Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_25Co-210-2014.pdf
PDF · 92.26 KB
Case nature
Subarea
25Co/210/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Spálová a členov senátu: JUDr. Martina Valentová a JUDr. Martin Holič, v právnej veci navrhovateľa: M. C., nar. X.X.XXXX, bytom A., Y. XX, proti odporcovi: Orange Slovensko, a.s., so sídlom Bratislava, Metodova 8, IČO: 35 697 270, zastúpeného spoločnosťou: Bobák, Bollová a spol., s.r.o., so sídlom Bratislava, Dr. Vladimíra Clementisa 10, o určenie neplatnosti zmluvy a vydanie bezdôvodného obohatenia, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Senica, č.k. 7C/65/2013-79 zo dňa 29.1.2014, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd (v celom rozsahu) zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal, aby súd určil, že zmluva o poskytovaní verejných služieb č. A6144296 uzatvorená medzi účastníkmi dňa 6.2.2012 je od počiatku neplatná, keďže nebol žalobcovi podľa nej poskytnutý uvedený internetový program; takisto aby súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť mu sumu 432,43 Eur a úroky v sume 28,88 Eur, spolu 461,31 Eur, ako aj nahradiť trovy konania. Vo výroku preskúmavaného rozsudku súd tiež vyslovil, že trovy konania na súdnom poplatku z predmetu konania znáša štát a navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť odporcovi náhradu trov právneho zastúpenia v sume 430,50 Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Rozhodnutie prvostupňový súd odôvodnil právne aplikáciou ust. § 44 ods. 1, 2 zák. č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy i § 49a, § 52 ods. 1, 3 a 4, § 451 ods. 1 a 2 a § 457 Občianskeho zákonníka. Súd vychádzal zo zistení, že nebolo sporným, že navrhovateľ a odporca uzatvorili dňa 6.2.2012 zmluvu o poskytovaní verejných služieb č. A6144296, ktorej neoddeliteľnou súčasťou bol Dodatok a príloha č. 1 k Dodatku k zmluve. Uvedenou zmluvou odporca poskytol navrhovateľovi využívanie telekomunikačných služieb prostredníctvom označeného telefónneho čísla. Zároveň sa zmluvné strany dohodli na aktivácii účastníckeho programu Internet na doma Prémium+, navrhovateľ sa zaviazal počas doby 24 mesiacov uhrádzať odporcovi mesačný poplatok vo výške 22,99 Eur. Súd dospel k záveru, že navrhovateľ pri uzatváraní zmluvy nebol odporcom uvedený do omylu, ako to tvrdil. Navrhovateľ nepreukázal a neuniesol dôkazné bremeno v tom, že odporca mu garantoval v zmluve rýchlosť pripojenia do 21 Mbit/s a sieť 3G. V zmluve nie je uvedená žiadna garantovaná rýchlosť pripojenia a ani skutočnosť, že má ísť o sieť 3G. Tieto údaje sú uvádzané len v propagačnom letáku, ktorý nie je súčasťou zmluvy. Naopak v bode 7.3 všeobecných obchodných podmienok tvoriacich neoddeliteľnú súčasť zmluvy odporca uviedol, že nezaručuje, že v každom mieste geografickej oblasti pokrytej signálom VTS účastník dosiahne pripojenie k VTS, rovnakú alebo najvyššiu
kvalitu a dostupnosť poskytovaných služieb. Takisto uvádza, že nezodpovedá za prípadné zhoršenie kvality prenosu signálu, resp. kvality služieb. Výpoveďou svedka L. P. mal súd za preukázané, že pri uzatváraní zmluvy bol predajca uzrozumený s tým, na ktorej adrese bude navrhovateľ používať mobilný internet a nebránilo mu to s navrhovateľom zmluvu uzatvoriť, pretože v lokalite Y. je pripojenie na sieť 3G možné a úplne vylúčil nemožnosť pripojenia na sieť 2G. Kvalita pripojenia pritom vždy závisí od viacerých ďalších atribútov. S poukazom na to, že navrhovateľ mal počítač v poriadku súd uzavrel, že spomalenie, resp. nemožnosť pripojenia či už na sieť 3G alebo 2G muselo byť spôsobené poruchou modemu, ktorý však navrhovateľ nereklamoval, alebo skôr konštrukciou domu navrhovateľa, keďže sa na dome nachádzali plechy. Súd potom nezistil žiaden dôvod na vyslovenie neplatnosti predmetnej zmluvy a keďže odporca navrhovateľa pri jej uzatváraní neuviedol do omylu, lebo mu nezamlčal žiadne riziká, ktoré môžu ovplyvniť kvalitu a rýchlosť pripojenia na sieť a to, že o týchto rizikách navrhovateľ reálne vedel, potvrdil aj vo svojich výpovediach. Vzhľadom na to súd považoval predmetnú zmluvu za platne uzavretú a teda finančné prostriedky, ktoré vyplatil navrhovateľ odporcovi v pravidelných mesačných platbách získal odporca na základe platného právneho úkonu a preto nemôže ísť o bezdôvodné obohatenie.
