Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_15Pc-10-2022.pdf
PDF · 109.27 KB
Case nature
Area
Subarea
15Pc/10/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
T. súd X. M. sudkyňou V.. Y. S. v právnej veci navrhovateľky: M. Z.Q., L.. N., I.. XX.XX.P., G. B.: B. Č.. P., E..: V.. F. O., F., M. M. L. P., X. M. B. Z. W.: G. Z.Ö.Q., I.. XX.XX.P., G. B. B. Č.. XX, E..: V.. Y. Z., F., M. M.Í.: N. Z. Z. P./P., X. M., o určenie príspevku na výživu rozvedenej manželky takto
rozhodol:
I. M. návrh z a m i e t a.
II. E. z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. I. doručeným tunajšiemu súdu dňa XX.XX.XXXX sa navrhovateľka domáhala rozhodnutia súdu, ktorým by súd uložil jej bývalému manželovi povinnosť prispievať jej na výživu ako rozvedenej manželke sumou vo výške XXX,- eur mesačne počnúc od právoplatnosti rozhodnutia, zároveň aby súd uložil povinnosť bývalému manželovi uhradiť dlh na zročnom príspevku na výživu rozvedenej manželky za obdobie od podania návrhu do rozhodnutia súdu vo výške podľa vykonaného dokazovania a aby bol zaviazaný k povinnosti nahradiť navrhovateľke trovy konania v rozsahu XXX%. I. odôvodnila tým, že ich manželstvo bolo právoplatne rozvedené dňom XX.XX.XXXX a to po viac ako XX rokoch, pričom s bývalým manželom žili spolu v rodinnom dome, ktorý je výlučným vlastníctvom bývalého manžela, pričom všetok majetok pochádzajúci z ich Z. bol investovaný do týchto nehnuteľností, na ktorých navrhovateľka nezískala vlastníctvo. B. obsahu návrhu bývalý manžel navrhovateľky už počas rozvodového konania prízvukoval, že na jeho nehnuteľnostiach už navrhovateľku viac nestrpí a trval na tom, aby sa po rozvode z nich odsťahovala, z ktorých dôvodov si navrhovateľka hľadala bývanie a získala ho v obecnom dome v B., pričom od XX.XX.XXXX má uzatvorenú nájomnú zmluvu s T. B. na X-izbový nájomný obecný byt s mesačným nájomným vo výške XXX,XX eur, ďalej platí za dodávku elektriny zálohovo XX,- eur mesačne, za plyn zálohovo XX,- eur mesačne, internet a telefón XX,XX eur mesačne, káblovú televíziu XX,- eur mesačne. M. si platí životné poistenie vo výške XX,XX eur mesačne a iné poistenie X,- eur mesačne, zákonnú poistku na auto polročne XX,XX eur. I. uviedla, že pracuje vo firme Z. W., M.. M. L..T.. M. M. O. L. s priemerným platom XXX,- eur mesačne, do práce dochádza osobným automobilom, čo je XX km denne a na dochádzanie do práce a späť tak vynaloží mesačne XXX,- až XXX,- eur, v súčasnosti i viac. B. na to, že bývalý manžel pracuje v spoločnosti D. G., M..L..T.. s príjmom cca XXXX,- až X.XXX,- eur netto, pričom počas manželstva mali s manželom aj vedľajšie príjmy z predaja hydiny, ktorú chovali a predávali. U., že domácnosť opustila len s osobnými vecami, všetok ostatný majetok patriaci do Z. ostal na nehnuteľnosti. Zo spoločného majetku si zobrala len pár drobných hnuteľných vecí a osobný automobil, ktorý potrebuje k výkonu svojej pracovnej činnosti. E. uviedla, že po rozvode manželstva sa úplne zruinovala, žije iba z výplaty, nemá žiadne vedľajšie príjmy, po úhrade pravidelných platieb jej ostane na živobytie XXX,- až XXX,- eur. B. na to, že rozvodom manželstva stratila všetko, na čom za tie roky pracovala, nič nemá, jej životná úroveň klesla úplne na minimum, jej životné náklady prevyšujú po rozvode jej zárobkové schopnosti a niet predpokladu, aby si v tomto
smere polepšila do budúcna, preto sa domáha určenia príspevku na výživu rozvedenej manželky od svojho bývalého manžela vo výške XXX,- eur mesačne počnúc od podania návrhu. K návrhu doložila rozsudok o rozvode, výpis z listu vlastníctva č. XXX pre k.ú. B., X. o zmene pracovnej zmluvy z XX.XX.XXXX, potvrdenie o príjme za obdobie XX/XXXX až XX/XXXX, výplatný lístok za XX/XXXX, výpis z účtu za obdobie od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX, kópie poštových poukážok (úhrady E., T. B.Ň., U. poisťovňa, a.s., U. pojišťovna, a.s., M. a.s., N. poisťovňa, a.s.), nájomnú zmluvu zo dňa XX.XX.XXXX, E. o poskytovaní verejných elektronických komunikačných služieb /M. a.s./ zo dňa XX.XX.XXXX, E. o združenej dodávke plynu pre odberateľa plynu v domácnosti /E./ zo dňa XX.XX.XXXX.
