Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

32Ek/2860/2022

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Slovenská konsolidačná, a.s., IČO 35 776 005, so sídlom Cintorínska 21, 814 99 Bratislava proti povinnému: AVANT-1, s.r.o., IČO 36 722 634, so sídlom Platanová 3226/7, 010 07 Žilina, o vymoženie 132 EUR, vedenom súdnym exekútorom Mgr. Marián Janec, so sídlom exekútorského úradu Sad SNP 666/12, 010 01 Žilina pod sp. zn. 351EX 759/22, o návrhu súdneho exekútora na uloženie poriadkovej pokuty, takto

rozhodol:

Súd návrh súdneho exekútora na uloženie poriadkovej pokuty z a m i e t a.

odôvodnenie:

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 26.10.2022 domáhal od povinného vymoženia 132 eur na základe exekučného titulu, ktorým je Rozkaz o uložení pokuty za správny delikt prevádzkovateľa vozidla č. OU-ZA-OCDPK-2019/039962 zo dňa 09.09.2019, ktorý vydal Okresný úrad Žilina a Rozkaz o uložení pokuty za správny delikt prevádzkovateľa vozidla č. OU-ZA- OCDPK-2019/039958 zo dňa 09.09.2019, ktorý vydal Okresný úrad Žilina.

2. Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora Mgr. Mariána Janeca, so sídlom exekútorského úradu Sad SNP 666/12, 010 01 Žilina vydaním poverenia pod sp. zn. s európskym spisovým identifikačným číslom: ECLI:SK:OSBB:2022:6122448994.1, exekučné konanie je vedené na exekútorskom úrade pod značkou 351EX 759/22.

3. Súdny exekútor dňa 13.01.2023 doručil súdu návrh na uloženie poriadkovej pokuty zo dňa 13.01.2023, v ktorom uviedol, že navrhuje uložiť Finančnému riaditeľstvu, Daňový úrad Žilina poriadkovú pokutu vo výške 500,00 EUR alebo zaviazanie na predloženie požadovaných písomností. Svoj návrh odôvodnil tým, že žiadosťou o poskytnutie súčinnosti sa obrátil na Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, v zastúpení Daňovým úradom Žilina a žiadal o oznámenie identifikačných údajov bankového účtu povinného, z ktorého vykonáva platby a ktorý uviedol v komunikácií s finančnou správou, o oznámenie, či je povinný platiteľom DPH, o oznámenie, či povinný podal daňové priznanie za posledné zdaňovacie obdobie, o oznámenie výšky daňového nedoplatku, o oznámenie nadmerného odpočtu a preplatku na dani, ktoré by bolo možné postihnúť exekúciou prikázaním inej peňažnej pohľadávky podľa ust. a nasl. Exekučného poriadku, kópiu kontrolného výkazu dani z pridanej hodnoty podľa o dani z pridanej hodnoty. Následne mu bola doručená odpoveď, v ktorej mu bolo v rozpore so zákonom odmietnuté poskytnutie informácií o povinnom v požadovanom rozsahu a doručená výzva na doplnenie žiadosti. Svoju žiadosť doplnil a dodatočne žiadal o uvedenie spôsobu akým sa môže oboznámiť s obsahom kontrolného výkazu DPH. Správca dane naďalej odmieta poskytnúť súčinnosti v požadovanom rozsahu, najmä oznámenie bankového účtu, s odvolaním sa na daňové tajomstvo. Vo svojej odpovedi si správca dane protirečí, ak niektoré údaje ako výšku preplatkov, nedoplatkov a dátumy podania daňových priznaní oznámi a ostatné skutočnosti, podľa svojho výberu naďalej neoznámi. Uvedené nemá oporu v zákone, ako dôkaz prikladá odpoveď Daňového úrad Bratislava zo dňa 07.06.2022 (v anonymizovanej podobe), ktoré nemal žiadny problém s oznámením požadovaný

