Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_10C-140-2014.pdf
PDF · 96.28 KB
Case nature
Area
Subarea
10C/140/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Martin samosudkyňou JUDr. Máriou Gazdačkovou v právnej veci žalobcu N. V., S..D.. D. D. J., T. XX, IČO: 35 838 825 právne zastúpeného HMG & PARTNERS, s.r.o. so sídlom Bratislava, Štefanovičova 12, IČO: 35 885 459 proti žalovanému C. E., L.. XX. XX. XXXX, P. J. C., R.. J.. B. Č.. XXX v konaní o zaplatenie 2 224,63 € s príslušenstvom takto
rozhodol:
Žalovaný je žalobcovi povinný zaplatiť 183,471 €, spolu so 17,30 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 180,756 € od 22. 12. 2010 do zaplatenia a s 8 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 180,756 € od 22. 12. 2010 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku na účet žalobcu č. XXXXXXXX/ XXXX pod variabilným symbolom XXXXXXXXXX.
Vo zvyšku uplatneného nároku sa žaloba zamieta.
Žalovanému za proti žalobcovi náhrada trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 17. 07. 2013 sa žalobca proti žalovanému domáhal zaplatenia sumy 2 224,63 € spolu so zmluvným úrokom 17,30 % ročne zo istiny 1 961,85 € od 22. 12. 2010 do zaplatenia a 9 % úrokom z omeškania ročne z istiny 1 961,85 € od 22. 12. 2010 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania. Žalobu žalobca odôvodnil tou skutočnosťou, že pohľadávku voči žalovanému nadobudol zmluvou o postúpení pohľadávok, ktorú uzavrel ako postupník zo dňa 21. 12. 2010 s postupcom Slovenskou sporiteľňou a.s. so sídlom Bratislave. Postúpenie pohľadávky bolo žalovanému oznámené listom z 28. 12. 2010. Pohľadávka voči žalovanému vznikla na základe zmluvy o splátkovom úvere uzavretej medzi postupcom a žalovaným dňa 11. 01. 2006 č.XXXXXXXXXX, na základe ktorej postupca žalovanému poskytol úver vo výške 995,82 € pri úrokovej sadzbe 17,30 % ročne. Žalovaný sa zaviazal úver splácať mesačnými splátkami vo výške 27,15 € vždy ku dvadsiatemu dňu v mesiaci. Splatnosť prvej splátky bola dohodnutá zmluvnými stranami na termín 20. 02. 2006 a konečná splatnosť úveru bola zmluvnými stranami dohodnutá na 20. 12. 2010. Podmienky čerpania úveru, spôsob, výška a termíny splácania úveru, zabezpečenie úveru, podmienky pri neplnení a ďalšie náležitosti boli dojednané v zmluve o úvere. Žalovaný však svoj záväzok z úverovej zmluvy neplnil a poskytnutý úver nesplácal, preto postupca postúpil pohľadávku voči nemu na žalobcu. Podľa vyčíslenia pohľadávky, ktoré poskytol postupca žalobcovi ku 21. 12. 2010 pozostávala pohľadávka v celkovej výške 2 224,63 € z istiny vo výške 1961,85 €, riadneho úroku podľa zmluvy 0,94 € a úrokov z omeškania v sume 261,84 €. Žalobca potom žalobu spresnil ešte podaním zo dňa 05. 11. 2014 pred prvým pojednávaním vo veci samej, kde uviedol, že pohľadávka 2 224,63 € ako spomenul pozostáva aj z úrokov z omeškania vo výške 261,84 €. Žalovaný sa prvýkrát dostal do omeškania splatením splátok úveru zo dňa 21. 03. 2006, čím už od tohto dátumu vznikol žalobcovi nárok na zaplatenie úroku z omeškania, ktorý bol potom účtovaný od
21. 03. 2006 do 21. 12. 2010 z nezaplatených splátok v stanovenej percentuálnej výške, ktorú postupca oznámil žalovanému zverejnením na svojej webovej stránke, ako aj vo svojich obchodných priestoroch. Od začiatku zmluvného vzťahu do 14. 01. 2009 bol úrok z omeškania počítaný vo výške 26,40 % ročne, od 15. 01. 2009 bol tento úrok upravený na sadzbu vo výške 8 % ročne. Presné sumy uplatnených úrokov za jednotlivé obdobia potom vyplývajú z predložených účtov žalovaného. Výška úrokov z omeškania bola stanovená v článku III. bod 4 zmluvy o úvere. V rámci istiny vo výške 1 961,85 € boli obsiahnuté aj riadne úroky vo výške 1 117,11 € účtované do 20. 12. 2010 a poplatky v sume 249,93 €. Čistá istina úveru bez úrokov a poplatkov je 594,81 €. Poplatky vo výške 249,93 € predstavujú poplatky za vedenie účtu od januára 2006 do júna 2006 vo výške 50 Sk mesačne, čo predstavuje spolu sumu 9,96 €, od júla 2006 do decembra 2008 vo výške 60 Sk mesačne, čo predstavuje spolu 59,75 €, od januára 2009 do septembra 2010 vo výške 1,99 € mesačne čo predstavuje sumu 41,79 € a od októbra 2010 do decembra 2010 v sume 2,99 € mesačne, čo prestavuje sumu 8,97 €, spolu poplatky za vedenie účtu predstavujú sumu 120,47 €.