2. Vo vyjadrení doručenom súdu dňa XX.XX.XXXX bývalý manžel navrhovateľky poukázal na znenie ust. § 72 ods. X zákona č. XX/XXXX Z.z. o rodine (ďalej aj len „zákon o rodine“) a na to, že navrhovateľka aktívne pracuje, má pravidelný príjem, z ktorého dôvodu má bývalý manžel za to, že je schopná sama sa živiť a nie je žiaden dôvod, aby jej prispieval na primeranú výživu. B. na to, že navrhovateľka sa odsťahovala zo spoločnej domácnosti, avšak bolo to ešte v mesiaci február XXXX, pred vydaním rozsudku o rozvode, z domácnosti si zobrala nielen svoje osobné veci, ale aj nábytok a ďalšie zariadenie a tiež osobné motorové vozidlo B.. Z. manžel preto nesúhlasí, že by po rozvode bola zruinovaná a odmieta tvrdenie, že by celý majetok získaný počas trvania ich manželstva užíval výlučne on. I., aby súd návrh zamietol, keďže má za to, že nárok na príspevok na výživu rozvedenej manželky navrhovateľka nemá.
3. L. navrhovateľka nepodala.
4. M. vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky i bývalého manžela, ďalej oboznámením obsahu spisového materiálu, tiež listinnými dôkazmi a to predovšetkým rozsudok tunajšieho súdu č.k. XPc/XX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX, lustráciami na osobu navrhovateľky i bývalého manžela v M. poisťovni, listinami predloženými navrhovateľkou s návrhom (identifikované v ods. X odôvodnenia tohto rozsudku) i predloženými navrhovateľkou na pojednávaní (faktúra na sumu XX,XX eur, na sumu XX,XX eur, na sumu XX,XX eur za stočné a spotrebu EE v spoločných priestoroch s vyúčtovaním spotreby, rozhodnutie o vyrubení poplatku za komunálny odpad v sume XX,- eur/rok, výplatný lístok za XX/XXXX - mzda netto: XXX,XX eur, výplatný lístok za XX/ XXXX - mzda netto: XXX,XX eur, výplatný lístok za X/XXXX - mzda netto: XXX,XX eur, výplatný lístok za X/XXXX - mzda netto: XXX,XX eur, výplatný lístok za X/XXXX - mzda netto: XXX,XX eur, výplatný lístok za X/XXXX - mzda netto: XXX,XX eur), pričom vykonaným dokazovaním súd zistil nasledovný skutočný a právny stav veci:
5. Z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp.zn. XPc/XX/XXXX vyplýva, že rozsudkom č.k. XPc/XX/XXXX- XX zo dňa XX.XX.XXXX bolo manželstvo účastníkov konania rozvedené. L. nadobudol právoplatnosť dňa XX.XX.XXXX, spoločné deti účastníkov v tom čase už boli plnoleté. Z listín predložených navrhovateľkou i z lustrácie v M. poisťovni vyplýva, že táto je zamestnaná v spoločnosti Z. W., M.. M. L..T.. M. M. O. L. a to od XX.XX.XXXX s vymeriavacím základom vo výške XXX,XX eur, podľa navrhovateľkou predložených výplatných lístkov dosahuje navrhovateľka príjem v čistom v priemere XXX,XX eur. Z navrhovateľkou predložených listín vyplýva, že od XX.XX.XXXX má s T. B. uzatvorenú nájomnú zmluvu k X-izbovému obecnému bytu s výškou nájomného XXX,XX eur mesačne. K jej ďalším pravidelným mesačným výdavkom patrí: elektrina XX,- eur, plyn XX,- eur, internet+telefón XX,XX eur, TV XX,- eur, životné poistenie XX,XX eur, ďalšie poistenie X,- eur a B. na automobil XX,XX eur polročne, vývoz odpadu XX,- eur/ročne a taktiež jej obec fakturuje za stočné a spotrebu EE v spoločných priestoroch, pričom za obdobie od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX išlo o sumu XX,XX eur, za obdobie od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX išlo o sumu XX,XX eur a za obdobie od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX išlo o sumu XX,XX eur. R. je nemajetná, vlastní osobné motorové vozidlo, ktoré využíva na dochádzanie do práce a späť, čo je cca XXkm denne.
