Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_18C-70-2014.pdf
PDF · 98.46 KB
Case nature
Area
Subarea
18C/70/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Gabrielou Panákovou, v právnej veci navrhovateľa: Intrum Justitia Slovakia, s.r.o., Karadžičova 8, Bratislava, IČO: 35 831 154, právne zast JUDr. Ján Šoltés, advokát, so sídlom Karadžičova 8, Bratislava, proti odporcovi: A. Q., H.. XX.XX.XXXX, R. C. Ž.P., E. XXXX/X, toho času na neznámom mieste, o zaplatenie 401,12 Eur s prísl.,
rozhodol:
Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 401,12 Eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 117,12 Eur od 06.09.2010 do zaplatenia zo sumy 105,09 Eur od 06.10.2010 do zaplatenia, zo sumy 18,25 Eur od 06.12.2010 do zaplatenia a zo sumy 160,66 Eur od 06.11.2010 do zaplatenia, a to všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Odporca j e p o v i n n ý nahradiť navrhovateľovi trovy konania titulom zaplateného súdneho poplatku vo výške 24,- Eur a titulom trov právneho zastúpenia vo výške 90,46 Eur, a to všetko na účet právneho zástupcu navrhovateľa v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom na začatie konania zo dňa 04.09.2013, doručeným Okresnému súdu Žilina dňa 06.09.2013, domáhal voči odporcovi uloženia povinnosti na zaplatenie dlžnej istiny vo výške 401,12 Eur spolu s úrokom z omeškania a náhrady trov konania. Uplatnený nárok navrhovateľ odôvodnil tým, že právny predchodca navrhovateľa s odporcom uzavrel zmluvu o pripojení, avšak odporca neplatil riadne a včas za poskytnuté služby.
Spolu s návrhom na začatie konania navrhovateľ pripojil do obsahu spisového materiálu Zmluvu o pripojení, faktúry, zmluvu o postúpení pohľadávky.
Súd mal preukázané, že u navrhovateľa je daná vecná legitimácia na základe zmluvy o postúpení.
Následne súd nariadil ústne pojednávanie na deň 04.12.2014. Na pojednávanie sa nedostavil nikto, preto súd vec prejednal v neprítomnosti účastníkov v zmysle § 101 ods.2 O.s.p.
Súd v zmysle § 122 a nasl. O.s.p. vykonal dokazovanie prečítaním listinných dôkazov, ktoré tvoria obsah spisového materiálu.
Z pripojenej zmluvy o pripojení spolu s dodatkom mal súd zistené, že danú zmluvu platne uzatvoril právny predchodca navrhovateľa a odporca ako zmluvné strany dňa 27.11.2009, predmet ktorej bol v zmluve špecifikovaný, pričom bola dohodnutá doba viazanosti 24 mesiacov.
Podľa § 52 ods.1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods.2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Súd poukazuje na to, že vzhľadom na právnu úpravu v čase uzavretia zmluvy sa vzťahujú ustanovenia Občianskeho zákonníka (§ 52 a nasl.), ktorého znenie bolo zmenené novelou - zákonom č. 568/2007 Z.z., a je nutné aplikovať aj smernicu č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. V súvislosti s implementáciou smernice č. 93/13/EHS treba dôsledne odlišovať problematiku a inštitút ochrany spotrebiteľa, ktorý sa vzťahuje na akýkoľvek zmluvný vzťah, ktorý sa uzavrie medzi spotrebiteľom a dodávateľom, od osobitného druhu spotrebiteľskej zmluvy. V každom prípade uzavierania zmlúv treba chrániť spotrebiteľa, ktorého ochranu zabezpečuje jednak úprava spotrebiteľskej zmluvy a jednak aj ostatná práva úprava obsiahnutá v Občianskom zákonníku a v ďalších zákonoch. Ochrana spotrebiteľa sa vzťahuje na všetkých spotrebiteľov, bez ohľadu na to, či uzavreli spotrebiteľskú zmluvu podľa Občianskeho zákonníka alebo iného predpisu.
