Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_8CoE-461-2014.pdf
PDF · 75.24 KB
Case nature
Area
Subarea
8CoE/461/2014
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: Diners Club CS, s.r.o., IČO: 35 757 086, so sídlom Nám. Slobody 11, Bratislava, zastúpeného JUDr. Július Brichta, advokát, Advokátska kancelária BRICHTA & PARTNERS, so sídlom Gröslingova 6-8, Bratislava, proti povinnej: A. A., rod. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. E. 16X/X, D., o vymoženie 2.409,51 Eur s príslušenstvom, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza, č. k. 9Er/1070/2014-32, zo dňa 04. júna 2014, takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 07.03.2014 domáhal vykonania exekúcie voči povinnému na podklade exekučného titulu, ktorým je rozsudok Rozhodcovského súdu v Bratislave zo dňa 17.01.2014, sp. zn. 7191/13, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 25.01.2014 a vykonateľnosť dňa 29.01.2014. Dňa 17.03.2014 predložil súdny exekútor súdu prvého stupňa žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Z predloženého exekučného titulu súd prvého stupňa zistil, že dňa 06.04.2012 bola medzi oprávneným a povinným uzavretá Dohoda o čerpaní úveru na refinancovanie záväzkov žiadateľa (ďalej len „Dohoda“). Súd prvého stupňa dospel k záveru, že ide o spotrebiteľskú zmluvu a súčasne spotrebiteľský úver (s prihliadnutím na povahu účastníkov, obsah zmluvy a vopred pripravený obsah zmluvy na predtlačenom formulári) a na vzťah medzi veriteľom (oprávneným) a dlžníkom (povinným) je potrebné aplikovať ustanovenia spotrebiteľského práva. Preskúmaním bodu 3.3.2 Dohody vzhliadol súd prvého stupňa v zmluvnom dojednaní nekalú podmienku - rozhodcovskú doložku. Jednostrannosť a nekalosť tohto zmluvného dojednania súd prvého stupňa videl v tom, že faktickým subjektom, ktorý definuje, kto bude riešiť spor zo spotrebiteľskej zmluvy je v tomto prípade veriteľ, čiže oprávnený, pretože tento zostavil znenie rozhodcovskej doložky vo svojej vopred pripravenej formulárovej zmluve. Súd pritom prihliada pri výkone rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, ex offo na nekalú povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzavretej medzi podnikateľom a spotrebiteľom. Existujúca, ale neplatná rozhodcovská doložka nemôže byť potom základom právomoci rozhodcovského súdu. Ak si rozhodca svoju právomoc z takto uzavretej doložky odvodil, na ktorej základe následne vydal exekučný titul, nemožno takéto rozhodnutie považovať za rozhodnutie vydané osobou na to oprávnenou. Uvedené spôsobuje, že pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie neprebehlo riadne rozhodcovské konanie, ktorého výsledkom by bol rozhodcovský rozsudok, na podklade ktorého by mohla vedená exekúcia. S prihliadnutím na vyššie uvedené skutočnosti, súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v celosti. Predložený rozhodcovský rozsudok vzhľadom na absenciu právomoci rozhodcu v danej veci konať, a to s poukazom na neplatnosť rozhodcovskej doložky, nemožno považovať za spôsobilý exekučný titul.
Proti uvedenému uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie oprávnený, a to z dôvodov uvedených v § 205 O.s.p., najmä z dôvodu, že uvedené rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Oprávnený vyjadril presvedčenie, že rozhodcovská doložka uvedená v predmetnej Dohode nespôsobuje nerovnováhu v neprospech povinného, práve naopak, rozhodcovská doložka poskytuje povinnému vo viacerých ohľadoch výhodu oproti oprávnenému. Namietal, že v predmetnom prípade nebola rozhodcovská doložka, na základe ktorej vydal rozhodcovský súd rozhodcovský rozsudok, obsahom vopred vytlačenej formulárovej zmluvy, resp. všeobecných obchodných podmienok, ale bola obsahom individuálne dojednanej Dohody s povinným, ktorá bola pripravená na základe žiadosti povinného. S ohľadom na uvedené mal oprávnený za to, že povinný mal možnosť ovplyvniť existenciu rozhodcovskej doložky v Dohode a rozhodcovská doložka teda bola individuálne dojednaná, a preto sa na ňu nevzťahujú ustanovenia § 53 OZ, keďže neprijateľnou podmienkou je len taká podmienka, ktorá nebola individuálne dojednaná. Oprávnený poukázal na znenie ustanovenia § 53 ods. 4 písm. r) OZ a uviedol, že zo znenia rozhodcovskej doložky je zrejmé, že oprávnený nenúti povinného riešiť spor výlučne prostredníctvom rozhodcovského súdu. Rovnako poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu 3M Cdo 11/2010. Exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom. Rozhodcovským rozsudkom priznaný nárok nie je v rozpore s dobrými mravmi a je v súlade s platnou právnou úpravou na ochranu spotrebiteľa a reflektuje skutočnosť, že povinný neuskutočnil žiadne plnenie vo vzťahu k oprávnenému napriek tomu, že sa k tomu zaviazal. Oprávnený poukázal na uznesenie Krajského súdu v Bratislave, č.k. 17CoE/47/2012 zo dňa 31.07.2012, a rovnako aj na článok JUDr. Jarmily Lazíkovej, PhD. a doc. Mareka Števčeka, PhD. „Ochrana spotrebiteľa v civilnom procese“ zverejnený v Bulletine slovenskej advokácie č. 6/2013. S poukazom na vyššie uvedené oprávnený žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že súdnemu exekútorovi udelí poverenie na vykonanie exekúcie v súlade s návrhom oprávneného.