6. Z lustrácie v M. poisťovni na osobu bývalého manžela navrhovateľky vyplýva, že tento je od XX.XX.XXXX zamestnaný u odvádzateľa poistného: D. G., M..L..T.., R.: XX P. P. s vymeriavacím základom X.XXX,XX eur (údaj za XX/XXXX).
7. Na pojednávaní právna zástupkyňa navrhovateľky poukázala na to, že medzi bývalými manželmi nedošlo k dohode ohľadom prípadného dobrovoľného uhrádzania príspevku na výživu rozvedenej manželky a to z dôvodu, že ich vzájomné vzťahy sú narušené, nekomunikujú spolu. B. na to, že
navrhovateľka vôbec nie je schopná samostatne sa živiť, pokiaľ zo svojej výplaty zaplatí réžiu bytu a energie, zostáva jej na živobytie cca XXX,- eur až XXX,- eur na mesiac, pričom len výdavky navrhovateľky v súvislosti s bývaním predstavujú XXX,XX eur mesačne. Za trvania manželstva účastníci bývali v rodinnom dome, ktorý patrí bývalému manželovi, pri ktorom hospodárili a tak si dokázali zaobstarať potraviny pre celú rodinu, najmä zeleninu a takisto aj chovali hydinu, z čoho mali vedľajší príjem, ktorý v súčasnosti navrhovateľka nemá, nakoľko býva v obecnom sociálnom X-izbovom prenajatom byte, pričom bývalý manžel v tejto činnosti naďalej pokračuje a má z toho aj príjem.
8. Na pojednávaní právny zástupca bývalého manžela navrhovateľky poukázal na to, že v danom prípade nie je splnená hmotnoprávna podmienka, ktorú má súd skúmať a to neschopnosť navrhovateľky živiť sa primeraným spôsobom sama. B. na to, že navrhovateľka je relatívne zdravá žena, má možnosť zamestnať sa a nájsť si patričný príjem. V ostatnom poukázal na písomné vyjadrenie k návrhu, k skutkovému tvrdeniu navrhovateľky o tom, že jej bývalý manžel má chovať hydinu za účelom dosiahnutia zisku, toto rozporoval a uviedol, že bývalý manžel navrhovateľky hydinu chová pre vlastnú spotrebu.
9. Na pojednávaní v rámci výsluchu ako účastník konania navrhovateľka vypovedala, že tento návrh podala aj preto, že po rozvode manželstva všetok majetok, čo spoločne nadobudli, ostal u bývalého manžela. U., že nemôže vyžiť zo svojho príjmu, lebo musela ako XX-ročná žena po XX-ročnom spolužití začať po rozvode od nuly. B. na výšku svojho príjmu dokladovaného výplatnými páskami a na svoje výdavky dokladované zmluvami, faktúrami a poštovými poukážkami. Na otázku súdu uviedla, že firma, v ktorej pracuje sa zaoberá obrábaním kovu, navrhovateľka konkrétne je zamestnaná pri lisovacích strojoch s pracovnou dobou od XX:XX hod. do XX:XX hod., do práce je nútená dochádzať autom, nakoľko tam nie je spojenie verejnou dopravou. U., že iný pracovný pomer nemá, ani brigádu. U., že ako XX-ročná žena sa ťažko zamestná, pričom terajšie zamestnanie je stále, resp. stabilné a myslí si, že keby teraz zmenila prácu, tak pravdepodobne by nemala taký stabilný príjem, z ktorého by dokázala platiť pravidelné výdavky. U., že si skúšala hľadať aj inú prácu, ale nenašla takú prácu, ktorú by popri súčasnom zamestnaní mohla vykonávať. E. dodala, že svojho zamestnávateľa nemenila tiež z obavy, že keby ho zmenila, bola by v skúšobnej dobe u nového zamestnávateľa a pokiaľ by sa niečo udialo a bolo by potrebné znižovať stavy, tak ako prví by boli prepustení zamestnanci v skúšobnej dobe. V minulosti, v XX. rokoch pracovala na hydinárskej farme, od roku XXXX do XXXX v tomto obore pracovala opätovne. U súčasného zamestnávateľa pracuje od júna XXXX. Na otázku súdu ďalej uviedla, že v minulosti aj uvažovala o zmene zamestnávateľa, ale do toho v rokoch XXXX-XXXX prišlo rozvodové konanie, takže to neriešila. N. boli s bývalým manželom dvaja, tak tá výplata postačovala, a popri tom mali plodiny zo záhrady a mäso z hydiny. T. svojho zdravotného stavu navrhovateľka uviedla, že má vysoký tlak, no prácu zvláda, pretože nemusí chodiť na zmeny a má voľné víkendy. R. dôchodok jej nikdy nebol priznaný, ani znížená pracovná schopnosť. W. uviedla, že je nemajetná, nehnuteľnosť nevlastnú žiadnu, hnuteľný majetok má len osobný automobil zn. O. J. H., N. W. B. XX L.. R. hnuteľné veci väčšej hodnoty nevlastní. E. úver ani pôžičku t.č. nespláca.