Ďalšie poplatky boli poplatky za upomienky, čo bol poplatok 100 Sk za upomienku z 05. 05. 2006, poplatok 200 Sk za upomienky zo dňa 07. 07. 2006, 07. 09. 2006, 10. 01. 2007, 13. 02. 2007, 14. 03. 2007, 12. 04. 2007, 15. 05. 2007, 14. 06. 2007 teda 8-krát 200 Sk, čo predstavuje sumu 53,11 €, poplatok za zaslanie druhej upomienky 500 Sk v dňoch 04. 08. 2006, 05. 10. 2006, 12. 07. 2007 čo spolu predstavuje 49,79 €. Poplatok za zaslanie tretej upomienky v sume 700 Sk dňa 31. 07. v prepočte predstavoval sumu 23,24 €, spolu poplatky za upomienky predstavovali sumu 129,46 €. Pokiaľ šlo o riadne úroky vo výške 0,94 %, tie boli účtované z istiny 1 961,86 € od 21. 12. 2010 do 21. 12. 2010 za použitia úrokovej sadzby dohodnutej v článku I. zmluvy o úvere vo výške 17,30 % ročne.
Žalovaný sa k žalobe vyjadril prvýkrát až na pojednávaní dňa 13. 11. 2014 kde uviedol, že nárok žalobcu na poplatky za upomienky spochybňuje, pretože upomienky žalobcu, resp. jeho právneho predchodcu nedostal. Pripustil však, že to mohlo byť tým, že zmenil adresu, keďže v čase uzavretia úverovej zmluvy mal iné bydlisko. Presťahoval sa približne pred tromi rokmi. V tejto chvíli nemá však z čoho zaplatiť dlh žalobcovi naraz, pretože je poberateľom starobného dôchodku vo výške 281 €, z ktorého je vykonávaná zrážka 41,80 € v zmysle oznámenia Sociálnej poisťovne zo dňa 05. 12. 2013. Žalovaný preukázal, že dôchodok jeho manželky M. E., podľa potvrdenia poisťovne predstavuje sumu 277,50 €. Obaja manželia sú ťažko chorí, sú diabetici a preto majú zvýšené životné náklady, len za byt platia sumu 160 € titulom nájomného a titulom inkasa, približne sumu 52 €. Pre žalovaného z tohto dôvodu boli prijateľné splátky maximálne vo výške 20 € mesačne.
Mimo výsluchu žalovaného súd vykonal dokazovanie čítaním listín žalobcom pripojených do súdneho spisu a takto vykonaným dokazovaním mal zistený tento skutkový stav veci:
Postupca Slovenská sporiteľňa a. s. so sídlom v Bratislave a žalovaný dňa 11. 01. 2006 uzavreli zmluvu o splátkovom úvere, typu "miniúver do 10 minút" vo výške 30 000 Sk pri úrokovej sadzbe 17,30 € ročne bez poplatku za poskytnutie úveru, pri poplatku za správu úveru 50 Sk mesačne, výške splátok 818 Sk, periodicite splátok mesačne k 20. dňu v mesiaci, pri splatnosti prvej splátky k 20. 02. 2006 a konečnej splatnosti úveru k 20. 12. 2010 s tým, že úroky boli splatné vždy posledný deň kalendárneho mesiaca. Ročná percentuálna miera nákladov úveru bola 9,98 % a bola vypočítaná z hodnoty celkových nákladov dlžníka spojených s úverom a výšky poskytnutého úveru. Listom 28. 12. 2010 postupca žalovanému oznámil, že pohľadávku voči nemu, v tom čase vo výške 2 224,63 € postúpil žalobcovi. Toto oznámenie žalovaný prevzal podľa podpísanej doručenky 14. 02. 2011. Túto skutočnosť preukazuje aj zmluva o postúpení pohľadávok, ktoré žalobca predložil do súdneho spisu. Spôsob splácania úveru potom preukazovali výpisy z úverového účtu, ktoré žalobca pripojil do súdneho spisu. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok sa stal žalobca veriteľom voči žalovanému v zmysle § 524 a nasl. Obč. zák. (zák. č. 40/1964 Zb.).
