Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_19P-13-2014.pdf
PDF · 107.44 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K3-19P/13/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice - okolie samosudkyňou JUDr. Andreou Gazdagovou vo veci starostlivosti súdu o maloletého M. I., nar.XX.X.XXXX, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, dieťaťa rodičov matky N. I., nar.XX.X.XXXX, bytom I. XXX a otca M. I., nar.XX.XX.XXXX, bytom I. XXX, zastúpeného N.. Y. C., ml., advokátkou, so sídlom na D. XX v Y., v konaní o zmenu vo výchove maloletého dieťaťa
rozhodol:
M e n í rozsudok Okresného súdu Košice - okolie, číslo konania 16C/39/2011 - 58 zo dňa 17.2.2012, v časti týkajúcej sa úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému M. I., nar.XX.X.XXXX, takto:
Maloletý M. I., nar.XX.X.XXXX sa z v e r u j e do výchovy a osobnej starostlivosti matky, ktorá má právo maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach.
Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého M. sumou 150,-Eur mesačne, vždy do 15- teho dňa v mesiaci vopred, do rúk matky, počnúc 17.1.2014.
Dlžné výživné pre maloletého M. za obdobie od 17.1.2014 do 3.12.2014 spolu v sume 1.280,-Eur je otec p o v i n n ý uhradiť matke v pravidelných mesačných splátkach vo výške 50,-Eur, spolu s bežným výživným, až do vyrovnania, pod následkom straty výhody splátok.
- 2 -
Styk otca s maloletým M. súd n e u p r a v u j e a ponecháva podľa dohody rodičov a vôle maloletého bez obmedzenia.
V prevyšujúcej časti návrh matky z a m i e t a .
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľka, matka maloletého M. I., na.XX.X.XXXX, návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa XX.X.XXXX žiadala, aby súd zmenil osobnú starostlivosť u maloletého M. tak, aby maloletého zveril do jej výlučnej osobnej starostlivosti, nakoľko maloletý aj toho času býva u nej a ktorá poskytuje maloletému každodennú starostlivosť a zabezpečuje všetky jeho výdaje, pričom otec na jeho výživu neprispieva. Uviedla, že faktická osobná striedavá starostlivosť oboch rodičov, ktorá bola upravená posledným súdnym rozhodnutím nebola prakticky v poslednom období realizovaná, nakoľko otec maloletého žije a pracuje v zahraničí a na Slovensko cestuje sporadicky. Navrhla, aby súd určil vyživovaciu povinnosť zo strany otca na maloletého M. vo výške 300,-Eur mesačne, počnúc dňom 1.9.2013. Zároveň navrhla ponechať styk otca s maloletým bez obmedzenia.
Otec maloletého M. sa vyjadril písomne, prostredníctvom právneho zástupcu, pričom vo svojom písomnom vyjadrení výslovne neuviedol, či súhlasí s návrhom matky na zmenu vo výchove maloletého M.. K otázke vyživovacej povinnosti k maloletému dieťaťu uviedol, že nesúhlasí s návrhom matky na určenie výživného v sume 300,-Eur mesačne, je ochotný a schopný prispievať na jeho výživu sumou 150,-Eur mesačne, a to počnúc právoplatnosťou rozsudku. otec maloletého nesúhlasil s určením vyššieho výživného pre maloletého M. spätne, od 1.9.2013, tak ako to navrhla matka maloletého v návrhu.
Kolízny opatrovník navrhol súdu zmeniť posledné súdne rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností k maloletému M. a vyhovieť návrhu matky, a to v celom rozsahu.
