôľa maloletých detí.
Súd prvého stupňa uznesením č.k. 21P 156/2014-8 z 1.10.2014 zamietol návrh otca na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým sa domáhal, aby súd nariadil striedavú osobnú starostlivosť rodičov. V odôvodnení svojho rozhodnutia konštatoval, že inštitút striedavej osobnej starostlivosti rodičov je najvhodnejšou formou starostlivosti o deti, avšak len za splnenia určitých podmienok, ktorých existenciu nie je možné preukázať v rámci krátkej lehoty na nariadenie predbežného opatrenia. Ďalej konštatoval, že maloleté deti už v súčasnej dobe sa odsťahovali s matkou z rodinného domu v obci U. a bývajú v P. na D. K., školskú dochádzku absolvujú na Základnej škole H. I.F.K. a preto nariadením takého predbežného opatrenia, ktorým by boli zverené do striedavej osobnej starostlivosti by došlo aj z tohto hľadiska ku komplikáciám predovšetkým školskej dochádzky a každodenných plnení si povinností. Zdôraznil, že účelom predbežného opatrenia nie je nahrádzať konanie vo veci samej a preto o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom v danom prípade rozhodne súd až na základe dôsledne vykonaného dokazovania vo veci samej.
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletých detí, ktorý navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil a návrhu na nariadenie predbežného opatrenia vyhovel, resp. rozhodol o úprave styku. Zdôraznil, že bránením styku s deťmi dochádza k vážnemu zásahu do jeho rodičovských práv a zároveň vytesňovaním jeho role ako otca zo života detí, čo môže v konečnom dôsledku narušiť zdravý osobnostný vývoj detí. Už túto samotnú skutočnosť považuje za dôvod na nariadenie predbežného opatrenia.
K odvolaniu otca sa písomne vyjadrila matka maloletých detí. Konštatovala, že zverenie maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti alebo dočasnú úpravu styku otca s maloletými deťmi by považovala v súčasnej dobe za rozhodnutie v rozpore so záujmom maloletých detí. Poukázala opätovne na incident z 10.8.2014, u ktorého boli obidve maloleté deti prítomné a pre ktoré to predstavovalo mimoriadne výrazný traumatizujúci zážitok. Uviedla, že maloleté deti v súčasnej dobe neprejavujú žiaden záujem stretávať sa s otcom. Navrhla preto, aby odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil. V prípade, ak odvolací súd dospeje k inému názoru a upraví styk otca s maloletými deťmi navrhla, aby úprava styku bola upravená tak, že otec bude oprávnený stretávať sa s maloletými deťmi každý tretí víkend v mesiaci v jeden deň v čase od 13:00 do 16:00 hod.. Matka maloletých detí k vyjadreniu pripojila aj správu z psychologického vyšetrenia vypracovaného v súkromnom centre pedagogicko- psychologického poradenstva a prevencie H.. Ľ. G., psychológom, ktorá v závere správy uviedla, že obidve maloleté deti si želajú ostať spolu s matkou, s otcom si želajú zachovať kontakty momentálne mimo trvalého bydliska.
Podľa § 211 ods. 2 O.s.p. ak tento zákon neustanovuje inak, pre konanie na odvolacom súde platia primerane ustanovenia o konaní pred súdom prvého stupňa.
Podľa § 112 ods. 1 O.s.p. v záujme hospodárnosti konania môže súd spojiť na spoločné konanie veci, ktoré sa u neho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých istých účastníkov.
Súd rozhodne o spojení veci, aj keď to účastníci nenavrhli. Spojenie konaní o výchove a výžive zostáva konaním vo veciach starostlivosti o maloleté deti so všetkými dôsledkami s tými spojenými a okruh účastníkov sa riadi ust. § 94 O.s.p.. Rozhodujúcim kritériom pre vhodnosť spojenia veci je hospodárnosť, ak k spojeniu sa hodia veci, ktoré buď skutkovo súvisia alebo sa týkajú tých istých účastníkov a stačí, ak je splnená aspoň jedna z citovaných podmienok. K spojeniu veci môže dôjsť v ktoromkoľvek štádiu konania, ak sú splnené podmienky, je to hospodárne a výsledkom spojeného konania je spravidla aj spojené rozhodnutie u všetkých spojených vecí. Spojenie je možné tak pred súdom prvého stupňa, ako aj pred súdom druhého stupňa za predpokladu, že všetky spojené veci sú v štádiu rozhodovania.