To však nevylučuje, aby sa navrhovateľ domáhal svojich práv, pokiaľ boli spotrebiteľom - odporcom porušené.
Ochrana spotrebiteľa totiž neznamená, že spotrebiteľ môže porušovať dohodnuté povinnosti a neplatiť za poskytnuté služby.
Podľa článku 2 písm.b) smernice 93/113/EHS "spotrebiteľ" znamená akúkoľvek fyzickú osobu, ktorá v zmluvách podliehajúcich tejto smernici koná za účelom, nevzťahujúcim sa k jeho obchodom, podnikaniu alebo profesii.
S poukazom na to, že je daná zvýšená zákonná ochrana spotrebiteľa, je nepochybné, že odporca svoje povinnosti neplnil.
Odporca aj napriek tomu svoje povinnosti bez uvedenia riadneho dôvodu neplnil.
V zmysle § 43 ods.1 zák.č. 610/2003 Z.z. zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.
Podľa § 43 ods.2 zák.č. 610/2003 Z.z. podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.
Podľa § 77 ods. 9 zák.č. 351/2011 Z.z. zmluvy o pripojení podľa doterajších predpisov sú zmluvami o poskytovaní verejných služieb podľa tohto zákona.
Podľa § 44 ods.1 zák.č. 351/2011 Z.z. zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných
služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.
Súd posúdil, že predmetná zmluva je spotrebiteľská zmluva podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka.
Z predložených listín mal súd preukázané vystavenie faktúr za poskytnuté služby za jednotlivé obdobia:
- faktúru č. XXXXXXXXXX zo dňa 15.08.2010 na sumu 119,62 Eur splatnú dňa 05.09.2010, z ktorej si uplatnil iba sumu 117,92 Eur, t.j. bez sumy 2,50 Eur za upomienku
- faktúru č. XXXXXXXXXX zo dňa 15.09.2010 na sumu 107,59 Eur splatnú dňa 05.10.2010, z ktorej si uplatnil iba sumu 105,09 Eur, t.j. bez sumy 2,50 Eur za upomienku
- faktúru č. XXXXXXXXXX zo dňa 15.10.2010 na sumu 163,16 Eur splatnú dňa 05.11.2010, z ktorej si uplatnil iba sumu 160,66 Eur, t.j. bez sumy 2,50 Eur za upomienku
- faktúru č. XXXXXXXXXX zo dňa 15.11.2010 na sumu 20,75 Eur splatnú dňa 05.12.2010, z ktorej si uplatnil iba sumu 18,25 Eur, t.j. bez sumy 2,50 Eur za upomienku.
Súd nezistil žiadne neprijateľné podmienky.
Odporca bol v konaní nečinný.
Konanie na súde začína dňom doručenia návrhu, ktorý bol súdu doručený dňa 06.09.2013 a s poukazom na splatnosť faktúr súd posúdil, že nárok nie je premlčaný v zmysle § 101 Občianskeho zákonníka, keďže nárok na uplatnenie nárokov z uvedenej zmluvy na súde vznikol navrhovateľovi nasledujúcim dňom po splatnosti faktúr, t.j. 06.09.2010, kedy podal aj žalobný návrh.
Podľa uvedenia navrhovateľa odporca nezaplatil vystavené faktúry v čase ich splatnosti.
Tvrdenia navrhovateľa neboli nikým a ničím spochybnené. Odporca nič nespochybňoval.
Z predložených listín mal súd preukázané, že nárok navrhovateľa v časti neuhradených poskytnutých služieb odporcom je opodstatnený.
V zmysle § 153 ods.1 O.s.p. súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.
Navrhovateľ si uplatnil aj úroky z omeškania.
Podľa § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Podľa § 3 ods. 2 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. ak sa počas trvania omeškania zmení základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky a ak je to pre veriteľa výhodnejšie, výška úrokov z
omeškania je o 7 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka, v ktorom trvá omeškanie; táto základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky sa použije počas celého tohto polroka.
Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že odporca bol v omeškaní so splatením predmetných vyššie uvedených faktúr za služby, nakoľko ich neuhradil riadne a včas, teda v lehote ich splatnosti.
Vzhľadom na to, že odporca si svoju povinnosť zaplatiť dlžnú sumu nesplnil, dostal sa do omeškania ako dlžník s platením svojho peňažného záväzku. Týmto vzniklo navrhovateľovi právo na úroky z omeškania. Súd preto uznal úrok požadovaný navrhovateľom vo výške 9 % ročne v zmysle § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., a to od nasledujúceho dňa po splatnosti jednotlivých faktúr osobitne.
Vykonané dôkazy súd hodnotil v zmysle § 132 O.s.p. podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a na zákonné ustanovenia súd návrh vyhovel rozsahu uvedenom.
Podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa ust. § 149 ods. 1 O.s.p., ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.
Podľa ust. § 151 ods. 1 veta prvá O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Podľa ust. § 151 ods. 8 O.s.p., vo výroku o náhrade trov konania súd vyjadrí osobitne trovy právneho zastúpenia a iné trovy konania, ktorých náhrada sa účastníkovi priznáva.
Nakoľko súd návrhu navrhovateľa vyhovel, navrhovateľ bol úspešným účastníkom a prináleží mu náhrad trov konania voči neúspešnému účastníkovi - odporcovi. Súd nezistil žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle ust. § 150 ods. 1 O.s.p., pre ktoré by navrhovateľovi nepriznal náhradu trov konania voči odporcovi.
Súd pri rozhodnutí o trovách konania vychádzal z ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a z ust. § 151 ods. 1 veta prvá O.s.p. Navrhovateľ bol v konaní úspešný v plnom rozsahu, a preto mu priznal náhradu trov konania:
1. titulom zaplateného poplatku za podanie návrhu sumu 24,- eur,
2. titulom trov právneho zastúpenia v uplatnenej sume 90,46 eur, pozostávajúce :
a) za úkon právnej služby prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom na základe plnej moci - odmena podľa ust. § 13a ods.1 písm. a) v spojení s ust. § 10 ods. 1 písm. a) vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. vo výške 29,88 eur + náhrada výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné (režijný paušál) podľa ust. § 16 ods. 3 v spojení s ust. § 1 ods. 3 vyhlášky MS SR č.655/2004 Z. z v sume 7,81 eur + 20% DPH podľa ust. § 18 ods. 3 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. (keďže právny zástupca odporcu preukázal osvedčením o registrácii pre DPH, že je platcom DPH) vo výške 7,54 eur, teda spolu 45,23 eur,
b) za úkon právnej služby písomné podanie vo veci samej - návrh na začatie konania zo dňa 28.10.2013: odmena podľa ust. § 13a ods.1 písm. c) v spojení s ust. § 10 ods. 1 písm. a) vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. vo výške 29,88 eur + náhrada výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné (režijný paušál) podľa ust. § 16 ods. 3 v spojení s ust. § 1 ods. 3 vyhlášky MS SR č.655/2004 Z. z v sume 7,81 eur + 20% DPH podľa ust. § 18 ods. 3 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. vo výške 7,54 eur, teda spolu 45,23 eur.
Celkovo tak súd priznal navrhovateľovi voči odporcovi právo na náhradu trov konania vo výške 114,46 eur, a to v súlade s ust. § 149 ods. 1 O.s.p. tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu v Žiline, ku Krajskému súdu v Žiline.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
súd prvého stupňa neúplné zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.
doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 221 ods.1 O.s.p., súd rozhodnutie zruší, len ak
sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov.
ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania.
účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy.
Podľa ustanovenia § 205a ods.1 O.s.p., skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Podľa ustanovenia § 205a ods.2 O.s.p. ustanovenie § 205a ods.1 O.s.p. sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden
rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak
účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).