Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

28C/25/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Evou Farkašovou v právnej veci navrhovateľa GU SLOVENSKO, s.r.o., IČO: 35 793 708, so sídlom Lužianky, Dolné Hony 24/1085, Priemyselný park Nitra-sever, právne zastúpený advokátskou kanceláriou JÁNSKY & PARTNERS s.r.o., IČO: 47 249 650, so sídlom v Nitre, Štúrova 13, proti odporcovi OKNA MARTIN TRADE s.r.o., IČO: 44 993 943, so sídlom Dlhé Klčovo, Dlhá 155, právne zastúpený JUDr. Stanislavom Kaščákom, advokátom so sídlom vo Vranove nad Topľou, Ulica 1. mája 1246, v konaní o určenie neúčinnosti prevodu vlastníckeho práva k motorovému vozidlu takto

rozhodol:

návrh z a m i e t a ,

navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcovi náhradu trov konania na účet právneho zástupcu navrhovateľa vo výške 558,21 Eur v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa svojim návrhom zo dňa 11.2.2014 domáhal, aby súd rozhodol, že prevod vlastníckeho práva k motorovému vozidlu P. O. S., D.: I.-XXX G. voči navrhovateľovi je neúčinný a to v zmysle ustanovenia § 42 ods. 4 písm. d) Občianskeho zákonníka.

Odporca s návrhom nesúhlasil.

Súd nariadil a vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:

Navrhovateľ svoj návrh opieral o skutočnosť, že medzi navrhovateľom ako oprávneným a obchodnou spoločnosťou OKNA MARTIN ako povinným bolo začaté 2.4.2013 exekučné konanie a to na základe vykonateľného exekučného titulu platobného rozkazu Okresného súdu I. J. Y. zo dňa 31.1.2013, sp. zn. XXRo/X/XXXX, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť 21.2.2013. Navrhovateľ predložil súdu tieto listinné dôkazy.

Poukázal pritom na to, že exekútorským úradom bolo vykonané osobné šetrenie na základe zistenia majetkových pomerov spoločnosti OKNA MARTIN, s.r.o. a bolo zistené, že vlastnícke právo k motorovému vozidlu P. O. S., D.: I.-XXX G. má firma OKNA MARTIN TRADE. Keďže v spoločnosti OKNA MARTIN TRADE je konateľkou pani S. S. - manželka S. S., konateľa spoločnosti OKNA MARTIN, s.r.o., mal navrhovateľ za to, že prevodom vlastníckeho práva k motorovému vozidlu medzi dvoma právnickými osobami, ktorých konatelia sú blízkymi osobami - manželmi, došlo v zmysle ustanovení § 42a ods. 4 písm. d) k odporovateľnému právnemu úkonu, ktorým bola ukrátená pohľadávka navrhovateľa v exekučnom konaní voči obchodnej spoločnosti OKNA MARTIN, s.r.o..

Odporca v písomnom vyjadrení uviedol, že žaloba nie je dôvodná, pretože predajom motorového vozidla nedošlo k ukráteniu možnosti žalobcu na uspokojenie jeho pohľadávky. Vozidlo bolo na základe vystavenej faktúry predávajúcou spoločnosťou prevedené 14.3.2011 za sumu 11.760 Eur. Cena nebola neprimerane nízka a zohľadňovala stav a vek vozidla. Platobný rozkaz bol vydaný v januári 2013. Vtedy bol doručený aj vtedajšiemu odporcovi OKNA MARTIN, s.r.o.. Predaj auta však už bol dávno realizovaný a to v období marec 2011. Teda v čase predaja neprebiehalo žiadne súdne ani exekučné konanie medzi navrhovateľom a spoločnosťou OKNA MARTIN, s.r.o..

Zároveň odporca predložil súdu doklady, z ktorých vyplýva uhradenie sumy za predaj auta spoločnosťou OKNA MARTIN, s.r.o..

Na pojednávaní dňa 3.12.2014 boli vypočutí ako svedkovia S. S. a I. I..