Súd vytýčil termín pojednávania na deň 5.11.2014, kedy sa nedostavil na pojednávanie otec maloletého dieťaťa, pričom doručenie u neho vykázané bolo, predvolanie na pojednávanie si nevyzdvihol v odbernej lehote. Na pojednávanie sa dostavila právna zástupkyňa otca, ktorá uviedla, že otec maloletého dieťaťa sa nachádza pred budovou súdu a justičná stráž ho nepustí do budovy, keďže je pod vplyvom alkoholu. Vzhľadom k tomu súd
- 3 -
vo veci nepojednával a odročil pojednávanie na nový termín, na deň 3.12.2014, s tým, že účasť otca na pojednávaní mala zabezpečiť jeho právna zástupkyňa. Dňa 3.12.2014 sa opäť zopakovala tá istá situácia, justičná stráž nepustila do budovy súdu otca maloletého dieťaťa, kvôli požitiu alkoholických nápojov. Preto súd pojednával a rozhodol v neprítomnosti otca, za prítomnosti ostatných účastníkov konania, t.j. aj za prítomnosti právnej zástupkyne otca.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky, ako aj výsluchom maloletého M., oboznámil sa s listinnými dôkazmi obsiahnutými v spise, oboznámil sa s obsahom spisu tunajšieho súdu sp. zn. 16C/39/2011 a zistil tento stav vo veci:
Rozsudkom Okresného súdu Košice - okolie č. konania 16C/39/2011 - 58 zo dňa 17.2.2012 bolo manželstvo rodičov maloletého M. I., nar.XX.X.XXXX rozvedené a súčasne súd schválil dohodu rodičov o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému M. tak, že na čas po rozvode zveril maloletého do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, s tým, že matka maloletého je povinná zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletého od utorka od 17.00 hod. v 2.týždni v mesiaci do stredy do 17.00 hod. v 4.týždni v mesiaci a otec je povinný zabezpečovať starostlivosť o maloletého M. od stredy od 17.00 hod. do 4.týždni v mesiaci do utorka do 17.00 hod. v 2.týždni v mesiaci. Vyživovacia povinnosť rodičov určená nebola. Rozsudok nadobudol právoplatnosť 5.5.2012.
Matka vo svojom vyjadrení uviedla, že žije v rodinnom dome, ktorého je podielovou spoluvlastníčkou spolu s priateľom, s ktorým žije v spoločnej domácnosti. V domácnosti žije aj maloletý syn M.. Matka uviedla, že návrh podala z dôvodu, že otec neprispieva na výživu maloletého M., v decembri 2013 jej prispel sumou 75,-Eur, vo februári a marci 2014 sumami 75,- a 75,-Eur a v auguste 2014 sumou 150,-Eur. Matka uviedla, že návrh by podala skôr, avšak otec maloletého jej sľuboval, že bude pravidelne prispievať na výživu maloletému. Vo výpovedi matka ďalej uviedla, že faktická striedavá osobná starostlivosť u maloletého M. nefungovala vôbec, pretože otec maloletého pracuje v zahraničí a na Slovensko prichádza sporadicky, iba niekoľkokrát v roku, v čase, keď bol otec maloletého doma, maloletý M. sa zdržiaval s otcom, v byte otca, na adrese I. XXX, kde toho času býva ich starší syn a brat maloletého M., plnoletý U. I., nar.X.XX.XXXX.
Matka maloletého M. pracuje v spoločnosti G. G., s.r.o. v Y., kde má uzavretý trvalý pracovný pomer na dobu neurčitú, príjem z práce matka uviedla vo výške 600,-Eur mesačne v čistom, okrem toho poberá rodinné prídavky na dieťa a uplatňuje si daňový bonus. Iný príjem matka nemá. Priateľ matky, M. G. pracuje v spoločnosti U.S G. Košice, s príjmom vo výške cca 1.000,-Eur mesačne. Iný príjem v domácnosti nie je. Matka nevlastní iný nehnuteľný majetok, ani hnuteľný majetok väčšej hodnoty. Matka uhrádza náklady na chod domácnosti spoločne s priateľom. Na bývanie majú náklady vo výške plyn a elektrina 150,-Eur, internet 20,-Eur, platia hypotekárny úver vo výške 270,-Eur mesačne, životné poistenie vo výške 50,-Eur mesačne. Náklady na cestovanie do práce matka uviedla vo výške 80,- Eur mesačne, na stravu v domácnosti mesačne vo výške cca 300,-Eur. Matka je po operácii chrbtice, podstupuje liečbu, náklady ktorej uviedla vo výške 25,-Eur mesačne. Priateľ matky má vyživovaciu povinnosť k synovi M., vo
- 4 -
výške 70,-Eur mesačne. Matka má ešte vyživovaciu povinnosť k plnoletému synovi U., ktorý je vysokoškolským študentom.
K vzťahu svojho priateľa a maloletého syna M. matky uviedla, že spočiatku medzi nimi boli nezhody, toho času sa vzťahy stabilizovali, navzájom sa tolerujú. Matka uviedla, že mala s maloletým M. výchovné problémy, ktoré riešila aj so svojim priateľom.