Súd zároveň rozhodol, že trovy konania na súdnom poplatku z predmetu konania znáša štát, pretože navrhovateľ je ako spotrebiteľ s poukazom na § 4 ods. 2 písm. za) zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch oslobodený a odporca bol v spore úspešný. S poukazom na § 142 ods. 1 O.s.p. súd priznal plne úspešnému odporcovi náhradu trov konania spočívajúcich z trov právneho zastúpenia v sume 430,50 Eur s poukazom na Vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb podľa špecifikácie v odôvodnení preskúmavaného rozsudku.
Proti tomuto rozsudku v celom jeho rozsahu podal odvolanie navrhovateľ, ktorým sa domáhal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že jeho návrhu v celom rozsahu vyhovie a vyhlási neplatnosť predmetnej zmluvy a odporcu zaviaže na zaplatenie navrhovateľovi sumy 432,43 Eur istiny a 28,88 Eur úroku z omeškania ako i trov konania, ktoré mu vznikli. Namietal, že súd neakceptoval na najhlavnejší dôkaz a to reklamný plagát „Internet na doma 3G“, pretože vraj nie je súčasťou zmluvy. Predmetný plagát mu bol predložený predajcom a z tohto plagátu mu predajca ponúkol a osobne modrou prepisovačkou zakrúžkoval program Premium+ pracujúcim iba v sieti 3G. Keďže je samozrejmosťou, že pred uzatvorením písomnej zmluvy museli automaticky v prvom rade uzavrieť ústnu dohodu, bez ústnej dohody by žiadna písomná dohoda byť nemohla, podľa odvolateľa súd nevzal do úvahy ani jeho svedectvo spolu so svedectvom predajcu, že hneď na druhý deň po odskúšaní produktu a zistení jeho nefunkčnosti priniesol neodkladne zmluvu aj s modemom späť a žiadal zrušenie zmluvy pre nefunkčnosť predaného produktu Premium+, na čo ho z predajne vyprevadili s tým, aby sa sťažoval priamo u poskytovateľa služby. Za najzávažnejšie označil neakceptovanie súdom písomného dôkazu - odpovede odporcu zo 16.3.2012, v ktorom odporca jednoznačne uviedol, že v danej lokalite sieť 3G, ktorú mu v programe Premium+ predali nie je a nikdy nebola a je tam iba 2G, ale jej úroveň je slabšia a zväčša nulová. Podľa navrhovateľa odporca pred súdom vedome klamal o tom, že sieť 3G v mieste jeho bydliska je, hoci to nie je pravda. Dokonca predložil mapu pokrytia siete 2G, kde jeho bydlisko je na samej hranici pokrytia i týmto slabším signálom. V právnom štáte je nemysliteľné, aby firma ako Orange ponúkala zmluvne program internetu Premium+ a v skutočnosti dodala zákazníkovi program ani zďaleka nespĺňajúci o dve triedy nižší program Mini+ v cene 9,55 Eur. Do rýchlosti 3,6 Mbit/s a v 95% časti dňa nebolo možné pripojenie dokonca žiadne. Nesplnenie si zo strany Orange ako dodávateľa ani len sčasti dohodnutých zmluvných podmienok nemôže mať predsa za následok, že zmluva je v poriadku a platná.