XX. Na pojednávaní v rámci výsluchu ako účastník konania bývalý manžel navrhovateľky vypovedal, že s návrhom nesúhlasí, pripojil sa k prednesu svojho právneho zástupcu. U., že pracuje v spoločnosti D. G., M..L..T.., ktorá sa zaoberá výrobou eskalátorov a výťahov, jeho práca spočíva v obsluhe stroja, ktorý zabezpečuje ohýbanie plechu. W. príjem netto má približne XXX,- eur až XXX,- eur. I. žiadnu vyživovaciu povinnosť. T. mzdy iný príjem nemá. V. mesačné výdavky sú na plyn, elektrinu, poistné, splátku pôžičky, spolu vo výške XXX,- eur. Z. v rodinnom dome, kde za trvania manželstva s bývalou manželkou, iný nehnuteľný majetok nemá, vlastní starší osobný automobil, zn. B. P., rok výroby P.. Na otázku právnej zástupkyne navrhovateľky uviedol, že pracuje denne cca X až XX hodín, zamestnávateľ im poskytuje trinásty plat, príde ak nemá absencie v práci aj odmenu ako je to bežné u tzv. veľkých zamestnávateľov. U., že ako elektrikár niekedy chodí vymeniť poistky, prípadne vykonať niečo menšie, keď ho niekto poprosí, no príjem z toho nemá. K. naďalej chová, v menšom rozsahu ako počas manželstva, avšak chová ju pre seba, resp. pre svoju rodinu, napr. pre dcéru, a ak aj nejakú hydinu predá, tak len za cenu nákladov. X., že podľa jeho názoru navrhovateľka dostáva od zamestnávateľa nie len sumu, ktorá je uvedená na výplatnej páske, ale aj niečo navyše, pretože v minulosti, v čase pred rozvodom videl nejaké jej výplatné pásky, na ktorých bola rukou dopísaná nejaká suma, konkretizovať to však nevedel.
XX. B. zástupkyňa navrhovateľky na pojednávaní navrhla doplniť dokazovanie zadovážením výplatných pásiek/lístkov bývalého manžela, z ktorých by bol zrejmý trinásty plat, alebo jeho prípadné prémie. B. zástupca bývalého manžela na pojednávaní navrhol, za predpokladu, že by súd považoval za
potrebné posudzovať aj okolnosti týkajúce sa opustenia domácnosti, doplniť dokazovanie výsluchom dcér účastníkov konania a tiež na preukázanie tvrdení bývalého manžela navrhovateľky o tom, že na výplatných páskach navrhovateľky za minulé obdobie bol ručne dopísaný údaj - suma v eurách, vykonať dokazovanie oboznámením týchto výplatných pások, ktoré by bývalý manžel predložil, nakoľko tento sa domnieva, že by nejaké mohol doma nájsť. O. tieto návrhy na doplnenie dokazovania súd na pojednávaní zamietol, z dôvodov uvedených nižšie v texte odôvodnenia tohto rozsudku.
XX. B. ust. § 72 ods. X zákona o rodine rozvedený manžel, ktorý nie je schopný sám sa živiť, môže žiadať od bývalého manžela, aby mu prispieval na primeranú výživu podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.