Z oboch spisov predložených na odvolacie konanie odvolací súd zistil, že uznesením č.k 21P 156/2014 Okresný súd Košice I zamietol návrh otca na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým žiadal zveriť maloleté deti do striedavej osobnej starostlivosti rodičov. Uvedené rozhodnutie bolo vydané 1.10.2014, predložené na rozhodnutie odvolaciemu súdu 25.11.2014 evidované pod sp. zn. 8CoP 483/2014. Uznesením sp. zn. 9P 363/2014 Okresný súd Košice - okolie 15.10.2014 zveril maloleté deti do starostlivosti matky. Spis bol predložený na rozhodnutie odvolaciemu súdu 27.11.2014 a zaevidovaný pod sp. zn. 7CoP 325/2014. Z obsahu obidvoch spisov je zrejmé, že obidva návrhy sa týkajú tých istých maloletých detí, tých istých rodičov a toho istého predmetu konania, t.j. výchovy maloletých detí. Preto sú nepochybne dané podmienky na spojenie vecí podľa § 112 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 211 ods. 2 O.s.p., v zmysle ktorého na konanie pred odvolacím súdom platia primerane ustanovenia o konaní pred súdom prvého stupňa. Vzhľadom na to, že v oboch konaniach boli podané návrhy na nariadenie predbežného opatrenia, o ktorých prvostupňové súdy rozhodli, pričom ide o rozhodnutia vzájomne sa vylučujúce (vyhovením jednému z nich nie je možné vyhovieť druhému), nie je možné v rámci odvolacieho konania rozhodnúť len o jednom z nich, prípadne samostatne, lebo by došlo k prejudikovaniu rozhodnutia vo vzťahu k druhému. Nakoľko vec pod sp. zn. 7CoP 311/2014 bola predložená na odvolacie konanie 27.11.2014 a vec pod sp. zn. 8CoP 483/2014 bola predložená 25.11.2014, odvolací súd ich spojil na spoločné odvolacie konanie, ktoré bude naďalej vedené pod sp. zn. 8CoP 483/2014, ktorá vec bola predložená na odvolacie konanie ako prvá.
Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Podľa § 220 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie (§ 219), ani na jeho zrušenie (§ 221 ods. 1).
Účelom predbežného opatrenia je predovšetkým rýchla i keď dočasná úprava právnych (nielen faktických) pomerov účastníkov. Jeho nariadenie predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva (nároku) a aby neboli vážnejšie pochybnosti o jeho potrebe. Posúdenie, či a kedy je takáto potreba daná, je ponechané na úvahu súdu, pričom je potrebné starostlivo skúmať všetky dôsledky, ktoré by mohli nastať pre účastníka konania nariadením predbežného opatrenia. Osvedčenie nároku ako podmienky pre nariadenie predbežného opatrenia je treba posudzovať vždy so zreteľom na nárok uplatnený vo veci samej. Predbežné opatrenie je jedným zo zabezpečovacích prostriedkov v občianskom súdnom konaní slúžiacim na dočasné zabezpečenie ochrany porušených a ohrozených práv účastníkov konania, pričom jeho použitie je namieste, ak sa vyžaduje okamžitý zásah súdu. Nevyhnutným predpokladom pre vyhovenie návrhu na nariadenie predbežného opatrenia je naliehavosť potreby predbežnej úpravy pomerov. Práve táto naliehavosť je príčinou, že súd môže o nariadení predbežného opatrenia rozhodnúť len na základe osvedčenia tvrdených skutočností bez toho, že by musel byť tvrdený nárok nepochybne preukázaný. V konaniach týkajúcich sa starostlivosti súdu o maloleté deti je prioritný záujem dieťaťa. Len v prípadoch bezprostredného ohrozenia zdravia dieťaťa či iného závažného dôvodu, je vhodné predbežným opatrením rozhodnúť pred rozhodnutím v merite veci.
Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenia podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že boli splnené zákonné podmienky pre nariadenie predbežného opatrenia, pretože účastníci konania podali dva odlišné návrhy na nariadenie predbežného opatrenia o zverenie maloletých detí do osobnej starostlivosti, matka žiadala o zverenie do jej osobnej starostlivosti a otec podal návrh o nariadenie striedavej osobnej starostlivosti, alternatívne žiadal upraviť styk. Prvostupňovým súdom bolo v dvoch odlišných konaniach rozhodnuté tak, že maloleté
deti boli zverené do starostlivosti matke, návrh otca o nariadenie striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov bol zamietnutý. Konajúci súd nerozhodoval o úprave styku napriek tomu, že tento návrh podal otec alternatívne v prípade zamietavého výroku o zverení maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvého stupňa, že je v danom prípade dôvodné dočasne upraviť pomery maloletých detí, preto v súlade s § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil uznesenie Okresného súdu Košice - okolie č.k. 9P 363/2014-17 z 15.10.2014, ktorým boli maloleté deti zverené do starostlivosti matke. Je nesporné, že v súčasnosti zabezpečuje matka reálne starostlivosť o obidve maloleté deti, nežijú s otcom v spoločnej domácnosti a tak ako vyplynulo zo správy psychológa, maloleté deti si želajú naďalej zotrvať v tejto forme starostlivosti, to znamená chcú bývať so svojou matkou a stýkať sa s otcom mimo spoločného bydliska. Uvedené skutočnosti dôkladným šetrením pomerov verifikoval aj kolízny opatrovník. Uviedol, že maloleté deti žijú od incidentu z leta 2014 so svojou matkou v trojizbovom byte, ktorý patrí starej matke, navštevujú Základnú školu v obvode svojho bydliska H. I. a s otcom nemajú fakticky žiaden kontakt. Odvolací súd v tomto štádiu konania nezistil žiadne také skutočnosti, ktoré by za daných okolností odôvodňovali rozhodnúť predbežným opatrením o nariadení striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, pretože v súčasnej dobe na to nie sú splnené zákonné podmienky, preto uznesenie podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako správne a predovšetkým ako rozhodnutie v prospech maloletých detí potvrdil. Odvolací súd dodáva, že nariadením predbežného opatrenia ide len o dočasnú ingerenciu súdu a nemá prejudikovať rozhodnutie vo veci samej, ktoré môže byť až po úplnom zistení skutkového stavu a vyhodnotení vplyvu tejto dočasnej úpravy na psychický stav maloletých detí odlišné od dočasnej úpravy pomerov účastníkov konania. Základným znakom predbežného opatrenia je jeho dočasnosť a provizórnosť. Najmä atribút provizórnosti je potrebné mimoriadne vyzdvihnúť, lebo už zo samotného označenia predbežného opatrenia vyplýva, že nejde o konečnú a definitívnu úpravu vzťahov medzi subjektmi, že nariadením predbežného opatrenia nezískava jeden z účastníkov silnejšie postavenie, nezískava práva o ktorých sa má rozhodnúť až v budúcnosti, ale sa ním dočasne a hlavne predbežne upravuje určitý okruh vzťahov. Predbežné opatrenie neprejudikuje prípadný úspech, resp. neúspech v konaní o merite veci a súd, ktorý rozhoduje vo veci samej, nie je viazaný výrokom predbežného opatrenia, resp. skutočnosťou, či predbežné opatrenie bolo alebo nebolo nariadené.
V zmysle ust. § 154 ods. 1 O.s.p. je pre rozsudok rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia s použitím ust. § 167 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého ak nie je ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia o rozsudku. V konaniach starostlivosti súdu o maloletých, v ktorých môže súd začať konanie aj bez návrhu v zmysle ust. § 81 ods. 1 O.s.p. s použitím ust. § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p., odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania. Z preskúmavaných spisov odvolací súd zistil, že otcovi maloletých detí skutočne nebolo reálne umožnené stretávať sa s maloletými deťmi už niekoľko mesiacov a až konečné rozhodnutie vo veci samej v oboch konaniach ako výsledok dokazovania zohľadní, ktoré skutkové okolnosti boli dôležité a sú relevantné pre rozhodnutie vo veci samej. Odvolací súd v závere konštatuje, že nie je možné akceptovať správanie sa matky znemožňujúce otcovi stretávať sa s maloletými deťmi a tým zamedziť pocit spolupatričnosti maloletých detí s otcom a jeho rodinou. Z uvedených dôvodov odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa, ktorým zamietol návrh otca na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým žiadal o zverenie maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti tak, že v rámci tohto konania upravil styk otca s maloletými deťmi, čo za daných okolností považoval za rozhodnutie predovšetkým v prospech maloletých detí a v zachovaní práv otca. V tejto súvislosti odvolací súd apeluje na matku detí, aby ich na styk s otcom pripravila a postupne deti smerovala ku náprave vzťahu s otcom, obnove citových vzťahov, lebo aj otec je rodič, ktorý má právo sa podieľať na ich výchove a formovaní ich osobnosti.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. v znení účinnom od 1. mája 2011).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.