Odporca odvolací návrh nepodal, k doručenému odvolaniu navrhovateľa sa písomne nevyjadril.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku - ďalej len O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.) a že odvolateľ podľa obsahu použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 písm. d) O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), keď deň vyhlásenia rozsudku
bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu (§ 156 ods. 3 v spojení s § 211 ods. 2 O.s.p.) a v elektronickej podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň ako sa vyvesil na úradnej tabuli (§ 21 ods. 2 vyhl. č. 543/2005 Z.z.) a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa nie je možné priznať úspech, keďže napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je vo výroku vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle § 219 O.s.p.
Pretože odvolací súd preberá súdom prvého stupňa zistený skutkový stav pokiaľ ide o preukázané skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie navrhovateľom uplatneného nároku, keď prvostupňový súd vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu, jeho výsledky jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach správne vyhodnotil a napokon dospel i k správnym skutkovým záverom a pretože odvolací súd v celom rozsahu zdieľa i právne závery súdu prvého stupňa vo veci, ktorý na vec aplikoval správne ustanovenia predmetných právnych noriem a tieto i správnym spôsobom vyložil, s poukazom na ust. § 219 O.s.p. odvolací súd už iba odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku. Odvolací súd ani s prihliadnutím na odvolacie argumenty nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov prvostupňového súdu odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi.
Teória procesného práva podmieňuje úspech účastníka konania v spore unesením dvoch bremien. Ide jednak o bremeno tvrdiť skutočnosti, ktoré môžu privodiť jeho úspech v spore, a jednak bremeno tieto skutočnosti preukázať.
Základnou normou upravujúcou bremeno tvrdenia a preukazovania je ustanovenie § 120 ods. 1 veta prvá O.s.p., podľa ktorého účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.
Uvedené ustanovenie stanovuje dôkaznú povinnosť účastníkov v sporovom konaní, t. j. povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na účastníkoch konania. Účastník, ktorý neoznačil dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú i toho účastníka, ktorý síce navrhol dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení účastníka. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť účastníka za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie účastníka nie je preukázané (v tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé) ani na základe navrhnutých dôkazov, ani na základe dôkazov, ktoré súd vykonal bez návrhu, je pre účastníka nepriaznivé rozhodnutie.
Aby účastník mohol splniť svoju zákonnú povinnosť označiť potrebné dôkazy, musí predovšetkým splniť svoju povinnosť tvrdenia. Predpokladom dôkaznej povinnosti je teda tvrdenie skutočností účastníkom, tzv. bremeno tvrdenia. Medzi povinnosťou tvrdenia a dôkaznou povinnosťou je úzka vzájomná väzba. Nesplnenie povinnosti tvrdenia, teda neunesenie bremena tvrdenia, má za následok, že skutočnosť, ktorú účastník vôbec netvrdil a ktorá nevyšla inak v konaní najavo, spravidla nebude predmetom dokazovania. Ak ide o skutočnosť rozhodnú podľa hmotného práva, potom neunesenie bremena tvrdenia o tejto skutočnosti bude mať pre účastníka väčšinou za následok pre neho nepriaznivé rozhodnutie. Zákon účastníkom ukladá povinnosť tvrdiť všetky potrebné skutočnosti; potrebnosť, teda okruh rozhodujúcich skutočností, je určovaný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov. Táto norma zásadne určuje jednak rozsah dôkazného bremena, t. j. okruh skutočností, ktoré musia byť ako rozhodné preukázané, jednak nositeľa dôkazného bremena. Obvykle platí, že skutočnosti navodzujúce žalované právo musí tvrdiť žalobca, zatiaľ čo okolnosti toto právo vylučujúce sú záležitosťou žalovaného.