Odvolací súd preskúmal rozhodnutie podľa § 212 ods. 1 O.s.p. na základe podaného odvolania oprávneným, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné potvrdiť podľa § 219 ods.1 O.s.p. ako vecne správne. Odvolací súd preskúmal všetky rozhodujúce námietky, ktoré boli v odvolaní oprávneným vznesené a v plnom rozsahu sa stotožňuje s právnym závermi súdu prvého stupňa. Z daného titulu si osvojuje dôvody napadnutého rozhodnutia, na ktoré v celom rozsahu poukazuje v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p.
Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie dôsledne preskúmal podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Z citovaného zákonného ustanovenia totiž vyplýva, že v prípade, ak súd zistí rozpor týchto listín so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Súladom exekučného titulu so zákonom pritom treba rozumieť nielen formálne náležitosti exekučného titulu, ale aj to, či na jeho základe možno exekúciu vykonať, teda či tu nie je taká právna úprava, ktorá by bránila vykonaniu exekúcie na základe tohto exekučného titulu. Zákon o rozhodcovskom konaní v ustanovení § 45 priznáva exekučnému súdu právo preskúmavať rozhodcovský rozsudok aj z hmotnoprávnych hľadísk.
Možnosť prelomenia materiálnej právoplatnosti rozhodcovského rozsudku je upravená v ust. § 45 ods. 1 a 2 zákona o rozhodcovskom konaní. Zákonodarca jednoznačne uzákonil možnosť pre exekučný súd zastaviť exekúciu napriek právoplatnému rozhodcovskému rozsudku, ak má nedostatky uvedené v § 40 písm. a/, b/, alebo ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Uvedené ustanovenie je podľa súdnej praxe plne aplikovateľné aj na naplnenie čl. 6 smernice 93/13/EHS a umožňuje zastaviť exekúciu aj pokiaľ ide o plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok.
Za správny odvolací súd považuje právny názor súdu prvého stupňa, že predmetná Dohoda o čerpaní úveru na refinancovanie záväzkov žiadateľa, uzavretá medzi účastníkmi konania dňa 06.04.2012, je zmluvou spotrebiteľskou, teda že medzi oprávneným a povinným bol založený na jej základe spotrebiteľský vzťah. Súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého uznesenia poukázal na to, že v danej veci je nepochybné, že povinný je a aj v čase uzavretia zmluvy bol spotrebiteľom, nakoľko z obsahu spisu nevyplýva, že by povinný pri uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. V prípade pochybností o tom, či ide o spotrebiteľskú zmluvu, má dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy dodávateľ (veriteľ). Oprávnený
(ako veriteľ) nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali opak. S poukazom na interpretačné ust. § 54 Občianskeho zákonníka je namieste pri pochybnostiach o obsahu zmluvy výklad priaznivejší pre spotrebiteľa, t. j., že dôkazné bremeno na preukázanie toho, že úver bol poskytnutý na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, je na oprávnenom (ako veriteľovi). Vzhľadom na uvedené odvolací súd uzavrel, že zmluva o úvere je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 52 ods. 1. Obč. zákonníka, podľa ktorého je irelevantná právna forma zmluvy.
Rovnako sa odvolací súd stotožňuje so stanoviskom súdu prvého stupňa v tom smere, že rozhodcovskú doložku obsiahnutú v článku 3., bod 3.2. Dohody, je potrebné považovať za neprijateľnú podmienku, ktorá vyznieva v neprospech spotrebiteľa a sleduje cieľ obísť právne predpisy. Pokiaľ vo veci vydal rozhodcovský rozsudok rozhodca, ktorý konal na základe rozhodcovskej doložky, ktorú súd považuje ako celok za neprijateľnú, a tým neplatnú, súd prvého stupňa v konečnom dôsledku správne zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na výkon exekúcie.
Odvolací súd zároveň uvádza, že pokiaľ je zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý vzťah teória u prax navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nie sú žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. Zároveň týmto vzniká základ pre docielenie skutočnej rovnosti, pretože na absolútne neplatnú zmluvnú podmienku súd prihliadne aj bez návrhu a rovnako aj bez návrhu súd exekúciu zastaví o plnenie z takejto neprijateľnej zmluvnej podmienky (v tomto prípade zamietne žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie). Ak je takouto neprijateľnou zmluvnou podmienkou samotná rozhodcovská doložka a dodávateľ ju použije, v takomto prípade ide o výkon práv v rozpore s dobrými mravmi (k tomu viď aj uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 24. februára 2011 sp. zn. IV. ÚS 55/2011). Predmetný rozhodcovský rozsudok, vydaný rozhodcom, ktorý vyvodil svoju právomoc na konanie a rozhodnutie na základe neplatnej rozhodcovskej doložky, je nulitným právnym aktom a nemožno ho považovať za spôsobilý exekučný titul podľa ust. § 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku.
Z týchto dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne v pomere tri ku nule.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é.