Majúc preukázané tieto skutočnosti súd dospel k presvedčeniu, že žalobe nemožno vyhovieť v celom rozsahu a to z týchto dôvodov.
Charakter právneho vzťahu, ktorý vznikol úverovou zmluvou medzi bankou a žalovaným bol vzhľadom na postavenie banky ako dodávateľa a žalovaného ako spotrebiteľa právnym vzťahom, ktorý vznikol zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Aj keď základný právny rámec pre úverovú zmluvu upravujú ust. § 497 až § 507 Obchodného zákonníka (zákon č. 513/1991 Zb.) na právne vzťahy vzniknuté pri poskytnutí spotrebiteľského úveru mimo vtedy platného zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, je nutné aplikovať v zmysle § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka (zákon č. 40/1964 Zb.) ustanovenia Občianskeho zákonníka, a to vždy, ak je to na prospech spotrebiteľa. Podľa predpisov občianskeho práva, konkrétne podľa Občianskeho zákonníka je nutné posudzovať aj otázky premlčania nárokov zo zmluvy o splátkovom úvere. Občiansky zákonník v ust. § 101 upravuje totiž kratšiu, len trojročnú, premlčaciu dobu ako Obchodný zákonník v ust. § 397, ktorý ustanovuje všeobecnú štvorročnú premlčaciu dobu.
Navyše, v čase rozhodovania súdu bolo účinné ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, podľa ktorého orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúcim voči spotrebiteľovi vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku, alebo zákonný dôvod, ktorý bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
Toto ustanovenie má podľa presvedčenia súdu procesnoprávnu povahu, pretože ukladá povinnosť súdu prihliadať (ex offo) z úradnej povinnosti na premlčanie nároku uplatneného voči spotrebiteľovi, práve v čase jeho rozhodovania a to bez ohľadu na skutočnosť, kedy súdne konanie začalo. V tomto smere totiž zákon č. 102/2014 Z. z., ktorý vniesol do zákona o ochrane spotrebiteľa toto novelizované ustanovenie, nemal žiadne prechodné a záverečné ustanovenia, teda jeho nutné aplikovať odo dňa jeho činnosti pri rozhodovaní súdu.
Žalobca podal žalobu 17. 07. 2013, konečná splatnosť úveru bola dohodnutá k 20. 12. 2010, z toho vyplýva, že žalobcovi, ktorý sa stal veriteľom pohľadávky voči žalovanému z úverovej zmluvy na základe zmluvy o postúpení pohľadávok je možné priznať nárok na zaplatenie tých plnení z úverovej zmluvy, ktoré sa stali zročnými najpozdejšie po 17. 07. 2010, kedy začala plynúť trojročná premlčacia doba na uplatnenie týchto nárokov. Nároky zročné skôr sú podľa presvedčenia súdu premlčané. K nepremlčaným nárokom žalobcu potom patrí nárok na splátky úveru, ktoré sa stali zročné v čase od 20. 07. 2010 do 20. 12. 2010, čiže nárok na zaplatenie šiestich splátok po 818 Sk, čo spolu predstavuje sumu 4 908 Sk, v prepočte 180,756 €. Je nutné konštatovať, že v týchto splátkach boli zahrnuté zmluvne dohodnuté úroky, ktoré boli dohodnuté ako pevné a poplatky za správu úveru.