S poukazom na vyššie uvedené teoretické východiská možno skonštatovať, že v danej veci navrhovateľ uniesol svoje bremeno tvrdenia, keď tvrdil, že odporca mu neposkytol predmetné služby v dojednanom rozsahu, neuniesol ale svoje dôkazné bremeno, keď predostretými listinnými dôkazmi nepreukázal, že tomu tak aj bolo. V tejto súvislosti je nevyhnutné stotožniť sa so závermi prvostupňového súdu v preskúmavanom rozsudku, že navrhovateľ nepreukázal, že odporca mu garantoval v zmluve sieť 3G a
rýchlosť pripojenia až 21Mbit/s, keďže v predmetnej písomne uzavretej zmluve nie je žiadna garantovaná rýchlosť pripojenia a ani skutočnosť, že má ísť o sieť 3G. Je pravdou, že tieto údaje sa nachádzajú v propagačnom letáku pripojenom navrhovateľom, ktorý ale nie je súčasťou zmluvy. Okrem toho v tomto letáku je pri programe Premium+ rýchlosť sťahovania/odosielania až do (!) 21Mbit/s, avšak už od 1Mbit/ s, čiže ani podľa letáka nie je garantovaná rýchlosť za všetkých okolností 21Mbit/s, ale je garantovaná iba minimálna rýchlosť nad 1Mbit/s. Okrem toho, ako na to správne poukázal prvostupňový súd, priamo vo všeobecných obchodných podmienkach, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy v bode 7.3 je uvedené, že dodávateľ nezaručuje v každom mieste geografickej oblasti rovnakú alebo najvyššiu kvalitu a dostupnosť poskytovaných služieb, keďže je to ovplyvnené mnohými vplyvmi. Na druhej strane z výpovede svedka L. P. (priameho predajcu služby), ako aj z mapy pokrytia signálom 3G odprcu, aj z výpovede zástupcu odporcu vyplýva, že v lokalite bydliska navrhovateľa je pripojenie na sieť 3G možné a vždy býva poskytnuté pripojenie minimálne 2G. Tieto dôkazy potom vyvracajú ničím nepreukázané tvrdenia navrhovateľa, že nemával pripojenie vôbec, alebo len v minimálnej rýchlosti. Pokiaľ sú v spise pripojené kópie meraní rýchlosti sťahovania a nahrávania dát (č.l. 29 a nasl. spisu) nie je preukázané kto, kde, z akého počítača, pri akom pripojení na internet ani po vyčerpaní akého objemu dát tieto merania urobil. Keď súd hodlal vykonať dôkaz aktuálnym premeraním rýchlosti pripojenia, navrhovateľ tento dôkaz odmietol s tým, že dal vymeniť strechu na dome za plechovú, takže merania by boli v súčasnom období nepoužiteľné. Pravdivosť tvrdení navrhovateľa sa preto nepodarilo overiť ani týmto dôkazom.
Je nesporné, že pokiaľ by bola preukázaná situácia tak, ako ju tvrdí navrhovateľ, že žalovaný ako dodávateľ by sa zaviazal poskytnúť navrhovateľovi ako spotrebiteľovi službu pripojenia na internet výslovne 3G, čomu by zodpovedala aj cena služby, pričom by mal vedomosť o tom, že v mieste, kde bude túto službu stabilne využívať spotrebiteľ, takéto pripojenie nie je možné a je možné len pripojenie v nižšej rýchlosti 2G, jednalo by sa rozhodne o nekalú obchodnú praktiku v podobe klamlivého konania, ktorá je zákonom zakázaná (§ 7 a § 8 ods. 1 písm. b) zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v účinnom znení). V danom prípade ale navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal že tomu tak skutočne bolo. Prvostupňový súd v tejto súvislosti správne uzavrel, že odporca navrhovateľa pri uzatváraní zmluvy neuviedol do omylu, lebo mu nezamlčal žiadne riziká, ktoré mohli ovplyvniť kvalitu a rýchlosť pripojenia na sieť, pričom bolo preukázané výpoveďou navrhovateľa, že o týchto rizikách aj reálne vedel. Keďže potom neboli zistené žiadne dôvody pre vyslovenie neplatnosti predmetnej zmluvy o pripojení, na strane odporcu ani nemohlo vzniknúť bezdôvodné obohatenie z titulu platieb prijatých od navrhovateľa na základe tejto zmluvy ako platného právneho úkonu. Prvostupňový súd preto správne žalobu navrhovateľa v celom rozsahu zamietol.
S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu potom odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vo výroku vecne správny s použitím ust. § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. potvrdil.
V odvolacom konaní bol opätovne plne úspešný odporca a preto jemu v zmysle § 142 ods. 1 v spojení s ust. § 224 ods. 1 O.s.p. vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania voči neúspešnému navrhovateľovi. Keďže ale odporca si náhradu trov odvolacieho konania návrhom neuplatnil (§ 151 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p.), odvolací súd odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.