Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21Sd/47/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici samosudkyňou Mgr. Ivanou Datlovou v právnej veci navrhovateľa L. X., nar. X. T. XXXX, bytom M. R. P. č. XXXX/XX, I., proti odporkyni Sociálnej poisťovni ústrediu so sídlom v Bratislave Ul. 29. augusta 8, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX XXXX X z 18. februára 2014 o zamietnutí žiadosti o priznanie starobného dôchodku takto

rozhodol:

Rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X z 18. februára 2014 zrušuje podľa § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p. a vec vracia odporkyni na ďalšie konanie.

Navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Napadnutým rozhodnutím odporkyňa zamietla žiadosť navrhovateľa o priznanie starobného dôchodku od 11.septembra 2010 s poukazom na zákonné ust. § 142 ods. 4 písm. b) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení a ust. § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení.

Rozhodnutie odôvodnila skutočnosťou, že potvrdením Ministerstva vnútra Slovenskej republiky z 1.októbra 2013 mala preukázané, že navrhovateľovi bol priznaný príspevok za službu, ktorý sa podľa § 124 zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov... považuje za výsluhový dôchodok. Bola mu započítaná základná vojenská služba od 1.augusta 1964 do 30.septembra 1966 a doba služobného pomeru od 1.októbra 1966 do 30.novembra 1997, všetko v I. kategórii funkcií. Z uvedeného vyvodila, že navrhovateľ získal najmenej 25 rokov zamestnania a vykonával najmenej 20 rokov službu zaradenú do I. kategórie funkcií, preto mu vznikol nárok na starobný dôchodok dňom dovŕšenia fyzického veku 55 rokov, 5.mája 2000 a to podľa § 132 ods. 1 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení, keďže dôchodkový vek nadobudol pred účinnosťou zákona č. 328/2002 Z.z. V dôsledku uvedeného nie je o ním uplatnenom nároku na starobný dôchodok príslušná rozhodnúť, pretože o dávke dôchodkového zabezpečenia príslušníka policajného zboru rozhoduje odbor sociálneho zabezpečenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, keďže nárok na starobný dôchodok mu vznikol podľa predpisov účinných pred 1.januárom 2004, tj. pred účinnosťou zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení. Zároveň svoju príslušnosť vo veci konať odporkyňa vylúčila aj s odôvodnením, že navrhovateľ po vzniku nároku na starobný dôchodok do 31.decembra 2003 nesplnil podmienku nepretržitého trvania zamestnania s poukazom na zákonné ustanovenie § 261 ods. 1 zákona o sociálnom poistení.

Navrhovateľ sa voči rozhodnutiu odporkyne odvolal. Poukázal na to, že v Policajnom zbore spolu aj so základnou vojenskou službou odslúžil 33 rokov a 4 mesiace a okrem uvedeného získal obdobie dôchodkového poistenia v rozsahu cca 4 roky a 3 mesiace aj v civilnom zamestnaní. Hoci nebol

dôchodkovo poistený vo všeobecnom systéme sociálneho zabezpečenia najmenej 15 rokov, vyjadril názor, že pri rozhodovaní o jeho žiadosti o priznanie starobného dôchodku mala odporkyňa zohľadniť všetky obdobia dôchodkového poistenia a všetky osobné vymeriavacie základy, ktoré získal aj počas obdobia započítaného pre účely priznania príspevku za službu. Z takto určenej sumy dôchodkovej dávky mala odporkyňa sumu jeho výsluhového zabezpečenia z osobitného systému odpočítať a priznať mu starobný dôchodok v takto určenej výške. Rozhodnutiu odporkyne vytýkal, že neobsahuje žiadny výpočet dôchodkovej dávky s tým, že v súčasnosti neexistuje taká prax, že by si svoj nárok mohol uplatniť u Ministerstva vnútra Slovenskej republiky.

Na pojednávaní pred krajským súdom zotrval na podanom odvolaní. Uviedol, že rozhodnutie odporkyne bolo pre neho nezrozumiteľné. Pokiaľ bola toho názoru, že vo veci je príslušný rozhodnúť iný orgán, mala ho na konanie pred týmto orgánom odkázať a vtedy by jej rozhodnutiu rozumel.

Odporkyňa navrhla napadnuté rozhodnutie potvrdiť ako zákonné a vecne správne. V podrobnostiach poukázala na obsah písomného vyjadrenia z 26.marca 2014. V písomnom vyjadrení zopakovala skutkové zistenia a právne argumenty, na základe ktorých považovala rozhodnutie za súladné so zákonom a ktoré boli už obsahom odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Zopakovala, že nie je príslušná rozhodnúť o žiadosti navrhovateľa, čo podporila poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. .

Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne i konanie, ktoré mu predchádzalo v súlade s ust. § 250l ods.1 O. s. p., vypočul účastníkov, oboznámil sa s ich písomnými podaniami, s obsahom administratívneho spisu, najmä so žiadosťou navrhovateľa o priznanie starobného dôchodku, s oznámením Ministerstva vnútra Slovenskej republiky z 1.októbra 2013, s evidenčným listom dôchodkového zabezpečenia navrhovateľa za roky 1962 - 1964, za rok 2000, s potvrdením Ministerstva obrany Slovenskej republiky z 26.septembra 2013, s evidenčným listom dôchodkového zabezpečenia z roku 1997, s priebehom dôchodkového poistenia navrhovateľa, s ostatným relevantným obsahom spisu a dospel k presvedčeniu, že napadnuté rozhodnutie odporkyne je potrebné zrušiť, pretože vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci v zmysle § 250j ods. 2 písm. a) Občianskeho súdneho poriadku. Podľa ods. 3 cit. zákonného ustanovenia vrátil vec odporkyni na ďalšie konanie.

Z ust. § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení vyplýva, že v konaniach o nárokoch na dávky a výplatu dávok z dôchodkového zabezpečenia, ktoré vznikli pred 1. januárom 2004, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003 s odchýlkami ďalej ustanovenými.

Podľa § 261 ods. 1 prvej až tretej vety zákona č. 461/2003 Z.z o sociálnom poistení sa suma starobného dôchodku poistenca, ktorý splnil podmienku nároku na tento dôchodok pred 1. januárom 2004, je po vzniku nároku na starobný dôchodok nepretržite zamestnaný k 31. decembru 2003 a nepoberal starobný dôchodok, invalidný dôchodok alebo ich časť, určí podľa tohto zákona.

Podľa § 175 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie alebo služby I. a II. kategórie funkcií sa priznávajú do 31.decembra 2023.

Podľa § 132 ods. 1 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení vojak z povolania má nárok na starobný dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň 55 rokov, ak vykonával najmenej 20 rokov službu zaradenú do I. kategórie funkcií. Uvedené zákonné ustanovenie sa do 31. júna 2002 vzťahovalo aj na sociálne zabezpečenie policajtov.

Podľa § 142 ods. 4 písm. b) cit. zákona o dávkach dôchodkového zabezpečenia rozhodujú, pokiaľ ide o príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti a o vojakov z povolania v pôsobnosti Federálneho Ministerstva vnútra orgán príslušného ministerstva. Aj toto zákonné ustanovenie sa do 31.júna 2002 vzťahovalo aj na sociálne zabezpečenie policajtov.

Preskúmaním veci krajský súd zistil, že navrhovateľ požiadal odporkyňu o priznanie starobného dôchodku od 11.septembra 2010 žiadosťou z 28.novembra 2013. V období od 1.apríla do 30.júla 1964 pracoval v Lesoch Slovenskej republiky Levice, v období od 1.októbra 1966 do 30.novembra 1997 bol príslušníkom Policajného zboru, následne od 1.decembra 1997 do 7.decembra uvedeného roku bol nezamestnaný, neevidovaný ako uchádzač o zamestnanie. Nezamestnaný a neevidovaný ako uchádzač o zamestnanie je aj doposiaľ od 1.januára 2003. Od 8.decembra 1997 do 10.decembra 1999 a od 1.marca 2002 do 1.januára 2003 bol nezamestnaný, evidovaný v príslušnej evidencii. Od 11.decembra 1999 do 28.februára 2002 pracoval v Novostroj ZŤS Lučenec. Podľa oznámenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, odboru sociálneho zabezpečenia z 1.októbra 2013 bol navrhovateľovi od 1.decembra 1997 priznaný príspevok za službu podľa zákona č. 410/1991 o služobnom pomere príslušníkov Policajného zboru. Pre nárok na túto dávku výsluhového zabezpečenia mu bola zhodnotená doba služobného pomeru od 1.augusta 1964 do 30.septembra 1966 (základná vojenská služba) v I. kategórii funkcií a doba od 1.októbra 1966 do 30.novembra 1997 (príslušník Policajného zboru) v I. kategórii funkcií, celkom mu pre účely určenia sumy priznanej dávky bola zhodnotená doba služobného pomeru v rozsahu 33 rokov a 130 dní.