XX. B. ust. § 7X ods. 2 zákona o rodine ak sa bývalí manželia nedohodnú, určí rozsah príspevku na výživu na návrh niektorého z nich súd. B. pritom aj na príčiny, ktoré viedli k rozvratu vzťahov medzi manželmi.
XX. B. konania v tu prerokúvanej veci je návrh navrhovateľky ako rozvedenej manželky na určenie príspevku na výživu rozvedeného manžela voči jej bývalému manželovi. Z vyššie citovaného ustanovenia § 72 zákona o rodine vyplýva, že povinnosť prispievať na výživu rozvedeného manžela nevzniká priamo zo zákona, tak ako je tomu v prípade vyživovacej povinnosti rodičov k deťom alebo vzájomnej vyživovacej povinnosti medzi manželmi, ale vzniká na základe dohody rozvedených manželov alebo rozhodnutia súdu. K dohode rozvedených manželov v tejto otázke preukázateľne nedošlo. Je nutné poukázať na to, že zánik manželstva ako právna skutočnosť spôsobuje zánik osobných, ako aj majetkových práv medzi manželmi. B. na výživu rozvedeného manžela je teda samostatným nárokom s rozdielnymi podmienkami a rozsahom pre jeho priznanie, v porovnaní s tým, ako je tomu v prípade vzájomnej vyživovacej povinnosti za trvania manželstva. B. hmotnoprávnej podmienke neschopnosti samostatne sa živiť je zrejmá odlišnosť od výživného medzi manželmi, nakoľko v tomto prípade nie je právny nárok na v zásade rovnakú životnú úroveň a vyžaduje sa kvalifikovaná miera odkázanosti. E. o rodine na rozdiel od výživného medzi manželmi (§ 71) stanovuje v prípade príspevku na výživu rozvedeného manžela iba príspevok na primeranú výživu, čím sa má zdôrazniť užší rozsah výživného, ako je to v prípade vzájomnej vyživovacej povinnosti počas manželstva, čo však neznamená, že by sa mala uhrádzať len časť nákladov na primeranú výživu, ale ide o úhradu všetkých odôvodnených potrieb v bežnom chápaní pojmu výživné, a to v primeranom rozsahu.
XX. F. vyplýva z vyššie uvedeného, zánikom manželstva zaniká vzájomná vyživovacia povinnosť medzi manželmi, ktorá má manželom zabezpečiť zásadne rovnakú životnú úroveň. V čase po zániku manželstva môže, za podmienok upravených vo vyššie citovanom ust. § 72 zákona o rodine, vzniknúť povinnosť rozvedeného manžela prispievať na výživu bývalému manželovi, ktorý nie je schopný sám sa živiť. T. bývalému manželovi vznikne v tom prípade právo na zabezpečenie primeranej výživy. T. treba zdôrazniť, že ide o rozdielny nárok, než je to pri nároku na vzájomnú vyživovaciu povinnosť za trvania manželstva. E. kritériom pre priznanie príspevku na výživu oprávneného - rozvedeného manžela, je skutočnosť, že nie je schopný sám sa živiť. G. neschopnosť môže vyplývať zo subjektívnych alebo objektívnych skutočností na strane oprávneného. W. subjektívne patrí zlý zdravotný stav, žiadna kvalifikácia, alebo jej strata v dôsledku dlhodobej absencie zo zamestnania z dôvodu výkonu osobnej starostlivosti o maloleté dieťa do X rokov veku, resp. staršie dieťa, ak vyžaduje nepretržitú opateru, alebo faktická nemožnosť umiestniť dieťa do zariadenia poskytujúceho dennú starostlivosť v danom mieste, alebo faktická nemožnosť nájsť si zamestnanie v danom mieste zodpovedajúce jeho fyzickým a duševným schopnostiam. M. bývalého manžela živiť sa sám sa však neodvodzuje len od jeho skutočných a potencionálnych zárobkových možností, ale aj od jeho majetkových pomerov. X. na priznanie príspevku však nie je rozdiel v životnej úrovni bývalých manželov, ani skutočnosť, že navrhovateľke klesla životná úroveň oproti obdobiu pred zánikom manželstva a ani to, že si vlastnou prácou nedokáže zarobiť dostatok prostriedkov na uspokojovanie potrieb v rozsahu ako za trvania manželstva. V. relevantnou skutočnosťou môže byť fakt, že bývalý manžel (tu navrhovateľka) nie je schopný sám sa primerane živiť. O. sa pritom kvalifikovaná miera odkázanosti, teda ak sa rozvedený manžel ocitol v horšej majetkovej situácii, avšak má schopnosť sám sa živiť, nárok na príspevok mu nevzniká. M. sa len možnosti, schopnosti, majetkové pomery a primerané potreby oprávneného, t. j. koľko finančných prostriedkov mesačne potrebuje na zabezpečenie svojej primeranej výživy a či je v jeho schopnostiach, resp. možnostiach si samostatne takéto množstvo finančných prostriedkov zabezpečiť. Ak nie je objektívne alebo subjektívne v možnostiach rozvedeného manžela živiť sa primeraným