Svedok S. S. je v spoločnosti OKNA MARTIN, s.r.o. konateľom a jediným majiteľom spoločnosti. Podniká od roku 1992. Spoločnosť navrhovateľa dodávala na výrobu okien kovania celé roky. Celé roky s nimi spolupracovali a v podstate neboli žiadne problémy. Obdobia boli rôzne, niekedy boli ťažkosti finančné, ale dlžoby sa snažili hneď vyrovnať. Záverom roku 2011 sa dostali do platobnej neschopnosti. Posledná neuhradená pohľadávka bola v decembri 2012. Vždy, keď boli problémy s neuhradením faktúr, faktúra bola splatná 60 dní, tak vždy sa tolerovala v stavebníctve dvojnásobná doba na zaplatenie. Spoločnosť OKNA MARTIN je výrobná spoločnosť. Zabezpečovali aj rozvoz okien. Spoločnosť OKNA MARTIN TRADE predávala tieto výrobky, ale nielen spoločnosti OKNA MARTIN, ale aj iným firmám a zabezpečovala servis a montovanie. Po kríze to auto, ktoré je predmetom tohto konania sa stalo nadbytočným. V spoločnosti OKNA MARTIN mali viacero áut a došlo k viacerým predajom aj externe alebo do bazáru. Auto, ktoré je predmetom konania sa predalo v marci 2011 spoločnosti OKNA MARTIN TRADE, pretože tam bolo využiteľnejšie. Aj v roku 2010 boli spoločnosti OKNA MARTIN TRADE predané nejaké autá pre montážnikov. V spoločnosti OKNA MARTIN TRADE je svedok zamestnancom, nemá tam žiaden podiel, podiel má tam jeho manželka, ktorá je aj konateľkou.

K predaju auta došlo podľa svedka v marci 2011. Bol to P. O., rok výroby 2008. Podľa odpisov malo veľmi nízku, takmer nulovú hodnotu. Predali ho spoločnosti OKNA MARTIN TRADE za 9.800 Eur. Tieto peniaze boli prevedené na účet, nebola tam nejaká snaha oklamať systém. V roku 2011 bola pohľadávka voči ním zo spoločnosti navrhovateľa 22.000 Eur, ale po 14.3. tam bolo zaplatených 70.000 Eur. Svedok poukazoval na to, že nijakým spôsobom nechcel ukrátiť veriteľa, nebolo to jeho zámerom. V tom čase neprebiehali žiadne súdne konania ani exekúcie. Peniaze za auto boli poukazované v štyroch alebo piatich splátkach. Po decembri 2012 prestali uhrádzať svoje záväzky voči veriteľom, pretože mali záväzky voči bankám a banky im blokovali účty. Takže prestali platiť nielen spoločnosti navrhovateľa, ale aj ostatným. Na konci roku 2012 predstavoval dlh voči navrhovateľovi 28.000 Eur.

Právny zástupca navrhovateľa k svedeckej výpovedi poukazoval na to, že z výpisov vyplýva, že ten dlh spoločnosti OKNA MARTIN, s.r.o. bol vždy nad 20.000 Eur v každom mesiaci a teda aj v roku 2011 aj v roku 2012. Svedok na to uviedol, že spoločnosť vždy tolerovala dlhšiu splatnosť faktúr, ale navrhovateľ im stále dodával tovar, takže obchodovanie s nimi malo zmysel. Tento systém obchodovania bol bežný.

Svedok I. I. je zamestnancom navrhovateľa od roku 2006. Spolupracoval so spoločnosťou OKNA MARTIN, s.r.o.. Prítomného svedka pána S. pozná dlhšie. Platobná disciplína bola taká, že vždy tam boli otvorené nejaké položky. Dodával sa tovar vždy len na základe nejakej úhrady, to znamená, že ak mal byť dodaný tovar za 1.000 Eur, tak muselo dôjsť k úhrade tých predchádzajúcich dlhov aspoň v hodnote 1.300 Eur. Obchody v zime boli horšie, v lete lepšie. Stále so spoločnosťou boli v jednaní a prítomný svedok ich uisťoval, že má majetok, bola tam budova, takže v obchodoch pokračovali. V roku 2012 prestali chodiť platby, myslí si, že to bolo niekedy v októbri 2012. Veci fungovali tak, že čiastka nad 20.000 Eur, to bol dvojmesačný obrat medzi spoločnosťami, ale stále tam boli nejaké položky po lehote splatnosti, napríklad 6.000 Eur, ale aj 20.000 Eur. Ak si spoločnosť OKNA MARTIN, s.r.o. objednala nejakú novú dodávku, musela zaplatiť hodnotu tej dodávky + 30 % navyše, aby sa uhradili staré pohľadávky. Takáto dohoda bola medzi nimi a takto to fungovalo s tým, že verili, že pán S. si má zobrať nejaký úver z banky. Uviedol, že keď rokovali v prvom štvrťroku 2011, svedok S. im hovoril, že by mali byť dlhy vyrovnané konkorentným úverom. Predaj nehnuteľnosti sa potom riešil v roku 2012. Svedok uviedol, že nevie, aké boli obraty v spoločnosti, ale je možné, že ten dlh na konci roku 2011 bol

28.000 Eur. Svedok potvrdil, že niektoré spoločnosti platia svoje pohľadávky načas, ale je pravdou, že voči menším dodávateľom mal navrhovateľ podlžnosti.