Z vyššie uvedeného je zrejmé, že navrhovateľ splnil podmienky nároku na starobný dôchodok vo veku 55 rokov, pretože ako príslušník Policajného zboru bol zamestnaný najmenej 25 rokov a službu zaradenú do I. kategórie funkcií vykonával najmenej 20 rokov. Nárok na starobný dôchodok mu preto vznikol dňom dovŕšenia fyzického veku 55 rokov, dňom 5.mája 2000. Vzhľadom na dátum dosiahnutia dôchodkového veku bolo potrebné ním uplatnený nárok na starobný dôchodok posúdiť podľa predpisov účinných do 31.decembra 2003, pretože podľa § 94 ods. 1 a 2 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení nárok na dávku vzniká dňom splnenia podmienok ustanovených zákonom a nárok na výplatu dávky vzniká splnením podmienok ustanovených pre vznik nároku na dávku a jej výplatu a podaním žiadosti o priznanie alebo vyplácanie dávky. Keďže nárok na uplatnenú dôchodkovú dávku navrhovateľovi vznikol 5.mája 2000, bolo potrebné o jeho nároku rozhodnúť podľa platnej a účinnej právnej úpravy k uvedenému dňu. Hoci bol navrhovateľ po vzniku nároku na starobný dôchodok, tj. po 5. máji 2000 ešte zamestnaný v civilnom zamestnaní, jeho zamestnanie netrvalo nepretržite k 31.decembru 2003, preto jeho žiadosť o priznanie starobného dôchodku nebolo možné posúdiť podľa § 261 ods. 1 zákona o sociálnom poistení.

S poukazom na vyššie zistený skutkový stav veci a citovanú právnu úpravu vznikol navrhovateľovi nárok na starobný dôchodok dňom dovŕšenia fyzického veku 55 rokov, 5.mája 2000, preto o tejto dávke dôchodkového zabezpečenia môže na základe vecnej príslušnosti upravenej v § 142 ods. 4 písm. b) zákona o sociálnom zabezpečení rozhodnúť len orgán sociálneho zabezpečenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky.

Nedostatok vecnej príslušnosti na konanie a rozhodnutie o uplatnenom nároku dôchodkového zabezpečenia je neodstrániteľnou prekážkou postupu v konaní, ktorá vylučuje možnosť konania a rozhodnutia vecne nepríslušného orgánu. Rozhodnutie o zamietnutí uplatneného nároku je vecným hmotno-právnym rozhodnutím, ktoré nemôže vecne nepríslušný orgán vydať a ak tak urobí, jeho rozhodnutie nevyvoláva inak predpokladané hmotno-právne následky. Riešenie vzniknutej procesnej situácie v súlade s právom je v postúpení veci na rozhodnutie vecne príslušnému orgánu.

Hoci uvedený postup zákon č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, ktorý je v konaní z hľadiska procesných noriem potrebné aplikovať neupravuje, a zároveň vylučuje aplikovateľnosť všeobecného predpisu o správnom konaní (§ 172 ods. 1), postupovala odporkyňa nesprávne, keď o uplatnenom nároku navrhovateľa vecne hmotno-právne rozhodla, pretože na také rozhodnutie jej nebola zákonom zverená právomoc (vecná príslušnosť), z dôvodov, ktoré sú ozrejmené vyššie. Správne sa mala riadiť všeobecnými procesnými postupmi, ktoré riešia otázku vecnej nepríslušnosti a v súlade so zákonom dovolenou analógiou legis ich mala pri absencii vlastnej právnej úpravy v zákone č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení aplikovať (napr. § 20 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní...).

Hoci odporkyňa správne zistila skutkový stav veci i vecne príslušný orgán na rozhodnutie o starobnom dôchodku navrhovateľa, rozhodla nesprávne, keď žiadosť navrhovateľa o priznanie starobného

dôchodku zamietla. Uvedené bolo dôvodom na zrušenie jej rozhodnutia podľa § 250j ods. 2 písm. a) Občianskeho súdneho poriadku. V ďalšom konaní odporkyňa postúpi žiadosť navrhovateľa o priznanie starobného dôchodku vecne príslušnému orgánu na konanie a rozhodnutie, tj. odboru sociálneho zabezpečenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, ktorý jediný je podľa cit. právnej úpravy § 142 ods. 4 písm. b) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení oprávnený posúdiť splnenie zákonných predpokladov pre možnosť priznania uplatnenej dôchodkovej dávky a určenie jej výšky.

Náhradu trov konania krajský súd navrhovateľovi nepriznal, napriek jeho úspechu v konaní pred súdom, pretože si žiadne trovy neuplatnil, rozhodujúc v súlade s ust. § 250k ods. 1 O.s.p. za použitia ust. § 250l ods. 2 O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia. Odvolanie sa podáva písomne, v dvoch vyhotoveniach

prostredníctvom krajského súdu na Najvyšší súd SR. V odvolaní je potrebné popri všeobecných náležitostiach / § 42 ods. 3 O. s. p. / uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.