čísiel účtov. Správca dane si vykladá Exekučný poriadok tak, že akákoľvek informácia, ktorá nie je verejné dostupná na webe Finančnej správy Slovenskej republiky, nie je oprávnená na sprístupniť súdnemu exekútorovi. Všetky informácie, ktoré poskytli sú verejne dostupné. Podľa daného výkladu by ustanovenia § 42 Exekučného poriadku, absolútne strácali význam a nútené vymáhanie pohľadávok prostredníctvom súdneho exekútora, by bolo postavené na úroveň inkasných spoločností. Správca dane svojim selektívnym prístupom zvýhodňuje výkon rozhodnutia prostredníctvom Daňového úradu, ktorý informácie o dlžníkoch povinného má a môže teda efektívne vymáhať pohľadávky. Výkon rozhodnutia prostredníctvom exekútora a výkon rozhodnutia Daňovým úradom je postavený z procesného hľadiska na rovnakú pozíciu, avšak Daňové úrady svojím bezdôvodným neoznamovaním požadovaných údajov, neúmerne vytvárajú prednosť daňových pohľadávok pred ostatnými judikovanými pohľadávkami. Pokiaľ Daňový úrad poukazuje na to, že súdny exekútor má oprávnenie zisťovať pohľadávky povinného v rozsahu Centrálneho registra exekúcii, súdny exekútor uvádza, že podľa Centrálneho registra exekúcií (ďalej len CRE) povinný nemá vedené žiadne exekučné konania, v ktorých by vystupoval ako oprávnený. Výklad Daňového úradu Žilina opäť smeruje ku skutočnostiam, podľa ktorých by exekútor mohol zisťovať iba verejne dostupné informácie. Informácie z CRE sú dostupné všetkým osobám, ktoré zaplatia poplatok za sprístupnenie. Údaje uvedené v kontrolnom výkaze DPH smerujú k uspokojeniu pohľadávky oprávneného i na nejudikovaných a nevymáhaných pohľadávkach. Účelom poskytnutia informácie je vymoženie pohľadávky, oprávnený s touto informácie môže nakladať ako účastník exekučného konania iba v prípade, že dlžník nesplní svoj záväzok, alebo ho napriek inhibitóriu na základe príkazu na začatie exekúcie prikázaním inej peňažnej pohľadávky splní povinnému. Prikázanie inej peňažnej pohľadávky podľa ustanovení Exekučného poriadku je jedným zo základných spôsobov, ktorý je možné využiť v exekučnom konaní. Pohľadávka je definovaná ako parciálne oprávnenie veriteľa na plnenie čoby súčasť záväzkovoprávneho vzťahu, v zmysle ktorého záväzkovoprávny vzťah je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie a od dlžníka vzniká povinnosť splniť záväzok. Exekúcia v tomto prípade postihuje právo povinného čoby veriteľa, a to tak že tretej osobe prikáže plniť túto pohľadávku nie povinnému, ale priamo oprávnenému s právnym následkom zániku povinnosti tretej osoby plniť povinnému. Súdny exekútor súhlasí so správcom dane v tom, že výkaz DPH neslúži na identifikáciu pohľadávok, ale mohol by slúžiť, ak bude správca dane poskytovať súčinnosť v súlade so zákonom. Skutočnosť, že správca dane kontrolný výkaz DPH na tieto účely nepoužíva neznamená, že by kontrolný výkaz DPH nemohol byť použitý súdnym exekútorom na účely identifikácie dlžníkov povinného. Ako súdny exekútor žiadal iba informácie o dlžníkoch povinného, preto je možné zo strany správcu dane dodať iba časť o vystavených faktúrach povinným. Údaje, ktoré súdny exekútor požaduje, riadne opakovane identifikoval, takisto ich rozsah. Súdny exekútor záverom uviedol, že pokiaľ ide o vyjadrenie správcu dane, že údaje z kontrolného výkazu majú veľmi citlivý charakter a sú utajovanými skutočnosťami, súdny exekútor k uvedenému poukázal na ust. Nariadenia vlády č. ktorým sa ustanovujú oblasti utajovaných skutočností, pričom z každej v predmetnom ustanovení uvedených oblastí uviedol, že kontrolný výkaz DPH sa uvedenej oblasti netýka. Poskytnutie súčinnosti súdnemu exekútorovi nemôže byť v žiadnom prípade porušením povinnosti podľa - o ochrane utajovaných skutočností, nakoľko informácie v ňom uvedené nie sú utajovanou skutočnosťou.

4. Podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) počas exekúcie sú tretie osoby povinné exekútorovi na jeho žiadosť poskytnúť súčinnosť v rozsahu primeranom vymáhanému nároku, ak sa im preukázal poverením na vykonanie exekúcie.

5. Podľa § 42 ods. 2 Exekučného poriadku súdy, prokuratúra, iné štátne orgány, orgány územnej samosprávy, iné orgány verejnej moci, notári, iné fyzické osoby a právnické osoby, ak rozhodujú o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb, poskytnú údaje potrebné na výkon jeho činnosti podľa tohto zákona; tým nie je dotknutá povinnosť zachovávať mlčanlivosť podľa osobitných predpisov.

6. Podľa § 42 ods. 4 Exekučného poriadku štátne orgány, iné orgány verejnej moci a právnické osoby, ktoré z úradnej moci alebo vzhľadom na predmet svojej činnosti vedú evidenciu osôb a ich majetku, poskytnú údaje potrebné na výkon jeho činnosti podľa tohto zákona; túto povinnosť má najmä orgán, ktorý vedie evidenciu nehnuteľností, orgán, ktorý vedie evidenciu motorových vozidiel, vodičských preukazov a centrálny depozitár cenných papierov.

7. Podľa § 42 ods. 5 Exekučného poriadku tretie osoby, ktoré majú u seba záznamy alebo dokumenty týkajúce sa majetku podliehajúceho exekúcii alebo majetok podliehajúci exekúcii, umožnia exekútorovi tieto záznamy, dokumenty alebo majetok prehliadnuť a na žiadosť mu záznamy alebo dokumenty vydajú alebo urobia iné opatrenie požadované exekútorom na zabezpečenie týchto záznamov, dokumentov alebo majetku; tým nie je dotknutá povinnosť zachovávať mlčanlivosť.

8. Podľa § 42 ods. 12 Exekučného poriadku súčinnosť podľa tohto zákona sú tretie osoby povinné poskytnúť exekútorovi bezodkladne, bezodplatne a prednostne elektronicky. Ak má tretia osoba na to vytvorené technické podmienky, poskytuje súčinnosť zdieľaným, nepretržitým a priamym prístupom na základe dohody podľa odseku 13. Exekútor nesmie tretiu osobu obťažovať žiadosťami o poskytnutie súčinnosti nad mieru, ktorú možno od nej spravodlivo vyžadovať.

9. Podľa § 42 ods. 15 Exekučného poriadku pri neposkytnutí súčinnosti sa ustanovenia o poriadkovej pokute pri neposkytnutí súčinnosti povinným použijú rovnako.

10. Podľa § 64 Exekučného poriadku spôsob vykonania exekúcie určí exekútor, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 167 a 172). Spôsob vykonania exekúcie určí exekútor tak, aby bol primeraný vymáhanej povinnosti a aby hodnota zabezpečeného majetku povinného zodpovedala hodnote vymáhanej povinnosti.

11. Podľa § 65 Exekučného poriadku exekútor môže vykonať exekúciu v jednom exekučnom konaní aj niekoľkými spôsobmi. V prípade zjavného nepomeru vymáhanej povinnosti a hodnoty zabezpečeného majetku povinného je exekútor, po preukázaní dostatočného zabezpečenia vymáhanej povinnosti majetkom zo strany povinného a na jeho žiadosť, povinný odblokovať zabezpečený majetok v prevyšujúcej časti.