Svedok S. následne po svedeckej výpovedi svedka I. opätovne poukazoval na to, že ich snaha nebola v marci 2011 ukrátiť veriteľa, obchodovali s ním a chceli obchodovať ďalej. Potvrdil to, čo uviedol svedok I. o tom platení. To znamená, že keď brali od nich kovania, tak museli zaplatiť časť starých faktúr vo výške novej dodávky plus nejaké percentá navyše.

Súd mal k dispozícii aj listinné dôkazy zo strany navrhovateľa ako aj odporcu ohľadne predaja predmetného motorového vozidla a úhrady faktúr za obdobie roku 2011.

Podľa § 42a ods. 4 písm. d) Občianskeho zákonníka, odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom, ktorý je právnickou osobou, a právnickou osobou, v ktorej je osoba uvedená v písmenách a) a b) štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu, prokuristom alebo likvidátorom.

Zmyslom ustanovení § 42a je odporovateľnosť ako inštitút občianskeho práva, účelom ktorého je zabrániť nepoctivým úkonom dlžníka, ktorými zmenšuje svoj majetok na úkor veriteľa. Podstatou odporovateľnosti je neúčinnosť právneho úkonu voči určitej osobe. Dlžníkov právny úkon musí ukracovať uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky veriteľa. Vymáhateľnou je pohľadávka, ktorá má už kvalitu judikovaného práva v zmysle Občianskeho súdneho poriadku, alebo je vykonateľná podľa iných procesných predpisov. Práve tá vymáhateľnosť pohľadávky musí byť daná už v čase úkonu dlžníka, ktorého odporovateľnosť namieta oprávnený veriteľ v konaní.

Okresný súd pri svojom zamietnutí návrhu navrhovateľa vychádzal z právneho názoru, že úspešné uplatnenie odporovateľnosti právneho úkonu v zmysle § 42a ods. 4 písm. d) je možné pri vymáhateľnej pohľadávke, to znamená taká pohľadávka, ktorá bola veriteľovi priznaná vykonateľným rozhodnutím alebo iným titulom, podľa ktorého možno vykonať exekúciu. Odporovacia žaloba je právnym prostriedkom slúžiacim k uspokojeniu vymáhateľnej pohľadávky veriteľa v exekučnom konaní a to postihnutím veci, ktoré odporovateľným právnym úkonom ušli z dlžníkovho majetku. Z toho vyplýva, že vymáhateľnou pohľadávkou je pohľadávka, ktorej splnenie možno vynútiť exekúciou, t.j. pohľadávka, ktorá bola veriteľovi priznaná vykonateľným rozhodnutím alebo iným titulom, podľa ktorého možno nariadiť exekúciu.

Súd poukazuje na to, že prax súdov za posledných 15 rokov v tejto veci prešla vývojom, objavovali sa názory, že vymáhateľná pohľadávka je už tá, ktorou sa možno úspešne domáhať žalobou na súde. Tento názor však bol podľa názoru súdu už prekonaný a na dokreslenie súd cituje rozhodnutie NS SR sp. zn. a poukazuje aj na ním citované rozhodnutie NS ČR..

„V otázke, čo treba rozumieť pod pojmom „vymáhateľná pohľadávka“ použitým v ustanovení § 42a ods. 1 Obč. zákonníka sa dovolací súd nestotožňuje s právnym názorom vysloveným v rozsudku Najvyššieho súdu SR z 23. decembra 1999 sp.zn. , ktorý bol publikovaný v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 44/2001. Podľa citovaného rozhodnutia zákonnému pojmu „vymáhateľná pohľadávka“ zodpovedá taká pohľadávka, ktorú možno úspešne vymáhať pred súdom v základnom konaní, t.j. pohľadávka, ktorá už dospela (je zročná) a ktorá nie je čo do svojej povahy pohľadávkou naturálnou. Podľa názoru dovolacieho súdu pod vymáhateľnou pohľadávkou v zmysle § 42a ods. 1 Obč. zákonníka treba rozumieť takú pohľadávku, ktorá bola veriteľovi priznaná vykonateľným rozhodnutím alebo iným titulom, podľa ktorého možno vykonať exekúciu. Účelom odporovacej žaloby je ochrana veriteľa spočívajúca v možnosti dosiahnuť rozhodnutie súdu, ktorým by bolo určené, že dlžníkom urobený právny úkon je voči veriteľovi neúčinný. Rozhodnutie súdu, ktorým bolo odporovacej žalobe vyhovené, potom predstavuje podklad na to, že sa veriteľ môže na základe exekučného titulu, vydaného proti dlžníkovi, domáhať vykonania exekúcie postihnutím toho, čo odporovateľným (právne neúčinným) právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku, a to nie proti dlžníkovi, ale voči osobe, v prospech ktorej bol právny úkon urobený. Odporovacia žaloba je teda právnym prostriedkom slúžiacim k uspokojeniu vymáhateľnej pohľadávky veriteľa v exekučnom konaní, a to postihnutím vecí alebo iných majetkových hodnôt, ktoré odporovateľným právnym úkonom ušli z dlžníkovho majetku, prípadne vymožením peňažnej náhrady vo výške zodpovedajúcej prospechu získanému z odporovateľného právneho úkonu.