spôsobom samostatne, je potrebné posúdiť, či druhý rozvedený manžel má možnosti prispievať mu na výživu určitou sumou tak, aby boli potreby oprávneného zabezpečené v primeranej miere. G. príspevok nemá mať charakter sankčného výživného, nemožno ho priznať napríklad pre to, že druhý manžel zapríčinil rozvrat manželstva. S ohľadom na ust. § 75 ods. X zákona o rodine však súd príspevok neprizná, ak by to odporovalo dobrým mravom. W. výživného je charakterizovaná pojmom „primeraná výživa,“ t. j. ide o náklady na uspokojovanie životných potrieb oprávneného v závislosti od jeho veku, zdravotného stavu, životného štýlu a ďalších potrieb, teda o úhradu všetkých odôvodnených potrieb v bežnom chápaní pojmu výživné, a to v primeranom rozsahu, avšak zároveň, ako už bolo vyššie uvedené, ide o užší rozsah výživného ako pri vzájomnej vyživovacej povinnosti počas manželstva.
XX. Z vykonaného dokazovania nepochybne vyplynulo, že navrhovateľka žije v prenajatom obecnom byte, za ktorý platí mesačne nájom plus ďalšie súvisiace výdavky (energie), ďalej že má pravidelné výdavky titulom internetu, telefónu, TV, poistení ako aj nemalé výdavky na B. na cestu do práce a taktiež bežné výdavky na stravu, hygienu a ošatenie, platí tiež za stočné a elektrickú energiu v spoločných priestoroch a za odvod komunálneho odpadu. O. dokazovaním bolo preukázané i to, že u zamestnávateľa Z. W., M.. M. L..T.., R.T.: XX P. P. so sídlom v L. (zistené z lustrácie v M. poisťovni) je navrhovateľka v pracovnom pomere od XX.XX.XXXX a má vymeriavací základ XXX,XX eur (údaj za XX/XXXX), podľa doložených výplatných pások navrhovateľka dosahuje priemerný čistý príjem XXX,XX eur, nebrigáduje ani si nijak inak neprivyrába, teda iný príjem nemá. Je relatívne zdravá. O. povinnosť nemá. Do práce z bydliska dochádza pre absenciu vyhovujúcich spojení autom, jedná sa o trasu XX km denne. Po úhrade nutných mesačných výdavkov jej zo mzdy ostane cca XXX,- až XXX,- eur, a preto žiadala, aby jej na primeranú výživu ako rozvedenej manželke prispieval jej bývalý manžel. G. uviesť, že v konaní neboli preukázané ale ani tvrdené také okolnosti (objektívne ani subjektívne) na strane navrhovateľky, ktoré by jej bránili vykonávať takú prácu, za ktorú by navrhovateľka získala dostatočné prostriedky na pokrytie jej životných nákladov, keď je všeobecne známou skutočnosťou, že v G.L. N., T. X. M. nevynímajúc, je dostatok voľných pracovných miest a to i u tzv. veľkých zamestnávateľov, kde neustále hľadajú nových zamestnancov i bez praxe, ponúkajú potrebné zaškolenie s dostatočne vysokou odmenou za vykonanú prácu. Je tak na navrhovateľke, aby (pri absencii okolností, ktoré by jej neumožňovali vykonávať prácu s dostatočným príjmom na pokrytie jej nákladov) vyvinula snahu a hľadala si také zamestnanie, ktoré jej poskytne dostatočné prostriedky na pokrytie jej životných potrieb, takúto snahu však navrhovateľka v konaní nepreukázala. Na druhej strane vynakladať prostriedky na dochádzanie za prácou automobilom v rozsahu XXkm denne pri mzde na úrovni len málo presahujúcej minimálnu mzdu (táto predstavovala v roku XXXX sumu XXX,- eur/mesačne, v roku XXXX sumu XXX,- eur/mesačne) sa javí ako neekonomické obzvlášť pri existencii dostatku a rozmanitosti voľných pracovných miest na trhu práce v danom regióne.