12. Podľa Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

13. Podľa , súd môže uložiť poriadkovú pokutu tomu, kto sťažuje postup konania najmä tým, že: a) nesplní povinnosť uloženú súdom a svoju nečinnosť v konaní neospravedlní včas a vážnymi okolnosťami, b) sa nedostaví na súd, hoci naň bol riadne a včas predvolaný a svoju neprítomnosť neospravedlnil včas a vážnymi okolnosťami, c) neuposlúchne príkaz súdu, d) ruší poriadok alebo dôstojný priebeh pojednávania alebo e) urobí hrubo urážlivé podanie.

14. Podľa , výšku poriadkovej pokuty určuje súd s prihliadnutím na povahu porušenej povinnosti; poriadkovú pokutu možno uložiť do 500 eur.

15. Podľa , súd môže pri opakovanom porušení povinnosti uložiť poriadkovú pokutu do 2 000 eur.

16. Poriadková pokuta je jedným z prostriedkov poriadkových opatrení, ktoré zákon umožňuje použiť súdu na riadny a nerušený chod konania. Pri ukladaní poriadkovej pokuty je súd v rámci voľnej úvahy povinný diferencovať stupeň a závažnosť previnenia osoby, ktorej sa poriadková pokuta ukladá, a to so zreteľom na požadovaný účel vo forme efektívnosti a hospodárnosti konania.

17. Zmyslom a účelom sankčného opatrenia v podobe poriadkovej pokuty je zabezpečenie toho, aby bola splnená povinnosť uložená súdom, respektíve súdnym exekútorom pri výkone exekúcie. V exekučnom konaní možno rozhodnutie o uložení poriadkovej pokuty vnímať ako procesnú sankciu, ktorou možno vynútiť splnenie tých povinností, ktorých splnenie je nevyhnutné pre riadny priebeh exekučného konania a ktoré plnené neboli. Svojou podstatou zároveň umožňuje zabezpečiť nielen súčinnosť povinného, ale aj tretích osôb v prípade, ak títo nemajú záujem plniť povinnosti uložené Exekučným poriadkom. Výška pokuty musí byť primeraná v pomere k tomu, aby prevenčne pôsobila smerom k splneniu procesnej povinnosti.

18. Exekučný súd k návrhu súdneho exekútora na uloženie poriadkovej pokuty uvádza, že vyššie citovaná právna úprava na jednej strane ukladá povinnosť štátnym orgánom poskytnúť súdnemu

exekútorovi na základe jeho výzvy ním požadovanú súčinnosť (§ 42 ods. 2, ods. 4 Exekučného poriadku) za predpokladu, že je to na ukončenie exekúcie potrebné a zároveň je to primerané vymáhanému nároku, avšak na strane druhej, poskytnutím súčinnosti nemôže byť porušená povinnosť zachovávať mlčanlivosť uložená podľa osobitných predpisov (§ 42 ods. 2 posledná veta za bodkočiarkou Exekučného poriadku). Na to, aby súdny exekútor v rámci výkonu exekúcie postupoval tak, že podá návrh na uloženie poriadkovej pokuty štátnemu orgánu z dôvodu neposkytnutia ním požadovanej súčinnosti, je potrebné splnenie podmienky, že takýto procesný postup je nevyhnutný pre dosiahnutie ukončenia exekúcie, podmienka primeranosti a skutočnosť, že dotknutý štátny orgán vedie evidenciu majetku povinného a v poskytnutí súčinnosti mu nebráni žiadna zákonná prekážka. Inak povedané, súdny exekútor požiada súd o uloženie poriadkovej pokuty štátnemu orgánu, ktorý vedie evidenciu majetku povinného v prípade, ak z dôvodu jeho pasivity v konaní, súdny exekútor nemôže pokračovať vo výkone exekúcie v čoho dôsledku dochádza k narušeniu riadneho priebehu exekučného konania. V tejto súvislosti je potrebné ďalej poznamenať, že ak štátny orgán súčinnosť súdnemu exekútorovi neposkytne a o prípadných následkoch nesplnenia si tejto povinnosti bol exekútorom poučený, exekučný súd mu poriadkovú pokutu môže uložiť. Z uvedeného teda vyplýva, že uloženie poriadkovej pokuty je fakultatívne a teda súd pristúpi k jej uloženiu po tom, čo zistí, že požadovaná súčinnosť poskytnutá nebola, pričom tomu nebránili žiadne objektívne dôvody. Exekučný súd ďalej prihliada aj na výšku vymáhaného nároku, požadovanú súčinnosť a jej vplyv na ukončenie, resp. neukončenie exekúcie.