Z takto vymedzeného účelu a zmyslu odporovacej žaloby vyplýva, že vymáhateľnou pohľadávkou v zmysle ustanovenia § 42a ods. 1 Obč. zákonníka sa rozumie taká pohľadávka, ktorej splnenie možno vynútiť exekúciou, t.j. pohľadávka, ktorá bola veriteľovi priznaná vykonateľným rozhodnutím alebo iným titulom, podľa ktorého možno nariadiť exekúciu. Ak slúži odporovacia žaloba - ako bolo uvedené vyššie

- k uspokojeniu pohľadávky veriteľa v exekučnom konaní, nezodpovedalo by tomuto jej účelu, keby pohľadávka veriteľa nebola priznaná vykonateľným rozhodnutím alebo iným titulom, a keby išlo len o pohľadávku „dospelú“ či splatnú, teda žalovateľnú. Vzhľadom na zhodnosť právnej úpravy v Slovenskej republike s právnou úpravou v Českej republike z komparatívneho hľadiska dovolací súd poukazuje na rovnaké právne závery českej judikatúry (rozhodnutia uverejnené v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk Najvyššieho súdu ČR pod R 12/1998, R 12/2003 a R 5/2007).“

V kontexte vyššie citovaného rozhodnutia Najvyššieho súdu súd sa stotožňuje s týmto právnym názorom a preto návrh navrhovateľa zamietol s poukazom na to, že v čase úkonu, ktorého odporovateľnosť navrhovateľ žaluje v tomto konaní, neexistovala vymáhateľná pohľadávka - vykonateľné rozhodnutie navrhovateľa voči spoločnosti OKNA MARTIN s.r.o..

Navyše súd chce ešte dodať ďalšie skutočnosti, ktoré podporujú zamietavé rozhodnutie tohto súdu. To, že spoločnosť OKNA MARTIN mala voči navrhovateľovi pohľadávku v čase právneho úkonu - prevedenia motorového vozidla je nespochybniteľné, zrejmé však je a bolo to potvrdené svedkami, ako aj svedkom - obchodným zástupcom navrhovateľa, že prax medzi navrhovateľom a spoločnosťou OKNA MARTIN celé roky bola taká, že nezaplatené faktúry medzi spoločnosťami boli realitou. Napriek tomu navrhovateľ pravidelne dodával spoločnosti OKNA MARTIN kovové komponenty na výrobu okien. Situácia v marci 2011 nebola iná ako rok predtým, alebo pol roka potom, stále existovali nezaplatené faktúry a stále spoločnosti medzi sebou obchodovali. Svedok potvrdil prax navrhovateľa a spoločnosti OKNA MARTIN, že pri novej zákazke sa časť starých neuhradených faktúru zaplatila a to vo výške novej objednávky + 30 % navyše. Táto obchodná prax medzi spoločnosťami podľa názoru súdu potvrdzuje tvrdenia svedka S., že nebolo úmyslom pri prevode motorového vozidla ukrátiť veriteľa - navrhovateľa, pretože spoločnosti týmto spôsobom fungovali dlhé obdobie.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnému odporcovi priznal náhradu trov konania vo výške 558,21 Eur.

Trovy konania predstavujú v zmysle vyhl. č. 655/2004 Z.z. trovy právneho zastúpenia za 4 úkony právnej pomoci (prevzatie a príprava zastúpenia, vyjadrenie pre súd, zastupovanie na dvoch pojednávaniach) á 61,87 Eur, 4-krát režijný paušál á 8,06 Eur, cestovné výdavky 2-krát cesta I.-K.-I. (6.10. a 3.12.2014) á 25,89 Eur, náhrada za stratu času 2-krát (6.10.2014) 26,80 Eur a 3.12.2014 2-krát 26,80 Eur, spolu trovy konania 558,21 Eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa ustanovenia § 205 ods. 2, 3 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a ),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.