Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_2Er-744-2013.pdf
PDF · 71.64 KB
Case nature
Area
Subarea
2Er/744/2013
Uznesenie
Okresný súd v Žiline v exekúcii vedenej u súdneho exekútora: Mgr. Bernard Janík so sídlom v Žiline vo veci oprávneného: G L O B Á L, spol.s.r.o., J. Hollého 1180/13, Bojnice, IČO: 31580637, právne zastúpený: JUDr. Ján Kasenčák, advokát, Veľká Okružná 2134/76, Žilina, proti povinnému: CONSULTING & CONTROL OF WELDING, s.r.o., Dlhá 88, Žilina, IČO: 36403296, takto,
rozhodol:
Súd námietky povinného proti exekúcii z a m i e t a .
odôvodnenie:
Podľa návrhu oprávneného požiadal súdny exekútor Mgr. Bernard Janík o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu vydaného Okresným súdom v Žiline č. 11Rob 477/2012 zo dňa 9.1.2013. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 19.2.2013.
Poverenie na vykonanie exekúcie bolo súdnemu exekútorovi udelené dňa 14.5.2013.
Upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnému doručené dňa 19.7.2013.
Povinný podal dňa 1.8.2013 na pošte námietky proti exekúcii, v ktorých uviedol, že súčasne s upovedomením o začatí exekúcie bol povinnému doručený aj príkazu na začatie exekúcie zriadením exekučného záložného práva. Povinný sa domnieva, že až po uplynutí lehoty na vznesenie námietok proti exekúcii alebo po tom, čo sa povinnému doručí právoplatné rozhodnutie súdu o zamietnutí námietok, súd vydá exekučný príkaz.
Podľa § 50 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z.z. (Exekučného poriadku) povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprístupná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok exekútor upustil od vykonania exekúcie (§46), o námietkach netreba rozhodnúť.
Námietky nie sú opravným prostriedkom, ktorým by sa napádalo rozhodnutie štátneho orgánu (exekučný titul). Je to procesný prostriedok, ktorým možno vyvolať začiatok incidenčného sporu o prípustnosť exekúcie. Smeruje proti exekúcii, nie proti exekučnému titulu. Predmetom námietok môžu byť skutočnosti procesného i hmotného práva. Ich spoločným znakom je, že tieto skutočnosti nastali až po vzniku exekučného titulu. Ak by jestvovali pred vznikom exekučného titulu, zásadne ich
nemožno uplatniť, pretože ich relevancia sa skončila vydaním vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stalo podkladom na exekúciu.
Povinný v námietkach proti exekúcií namieta, že súdny exekútor predčasne vydal exekučný príkaz na začatie exekúcie zriadením exekučného záložného práva. Súdny exekútor vo svojom stanovisku zo dňa 13.8.2013 uviedol, že povinnému bolo vydané Upovedomenia o začatí exekúcie zriadením exekučného záložného práva a do dnešného dňa neboli vydané žiadne exekučné príkazy.
Podľa § 168 ods 1 EP, exekútor poverený vykonaním exekúcie
a) upovedomí o začatí exekúcie zriadením exekučného záložného práva na nehnuteľnosť zapísanú v katastri nehnuteľností oprávneného a povinného a označí nehnuteľnosť, na ktorú sa zriaďuje exekučné záložné právo,
b) po uplynutí lehoty na vznesenie námietok alebo po tom, keď sa mu doručí rozhodnutie súdu o námietkach, ktorým sa námietky zamietli (§ 50), vydá exekučný príkaz (príkaz na zriadenie exekučného záložného práva na nehnuteľnosť zapísanú v katastri nehnuteľností).
V rámci § 168 ods. 1 EP a z predloženej doručenky (ktorou sa doručovalo upovedomenie o začatí exekúcie) súd zistil, že súčasťou bolo i doručenie upovedomenia o zriadení exekučného záložného práva. To treba odlišovať od exekučného príkazu resp. príkazu na zriadenie exekučného záložného práva na nehnuteľnosti, ktoré súdny exekútor vydáva až po uplynutí lehoty na vznesenie námietok alebo po tom, keď sa mu doručí rozhodnutie súdu o námietkach, ktorým sa námietky zamietli. Súd v rámci preskúmavania námietok proti exekúcií, neskúma procesnú činnosť súdneho exekútora. Na to existujú iné kontrolné mechanizmy obsiahnuté v EP.
Súd v rámci námietok proti exekúcii skúma, či po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo by bránili jeho vykonateľnosti, príp. či sú nejaké dôvody, pre ktoré by bola exekúcie neprípustná. Keďže v námietkach proti exekúcie povinný neuviedol nič, čo by v zmysle § 50 ods. 1 EP bolo dôvodom na vyhovenie námietke, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu, ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca,
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne
poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, § 205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).