19. K návrhu súdneho exekútora exekučný súd ďalej uvádza, že v súvislosti s rozhodovaním o uložení poriadkovej pokuty sa riadi vlastnou úvahou nielen v tom smere, v akej výške ju uloží, keď v zmysle ust. a možno uložiť pokutu v maximálnej výške 500,- eur a pri opakovanom porušení povinnosti maximálne do 2.000,- eur, ale aj v tom smere, či poriadkovú pokutu vzhľadom na jej účel uloží. V posudzovanej veci sa súdny exekútor domáha sprístupnenia kontrolných výkazov DPH povinného. Exekučný súd je však toho názoru, že kontrolný výkaz DPH v zmysle ust. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov spadá pod daňové tajomstvo, keďže ide o informáciu, ktorá bola získaná správcom dane pri správe daní. Pokiaľ súdny exekútor poukazuje na ustanovenia Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. ktorým sa ustanovujú oblasti utajovaných skutočností podľa o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov, keď poukazuje na skutočnosť, že kontrolný výkaz DPH sa oblastí uvedených v Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. netýka, exekučný súd uvedené tvrdenie v súvislosti s návrhom na uloženie poriadkovej pokuty považuje za irelevantné a to s poukazom na ust. v zmysle ktorého sa uvedený zákon nevzťahuje na ochranu tajomstva upraveného v osobitných predpisoch (napr. , o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, , 23a a 23b o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov). Exekučný súd zároveň v predmetnom prípade nemôže konštatovať ani pasivitu zo strany Daňového úradu Žilina, keďže tento vyzval súdneho exekútora na odstránenie nedostatkov jeho podania, čo podľa Oznámenia Daňového úradu Žilina zo dňa 13.01.2023 súdny exekútor nevykonal. Tiež je potrebné poukázať aj na ust. § a 65 Exekučného poriadku, podľa ktorých zisťovanie majetkových pomerov povinného má smerovať predovšetkým k danej vymáhanej pohľadávke a musí zodpovedať princípu primeranosti. To znamená, že súdny exekútor má oprávnenie požadovať poskytnutie súčinnosti len v rozsahu primeranom vymáhanému nároku po tom, čo vyčerpal všetky jemu dostupné možnosti, prostredníctvom ktorých má možnosť zistiť pre neho relevantné informácie v súvislosti so zisťovaním majetkových pomerov povinného. Súčinnosť zo strany subjektov vymedzených v ust. Exekučného poriadku je popri šetrení lustráciami z verejne dostupných zdrojov, súčinnosti povinného či vyhlásenia povinného o majetku v zmysle ust. Exekučného poriadku, a napokon osobného zisťovania majetkových pomerov povinného, len jedným zo spôsobov získavania informácií nevyhnutných k ukončeniu exekúcie. Nakoľko v posudzovanej veci súdny exekútor žiadnym spôsobom nepreukázal, ako postupoval v prípade zisťovania majetku povinného a či vyčerpal všetky vyššie uvedené možnosti, súd aj vzhľadom na doposiaľ uvedené jeho návrhu nevyhovel a tento ako nedôvodný zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.