Ďalej súd dospel k presvedčeniu, že pokiaľ žalobca uplatňoval nárok na úroky z omeškania v celkovej vyčíslenej výške 261,84 €, ktoré boli vypočítané za obdobie od 21. 03. 2006 do 21. 12. 2010 v zmysle podania žalobcu zo dňa 05. 11. 2014 spôsobom, ktorý je tam uvedený, možno žalobcovi priznať úroky z omeškania, len do 21. 12. 2010 a to z jednotlivých ročných splátok od 20. 07. 2010 v 8 % sadzbe. Úrok z omeškania zo splátky zročnej k 20. 07. 2010 v sadzbe 8 % ročne zo sumy splátky 27,15 € (818 Sk), potom do 21. 12. 2010 predstavuje sumu 0,905 €, 8 % úrok z omeškania ročne zo sumy 27,15 €, za obdobie od 21. 08. 2010 do 21. 12. 2010 predstavuje sumu 0,724 €, 8 % úrok z omeškania ročne zo sumy 27,15 € od 21. 09. 2010 do 21. 12. 2010 predstavuje sumu 0,543 €, 8 % úrok z omeškania ročne zo sumy 27,15 € od 21. 10. 2010 do 21. 12. 2010 predstavuje sumu 0,362 € a 8 % úrok z omeškania ročne zo sumy 27,15 € od 21. 11. 2010 do 21. 12. 2010 predstavuje sumu 0,181 €, spolu takto vyčíslené úroky z omeškania z posledných šiestich nezaplatených splátok ku dňu 21. 12. 2010, teda ku dňu postúpenia pohľadávky, predstavujú sumu 2,715 €. Ako súd vyššie konštatoval v istine 180,756 €, ktorá predstavuje súčet zročných splátok v období od 20. 07. 2010 do 20. 12. 2010 sú v zmysle úverovej zmluvy započítané aj riadne zmluvné úroky a pravidelné poplatky za správu úveru. Preto nároky úroky a poplatky, ktoré vznikli pred 17. 07. 2010 nebolo možné žalobcovi priznať nakoľko boli premlčané. K takto premlčaným nárokom patrili aj poplatky za upomienky, ktoré žalobca rozpísal v podaní zo dňa 05. 11. 2014, avšak nároky na tieto poplatky ako súd konštatoval vznikli dávno pred 17. 07. 2010, kedy začala plynúť trojročná premlčacia doba na uplatnenie nárokov na ne v súdnom konaní. Súd preto dospel k presvedčeniu, že žalobcovi možno celkovo priznať len sumu 183,471 €, čo predstavuje súčet sumy 180,756 € a súčet
sumy 2,715 € z titulu vyčíslených úrokov z omeškania. Vo zvyšku uplatneného nárok súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
Nárok žalobcu na zaplatenie istiny úveru a riadnych zmluvných úrokov, ktoré sú obsiahnuté v nepremlčaných splátkach úveru nachádza právnu oporu v ust. § 497 Obchodného zákonník a ust. § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka ako aj v ustanoveniach úverovej zmluvy.
Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa veriteľ zaväzuje, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 502 ods.1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie, než prípustné podľa zákona, alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššej prípustnej výške.
Až do zaplatenia dlžnej časti úveru má žalobca ako veriteľ právo na zaplatenie dohodnutého zmluvného úroku vo výške 17,30 % ročne z istiny 180,756 € od 22. 12. 2010 do zaplatenia (ust. 503 ods. 3 druhá veta Obchodného zákonníka).
Nárok žalobcu na úroky z omeškania z nezaplatenej a nepremlčanej istiny úveru vo výške 180,756 € nachádza právnu oporu v ust. § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka v spojení s ust. 3 ods. 1 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka. Žalobca požadoval z nezaplatenej istiny úveru, ktorú si súd ako nepremlčanú zistil vo výške 180,756 € 9 % úrok z omeškania ročne. Keďže však žalobca sám konštatoval, že Slovenská sporiteľňa a.s. so sídlom v Bratislave stanovila úroky z omeškania v sadzbe 8 % ročne od 15. 01. 2009 zverejnením na webovej stránke ako aj v obchodných priestoroch a žalobca vstúpil do všetkých práv a povinností banky zmluvou o postúpení pohľadávky, mohol žalobca podľa presvedčenia súdu uplatniť nárok na úroku z omeškania len vo výške 8 % ročne. Preto súd žalobcovi priznal zo sumy 180,756 € len 8 % úrok z omeškania ročne a vo zvyšku uplatneného nároku žalobu zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 2 O. s. p. Vzhľadom na prevažný neúspech žalobcu v konaní a prevažný úspech žalovaného v konaní patrila žalovanému, aby náhrada trov konania, určená v pomernej časti, v závislosti od jeho úspechu a neúspechu v spore; keďže však žalovanému preukázateľne v konaní trovy nevznikli súd o trovách konania rozhodol tak, že sa žalovanému proti žalobcovi náhrada trov konania nepriznáva.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní od jeho doručenia na Okresný súd Martin.
V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované, musí sa v ňom uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a/ neboli splnené podmienky konania, rozhodol vecne nepríslušný súd prvého stupňa, rozhodnutie súdu prvého stupňa vyniesol vylúčený sudca alebo súd prvého stupňa bol nesprávne obsadený; to neplatí, ak senát rozhodoval namiesto samosudcu,
b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené /§ 205a/,
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,
g/ súd prvého stupňa neprihliadol na námietky odvolateľa napriek tomu, že na to neboli splnené podmienky podľa § 175 ods.3, časť prvej vety za bodkočiarkou,
h/ rozsudok je nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. /§ 205 ods.2 O.s.p./.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinnosť uložená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno sa jej splnenia domáhať výkonom rozhodnutia.