I. M. navštevuje G. odbornú školu hutnícku v Y. - D., X.ročník, jedná sa o štvorročné štúdium, ukončené maturitou. Maloletý cestuje do školy autobusom, náklady na cestovanie má vo výške 30,-Eur mesačne. Matka mu platí životné poistenie vo výške 25,-Eur mesačne. Maloletý sa stravuje doma. Je zdravý, matka nemá zvýšené výdaje na zdravotnú starostlivosť pre maloletého. Maloletý M. navštevuje volejbalový krúžok, ktorý nie je platený, sporadicky sa prispieva na športové pomôcky. Matka uviedla zvýšené výdaje u maloletého na zabezpečenie stravy a ošatenia, vzhľadom k tomu, že sa jedná o takmer dospelého chlapca.
Na pojednávaní súd primerane veku, za prítomnosti kolízneho opatrovníka, v neprítomnosti rodičov a ostatných účastníkov konania vypočul aj maloletého M., ktorý na kladené otázky odpovedal jasne, bez pochybností. Uviedol, že v poslednom období sa s otcom stretával sporadicky, nakoľko tento žije a pracuje mimo Slovenska, asi 4 až 5 krát za posledný rok. Maloletý M. nemá vedomosti, kde otec presne žije a pracuje, ani aký príjem má. Po dosiahnutí plnoletosti by chcel ísť bývať do bytu k staršiemu bratovi. Nemá v škole žiadne vážnejšie problémy. S priateľom matky mal v minulosti nejaké hádky, toho času je to primerané, navzájom sa tolerujú, už si na neho zvykol.
Otec maloletého dieťaťa vo svojom písomnom vyjadrení uviedol, že na výživu maloletého syna M. prispieva dobrovoľne sumou 150,-Eur mesačne. Podľa otca nie je vzťah maloletého M. a priateľa matky dobrý, má vedomosti o tom, že by maloletý chcel bývať v jeho byte. Ďalej uviedol, že pracuje na
živnosť v Nemecku, predmetom jeho podnikania je sťahovanie a príjem uviedol vo výške 1.200,-Eur mesačne v čistom. Na Slovensku uhrádza náklady na bývanie, internet a hypotéku spolu vo výške 500,- Eur. V Nemecku si platí bývanie za 240,-Eur mesačne, nepoberá žiadne sociálne dávky ani dôchodky, vyživovaciu povinnosť má iba k maloletému M. a plnoletému Tomášovi.
Právna zástupkyňa otca predložila súdu niekoľko faktúr, preukazujúcich príjem otca, konkrétne z mesiaca 11/2014 v sume 800,-Eur a v sume 1.215,-Eur, z mesiaca 10/2014 v sume 750,-Eur a v sume 300,-Eur, z mesiaca 8/2014 v sume 500,-Eur a v sume 850,-Eur, z mesiaca 6/2014 v sume 500,-Eur.
Podľa § 24 ods.2 Zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, ak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden
- 5 -
z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.
Podľa § 24 ods.3 Zákona o rodine, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
Podľa § 24 ods.4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom.
Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
Podľa § 36 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú spolu, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia §§24,25 a 26 sa použijú primerane.
Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že návrh matky na zmenu vo výchove maloletého M. bol podaný dôvodne, nakoľko z výsluchov účastníkov konania vyplynulo, že striedavá osobná starostlivosť oboch rodičov vo forme faktickej približne dvojtýždňovej starostlivosti prakticky nikdy realizovaná nebola, v prevažnej miere starostlivosť o maloletého M. zabezpečovala jeho matka, u ktorej maloletý aj toho času býva. V ostatnom období, nakoľko otec žije a pracuje v zahraničí, sa maloletý s otcom iba niekoľkokrát v roku stretol. V danom prípade má súd za to, že ponechanie striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov nie je v záujme maloletého dieťaťa, matka zabezpečuje nielen osobnú starostlivosť o maloletého, ale aj v prevažnej miere financuje jeho výživu. Aj keď má maloletý s otcom vybudovaný dobrý vzťah a má v budúcnosti, po dovŕšení v plnoletosti záujem bývať v jeho byte, toho času je za neho zodpovedný jeho zákonný zástupca a keďže žije v domácnosti matky, ktorá zabezpečuje jeho každodenné potreby, je v záujme maloletého, aby bol zverený do osobnej starostlivosti matke.
Podľa § 65 ods.1 Zákona o rodine ak rodičia maloletých detí spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
- 6 -
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 4 zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods.1 Zákona o rodine prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktorý povinný na seba berie.
Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Nakoľko súd rozhodol o zmene vo výchove maloletého M. a maloletého zveril do osobnej starostlivosti matky, bolo potrebné rozhodnúť aj o vyživovacej povinnosti otca ako povinného rodiča.
Pri určení výživného zo strany otca, ako povinného rodiča vychádzal v danom prípade súd z možností, schopností a majetkových pomerov oboch rodičov i odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa, pričom prihliadol aj na to, kto z rodičov a v akej miere sa o maloleté dieťa osobne stará. Odôvodnené potreby dieťaťa sú ovplyvňované schopnosťami a možnosťami rodičov. Ak sú reálne možnosti rodičov obmedzené, sú odôvodnenými len bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú mieru nevyhnutných potrieb pre život človeka. Ak sú však reálne možnosti a schopnosti rodičov väčšie, odôvodnenými sú aj ďalšie potreby dieťaťa, ktoré síce nie sú nevyhnutné, ale sú prospešné pre všestranný vývoj dieťaťa.
Otec maloletého dieťaťa nezdokladoval svoj príjem, napriek tomu, že bol k tomu súdom vyzvaný, preto súd vychádzal z jeho písomného vyjadrenia a preukázaných listinných dokladov, kde otec navrhol sám zvýšenie výživného na sumu 150,-Eur mesačne, s touto sumou v priebehu pojednávania súhlasila aj matka maloletého dieťaťa. Svoj príjem otec vyčíslil vo vyjadrení v sume 1.200,-Eur mesačne v čistom.
Súd má za to, že určená výška výživného v sume 150,- Eur mesačne zodpovedá odôvodneným potrebám maloletého
- 7 -
dieťaťa, s poukazom jeho vek a zdravotný stav, ako aj s poukazom na príjmové možnosti a schopnosti otca. Je povinnosťou otca korigovať si svoje mesačné výdaje takým spôsobom, aby nedošlo vyživovacej povinnosti maloletého dieťaťa, na ktorej sa majú podieľať obaja rodičia. Výživné je prednostnou pohľadávkou a z uvedeného dôvodu a až v prípade, keď sú uspokojené odôvodnené potreby maloletého dieťaťa, môže otec uspokojovať aj svoje iné potreby, náklady, ktoré nemajú charakter nevyhnutných výdavkov (napríklad náklady na splácanie úverov, platenie poistiek a podobne). Pri určené výšky výživného súd zohľadnil aj skutočnosť, že otec maloletého M. má ešte vyživovaciu povinnosť k plnoletému synovi U..
U matky súd zohľadnil jej osobnú starostlivosť o maloletého, ktorá svoj podiel na vyživovacej povinnosti voči maloletému dieťaťu plní aj hodnotou práce vynakladanej pri jeho opatere a uhrádzaním nákladov na každodennú starostlivosť o maloleté dieťa.
Nakoľko výpoveďou matky bolo v konaní preukázané, že otec si vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu plnil za dobu od podania návrhu do rozhodnutia súdu v sume vo výške spolu 300,-Eur (2krát po 75,-Eur, 1krát 150,-Eur), vznikol matke nárok na dlžné výživné za obdobie od 17.1.2014 do 3.12.2014 (t.j. 10 mesiacov a 16 dní, pri dĺžnom mesačnom výživnom v sume 150,-Eur) spolu v sume 1.280,-Eur a otca zaviazal na jeho zaplatenie tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Podľa § 160 ods. 1 O.s.p., ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Nakoľko súd nezistil žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by matke odôvodňovali priznať nárok na výživné spätne pred obdobím podania návrhu, súd priznal matke nárok na dlžné výživné počnúc podaním návrhu matky a v prevyšujúcej časti návrh matky na určenie vyživovacej povinnosti zo strany otca zamietol.
S poukazom na vyjadrenia účastníkov konania, nakoľko nežiadali konkrétnu úpravu styku otca s maloletým M., ako aj s poukazom na vek maloletého, súd ponechal styk otca s maloletým M. bez časového obmedzenia.
Vzhľadom na vykonané dokazovanie, zistený skutkový stav a právny stav súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
- 8 -
Rozhodnutie o trovách konania sa opiera o ustanovenie § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo sa začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na Okresný súd Košice - okolie.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon
rozhodnutia podľa O. s. p. alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa z č. 233 / 1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e)doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f)rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.