XX. M. poukazuje na to, že neschopnosť samostatne sa živiť ako jedna zo základných hmotnoprávnych podmienok pre možnosť priznania príspevku na výživu rozvedeného manžela znamená, že podľa konkrétnych okolností prípadu, rozvedený manžel nedosahuje také príjmy, ktoré by mu umožňovali pokryť jeho základné životné potreby, a to z dôvodu napríklad nepriaznivého zdravotného stavu, nedostatku pracovných príležitostí, straty kvalifikácie, neschopnosti vykonávať prácu na základe lekárskeho posudku, starostlivosti o invalidné dieťa a pod. takéto okolnosti v danej vecí zistené neboli. V prípade, ak má jeden z manželov aj značne nadpriemerné príjmy a druhý z rozvedených manželov sa ocitol v zlej, resp. nepriaznivej finančnej situácii, avšak má schopnosť samostatne sa živiť, nárok na priznanie príspevku mu nevznikne. X. pre prípadné priznanie požadovaného príspevku teda nie je rozdiel v životnej úrovni bývalých manželov po rozvode manželstva ani skutočnosť, že navrhovateľke (hoci aj výrazne) klesla životná úroveň oproti obdobiu pred zánikom manželstva a ani to, že si vlastnou prácou nedokáže zarobiť dostatok prostriedkov na uspokojovanie potrieb v rozsahu ako za trvania manželstva. V. relevantnou skutočnosťou tu môže byť len ten fakt, že navrhovateľka (rozvedená manželka) nie je schopná sama sa primerane živiť (čo však v tomto konaní preukázané nebolo) a naproti tomu v rovnováhe to, že povinný má preukázateľne možnosti jej príspevok na výživu poskytnúť. E. úroveň bývalých manželov sa však neskúma ani neporovnáva.
XX. O. z vyššie uvedeného, opierajúc sa o výsledky vykonaného dokazovania, súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľky, ktorým sa domáha voči bývalému manželovi určenia príspevku na výživu rozvedeného manžela, nie je dôvodný, a preto súd návrh zamietol. M. vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že nebola splnená základná hmotnoprávna podmienka, ktorou je preukázanie kvalifikovanej miery odkázanosti, preto jej nárok na požadovaný príspevok nevznikol. O. na to, že navrhovateľka
základnú hmotnoprávnu podmienku pre priznanie príspevku na výživu rozvedenej manželky, teda svoju neschopnosť samostatne sa živiť nepreukázala, bolo potom už nadbytočné zaoberať sa príjmovými a majetkovými možnosťami a schopnosťami povinného (t.j. bývalého manžela navrhovateľky), prípadne príčinami rozvratu vzťahov medzi bývalými manželmi, či otázkou dobrých mravov. Z týchto dôvodov súd ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania zamietol.
XX. W. argumenty účastníkov konania súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných účastníkmi konania. T. rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania. Na ďalšiu irelevantnú argumentáciu zachádzajúcu podrobne do nadbytočných detailov, nespôsobilú ovplyvniť meritórne rozhodnutie preto súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou. M. vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie vo veci, nie však v celom rozsahu navrhovanom účastníkmi konania z dôvodov vysvetlených v ods. XX odôvodnenia tohto rozsudku. O. ostatného navrhnutého doplnenia dokazovania, mimo toho, ktoré súd vykonal a ktoré aj rozobral v písomnom vyhotovení tohto rozsudku, súd považoval za irelevantné a pre rozhodnutie vo veci samej z hľadiska posudzovania nároku uplatneného v tomto konaní za nerozhodné, nehospodárne a vedúce len k predĺženiu konania s nutnosťou pojednávanie odročiť.
XX. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov tohto konania (§ 52 C.m.p.), keď nezistil dôvod na aplikáciu výnimky v zmysle § 55 C.m.p. (výrok II.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie a to do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Krajský súd v Trnave cestou tunajšieho súdu (§ 362 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) - § 363 CSP. Odvolanie možno odôvodniť (§ 365 ods. 1 CSP) len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 CMP).